Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231786
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114231786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO

a.s.,Panenská7,81236Bratislava,IČO:35787783,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátskakancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Y. V., O.. XX.X.XXXX,
V. B. XXX/XX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579, o zaplatenie 146,46 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a , aby sa konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného zúčastnilo: Združenie na
ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579.

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 8.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
146,46 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 146,46 Eur od 16.6.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 146,46 Eur od 16.6.2013 do zaplatenia,
a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2009 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť odporcovi
spotrebiteľský úver vo výške 899,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného nahradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom a to formou 30 mesačných splátok vo výške 48,78 Eur, t.j. celkom

1.463,40 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2009. Na základe tejto zmluvy prevzal žalovaný od
predajcu tovar krytý spotrebiteľským úverom, a súčasne požiadal žalobcu, aby tento uhradil sumu
zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru na účet predajcu ako kúpnu cenu za prevzatý tovar. Na
základe tejto žiadosti žalobca uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Pri uzatváraní
úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek
zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to

sumu vo výške 1.512,18 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi
ku dňu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 146,46 Eur z titulu
zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem toho je povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške
39% ročne a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne.Na základe výzvy súdu, aby žalobca svoj návrh doplnil o všetky rozhodujúce skutočnosti v zmysle
ust. § 79 O.s.p., ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky, t.j. presne špecifikoval, z

čoho pozostáva žalovaná suma a jej jednotlivé položky, z akých právnych skutočností odvodzuje svoj
nárok na jednotlivé položky, vrátane ich výšky, a kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli (s tým, že
pre povinnosť tvrdenia nepostačuje jednoduché vyčíslenie sumy a predloženie tzv. výpisu z úverového
účtu bez toho, aby bolo zrejmé ktoré z v ňom uvedených súm, a z akých dôvodov - rozhodujúcich
skutočností, uplatňuje) žalobca vo svojom doplňujúcom vyjadrení uviedol, že výška úroku v tej ktorej

mesačnej splátke je vypočítavaná automatizovaným systémom za použitia mesačnej úrokovej sadzby
z aktuálnej výšky dlžnej istiny. Všetky údaje sú overiteľné z predloženého výpisu z úverového účtu
žalovaného a z plánu amortizácie, pričom tieto údaje plne korešpondujú s údajmi uvedenými v návrhu
na začatie konania.

Žalovaný sa k žalobe vecne nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114

ods. 3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 6.2.2015.

Do konania na podporu žalovaného vstúpil aj vedľajší účastník, ktorý požiadal o zaslanie návrhu na
začatie konania, k žalobe sa však ani potom nevyjadril.

Žalobca vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného s tvrdením, že pre
jeho účasť je podľa neho nevyhnutný súhlas žalovaného.

Žalovanému bol vstup vedľajšieho účastníka oznámený prípisom súdu zo dňa 7.5.2015 s výzvou, aby
sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadril. Písomným podaním zo dňa 18.5.2015 doručeným súdu

21.5.2015 žalovaný oznámil, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. Žalovaný sa
teda k vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane vyjadril kladne, a keďže podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, Združenie na ochranu
spotrebiteľov Slovenska je takouto právnickou osobou, chce vystupovať na strane žalovaného a ten s

jeho účasťou vyjadril súhlas, súd jeho vstup do konania pripustil.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.

Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav

aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.
nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Z písomnosti označenej ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (návrh na uzavretie

zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka) vyplýva, že dňa 12.11.2009 podpísal žalovaný ako
klient listinu, v ktorej je uvedené klasický úver, predajná cena tovaru 899,- Eur, priama platba 0,- Eur,
výška úveru 899,- Eur, celkové náklady 564,40 Eur, počet mesačných splátok 30, výška mesačných
splátok 48,78 Eur, súčet mesačných splátok 1.463,40 Eur, ročná úroková sadzba 39%, 1. splátka najskôr
do 15.12.2009, termín splatnosti splátky je 15. deň v mesiaci, RPMN v % 50,82, priemerná hodnota
RPMN v % 37,93, spôsob splácania poštovou poukážkou (č. účtu bude oznámené poštou), fin. tovar:

televízor,LCD.Vedľatohojeužšímahustejšímpísmomnapísanýtext,ktorýobsahujevyhláseniezáujmu
o nákup špecifikovaného tovaru alebo služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju osobnú potrebu,
ďalej vyhlásenie o oboznámení so Všeobecnými obchodnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO
a.s., súhlas s nimi a žiadosť, aby spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. poskytla spotrebiteľský
úver na nákup uvedeného tovaru tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu. Určité

a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej konkrétnej (určitej) časti obsahu
zmluvy odkazom na obchodné podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob
započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť poplatky upravujú obchodné podmienky) zo zmluvy
nevyplýva.

K tomu boli súdu predložené všeobecné obchodné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. napísané
výrazne menším drobným písmom, ktoré ďalej (okrem iného) odkazujú aj na sadzobník poplatkov. To že
by bol žalovaný so sadzobníkom poplatkov oboznámený a ten bol neoddeliteľnou súčasťou písomnej
zmluvy z nej však nevyplýva. V článku III.4.-1. týchto podmienok je uvedené, že klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak nie

je dohodnuté inak. Celelem splátku použite na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy,
prípadne podľa aktuálneho sadzobníka Cetelemu zverejneného Cetelemom. Podrobnosti konkrétneho
úročenia peňažných prostriedkov a splácania jednotlivých položiek v zmluve uvedené nie sú.

V článku III.4.-3. týchto podmienok je uvedené, že klient môže splatiť úver pred lehotou splatnosti, ak

o tom vopred informuje Cetelem. Klient má pri splatení úveru pred lehotou splatnosti právo na zníženie
celkových nákladov. Spôsob a výpočet zníženia celkových nákladov v zmluve uvedený nie je.

Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženej listiny s jeho evidenciou o termínoch a sumách
čerpania, účtovania a úhrad peňažných prostriedkov žalovaným (č.l. 10 spisu) vyplýva, že žalobca

dňa 16.11.2009 na základe tejto žiadosti financoval, resp. uhradil v prospech žalovaného kúpnu cenu
zodpovedajúcu úveru vo výške 899,- Eur, a žalovaný žalobcovi na túto zmluvu, resp. úver zaplatil
postupne v rôznych dňoch (aj mimo dohodnutých termínov splátok - teda pred i po ich lehote splatnosti)
spolu sumu 1.512,18 Eur. Ďalej z tejto listiny vyplýva započítanie týchto úhrad žalobcom (jednostranne)
na rôzne položky (istinu, úrok, a tzv. náklady spojené s uplatnením pohľadávky) bez toho aby bolo zrejmé

členenie uhradených (nie očakávaných) splátok na istinu, úroky a iné poplatky, najmä mechanizmus a
dôvod (oprávnenosť) započítavania úhrad na jednotlivé položky, a aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý
spôsob ich výpočtu (z akých súm, za aké obdobie a v akej sadzbe). Ďalej boli podľa tohto výpisu na
ťarchu účtu žalovaného zaúčtované (bez odôvodnenia, resp. bez uvedenia, vysvetlenia a preukázania
akýchkoľvek konkrétnych skutkových okolností ktoré by to odôvodňovali) aj položky označené ako

tzv. náklady spojené s uplatnením pohľadávky v rôznej výške, poplatky za upomienky, poplatok za
omeškanie a poplatok za vstup do vymáhania - naposledy 2.4.2013. K žalobe bola predložená jediná
predžalobná upomienka zo dňa 10.10.2013.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods.
1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti
úrokov.

Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť
aj podľa zákona č. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,

podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, (podľa bodu 3B vysvetliviek
na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa prílohy vyhl.
č. 620/2007 Z.z. sa pri ročnej úrokovej sadzbe tiež uvádza, či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu, alebo
variabilnú ročnú úrokovú sadzbu),

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a
termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,
alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky

strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru).

Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU tiež platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými

ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť
vyjadrenýurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomvylučujúcimpochybnostioobsahupovinnostisplácaťjeho
jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, na
ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok
na úroky a poplatky nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú
spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a
preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania

úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto
prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek
určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné

podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 9 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo
brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem

toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo

zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného

právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná
drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj

úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej

zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má
chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné
poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky vspotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za

potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na
ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo
sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym
poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení

§ 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že
opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.
V danom prípade pritom ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa
názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil
Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz

). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil

dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci
má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov, resp. nákladov
zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k vyúčtovaným úrokom (i poplatkom či nákladom)
rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) pritom nevyplývajú ani
nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v
tzv. výpise čerpania, splátok a úrokov vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti

niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom
do r. 2003), ale len ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme
ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania
všetkých peňažných ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať

a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez
posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v jeho internom výpise z úverového účtu je snáď akousi
verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému.
Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v

medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov, poplatkov a nákladov žalobca neuviedol (ani
nepriamo v prílohách) všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich

výpočtu. Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú
ich uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s
poukazomnakonkrétneskutočnosti,ktorújuodôvodňujú,apresnéuvedeniejednotlivýchsúm-zktorých
sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich
skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom

prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby 23,4%, z
ktorej zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol (bez uvedenia či ide o fixnú alebo variabilnú
sadzbu), jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte
úroku však nie, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).
Na spotrebiteľský úver sa totiž, ako už bolo uvedené vyššie, nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné

subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods.
2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky
jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne
dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené by pritom mohlo byť zrejmé aspoň
nepriamo z dohodnutého rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto prípade však tomu

tak nebolo (v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov).
Obdobné sa pritom týka aj rôznych poplatkov a tzv. nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,
ku ktorým z príloh nevyplývajú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ich vyúčtovanie, teda na základe
ktorých skutočností (skutkových i právnych) ich žalobca žalovanému vyúčtoval.

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto
len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať

súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania úhrada celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už uhradil
(vrátil) viac ako mu žalobca poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným

so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca ani len netvrdil a
nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť,
z akých jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné, prípadne oneskorené úhrady - ako ich žalobca
uplatňuje, odkedy a dokedy - vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd
za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase

rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi
zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, aj s
prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) preto považoval za nedôvodný, a
žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť.

A napokon, okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo
na vyúčtované a uplatnené úroky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na
stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvereneobsahuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje (§ 4 ods.
2 písm. f) ZoSU) - keď okrem druhového označenia televízor, LCD chýba akýkoľvek opis označenia a
výrobcu tovaru, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSU), ročnú úrokovú

sadzbu(§4ods.2písm.h)ZoSU)suvedením,čiideofixnúročnúúrokovúsadzbualebovariabilnúročnú
úrokovú, a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak
aby bolo zrejmé napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú
ako prvé a istina neskôr alebo naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru, a aj podľa § 4 ods. 3 ZoSU sa poskytnutý spotrebiteľský úver preto považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich úroky a iné poplatky, ako aj s poukazom na absenciu obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy, má žalobca z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške úveru 899,- Eur. Keďže však zo žalobcovho výpisu z účtu vyplýva, že

žalovaný v prospech žalobcu už takúto sumu (1.512,18 Eur) uhradil (vrátil), súd žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu

neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich. To isté by napokon platilo aj o trovách vedľajšieho účastníka, o trovách ktorého však
súd pre nedostatok návrhu nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.