Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7P/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715212187
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3715212187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Róbert Jankovský vo veci starostlivosti súdu o

maloletú G. A., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov Q. A., G.. XX.X.XXXX, K. O. Č.. XXX, O.A. K., právne
zastúpená JUDr. Elenou Heimlichovou, advokátkou, AK Považská Bystrica, Centrum 27/13 a O. A., G..
XX.XX.XXXX, K. O. XXX/XX-XX, O. K. o návrhu matky na určenie výživného na maloletú, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na určenie výživného na mal. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd otcovi určil výživné na maloletú G. vo výške 100,- eur
mesačne od 1.5.2014 do 31.8.2015 tvrdiac, že s otcom maloletej boli manželia, pričom ich manželstvo
bolo rozvedené v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6P 52/2015 s tým, že maloletá G.

bola na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať
na výživu dcéry sumou 170,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Matka v podanom
návrhu ďalej uviedla, že už pred rozvodom manželstva pre pretrvávajúce nezhody s otcom maloletej
prerušili vzájomné spolužitie a spolu s dcérou sa odsťahovala bývať k svojim rodičom. Otec jej pritom
na výživu maloletej G. nijakým spôsobom neprispieval okrem mesiacov august a september 2015, kedy
jej na výživu dcéry v každom mesiaci zaslal sumu 100,- eur. V rozhodnom období bola maloletá G.
žiačkou 4. ročníka ZŠ a náklady na jej výživu, vrátane výdavkov na zakupovanie školských pomôcok

a mimoškolských aktivít, predstavovali mesačne sumu 180,- eur. Na pojednávaní dňa 3.2.2016 matka
podaný návrh na určenie výživného upresnila v tom smere, že za obdobie od 1.5.2014 do 31.8.2015
jej otec na výživu maloletej G. prispel sumou 100,- eur mesačne v mesiacoch máj a jún 2015 a nie v
mesiacoch august a september 2015 tak, ako uviedla v podanom návrhu. Okrem toho za obdobie od
1.5.2014, kedy s otcom maloletej prerušili vzájomné spolužitie, jej tento na výživu maloletej G. prispel
celkovo sumou 124,- eur, a to tým spôsobom, že maloletej zakúpil ošatenie, topánky, ruksak a zaplatil
za stravu v školskej jedálni, kde sa maloletá G. stravovala.

Otec s podaným návrhom matky na určenie výživného od 1.5.2014 do 31.8.2015 nesúhlasil a tento
návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť tvrdiac, že v uvedenom období si voči maloletej G. riadne plnil
svoju vyživovaciu povinnosť. Otec uviedol, že hoci s matkou maloletej prerušili vzájomné spolužitie v
mesiaci august 2013, následne až do rozvodu manželstva ho niekoľkokrát obnovili v záujme urovnania
vzájomného vzťahu. Podľa tvrdenia otca hoci určité obdobia od augusta 2013 až do rozvodu nežili spolu,
trávili spoločne vianočné sviatky rokov 2013 a 2014, spoločne s matkou a maloletou G. absolvovali v

roku 2014 dovolenky v Paríži a v Chorvátsku, počas víkendov absolvovali spoločné lyžovačky, wellness
pobyty a návštevy aqua parkov, pričom všetky výdavky v tejto súvislosti hradil on sám. Otec tiež
uviedol, že spoločne s matkou maloletej sa striedali pri úhradách poplatkov za jazykové kurzy maloletej
G., spoločne a striedavo hradili tanečnú školu, dobíjanie kreditu do mobilu pre maloletú, spoločnezakupovali školské pomôcky a oblečenie a až v mesiaci máj 2014, keď dospel k záveru, že manželské
spolužitie s matkou maloletej nebude možné obnoviť, prispel jej na výživu maloletej G. v mesiaci máj
2015 sumou 100,- eur a v mesiaci jún 2015 taktiež sumou 100,- eur. Výživné v mesiacoch júl a august

2015 matke maloletej nezaslal z toho dôvodu, že počas letných školských prázdnin roku 2015 maloletá
G. v jeho domácnosti trávila značný počet dní a v tomto období sám zabezpečoval výživu dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.
6P 52/2015 a zistil nasledovné:

Maloletá G. sa narodila dňa XX.X.XXXX z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.8.2015 č.k. 6P 52/2015-30, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.9.2015 s tým, že uvedeným rozsudkom súd schválil medzi rodičmi dohodu, podľa
ktorej sa maloletá G. na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k
povinnosti prispievať na výživu dcéry sumou 170,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Pred rozvodom manželstva rodičia maloletej G. prerušili vzájomné spolužitie v mesiaci august 2013,
avšak toto spolužitie opakovane viackrát až do rozvodu manželstva obnovili v záujme urovnania
vzájomného vzťahu. Počas tohto obdobia spoločne trávili najmä víkendy, počas ktorých navštevovali
aqua parky, wellness centrá a tiež absolvovali mnoho spoločných lyžovačiek. V roku 2014 strávili
spoločnú dovolenku v Paríži a v Chorvátsku, pričom ako otec vo svojej výpovedi uviedol, náklady s tým

spojené v prevažnej miere hradil sám. Okrem toho otec maloletej uviedol, že dcére po predchádzajúcej
dohode s matkou zakupoval rôzne časti ošatenia a obuvi, striedavo s matkou sa podieľal na úhrade
poplatkovzastravuvškolskejjedálni,podieľalsanazakupovaníškolskýchpomôcokatiežhradilnáklady
spojené s jej mimoškolskými aktivitami. Podľa tvrdenia otca sa maloletá G. aj v období, keď s matkou
nežil v spoločnej domácnosti často zdržiavala u neho, najmä počas letných prázdnin a v uvedenej dobe

výlučne sám uhrádzal náklady na jej výživu. Až v mesiaci máj 2015, keď zistil, že vzájomné spolužitie s
matkouneobnoví,zaslalmatkenavýživudcérysumu100,-eurarovnakotakurobilajvmesiacijún2015.

Od prerušenia vzájomného spolužitia rodičov maloletej G., t.j. od mesiaca august 2013, matka až do
rozvodu manželstva návrh na súd o určenie výživného na maloletú Nikolu nepodala, čo odôvodnila tým,

že k otcovi dieťaťa mala vytvorený stále silný citový vzťah a predpokladala, že manželské spolužitie
obnovia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí o výživnom ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá G. sa narodila počas manželstva jej
rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.8.2015 č.k. 6P

52/2015-30 s tým, že súd medzi rodičmi schválil dohodu, podľa ktorej sa maloletá G. na čas po rozvode
zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dcéry sumou
170,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 21.9.2015. Hoci rodičia maloletej G. vzájomné
spolužitie prerušili už pred rozvodom manželstva v mesiaci august 2013, matka na súd návrh proti otcovi
o určenie výživného do rozvodu manželstva nepodala. Túto skutočnosť odôvodnila tým, že hoci si otec

voči dcére svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, k podaniu návrhu nepristúpila z toho dôvodu, že
k otcovi dieťaťa mala vytvorený stále silný citový vzťah a predpokladala, že manželské spolužitie ešte
obnovia. Naopak otec dieťaťa tvrdil, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. si plnil riadne s tým, že
vždy po predchádzajúcom dohovore s matkou je zakupoval rôzne časti ošatenia, obuvi, kupoval školsképomôcky, podieľal sa na úhrade nákladov spojených s ich mimoškolskými aktivitami. Navyše maloletá
G. v jeho domácnosti trávila veľa času a počas tohto obdobia sám zabezpečoval jej výživu.

Skutočnosť, že až do rozvodu manželstva matka sa proti otcovi určenia výživného nedomáhala podaním
návrhu na súde, ale naopak spoločne s maloletou G. a jej otcom od prerušenia vzájomného spolužitia
absolvovali niekoľko spoločných zahraničných dovoleniek a trávili spoločné víkend v aqua parkoch,
wellness centrách a lyžiarskych strediskách, nasvedčuje tomu, že otec si voči maloletej G. svoju
vyživovaciu povinnosť plnil riadne a preto súd návrh matky na určenie výživného za spätné obdobie od

1.5.2014 do 31.8.2015 vyhodnotil ako špekulatívny a nedôvodný a preto ho zamietol. Navyše v priebehu
konania matka neuviedla žiaden z dôvodov hodný osobitného zreteľa, pre ktoré je možné tak, ako to
vyžaduje citované zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine výnimočne priznať výživné pre
maloleté dieťa spätne po začatí konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.