Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208373
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208373.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátska kancelária Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej M. N., nar. XX. 9.
XXXX, bytom F., H. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského
úradu Zvolen, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 1732/2015, o vymoženie 1.190,33 EUR s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1162/2015-12 zo
dňa 27. 5. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 v spojení
s § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil.

Rozhodol tak po zistení, že konanie o totožnom návrhu na vykonanie exekúcie so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi konania a na
základe totožného exekučného titulu už bolo právoplatne ukončené zastavením exekučného konania v
konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/3163/2011 z dôvodu, že exekučný titul prestavuje nulitný právny akt,
ktorý nemožno vykonať. Právoplatné rozhodnutie okresného súdu č. k. 4Er/3163/2011-9 zo dňa 3. 1.
2012 zamietajúce žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predstavuje

prekážku rozhodnutej veci pre opätovne podaný totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej
povinnej a na základe totožného exekučného titulu v prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d),
f) a e) O. s. p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu

možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že v danej fáze exekučného
konania nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd
len udeliť poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi alebo žiadosť o udelenie poverenia
zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/108/2012 zo dňa 23. 1. 2013. Ďalej vyjadril názor, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorý odôvodnil tým, že vecou v zmysle § 159 ods. 3 O.

s. p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci preto nestačí, ak sa konanie skončí len z
procesných dôvodov, ale je nutné aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, keď predstavuje len vykonávacie
konanie,ktoréhoobsahomjenútenývýkonužprávoplatnerozhodnutejveci.Exekučnékonanietaknemá
merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného

konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na to,
že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci akovadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, pričom nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada
konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., keďže obdobnú vadu konania, t.
j. litispendenciu upravuje v ustanovení § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie

mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., nebolo by potrebné ju zakotviť
priamo v Exekučnom poriadku. Osobitne pritom poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo/205/2011 a sp. zn. 5ECdo/40/2013, z ktorých vyplýva, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
V závere svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu,

lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť reagovať na
akékoľvektvrdenia,argumentyadôkazy,ktorébolipodkladomprerozhodnutieexekučnéhosúdu.Súdne
konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti
zbraní“. Exekučný súd navyše neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Na základe
uvedeného sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia okresného súdu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v medziach ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 20. 4. 2015 okresný súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1.190,33 EUR s príslušenstvom v prospech
oprávneného proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. IBA0910023 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s., dňa 31. 8. 2011. Podľa zistenia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4Er/3163/2011 sa oprávnený proti povinnej domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného

titulu, ktorým bol totožný rozhodcovský rozsudok sp. zn. BA0910023 zo dňa 31. 8. 2011. Uznesením č.
k. 4Er/3163/2011-9 zo dňa 3. 1. 2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol po zistení, že predložený exekučný titul bol vydaný v rozpore so
zákonom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý
nemožno vykonať. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 2CoE/478/2012 zo dňa 31. 8. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 10. 2012. Následne okresný
súd uznesením č. k. 4Er/3163/2011-43 zo dňa 28. 6. 2013 exekučné konanie zastavil.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce
konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd nezistil dôvody
na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že priebehu exekučného
konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky oprávneného nemohli
privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného je potrebné uviesť, že poukaz na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí,
pretože v uvedenej veci vytýkal najvyšší súd nižším súdom, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaplikovali

na vec ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenia podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až
po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci
však ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O. s.
p.) dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania, a to prekážkou

veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení
návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu). Na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Podľa názoru odvolacieho súdu
stojí pritom za zmienku, že naopak v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného)

najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu
prekážku rozhodnutej veci (pozri stranu 7 bod 1 citovaného uznesenia najvyššieho súdu, kde sa uvádza,
že „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O. s.
p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Rovnako nenáležitý je i poukaz odvolateľa na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/205/2011
a sp. zn. 5ECdo/40/2013, z ktorých vyplýva, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V predmetnej
veci totiž okresný súd neodvodzoval dôvody pre zastavenie konania pre prekážku veci rozhodnutej
od udelenia poverenia súdnemu exekútorovi ako individuálneho právno-aplikačného aktu nemajúceho

povahu súdneho rozhodnutia, ktorý aplikačný akt má priame právne účinky len voči osobe súdneho
exekútora, ale naopak od súdneho rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia, ktorým bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku

rozhodnutejveci(okreminéhotútoprekážkuvovzťahukinémuexekučnémukonaniupripustilajnajvyšší
súd v citovaných rozhodnutiach a Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 26 Cdo 1078/2015) a že pokiaľ
zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto
prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.

s. p.. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho
predpisu (Občiansky súdny poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé,
že vzhľadom na znenie § 83 O. s. p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného

poriadku, podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo
iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch
sa exekučné konanie zastaví. Nakoľko súdne konanie zásadne začína dňom doručenia návrhu na
začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.), zatiaľ čo exekučné konanie začína dňom doručenia

návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný
okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie
exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na

rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade
prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia
nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné
tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní
sa prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 prvá veta O. s. p. aplikuje ustanovenie § 159 ods. 3 O.

s. p.. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo
povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že
exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má
exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní

bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru), právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku
veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne
na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie,
na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného). Prekážka rozhodnutej veci (resiudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Nárok oprávneného na zákonným
spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom exekučného konania. Ak teda
k zastaveniu exekúcie (prípadne k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
a k následnému zastaveniu exekučného konania) došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre

materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní rozhoduje súd za súčasnej aplikácie prvej až piatej časti O.
s. p., ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len vo sa vo veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. V exekučnom konaní sa vždy rozhoduje uznesením
(§ 251 ods. 4 posledná veta O. s. p.). Táto skutočnosť je teda odlišne upravená ako v sporovom
konaní, v ktorom vo veci samej súd v zásade rozhoduje rozsudkom (pozri ust. § 152 ods. 1 O. s. p., v
druhej vete ktorého je zakotvené, že zákon stanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením).
Je teda zrejmé, že pri posudzovaní prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní nemožno prihliadať

na procesnú formu súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje vo veci samej. Dôvodnosť aplikácie
ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. aj na meritórne uznesenia pritom potvrdzuje aj ustanovenie § 167 ods.
2 O. s. p., ktorý deklaruje primerané použitie ustanovení o rozsudku aj vo vzťahu k uzneseniam (tieto
ustanovenia sa na exekučné konanie aplikujú na základe ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.).

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata)

azdôvodutejto(negatívnej)procesnejprekážkynebolpovinnýrozhodovaťožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani
k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.