Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/523/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. mája 2014, č. k. 5C/14/2013-54,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „OSP“) rozsudkom zo dňa 7. mája 2014, č. k. 5C/14/2013-54 zamietol návrh navrhovateľa
(správne žalobu, keďže sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným) na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 5C/14/2013, sp. zn.
5C/19/2013, sp. zn. 5C/20/2013, sp. zn. 5C/21/2013, sp. zn. 5C/22/2013, sp. zn. 5C/23/2013, sp. zn.
5C/25/2013, sp. zn. 5C/26/2013, sp. zn. 5C/27/2013, sp. zn. 5C/28/2013, ktoré boli spojené na spoločné

konanie pod sp. zn. 5C/14/2013 a odporcovi (správne žalovanému) nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom ako povinný vystupoval Y. L., nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil
OS Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 10. 05. 2011 (konanie začalo dňa 08. 11. 2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 183 dní), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Tento postup bol
príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil
majetkovú škodu v celkovej výške 4 129,34 eura predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 825,87 eura, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobcasadomáhalodžalovanéhovovecivedenejpôvodnepodsp.zn.5C/19/2013náhradymajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný
vystupoval J. W., nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh na vykonanieexekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 03. 2011
(konanie začalo dňa 09. 03. 2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K

rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 366 dní), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou vzniku materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. Dňa 02. 07. 2009, dňa 23. 09. 2009, dňa 13. 11. 2009 a dňa 25.

02. 2010 podal žalobca žiadosti o informáciu o stave konania, dňa 30. 08. 2010, dňa 23. 11. 2010 a
dňa 25. 05. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v konaní. Z tohto dôvodu si uplatnil majetkovú škodu
o celkovej výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu

70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 674,90 eura vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný
súd SR priznával finančné zadosťučinenie vo výške cca 660,- eur za rok, t. j. za mesiac prieťahov 55,-
eur. Žalobca sa domáhal od žalovaného vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/20/2013 náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom
ako povinná vystupovala H. X., nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
20. 04. 2012 (konanie začalo dňa 25. 05. 2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 331 dní), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Z tohto dôvodu si uplatnil
majetkovú škodu o celkovej výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým,
že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň

si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 610,36 eura. Žalobca sa domáhal od
žalovaného vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/21/2013 náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinná vystupovala H. I.,
nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný

súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07. 05. 2012 (konanie
začalo dňa 20. 07. 2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
292 dní), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného

postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou vzniku materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy žalobcu. Dňa 02. 07. 2009, dňa 23. 09. 2009, dňa 13. 11. 2009 a dňa 25. 02. 2010
podal žalobca žiadosti o informáciu o stave konania, dňa 30. 08. 2010, dňa 23. 11. 2010 a dňa 25.
05. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v konaní. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil majetkovú škodu
o celkovej výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch v sume 538,45 eura. Žalobca sa domáhal od žalovaného vo veci pôvodne vedenej
pod sp. zn. 5C/22/2013 náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom
exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval L. L. nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor
predložil OS Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 10. 10. 2008, a to rozhodnutím poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9 mesiacov),

čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil majetkovú škodu o celkovej výške 125,- eur
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné
a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
495,- eur. Žalobca sa domáhal od žalovaného vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/23/2013 náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom
ako povinná vystupovala W. X., nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
14. 06. 2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po

uplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako5mesiacov),čopovažovalzanesprávnyúradný
postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento
postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 125,- eur

predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné

a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume 275,- eur. Žalobca sa domáhal od žalovaného vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/25/2013
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v
ktorom ako povinný vystupoval L. T., nar. XX. XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
23. 07. 2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako6mesiacov),čopovažovalzanesprávnyúradný
postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento

postup bol príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si
žalobcauplatnilmajetkovúškoduvcelkovejvýške125,-eurpredstavujúcunáhraduúčelnevynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o
ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné sumu 15,- eur.
Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330,- eur. Žalobca sa domáhal od
žalovaného vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/26/2013 náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval G. U., nar. XX.

XX. XXXX, pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25. 11. 2011 (konanie začalo dňa 20.
07. 2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 128 dní),

čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil
vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnilmajetkovú škodu v celkovej výške 3 576,11 eura predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Zároveň si uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 715,22 eura, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Žalobcasadomáhalodžalovanéhovovecivedenejpôvodnepodsp.zn.5C/27/2013náhradymajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinná
vystupovala Q. G., nar. XX. XX. XXXX , pričom súdny exekútor predložil OS Nitra návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16. 06. 2010, a to

rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol
príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si uplatnil
majetkovú škodu v celkovej výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým,
že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si

uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275,- eur. Žalobca sa domáhal od žalovaného
vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 5C/28/2013 náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval Y. X., nar. XX. XX.
XXXX,pričomsúdnyexekútorpredložilOSNitranávrhnavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulom
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20. 01. 2009, a to rozhodnutím o poverení. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 6 mesiacov), čo považoval za nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol príčinou vzniku materiálnej

škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. Z tohto dôvodu si uplatnil majetkovú škodu vo výške 125,- eur
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a

správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné
a telekomunikačné sumu 15,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
330,- eur. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo zaslané predvolanie na pojednávanie dňa 12. 03. 2014,
ktoré prevzal dňa 02. 04. 2014, avšak na pojednávanie konajúce sa dňa 07. 05. 2014 sa nedostavil a
svoju neprítomnosť ospravedlnil zaslaním mailovej pošty deň pred pojednávaním o 16.49 hod., v ktorej

uviedol, že žiada pojednávanie odročiť na iný termín z dôvodu pojednávania pred Okresným súdom
Levice od 13.00 hod., pričom jeho klient vylúčil substitúciu. Vzhľadom k tomu, že toto ospravedlnenie
neobsahovalo náležitosti podľa § 119 ods. 2 OSP a právny zástupca žalobcu musel mať vedomosť o
kolízii pojednávaní na rôznych súdoch s dostatočným časovým predstihom a napriek tomu žiadosť o
odročenie zaslal súdu len deň pred pojednávaním, tak jeho žiadosť nebola súdom akceptovaná, pretože

nebolažiadnymspôsobomdokladovaná,apretosúdpodľa§101ods.2OSPpojednávalvneprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu. Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného, ktorého zástupca
sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný v
písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že návrhy žiada zamietnuť. Namietal, že v konaní súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím nebola konštatovaná

existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred dňom 23. 04. 2009 tak vznáša
námietku premlčania uplatneného nároku. Namietal vyčíslenie materiálnej škody aj nemajetkovej ujmy a
keďže nebolo preukázané splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z., považoval návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil,
že dňa 23. 04. 2012, mu od žalobcu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, pričom žalobca bol vyzvaný na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti
nedoplnil, a teda neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
a z toho dôvodu nárok žalobcu nebol ani predbežne prerokovaný. Súd vykonal dokazovanie, pričom z
obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 19Er/998/2010 zistil, že dňa 21. 12. 2010 bola súdu doručená žiadosť oudelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Y. L., nar.
XX. XX. XXXX, pre vymoženie pohľadávky 996,- eur s príslušenstvom spolu s exekučným titulom -
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR03396/10. Okresný súd Nitra uznesením

č. k. 19Er/998/2010-10 zo dňa 17. 02. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia zo dňa 02. 12. 2010. Z obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 34Er/276/2010 zistil, že
dňa 28. 04. 2010 bola súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného (žalobcu) proti povinnému J. W., nar. XX. XX. XXXX, pre vymoženie pohľadávky 408,- eur
s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 03. 2010 a exekučným titulom

- rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 15921/09. Výzvou zo dňa 07. 05.
2010 súd vyzval súdneho exekútora o zaslanie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok
a dohody o vyplnení zmenky. Súdu boli oprávneným doručené požadované doklady dňa 22. 09. 2010
a exekučný súd uznesením č. k. 34Er/276/2010-16 zo dňa 24. 11. 2010 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zo dňa 29. 03. 2010. Z obsahu spisu OS Nitra
sp. zn. 10Er/718/2011 súd zistil, že dňa 27. 07. 2011 bola súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej H. X., nar. XX. XX. XXXX pre
vymoženie pohľadávky 1 306,57 eura s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 25. 05. 2011 a exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn.
SR 01226/11. Exekučný súd uznesením č. k. 10Er/718/2011-11 zo dňa 21. 03. 2012 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z obsahu spisu OS Nitra spisová značka sp. zn. 9Er/878/2011

súd zistil, že dňa 09. 09. 2011 bola súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
vovecioprávneného(žalobcu),protipovinnejH.I.,nar.XX.XX.XXXXprevymoženiepohľadávky380,22
eura s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 07. 2011 a exekučným titulom
- rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 03934/11. Exekučný súd uznesením
č. k. 9Er/878/2011-9 zo dňa 23. 04. 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zo

dňa 05. 09. 2011. Z obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 19Er/664/2008 súd zistil, že dňa 08. 10. 2008 bola
súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu),
proti povinnému L. L., nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie pohľadávky 14 839,- Sk s príslušenstvom
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 08. 2008 a exekučným titulom - rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 02857/08. OS Nitra poveril dňa 10. 10. 2008 súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Z obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 15Er/413/2010
súd zistil, že dňa 07. 06. 2010 bola súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného (žalobcu), proti povinnej W. X., nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie pohľadávky
280,90 eura s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 04. 2010 a exekučným
titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 18236/09. Okresný súd Nitra

poverildňa14.06.2010súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhovykonanímexekúcie.Zobsahuspisu
OS Nitra sp. zn. 27Er/531/2010 súd zistil, že dňa 15. 07. 2010 bola súdu doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému L. T., nar. XX. XX.
XXXX pre vymoženie pohľadávky 665,22 eura s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 25. 05. 2010 a exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn.

SR 13874/09. Dňa 23. 07. 2010 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Uznesením č. k. 27Er/531/2010-13 zo dňa 02. 09. 2013 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
bola zastavená. Z obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 15Er/879/2011 súd zistil, že dňa 09. 09. 2011 bola
súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu)
proti povinnému G. U., IČO: 44806507 pre vymoženie pohľadávky 1 205,01 eura s príslušenstvom

spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 07. 2011 a exekučným titulom - rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 04123/11. Okresný súd Nitra uznesením č. k.
15Er/879/2011-10 zo dňa 02. 11. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zo
dňa 05. 09. 2011. Z obsahu spisu OS Nitra sp. zn. 17Er/263/2010 súd zistil, že dňa 23. 04. 2010 bola
súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu),

proti povinnej Q. T. (G.), nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie pohľadávky 342,- eur s príslušenstvom
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 03. 2010 a exekučným titulom - rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 20330/09. Okresný súd Nitra dňa 16. 06. 2010 vydal
poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp.
zn. 24Er/7/2009 súd zistil, že dňa 09. 01. 2009 bola súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Y. X. pre vymoženie pohľadávky 7
680,- Sk s príslušenstvom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 12. 2008 a exekučným
titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 07887/08. Okresný súd Nitra
dňa 20. 01. 2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Prvostupňový súdkonštatoval, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra v exekučných
konaniach vedených pod sp. zn. 19Er/998/2010, sp. zn. 34Er/276/2010, sp. zn. 10Er/718/2011, sp.

zn. 9Er/878/2011, sp. zn. 19Er/664/2008, sp. zn. 15Er/413/2010, sp. zn. 27Er/531/2010, sp. zn.
15Er/879/2011, sp. zn. 17Er/263/2010, sp. zn. 24Er/7/2009. Vykonaným dokazovaním dospel súd
k záveru, že žaloby žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu
nesprávneho úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z. z., ktoré boli spojené na spoločné konanie pod
sp. zn. 5C/14/2013 nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. Uplatneniu nároku malo predchádzať jeho

predbežné prerokovanie s MS SR a je nesporné, že žalobca dňa 23. 04. 2012 doručil príslušnému
orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody i keď neobsahovali zákonom
predpísané náležitosti a žalobca ich na výzvu žalovaného nedoplnil, avšak samotné podanie týchto
žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby
bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd aj vtedy, keď lehota 6 mesiacov uplynula
až po začatí súdneho konania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody

vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009, avšak v tomto prípade boli žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podané na súd až po tomto dátume, a rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti, resp.
udelení poverenia boli doručené právnemu zástupcovi oprávneného taktiež až po uvedenom dátume,
preto žalobcovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho
nároku na náhradu škody a nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nároky žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra za neopodstatnené. V exekučnej veci sp. zn.
19Er/998/2010 bola dňa 21. 12. 2010 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú súd zamietol dňa 17. 02. 2011, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na 58. deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 183 dní, ako uvádza

žalobca. V exekučnej veci sp. zn. 34Er/276/2010 bola dňa 28. 04. 2010 OS Nitra doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd zamietol dňa 24. 11. 2010, teda rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 210. deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním
viac ako 366 dní, ako uvádza žalobca. V exekučnej veci sp. zn. 10Er/718/2011 bola dňa 27. 07. 2011
OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd zamietol dňa 21.

03. 2012, teda súd rozhodol po doložení všetkých dokumentov o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na 237. deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 331 dní. V exekučnej
veci sp. zn. 9Er/878/2011 bola dňa 09. 09. 2011 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorú súd zamietol dňa 23. 04. 20112, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na 227. deň od jej doručenia a nie ako uvádza žalobca s omeškaním viac ako

292 dní. V exekučnej veci sp. zn. 19Er/664/2008 bola dňa 08. 10. 2008 OS Nitra doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd rozhodol 10. 10. 2008 vydaním poverenia, teda rozhodol
na druhý deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 9 mesiacov. V exekučnej veci sp. zn.
15Er/413/2010 bola dňa 07. 06. 2010 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, súd rozhodol o vydaní poverenia dňa 14. 06. 2010, teda rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac
ako 5 mesiacov. V exekučnej veci sp. zn. 27Er/531/2010 bola dňa 15. 07. 2010 OS Nitra doručená
žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 23. 07. 2010 bolo vydané poverenie pre
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15 dňovej lehote od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 6 mesiacov. V exekučnej

veci sp. zn. 15Er/879/2011 bola dňa 09. 09. 2011 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, žiadosť súd zamietol dňa 02. 11. 2011, teda rozhodol na 76. deň od jej doručenia
súdu a nie s omeškaním viac ako 128 dní. V exekučnej veci sp. zn. 17Er/263/2010 bola dňa 23. 04.
2010 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie dňa
16. 06. 2010, teda rozhodol na 54. deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 5 mesiacov.

V exekučnej veci sp. zn. 24Er/7/2009 bola dňa 09. 01. 2009 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd rozhodol o vydaní poverenia dňa 20. 01. 2009, teda rozhodol v
15 dňovej lehote od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Súd konštatoval, že
ohľadom prieťahov sa neviedli žiadne disciplinárne konania, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného

konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu
správnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskejdoložky,čipriebehrozhodcovského
konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie
iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to,že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré
bybolaurčená15dňoválehota.Prerozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávaných veciach
vedenýchpodsp.zn.19Er/998/2010,sp.zn.34Er/276/2010,sp.zn.10Er/718/2011,sp.zn.9Er/878/2011
a sp. zn. 15Er/879/2011 nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase
podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Súd poznamenal, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca ako oprávnený v daných exekučných veciach v
danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako
nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
o jej zamietnutí, viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav
a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných

veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie bolo rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal
riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.
Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti

štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v
konaní preukázaný. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a namietal aj vykonanie úradného

postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o poslednú námietku, a to vykonanie úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok, tak súd poznamenal, že vyšší súdny úradník v exekučnom
konaní skúmal exekučný titul a výsledkom tohto postupu bolo rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu
ani k porušeniu práv oprávneného, pretože exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu, pričom môže
exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen
z procesného hľadiska, a preto týmto postupom nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu
namietanému v žalobe žalobcu. Ďalším dôvodom namietaného nesprávneho úradného postupu malo

byť nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, avšak súd nezistil žiadne porušenie zákona zo strany exekučného súdu a dospel k záveru,
že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku na náhradu
škody. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 05. 2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným

titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti
bol povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu. Zákonná 15 dňová lehota platí iba v
prípade, ak je skutočne zo strany súdu vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v
prípade zistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie
zamietajúceho uznesenia nie je ustanovená, a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska

časovej primeranosti a konania bez zbytočných prieťahov. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 EP v znení
účinnom do 31. 05. 2010 obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu
na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1 Zákona č.
514/2003Z.z.niejemožnékonštatovaťnesprávnyúradnýpostupsúduzdôvodunevydaniarozhodnutia
v zákonom ustanovenej lehote, keďže pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Z

toho dôvodu nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v
exekučnom konaní, pretože pre také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmaných exekučných konaniach
zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Od 01. 06. 2011 bolo zmenené znenie § 44 ods. 2 EP tak, že
lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ pre prípad písomného
poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia zostalo nezmenené s tým,

že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená žiadna lehota. Uvedené
sa vzťahuje aj na exekučné konanie vedené pod sp. zn. 17Er/263/2010, v ktorom bola dňa 23. 04.
2010 OS Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd vydal poverenie
dňa 16. 06. 2010, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 54. deňod jej doručenia súdu. Súd mal za to, že v tomto prípade existujú objektívne okolností, pre ktoré je
možné konštatovať, že rozhodnutia súdu v uvedených exekučných konaniach boli vydané v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie

podkladov pre vydanie rozhodnutia. Pri skúmaní, či vec bola prejednaná v primeranej lehote a bez
zbytočných prieťahov sa preveruje zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu, pričom
v tomto prípade pokiaľ ide o zložitosť veci je možné konštatovať, že nešlo o vec jednoduchú, pretože
súd musel skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom, a to z dôvodu, že na strane povinného bola
fyzická osoba - spotrebiteľ a v rámci skúmania sa súd musel oboznámiť so zmluvou o úvere, obchodnými

podmienkami ako aj dohodou o vyplnení zmenky a až po oboznámení sa s týmito dokladmi mohol
vo veci zákonne rozhodnúť. Pred vydaním rozhodnutia súd v uvedených veciach postupoval účelne,
pretože sa potreboval oboznámiť s dokladmi na základe ktorých bol vydaný exekučný titul, ktorý bol
zakončený rozhodnutím vo veci samej, možno hodnotiť ako efektívny a v súlade so zákonom. Žalobca
nepreukázal, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Nitra v uvedených exekučných veciach
vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávaných veciach
by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je
objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani
dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je

jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú
i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil
rozhodcovský súd pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona
o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobcovi musela byť
známa vzhľadom na predmet jeho podnikania, a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,

rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov. Všetky konštatované
skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody,
chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na
zamietnutie uplatnených nárokov pre ich nedôvodnosť. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že
v prejednávaných veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/14/2013 nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a keďže zo strany žalobcu nebolo doložené žiadne iné
rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, tak súd žaloby žalobcu na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o veci pôvodne vedené pod sp. zn.

5C/22/2013, sp. zn. 5C/23/2013, sp. zn. 5C/25/2013 a sp. zn. 5C/28/2013, tak v týchto veciach podal
žalobca návrhy úplne bezdôvodne, keď z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/664/2008 mal
súd za preukázané, že dňa 08. 10. 2008 bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, súd rozhodol dňa 10. 10. 2008 vydaním poverenia, teda rozhodol na druhý deň
od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 9 mesiacov, v exekučnej veci sp. zn. 15Er/413/2010

mal súd preukázané, že dňa 07. 06. 2010 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd rozhodol o vydaní poverenia dňa 14. 06. 2010, teda rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote od jej doručenia súdu, a
nie s omeškaním viac ako 5 mesiacov. V exekučnej veci sp. zn. 27Er/531/2010 bola dňa 15. 07. 2010
exekučnémusúdudoručenážiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,súdrozhodolovydaní

poverenia dňa 23. 07. 2010, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
15 dňovej lehote od jej doručenia súdu, a nie s omeškaním viac ako 6 mesiacov. V exekučnej veci
sp. zn. 24Er/7/2009 bola dňa 09. 01. 2009 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, súd rozhodol o vydaní poverenia dňa 20. 01. 2009, teda rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote od jej doručenia súdu.

Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia § 3
ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31. 12. 2012) zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2
písm. i/, § 44 ods. 2 (v znení účinnom do 31. 05. 2010, do 31. 05. 2011, do 17. 01. 2013 a od 18. 01.

2013 doposiaľ) Exekučného poriadku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a ani si žiadne trovy neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval
novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou

právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho
vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.
z. Mal za to, že súd mu svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Taktiež uviedol, že súdu

neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou
je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby

organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia
na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav
nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom

konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§
201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že

odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a
f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s §
211 ods. 2 OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na

úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody predstavujúcu
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu

založeného Zmluvou o úvere, a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie
istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
podľa žalobcu spočíva v tom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/998/2010 až dňa 10. 05. 2010, sp. zn. 34Er/276/2010
až dňa 10. 03. 2011, sp. zn. 10Er/718/2011 až dňa 20. 04. 2012, sp. zn. 9Er/878/2011 až dňa 07. 05.2012 a sp. zn. 15Er/879/2011 až dňa 25. 11. 2011, a to zamietnutím žiadosti, až po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty, čo je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu úradným postupom

súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaniach
vedených na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 19Er/998/2010, sp. zn. 34Er/276/2010,
sp. zn. 10Er/718/2011, sp. zn. 9Er/878/2011 a sp. zn. 15Er/879/2011. V exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 19Er/664/2008 exekučný súd vydal poverenie až dňa 10. 10. 2008 (s omeškaním viac

ako 9 mesiacov), sp. zn. 15Er/413/2010 až dňa 14. 06. 2010 (s omeškaním viac ako 5 mesiacov), sp.
zn. 27Er/531/2010 až dňa 23. 07. 2010 (s omeškaním viac ako 6 mesiacov), sp. zn. 17Er/263/2010
až dňa 16. 06. 2010 (s omeškaním viac ako 5 mesiacov) a sp. zn. 24Er/7/2009 až dňa 20. 01. 2009
(s omeškaním viac ako 6 mesiacov), teda taktiež s nedodržaním zákonnej lehoty určenej na vydanie
poverenia. Nemajetkovú ujmu si v jednotlivých konaniach vyčíslil za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/998/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

03396/10 zo dňa 10. 05. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/998/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora zo dňa 08. 11. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom
súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 28. 01. 2014.
Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením č. k. 19Er/998/2010-10 zo dňa 17. 02. 2011, právoplatným dňa 18. 04. 2013.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.34Er/276/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
15921/09 zo dňa 16. 10. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 34Er/276/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 09. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 21. 12. 2010. Súd prvého

stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 34Er/276/2010-16 zo dňa 24. 11. 2010, právoplatným dňa 18. 03. 2011. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 34Er/276/2010-23 zo dňa 31. 10. 2011, právoplatným dňa 10. 05. 2012,
zastavil exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.10Er/718/2011bolRozsudokStálehorozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
01226/11 zo dňa 31. 03. 2011. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 10Er/718/2011, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 25. 05. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 27. 07. 2011. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

č. k. 10Er/718/2011-11 zo dňa 21. 03. 2012, právoplatným dňa 11. 05. 2012. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 10Er/718/2011-23 zo dňa 17. 04. 2013, právoplatným dňa 13. 05. 2013,
zastavil exekučné konanie.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/878/2011 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

03934/11zodňa30.05.2011.Exekučnékonaniebolovedenépodsp.zn.9Er/878/2011,začalospísaním
návrhu u súdneho exekútora dňa 20. 07. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 09. 2011. Súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č. k.
9Er/878/2011-9 zo dňa 23. 04. 2012, právoplatným dňa 21. 05. 2012.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.15Er/879/2011bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
04123/11 zo dňa 02. 06. 2011. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Er/879/2011, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 20. 07. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde
Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 09. 2011. Súd

prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením č. k. 15Er/879/2011-10 zo dňa 02. 11. 2011. Oprávnený napadol predmetné uznesenie
odvolaním. Odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Exekučný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodol uznesením č.k. 15Er/879/2011-30 zo dňa 13. 08. 2013 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
oprávnený opätovne napadol odvolaním, o ktorom však doposiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/664/2008bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
02857/08 zo dňa 18. 04. 2008. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/664/2008, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 23. 08. 2008. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 08. 10. 2008, o ktorej súd

rozhodol dňa 10. 10. 2008 tak, že vydal poverenie č. 5403 046251 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.15Er/413/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
18236/09 zo dňa 02. 11. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Er/413/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 19. 04. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 07. 06. 2010, o ktorej súd
rozhodol dňa 14. 06. 2010 tak, že vydal poverenie č. 5403 071351 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.27Er/531/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

13874/09 zo dňa 18. 09. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Er/531/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 25. 05. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde
Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010, o
ktorej súd rozhodol dňa 23. 07. 2010 tak, že vydal poverenie č. 5403 073353 na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Následne exekučný súd uznesením č. k.

27Er/531/2010-13zodňa02.09.2013vyhlásilexekúciuzaneprípustnúazároveňjuzastavil.Predmetné
uznesenie oprávnený napadol odvolaním, o ktorom odvolací súd doposiaľ nerozhodol.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.17Er/263/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
20330/09 zo dňa 26. 11. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 17Er/263/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 16. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 23. 04. 2010, o ktorej súd
rozhodol dňa 16. 06. 2010 tak, že vydal poverenie č. 5403 072264 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 24Er/7/2009 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
07887/08 zo dňa 19. 08. 2008. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 24Er/7/2009, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 16. 12. 2008. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 01. 2009, o ktorej súd
rozhodol dňa 20. 01. 2009 tak, že vydal poverenie č. 5403 049955 na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z. v znení do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 06. 2011 do 17. 01. 2013, exekútor, ktorému

boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiežzákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolací sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní

a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný
postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej súvislosti medzi

vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca ničím nenapadol podrobné skutkové a právne

závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a
preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.
Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým
na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné,
racionálne a aj spravodlivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá právo
na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu nesprávneho úradného
postupu (§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003).
Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po

uplynutí15dní,akoajznesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovoneskorenevydanompoverení
súdneho exekútora.
Odvolací súd zastáva názor, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého 15-dňová lehota
od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami

zachovávajúcimi autenticitu sledovaného zámeru, a to, že úmyslom zákonodarcu bolo zefektívnenie
exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu, a tým prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Uvedená požiadavka
stráca opodstatnenie v prípade, ak exekučný súd zistí neexistenciu exekučného titulu pre jeho rozpor
so zákonom, t. j. ak exekučný titul vykazuje nedostatky z formálnej alebo materiálnej stránky. To

však neznamená, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a článku 6 ods.
1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota
exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia,

bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku,
napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť
(či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora, aby exekúciu
vykonal.

Exekučným titulom v sporných exekučných veciach bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená v konaní sp. zn. 19Er/998/2010
dňa 21. 12. 2010, sp. zn. 34Er/276/2010 dňa 28. 04. 2010, sp. zn. 10Er/718/2011 dňa 27. 07. 2011, sp.
zn. 9Er/878/2011 dňa 09. 09. 2011 a sp. zn. 15Er/879/2011 dňa 09. 09. 2011 (v tejto súvislosti odvolacísúd podotýka, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce,
kedy začalo samotné exekučné konanie, lehota na vydanie poverenia plynie od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia), ktorú súd obsadený vyšším súdnym úradníkom zamietol. Žalobca namietal, že

exekučný súd neoprávnene preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Uvedený
postup a obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu až do
vydania zamietajúceho rozhodnutia o podanej žiadosti, nemožno považovať za nesprávny úradný
postup, pretože preskúmanie exekučného titulu je plne odôvodnené potrebou skúmania formálnej
a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol,

lehota 15 dní je len procesná a platí len v pozitívnom zmysle, teda vtedy, ak súd vydá poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie v prípade, ak vydáva iné rozhodnutie. Vzhľadom na
množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje, je však ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie preskúmavacej činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn.
II.ÚS/245/2013 zo dňa 25. 04. 2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď

titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný súd
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či
exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom
(§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd

oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola
uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky).
Odvolací súd uvádza, že na vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup musia byť totiž
splnené i ďalšie dva predpoklady, a to: vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť

medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na
preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve navrhovateľa. V danom prípade si
žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov. Preto
absentuje príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca
taktiež nešpecifikoval a ničím nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu.

V zmysle § 35 zák. č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom k tomu je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok je
exekučným titulom rovnako ako rozsudok súdu všeobecného. Ustanovenie § 41 ods. 2 EP stanovuje
popri vykonateľných rozhodnutiach súdu i ďalšie exekučné tituly. Do 31. 05. 2011 uvedené ustanovenie

neobsahovalo výslovne uvedenie rozhodcovského rozsudku, v písm. d/ boli uvedené vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až novelou EP zákonom č. 102/2011
Z. z. účinnou od 01. 06. 2011 boli do ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ priamo uvedené
rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom k tomu rozhodcovské rozsudky bolo možné vykonať ako exekučné
tituly do 31. 05. 2011 v zmysle § 41 ods. 2 písm. i/ EP.

Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v znení do 31. 05. 2010 stanovil 15- dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bez výnimky, pričom táto lehota plynula od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia. Novelou uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2010,
bola do uvedeného ustanovenia zakotvená výnimka, podľa ktorej na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP nie je žiadna lehota.

Keďže rozhodcovský rozsudok bol zakotvený do § 41 ods. 2 písm. d/ až od 01. 06. 2011, lehota na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku bola do 31. 05. 2011
a od 01. 06. 2011 lehota nie je.
V exekučnom konaní sp. zn. 17Er/263/2010, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa 16.

06. 2010, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 23. 04. 2010.
Exekučný súd v tomto smere nedodržal lehotu, avšak len s omeškaním 39 dní a nie ako uvádza žalobca,
že išlo o omeškanie viac ako 5 mesiacov.
Vznikškodyvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupumôžebyťnapríkladprípad,kedyštátzodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o žalobe, ktorou u neho poškodený uplatnil

pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi
skutočne mal a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že sa pohľadávka stala nedobytnou alebo ak prišlo k poškodeniu veci pri realizácii výkonurozhodnutia vyprataním bytu alebo nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
doteraz nie je právoplatné.
V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup

považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie
vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak
malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp.

iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu
z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní
podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená

charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov
súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa
zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa tohto zákona až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní
bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny
úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod slovo „postup“ možno podriadiť ako konanie (činnosť) štátneho

orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, omisívnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným
postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla
ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k

porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.
Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote. Správnosť úradného postupu je treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Okolnosť, že žalobca v exekučnom súdnom konaní pre nečinnosť súdu nedosiahol v zákonom

stanovenej lehote vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia , prípadne poverenia na vykonanie
exekúcie ešte nezaručuje samo osebe dôvodnosť a priznanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k
uvedenému mal súd za preukázané, že žalobcovi oneskorene vydaným poverením (39 dní) nevznikla
žiadna škoda ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a teda predmetná žaloba je vo svojej podstate
nedôvodná.

Vychádzajúc z uvedenej právnej argumentácie odvolací súd zastáva právny názor, že podľa právnej
úpravy účinnej v čase začatia exekúcie bol rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods.
2 písm. i/ Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia sa vzťahovala na predmetnú exekučnú vec a exekučný súd mal postupovať tak, aby zákonnú
lehotu dodržal. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nitra návrh na začatie

exekúcie spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23. 04. 2010 a exekučný
súd poverenie vydal dňa 16. 06. 2010, je zrejmé, že exekučný súd lehotu nedodržal. Tvrdenia žalobcu
v tom smere, že sa súd dostal do omeškania s rozhodovaním o tejto žiadosti sú správne, správne však
nie sú pokiaľ ide o tvrdenie, že omeškanie bolo viac ako 5 mesiacov. Exekučný súd o udelení povereniapre súdneho exekútora rozhodol o 39 dní neskôr, avšak je potrebné zdôrazniť, že za túto dobu nemohla
žalobcovi vzniknúť majetková škoda, ktorú si vyčíslil, ale nepreukázal a taktiež ani nemajetková ujma,
ktorej sa v konaní domáha.

V súvislosti so žalobcom namietaným preskúmaním exekučného titulu, ktorý považuje za rozporný
so zákonom, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,

pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie
Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
Exekučný súd teda po doručení žiadosti o udelenie poverenia následne skúma, či má návrh predpísané
náležitosti (§ 38 - 39), či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (§ 41), či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávnymi nositeľmi práv a povinností z exekučného titulu, prípadne že na
nich prešlo právo či povinnosť z exekučného titulu (§ 37), či je splnená podmienka alebo vzájomná

povinnosť, na ktorú sa povinnosť povinného viaže (§ 43), či sú splnené podmienky konania podľa
Občianskeho súdneho poriadku, či bol zaplatený súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia.
Ak súd nezistí rozpor so zákonom, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a toto doručí (iba) exekútorovi. Uvedená 15-dňová lehota neplatí, ak je ako exekučný titul
predložená notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c/ alebo rozhodnutie rozhodcovskej komisie,

alebo ňou schválený zmier podľa § 41 ods. 1 písm. d/, a to z dôvodu, že oproti iným exekučným titulom
v týchto prípadoch exekučný súd je povinný preskúmavať exekučné tituly aj z hľadiska rozhodnutia vo
veci samej (s poukazom na § 41 ods. 3 EP a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
Vydaním poverenia exekučné konanie prechádza do štádia exekúcie. Na základe doručeného poverenia
exekútor môže prikročiť k vykonávaniu exekúcie a týmto poverením sa pri výkone exekúcie aj preukazuje

tretím osobám.
V prípade, ak súd zistí nesúlad návrhu, exekučného titulu alebo žiadosti so zákonom (Exekučným
poriadkom alebo iným osobitným predpisom), žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Uznesenie sa
doručuje účastníkom konania (i exekútorovi) a je voči nemu prípustné odvolanie; exekútor však nie je
oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomu rozhodnutiu. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým

bola žiadosť zamietnutá, súd zastaví exekučné konanie a rozhodne o trovách exekúcie.
V exekučnom konaní sp. zn. 19Er/664/2008, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa 10.
10. 2008, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 08. 10. 2008.
Exekučný súd v tomto smere nerozhodol s omeškaním, pretože rozhodol na druhý deň od doručenia

žiadosti súdu a nie ako uvádza žalobca, že išlo o omeškanie viac ako 9 mesiacov.
V exekučnom konaní sp. zn. 15Er/413/2010, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa 14.
06. 2010, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 07. 06. 2010.
Exekučný súd v tomto smere nerozhodol s omeškaním, pretože rozhodol na siedmy deň od doručenia

žiadosti súdu a nie ako uvádza žalobca, že išlo o omeškanie viac ako 5 mesiacov.
V exekučnom konaní sp. zn. 27Er/531/2010, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa 23.
07. 2010, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 15. 07. 2010.
Exekučný súd v tomto smere nerozhodol s omeškaním, pretože rozhodol na ôsmy deň od doručenia

žiadosti súdu a nie ako uvádza žalobca, že išlo o omeškanie viac ako 6 mesiacov.
V exekučnom konaní sp. zn. 24Er/7/2009, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi vydal dňa 20.
01. 2009, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 09. 01. 2009.
Exekučný súd v tomto smere nerozhodol s omeškaním, pretože rozhodol na jedenásty deň od doručenia

žiadosti súdu a nie ako uvádza žalobca, že išlo o omeškanie viac ako 6 mesiacov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z obsahu spisov vyššie uvedených a k
nim pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra vyplýva, že v konaní sp. zn. 19Er/664/2008,
sp. zn. 15Er/413/2010, sp. zn. 27Er/531/2010 a sp. zn. 24Er/7/2009 nie sú argumenty žalobcu v tom
smere, že bolo poverenie súdnemu exekútorovi udelené po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty správne,

pretože vo všetkých exekučných konaniach bola zákonná lehota dodržaná. V exekučnom konaní sp. zn.
19Er/664/2008 súd vydal poverenie na druhý deň, v konaní sp. zn. 15Er/413/2010 vydal súd poverenie
na siedmy deň, v konaní sp. zn. 27Er/531/2010 bolo súdom vydané poverenie na ôsmy deň a v konaní
sp. zn. 24Er/7/2009 na jedenásty deň. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že v danom prípadebolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným súdom v lehote určenej v § 44 ods. 2
veta druhá EP, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu, ktoré malo spočívať v tom, že k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty, pretože v konaní nepreukázal, že k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom
určenej lehoty. Naopak, z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že exekučný súd rozhodol
o vydaní poverenia v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s ust. § 44 ods.2 druhá veta Exekučného
poriadku, keď rozhodol na druhý deň (sp. zn. 19Er/664/2008), na siedmy deň (sp. zn. 15Er/413/2010), na
ôsmy deň (sp. zn. 27Er/531/2010) a na jedenásty deň (sp. zn. 24Er/7/2009), teda žalobca nepreukázal

vôbec základ nároku na náhradu škody, a preto sa súd prvého stupňa správne nezaoberal ani výškou
požadovanej náhrady majetkovej škody ani výškou nemajetkovej ujmy.
Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nepostupoval v
merite veci podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z, ktorým bol
novelizovaný. Súd prvého stupňa citoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase začatia exekúcie a nie
novšiu právnu úpravu, ktorú žalobca v podanom odvolaní namietal. Súd vo veci samej teda postupoval

podľa správnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia exekúcie. Vzhľadom k uvedenému,
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých skutočností žalobca vyvodil predmetný odvolací argument. Ak
by však súd aj citoval novšiu právnu úpravu ako platnú a účinnú v čase začatia exekúcie, táto skutočnosť
by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože s ohľadom na zistený skutkový
stav a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal zo správnej

právnej úpravy, a teda odvolací súd nemôže konštatovať, že by konanie trpelo vadou, ktorá by v tomto
smere odôvodňovala zrušenie rozsudku v zmysle niektorého z dôvodov uvedeného v ust. § 221 ods.
1 OSP. Konaním súdu jednoznačne nedošlo k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu. Na námietku žalobcu týkajúcu
sa stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že stav právnej neistoty trvá až do okamihu, kedy súd

rozhodne vo veci samej. Tým, že súd dňa 17. 02. 2011 (sp. zn. 19Er/998/2010), dňa 24. 11. 2010 (sp.
zn. 34Er/276/2010), dňa 21. 03. 2012 (sp. zn. 10Er/718/2011), dňa 23. 04. 2012 (sp. zn. 9Er/878/2011) a
dňa 02. 11. 2011 (sp. zn. 15Er/879/2011) vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený.
Stavprávnejneistotyprizamietnutížiadostisúdnehoexekútorapodľaodvolaciehosúdunezakladánárok

na náhradu škody, pretože v prípade vydania iného rozhodnutia ako vydania poverenia nie je zákonom
ustanovená lehota, ktorej nedodržanie by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup.
Odvolací súd má v tomto smere za preukázané, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom v predmetnom
konaní nepochybil. V súvislosti s exekučným konaním sp. zn. 19Er/664/2008, v ktorom súd vydal
poverenie pre súdneho exekútora dňa 10. 10. 2008, sp. zn. 15Er413/2010 v ktorom súd vydal poverenie

pre súdneho exekútora dňa 14. 06. 2010, sp. zn. 27Er/531/2010 v ktorom súd vydal poverenie pre
súdneho exekútora dňa 23. 07. 2010, sp. zn. 17Er/263/2010 v ktorom súd vydal poverenie pre súdneho
exekútora dňa 16. 06. 2010 a sp. zn. 24Er/7/2009 v ktorom súd vydal poverenie pre súdneho exekútora
dňa 20. 01. 2009, odvolací súd uvádza, že tým, že súd vydal poverenie, ktorým poveril súdneho
exekútora vykonaním predmetnej exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený.

Stav právnej neistoty pri omeškaní sa s vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ešte nezakladá nárok
na náhradu škody, pretože je vždy potrebné skúmať, ako súd v danej veci postupoval ako aj na samotné
okolnosti prípadu, pre ktoré súd nerozhodol, resp. nemohol rozhodnúť v zákonnej 15-dňovej lehote.
Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd konštatuje, že zákonná lehota nebola dodržaná len v prípade
exekučného konania sp. zn. 17Er/263/2010, v ktorom súd rozhodol na 54. deň, teda s omeškaním 39

dní, avšak omeškanie exekučného súdu nebolo neprimerané, z čoho vyplýva, že žalobcovi za takýto
krátky čas nemohla vzniknúť žiadna škoda. Aj v tomto smere má odvolací súd za preukázané, že súd
prvého stupňa nijakým spôsobom v predmetnom konaní nepochybil. V súvislosti s námietkou žalobcu,
že súd polemizoval nad dĺžkou zákonných lehôt, odvolací súd uvádza, že súd nielenže nepolemizoval,
ale ani neskúmal, či v konaní došlo k akýmkoľvek prieťahom, pretože všeobecný súd nie je oprávnený

posudzovať prieťahy v konaní. Prvostupňový súd len skúmal, či bola dodržaná zákonná lehota, ktorá
by založila zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania, a teda či v skutočnosti došlo k vzniku
škody, ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvého
stupňa na rozhodnutie vo veci samej aplikoval správne právne predpisy vnútroštátneho práva a zároveň
rozhodolajvsúladesplatnoujudikatúrouEurópskehosúdupreľudskáprávazachovávajúcpritomprávo

účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným odvolací
súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 105/2011.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.