Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200891
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013200891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľky: M. Z., bytom F., právne zastúpená
JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom ČSA 12, Handlová, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa
Bratislava, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 15Sd/291/2013 - 25 zo dňa 17. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 15Sd/291/2013 - 25 zo
dňa 17. marca 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvTrenčínenapadnutýmrozsudkomuvedenýmvovýrokutohtorozsudkupotvrdilrozhodnutie
č. XY zo dňa 9. augusta 2013, ktorým odporkyňa navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 a §
293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“) od 1. mája 2013 priznala invalidný dôchodok v sume 163,30 Eur mesačne.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto napadnuté rozhodnutie

odporkyne zo dňa 9. augusta 2013 ako zákonné potvrdil v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Proti rozsudku podala navrhovateľka dňa 29. apríla 2014 včas odvolanie, ktorým namietala závery
posudkových lekárov. V odvolaní navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že ochorenia pohybového
a podporného aparátu jej boli diagnostikované už v októbri 2010. Navrhovateľka bola práceneschopná
v období od 12.10. - 12.11. 2010 (hospitalizovaná vo FN F.D. Roosevelta v BB). Na základe zistených

ochorení bola preradená v decembri 2010 na pracovnú pozíciu - obrábač kovov - frézar so zníženým
rizikom vibrácií, t. j. na ľahšiu prácu. Navrhovateľka sa na diagnostikované ochorenia pohybového
a podporného aparátu liečila od r. 2010 a opätovne bola, cca. po roku od zistenia týchto ochorení,
hospitalizovaná vo FN F.D. Roosevelta v BB od 28.11. - 31.12.2011. So záverov ošetrujúcich lekárov
vyplýva, že u navrhovateľky boli potvrdené diagnózy zistené už v roku 2010 s tým, že u navrhovateľky
sa jedná o stav trvalý s ťažším funkčným obmedzením a jej pracovný potenciál je výrazne znížený.
Ďalej navrhovateľka upozorňuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, kedy konštatoval, že uznaniu

invalidity musí predchádzať dlhšia liečba, rehabilitácia v trvaní spravidla jedného roka, aby ochorenie
nadobudlo charakter dlhodobosti. Navrhovateľka je toho názoru, že sa u nej už v roku 2011 jednalo
o ochorenie definitívne zdiagnostikované, trvalé, pričom jej zdravotný stav sa do budúcna nezlepší,
predpokladá sa jeho zhoršovanie, čoho dôkazom sú posledné lekárske vyšetrenia. Z tohto dôvoduje navrhovateľka toho názoru, že po skončení PN 31.12.2011 bolo možné u nej konštatovať vznik
invalidity. Navrhovateľka sa tiež nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že nie je možné priznať
invalidný dôchodok od októbra 2010, resp. októbra 2011, pretože v zmysle ustanovenia § 80 zákona o

sociálnompoisteníjevylúčenédočasnépoberanienemocenskýchdávoksúčasnesvýplatouinvalidného
dôchodku. Podľa názoru navrhovateľky ustanovenie § 80 predmetného zákona zakotvuje, že ak je
priznaný invalidný dôchodok v čase trvania PN a poberania nemocenskej dávky, počas trvania tejto
PN sa invalidný dôchodok nevypláca. Znenie tohto ustanovenia ale nevylučuje možnosť priznania
invalidného dôchodku počas poberania nemocenských dávok. Navrhovateľka súčasne upozorňuje na

konštatovanie prvostupňového súdu o nezávislosti posudkových lekárov, nakoľko podľa nej sú obaja
posudkoví lekári zamestnancami odporkyne, čo narúša ich objektívnosť a nezávislosť. Prvostupňový
súd taktiež podľa jej názoru nezhodnotil závery iných odborných vyšetrení vykonaných ošetrujúcimi
lekármi navrhovateľky, ktoré boli navrhovateľkou predložené ako dôkazy. Na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností navrhovateľka navrhuje, aby Najvyšší súd po vykonanom dokazovaní rozhodol
tak, že rozsudok prvostupňového súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy

konania.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka
v odvolaní za neopodstatnené. Poukázala na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné

lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Podľa názoru
odporkyne pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,
považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce

sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými
lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne predložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov
a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v
konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity

od skoršieho dátumu. Dátum vzniku invalidity stanovili posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne
na 1. mája 2013, kedy bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, ktoré malo
za následok vznik invalidity. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje odporkyňa závery napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním,
a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutýrozsudokprvostupňovéhosúduspoluskonaním,ktorémupredchádzalo,odvolanieprejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 13. apríla 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickou
osobou (ods. 1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený
zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.Podľa § 73 zákona sa určuje konkrétna suma invalidného dôchodku.

Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a
od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný

kalendárnyrokjerok,vktoromsazvýšeniedôchodkovýchdávokvykonáva,aktentozákonneustanovuje
inak.

Podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára
príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného
rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v

hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky
sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné
znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Podľa § 293ce zákona o sociálnom poistení pevná suma zvýšenia starobného dôchodku sa určí ako
súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012,
z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, t.j., že odporkyňa
napadnutým rozhodnutím č. XY zo dňa 9. augusta 2013 podľa § 70 ods. 1 a § 82 a § 293ce zákona o
sociálnom poistení rozhodla o priznaní invalidného dôchodku v sume 163,30 Eur mesačne od 1. mája

2013.

Podkladom pre uvedené rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 24. júla 2013 vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľky o
priznanieinvalidnéhodôchodku.Nazákladetohtoposudkubolposúdenýzdravotnýstavnavrhovateľkya

zároveň ním bola uznaná za invalidnú. V predmetnom posudku zo dňa 24. júla 2013 bolo za rozhodujúce
zdravotné postihnutie kvalifikované ochorenie podporného a pohybového aparátu, kód MKCH-10,
M75.0, kapitola XV, oddiel C, položka 1, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35%. Zároveň jej bola priznaná zvýšená percentuálna miera o 10% za iné zdravotné postihnutia,
čo tvorí celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Z dôvodu podania

opravného prostriedku v rámci preskúmavacieho konania bol zhodnotený zdravotný stav navrhovateľky
posudkovým lekárom ústredia odporkyne - dňa 6. novembra 2013 s rovnakým výsledkom a bola uznaná
za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% + 10%, t. j. 45% od 1.
mája 2013.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje
rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne
vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala
pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia
napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali

jeho zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor
odvolací súd za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v
primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky, a odvolací súd s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa dátumu vzniku invalidity, ktorú žiadala priznať
už od októbra 2010, sa odvolací súd stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa,ktorý poukázal na to, že navrhovateľka bola síce opakovane od roku 2010 asi štyrikrát dočasne
práceneschopná, kedy poberala nemocenské dávky, ale následne však opakovane bola uznaná
za práceschopnú v pracovnom zaradení frézarky, na ktoré bola práve v tom období (december

2010) preradená z pozície brusič kovov z dôvodu zníženia rizika vibrácií. Túto prácu vykonávala s
prestávkami dočasnej práceneschopnosti (naposledy pred uznaním invalidity od 21.3. do 30.4.2013).
Navrhovateľka bola s tým uzrozumená, uznania za invalidnú sa skôr nedomáhala, takúto žiadosť
podala až v júli 2013, potom čo bola opakovane hospitalizovaná na oddelení pracovného lekárstva,
kde však profesionálne poškodenie zdravia nebolo zistené z dôvodu nesplnenia klinických zdravotných

kritérií pre priznanie choroby z povolania. V zmysle záveru posudkového lekára zo 6. novembra 2013
z medicínskeho hľadiska uznanie skoršieho dátumu invalidity nebolo možné z dôvodu, že stupeň
jednotlivých diagnostických záverov nebol v období pred 01. májom 2013 ťažký, čo dokumentuje
aj skutočnosť, že nikdy nebola u navrhovateľky konštatovaná choroba z povolania z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia, pričom pre posúdenie je rozhodujúci stupeň dosiahnutých
ochorení a nie samotná skutočnosť pracovného preradenia na inú prácu. Pokiaľ toto obdobie

korešpondovalo s aktuálnym ukončením práceneschopnosti navrhovateľky (počas ktorej sa v zmysle
ustanovenia § 80 zákona o soc. poistení už priznané konkrétne dávky nevyplácajú) nie je dôvod, podľa
názoru odvolacieho súdu, na spochybnenie takéhoto záveru.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska

skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov
predloženými navrhovateľkou, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú a ani navrhovateľkou uvádzané výčitky nezakladajú,
podľa názoru odvolacieho súdu, objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových
lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Je potrebné pripomenúť, že posúdenie

zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok je podľa platných právnych predpisov (§ 153
ods. 5 zákona) zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z posudkov nachádzajúcich sa v
administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili zdravotný stav navrhovateľky,
pričom vzali do úvahy všetky ňou predložené lekárske správy. Posudkoví lekári sociálneho poistenia
dospeli vo všetkých lekárskych posudkoch k rovnakým záverom, pokiaľ ide o jej rozhodujúce zdravotné

postihnutie i mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V konaní sa nepreukázali skutočnosti (a navrhovateľka takéto ani nekonkretizovala) vyvolávajúce
objektívne pochybnosti o ich odbornosti, resp. predpojatosti v konkrétnej veci (v administratívnom konaní
takáto námietka v zmysle § 181, § 182 ods. 1 zákona vznesená nebola), preto odvolací súd nezistil ani
dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie, keďže ani prípadný znalec by posudkovými úkonmi nemohol

byť poverený, pretože táto činnosť prislúcha v zmysle citovanej právnej úpravy posudkovým lekárom
sociálneho poistenia.

Navrhovateľka v súdnom konaní nepredložila také odborné nálezy, resp. lekárske správy, ktoré by
predstavovali nové skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne konštatujúce

iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy
nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli
zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, ako bol
v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo by inak prijatý záver spochybňovali.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané
rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná a priznanie trov konania odporkyni zákon neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.