Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314209594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: K. Z., nar. X.X.XXXX, bytom F., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 698,19 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 23C/135/2014-55 zo dňa 5. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

S ú h l a s í sa so späťvzatím, rozsudok súdu I. stupňa sa r u š í a z a s t a v u j e sa konanie v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

V ostatnej časti sa rozsudok súdu I. stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky
(vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 698,19 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo

sumy 698,19 eura od 21.5.2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 22.6.2011 do
zaplatenia a žiadal priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 2,33 eura a
náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.7.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom
zmenky a teda nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného
a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý

záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
698,19 eura spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 21.5.2011. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca doposiaľ z nej nič neuhradil.
Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre
aplikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil odporcovi dňa 14.1.2015, pričom vyplnené tlačivo nebolosúdu doručené. V danom prípade súd konal vo veci tak, že nariadil pojednávanie v súlade s článkom
5 ods. 1 citovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, nakoľko to považoval
za potrebné a to aj s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Trnave pod č.k. 10NCb/6/2013 - 19

zo dňa 25.6.2013. V uvedenom uznesení Krajský súd poukázal na to, že aj keď si navrhovateľ svojím
návrhom uplatnil zaplatenie pohľadávky zo zmenky, prioritou je ochrana práv spotrebiteľa, preto sa
súdy musia dôsledne zaoberať všetkými okolnosťami prejednávaného prípadu. Dňa 26.10.2015 bolo
na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 5.11.2015 o 9:00 hod. v pojednávacej miestnosti P8 bude vo
veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p.. Súd sa oboznámil s obsahom spisu

tunajšieho súdu pod sp. zn. 13Er/1516/2012 (úverovou zmluvou, zmenkou, rozhodcovským rozsudkom,
uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), ako
aj ďalším spisovým materiálom, vyjadrením odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 15.7.2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 207400010, ktorou veriteľ - spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech odporcu ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver
vo výške 300,- eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej 550- eur v 12 mesačných splátkach po

55,- eur / poplatok za poskytnutie úveru 250 Eur, t.j. takmer 84 % z požičanej sumy/. V zmluve nie je
uvedený úrok, iba výška poplatku v príslušnej výške, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj
priemernejhodnotyRPMN.Spotrebiteľskýúverprevzalodporcadňa15.7.2010. Odporcadňa15.7.2010
vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 698,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom z dlžnej sumy

od 21.5.2011. Dňa 17.6.2011 vyplnil pôvodný veriteľ spoločnosť Pohotovosť túto zmenku v zmysle
dohody o vyplnený zmenky na sumu 698,19 Eur s dátumom úročenia 21.5.2011 a táto bola povinnému
predložená na zaplatenie 22.6.2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená
doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia
bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad navrhovateľa, avšak
nie je uvedený dátum jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá z dôvodu, či mohol
pôvodný veriteľ previesť zmenku rubopisom na indosatára/navrhovateľa, nakoľko súd zistil, že právo
zo zmenky už bolo priznané Rozhodcovským rozsudkom v prospech indosanta / Pohotovosť s.r.o./
dňa 30.9.2011 sp.zn. SR 09127/2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou

rozhodcovskou, a.s.). Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané
údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková
suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka,

na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter
pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v
súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola
uzatvorená s odporcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné

meno či IČO odporcu, ale sú v nej uvedené iba údaje odporcu ako fyzickej osoby - nepodnikateľa.
Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že odporca mal
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie
spotrebiteľa. Predmetom konania je spor zo zmenky preto súd v prvom rade skúmal, či táto spĺňa všetky

náležitosti zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. a to predovšetkým formálne náležitosti
zmenky uvedené v ustanovení § 75 citovaného zákona. Nakoľko označenie zmenka je pojaté do
vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej
bezpodmienečný sľub odporcu zaplatiť určitú peňažnú sumu a je v nej uvedený údaj o zročnosti, ako aj
údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno na koho rad sa má platiť, vrátane dátumu, miesta vystavenia

zmenky a podpisu vystaviteľa, mal súd za to, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti
zmenky predpokladané ustanovením § 75 zmenkového a šekového zákona. Z rubovej strany zmenky
bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa, na
rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za
preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto

napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho
súdneho dvora pod sp.zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi
Feichterovi). Bez ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musízaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a odporcu (vzhľadom k tomu súd nariadil
pojednávanie). V súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva zo zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia

úverovej zmluvy, t.j. k 15.7.2010 v spojení s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z, podľa ktorého veriteľ
smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru,
len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným,
zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek

na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v
prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady
93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods.2 ZoSÚ čo spôsobuje, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého
úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške

0,25 % denne zo sumy 698,19 Eur, čo je 91,25 % ročne (v danom prípade ku dňu rozhodnutia
súdu je to suma cca. vo výške 2845,12 eur!!!). Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o
vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári,
ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca ich obsah nemal možnosť akokoľvek

ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje
práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom. Súd
za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
uzatvorenú dňa 15.7.2010 pod č. 207400010 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere v súlade s ust. § 9 citovaného zákona, musí mať písomnú formu s tým, že každá zmluvná strana
dostane aspoň jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, dostupnom
spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj ďalšie
podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 2 a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za
príslušný kalendárny štvrťrok. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov

spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9
ods. 2, ako je uvedené vyššie, teda sa poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s ust. § 11 ods.1
citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda odporcovi vznikla povinnosť iba vrátiť
istinu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, práve naopak umožňuje vymáhať

zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v uvedenej výške súd
považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ
v spojení s ust. § 3 OZ. Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú
podmienku s poukazom na ust. § 53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade
ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje
aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého

poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým
mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postupuje v rozpore so zásadami
spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165
adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej

únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sariadnejjustičnejkontrole.Podľazáverovuvedenéholistuobchodnícivypĺňajúdoblankozmenieksvoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek.

Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., keďže
presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39
OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Na podporu tohto názoru je možné použiť

aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla,
že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v
spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je
potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych
súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok,

rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry
Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla aby na predloženú prejudiciálnu otázku

Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986
o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského
štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o

právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať
zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne
porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z komentára k
zákonu zmenkovému a šekovému od Doc. Kotáska (Wolters Kluwer, 2012): „Výhod čl. I § 17 nepožívá

ten věřitel, který směnku nezískal řádným a poctivým způsobem. Vědomé jednání na škodu dlužníka
není přitom jedinnou diskvalifikací nového majitele směnky. Bez ohledu na subjektivní okolnosti bychom
tak neměli přiznat postavení chráněného majitele např. propojeným osobám (např. u indosace na
dceřinou společnost). Podobné odvážné závěry dovodila německý judikatura u tzv. spojených obchodů,
při financování prodeje na splátky prostřednictvím finanční instituce (tzv. C-Geschäft). Je zajímavé

sledovat, jak ještě před úpravou v zákoně o spotřebitelských úvěrech zohledňovala zájmy a specifické
postavení spotřebitelů (přesněji řečeno postavení každého dlužníka při koupi na splátky) německá
směnečná judikatura. Uvedené závěry byly převzaty i rakouskou judikaturou, a recepci stejných závěrů
najdeme dokonce i v zemi „konkurenčního“ směnečného systému - v USA. Rozhodnutí by mohlo
být inspirací pro řešení některých nešvarů, kterým čelí čeští spotřebitelé. V polovině šedesátých let

v Německu nastavilo - byť velmi odvážně - měřítka pro rozlišování „chráněných“ a „nechráněných“
převodů směnky. Nejde přitom o samotnou aplikaci čl. I § 17. Soud nikde nedovozuje, že by indosatář
- eskontní banka - jednala vědomě na škodu dlužníka. Jádrem rozhodnut&iac ute; bylo věřitele vůbec
k čl. I § 17 nepustit, neboť jeho jednání při nabývání směnek obecně nemá požívat právní ochrany.“
Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje aj jednoduchým matematickým porovnaním, keď odporca za úver vo

výške 300,- eur, ktorý je bezúčelový a bez poplatkov a teda by jeho povinnosťou bolo vrátiť len zostatok
nesplatenej istiny 300,- Eur. Odporca by mal na základe zmenky zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
698,19 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 698,19 eura od 21.5.2011 do zaplatenia,
úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 22.6.2011 do zaplatenia a aj zmenkovú odmenu vo výške
2,33 eura, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu celkovo 698,19 eura + 2 845,12 eura + 183,40 eura + 2,33 eura,

t.j. 3 729,04 eura (!!! t.j. takmer 1240 % ), čo je nekalá praktika, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania odporcovi
nepriznal, hoci bol plne úspešný, nakoľko si trovy konania neuplatnil.

Odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa podal navrhovateľ z dôvodu, že a) konanie má inú vadu,

ktorá mohla maž za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p.); c) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako
aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007. Nariadenie má všeobecnú

pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich činnostiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
V danej veci odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia.
Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým
rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou,

exekučnýmspisomaďalšímilistinnýmidôkazmi.Navrhovateľapodľadostupnýchinformáciíaniodporca
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa
ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenu, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a

šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na

náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo

navrhovateľa. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter odporcu
ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd nevykonal žiadne

dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil odporcu v tomto konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu odporcovi prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu o
úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že odporca
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,

ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Odporca a ani
navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o
platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkeupravenýchvzákoneč.191/1950Sb.(ďalejaj„ZŠZ“)vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí.
Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom

konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že
dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti
považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Prvostupňový súd vyhodnotil
zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len zkauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval.
Kauzálnenámietkysúpoidusovanívzásadeneprípustné.Zmluvnývzťahmedziodporcomaremitentom
je po indusovaní irelevantný. Navyše navrhovateľovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.

Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený
v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004).Směnečný závazek je přitom zcela samostatný
a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom na to, že Najvyšší
súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní,
je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,

nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. Tvrdia, že pôvod informácie prvostupňového súdu o existencii pripomienky Európskej
komisie k veci C-558/13 je pochybný. Prvostupňový súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a

predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd mienil
predmetné pripomienky Európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť len vtedy, ak by
tieto pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie sú okolnosťami,
ktoré nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať podľa ust. § 121 O.s.p.. Prvostupňový súd však
uvedenú pripomienku ako dôkaz nevykonal. K samotnému obsahu pripomienky Európskej komisie k

veci C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho
konania. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania a
nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Taký postup predstavuje porušenie
práva na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky aj ostatný účastníci
konania, medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia boli práve opačné ako

pripomienka Európskej komisie. V tejto súvislosti poukazujú na fakt, že prvostupňový súd si osvojil
pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec nezaoberal inými
vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd v odôvodnení rozsudku
ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008, ktorý konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 O.z. a § 265 Obchodného zákonníka.

Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplienenie
blankozmenky. Navrhovateľ považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru

bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú

vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil
vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ohľadne uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo
161/2007 zo dňa 06.05.2008 navrhovateľ uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie

zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky, tak, ako je to vo vyššie
uvedenejveci.Vdanomprípadesaneuplatňoval§17zákonazmenkovéhoašekového.Nazákladetohto
nie je možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. V odôvodnení
súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju povinnosť skúmať z úradnej
moci postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Navrhovateľ k tomuto uvádza, že v konaní vedenom pod sp.

zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohlo týkať prejednávanej veci.
Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov Európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 - než konajúci súd v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza,
že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods.
1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou“. Potom

odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 19.11.2015, sp. zn. 30C/271/2013
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trovodvolacieho konania vo výške 24,90 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,39 eur bez DPH režijný
paušál, a to všetko navýšené o DPH.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v zmysle
obsahu a dôvodov ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.

s určením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p. pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o

predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39
OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému

záväzku odporcu (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu z úverovej
zmluvy č. 207400010, ktorou veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech odporcu ako
fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver vo výške 300,- eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v
celkovej 550- eur v 12 mesačných splátkach po 55,- eur / poplatok za poskytnutie úveru 250 Eur, t.j.
takmer 84 % z požičanej sumy/. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku v príslušnej výške,

bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzal
odporca dňa 15.7.2010.

Odporca dňa 15.7.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 698,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom

z dlžnej sumy od 21.5.2011. Dňa 17.6.2011 vyplnil pôvodný veriteľ spoločnosť Pohotovosť túto zmenku
v zmysle dohody o vyplnený zmenky na sumu 698,19 Eur s dátumom úročenia 21.5.2011 a táto bola
povinnému predložená na zaplatenie 22.6.2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a
bolaopatrenádoložkou„bezprotestu“a„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“azamiesto
platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z

rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad navrhovateľa,
avšak nie je uvedený dátum jej prevedenia rubopisom (uvedená skutočnosť je dôležitá z dôvodu, či
mohol pôvodný veriteľ previesť zmenku rubopisom na indosatára/navrhovateľa, nakoľko súd zistil, že
právozozmenkyužbolopriznanéRozhodcovskýmrozsudkomvprospechindosanta/Pohotovosťs.r.o./dňa 30.9.2011 sp.zn. SR 09127/2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s.). Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané
údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková

suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z
11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi

ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje
ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. Keďže súd prvého stupňa mal
za to, že vo veci je nutné nariadiť pojednávanie, pričom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nebráni uskutočneniu pojednávania, nie je možné postup súdu prvého
stupňa vyhodnotiť ako priečiaci sa platným procesným predpisom. Z Občianskeho súdneho poriadku

explicitne nevyplýva povinnosť súdu nariadiť pojednávanie formou uznesenia. Postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom keď rozhodoval zverejnením vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku

1nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto
cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia

by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o

procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal
dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučnýmspisomčiďalšímilistinnýmidôkazminenavrhli.Pretoajpoukazuje,žepodľaust.§120O.s.p.
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádzal len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. .A v tej súvislosti
preto navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenu, ktorou, keďže táto spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a
šekový, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Vočiformeaobsahuzmenkyzostranyodporcužiadnychnámietokneboloapretoneexistovalaokolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy prenechávajú

do značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a
kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy, dostali do postavenia, aby len automaticky
vytvárali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto
prístup by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, ust. § 2 ods. 2 z.č. 385/2000 Z.
z. v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony

a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia;
rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí
súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným
atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich
ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to

jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly.
Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným
principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný
postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňaaj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj
na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred

súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že
žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu
bez návrhu účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako
významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku

zo zmenky podľa §123 O.s.p.. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom
spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný
a je možného využiť vtedy keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd prvého stupňa mal so žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na radu, ktorej vystavila dňa 19.05.2010 žalovaná

zmenku na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 205500425 .Práve tieto skutočnosti boli podkladom
pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. pretože vznikli pochybnosti,
či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd
I. stupňa preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v

členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. (Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej
len „Súdny dvor“ vo veci Simmeathal II(29.03.1978, 106/77), pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu:
„Každý vnútroštátny súd je v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo
a chrániť práva, ktoré z tohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru ESD by účinnosť
komunitárneho práva bola „oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať

komunitárne právo v súlade s rozhodnutím, či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora). V
tomto kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý
plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva. Vnútroštátny súd s následným
stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie

konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri vnútroštátnom práve je

pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia
požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle
znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto smernicou a dosiahol tak
súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva).Predovšetkým
platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z

tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej
pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany
spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé
podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma
nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ

nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej
smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.
Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku

(effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia
všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny
súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom
splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu
v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto Smernicou a

dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ochrana
spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej
únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnostíspotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia,

v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch
týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM)
vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de
Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len

ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne
s právom Európskej únie.

Súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámením
zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa neporušil koncentračnú

zásadu a tým, že účastníkom konania zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd prvého
stupňa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp
kontradiktórnosti súdneho konania ani rovnosť účastníkov. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu
nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho

postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných
podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica indikatívnym spôsobom
vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie

ostatnýchzmluvnýchpodmienok,ichporovnaniesostatnýmizmluvami,vyhodnotenievšetkýchokolností
prípadu...). Z ustanovenia § 17 z.č. 191/1950 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok
ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia
stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe

musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvého stupňa nič nebránilo,
aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto

nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov.
C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie
zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo
všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných

podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Súdny
dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandartných produktoch
obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností
(porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod50,51).Proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti
judikátov Súdneho dvora a ex offo súdnej kontrol y neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je

náročnánaformalityaajvzmenkovýchprávnychveciachjedôležitézaoberaťsaexoffoneprijateľnosťou
zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný,
aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez
ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj

na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek indosamentom
od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč. zák.) a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Obč. zák. (§ 54 ods.
1 ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd preto

konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky
a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.
Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd prvého stupňa dohodu o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm.k/ Obč. zák., Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde,
ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
(podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o.. Je evidentné,

že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po
nepovoleníexekúcieprerozporsdobrýmimravmisatentokrátuplatňujúvpodstateobdobnéplnenia,len
ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v uvedenej výške správne
prvostupňový súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť
podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil
ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa
z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv
spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná
dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007

V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver - vo výške 300,- eur a zmenka bola vyplnená na
zmenkovú sumu 698,19, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia nemal byť ani len
sčasti úver splatený, ide o navýšenie o viac ako 50% z poskytnutej istiny, teda šlo o jej vyplnenie v
rozpore so zákonom. Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 z č. 258/2001 Z. z., ide o

neplatnú zmenku. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj
so skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. na vystavenie a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 cit. zák..
Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu
postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením,veriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanievydať.Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky( znenie od
1.1.2008 do 31.12.2010). Súd prvého stupňa správne posúdil, že zmenka bola vyplnená podstatne

vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba
považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý
bez úrokov a poplatkov. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje
jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Z dôvodu, že bo lúrok vo výške 0,25 %
denne na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu. Kvalifikačným kritériom

pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3smernice). Judikatúra súdov
vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia ( rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára

1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998, uznesenie Ústavného súdu z 25.
júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd preto rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Počasodvolaciehokonaniazobralžalobcadňa22.12.2015späťžalobuvčastiuplatnenéhozmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne. Odvolací súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. žiadal
žalovaného listom z 03.3.2016, aby sa vyjadril, či s čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný prevzal
výzvu 06.03.2016 a keďže sa nevyjadril, odvolací súd to bral ako súhlas, pretože je čiastočné zastavenie
v jeho prospech a súhlasil so späťvzatím, rozsudok súdu I. stupňa zrušil a zastavil konanie v časti

uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

Podľaust.§224ods.1O.s.prozhodolotrováchodvolaciehokonania,keďúspešnáodporkyňa-žalovaná
mal právo na náhradu trov odvolacieho konanie, no žiadne trovy jej nevznikli a ani žiadne nežiadala.Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.