Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613216564
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613216564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobkyne M. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená advokátom JUDr. Danielom Přibylom, so
sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/92/2013-167 z 3. septembra 2014 v
spojení s opravným uznesením č. k. 10C/92/2013-219 z 26. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so
sídlom Alžbetinej 41, Košice sp. zn. 3C/1096/2012 zo dňa 19. januára 2012 z dôvodov uvedených v § 40
ods.1písm.c)ag)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014.V
rozsudku okresný súd konštatoval, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa v
zákonomurčenejlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuaboladôvodná.Vychádzal
zo zistenia, že žalobkyňa dňa 17. 12. 2007 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 4455100021 v

znení dodatku č. 1 k poistnej zmluve zo dňa 9. januára 2008, súčasťou ktorej boli aj všeobecné poistné
podmienky žalovaného, vrátane osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007. Poistný vzťah zanikol z
dôvodu nezaplatenia poistného za dve poistné obdobia ku dňu 25. 05. 2009. Dlžné poistné vo výške
54,31 Eur si uplatnil žalovaný voči žalobkyni v konaní vedenom u Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn.
2C/1608/2009. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom z 8. marca 2010, na základe ktorého žalobkyňa
žalovanému aj plnila. Druhým návrhom na začatie konania z 2. januára 2012 sa obrátil žalovaný
na Arbitrážny súd Košice a voči žalobkyni sa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 96,76 Eur s

príslušenstvom z titulu nákladov vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy rovnajúcej sa sume
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. O povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 96,76
Eur rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. 3C/1096/2012 z 19. januára 2012. Jeho zrušenia
sa návrhom v tomto konaní žalobkyňa domáha. Rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil Arbitrážny
súd Košice právomoc konať vo veci a rozhodnúť nepovažoval okresný súd za individuálne dojednanú.
Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných poistných podmienok. S poukazom na aktuálnu
judikatúru Najvyššieho súdu vyslovil okresný súd názor, že rozhodcovská doložka uvedená pod bodom

XV. Všeobecných poistných podmienok porušuje zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z
dôvodu,ževylučujespotrebiteľazmožnostiobrátiťsasosvojiminárokmiajnavšeobecnýsúd.Podpisom
zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorej bola rozhodcovská doložka sa
žalobkyňa ako spotrebiteľka vopred vzdala práva na účinnú ochranu na všeobecnom súde. Na tejtoskutočnosti nič nemení ani zistenie, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných poistných podmienkach. Žalovaným navrhovaný dôkaz

vypočuť sprostredkovateľku poistenia nevykonal s odôvodnením, že výpoveď tejto svedkyne by žiadnym
spôsobom neovplyvnila záver, že rozhodcovská doložka tvorí jednoliaty celok formulárovej zmluvy a
nebola individuálne dojednaná. Ďalšími námietkami žalobkyne o porušení spotrebiteľského práva pri
uzavieranípoistnejzmluvysasúdnezaoberalsodôvodnením,žekonaniebudepodľa§43ods.1zákona
č. 244/2002 Z. z. pokračovať na súde a v rámci tohto konania bude súd skúmať postup účastníkov pri

uzavretí poistnej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. odložil na návrh žalobkyne vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.
s. p.. Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti žalovaného je odôvodnené ustanovením § 1 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a), c), f) O. s. p..
Okresnému súdu vytýkal, že nezistil dostatočne skutkový stav, keď vo veci nevypočul odporcu ako
účastníka konania a nepripustil ani výsluch sprostredkovateľky poistenia Andrey Pauerovej. Súd s

prednesom právneho zástupcu odporcu nakladal ako s dôkazným prostriedkom - výsluchom odporcu.
Odporca ako účastník konania mal mať v konaní povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť
vyjadrovať sa k veci a k dôkazom rovnako ako navrhovateľ a mohol tieto úkony učiniť aj prostredníctvom
svojho zástupcu v súlade s § 25 ods. 1, 2 O. s. p.. Skutkový stav však nie je možné zistiť z
výsluchu právnych zástupcov účastníkov konania. Skutkové zistenia súdu nie sú podložené procesne

správnym dokazovaním vykonaným spôsobom predpísaným zákonom. Okresný súd nesprávnym
spôsobom vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, keď nekonkretizoval, ktoré listiny oboznámil
zo spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1096/2012. Pre správne zistenie skutkového stavu
ohľadne spôsobu uzavretia rozhodcovskej doložky mal súd vypočuť sprostredkovateľku poistenia.
Účelové tvrdenia navrhovateľky o udalostiach spred 7 rokov nekonfrontoval súd s písomným prejavom

navrhovateľky na listinných dôkazoch predložených odporcom, najmä so Záznamom o potrebách
klienta, kde v čase jeho spisovania navrhovateľka potvrdila, že jej boli veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne
vysvetlené všetky skutočnosti o všeobecných poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej
zmluvy, o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou predpísanou v článku XV. všeobecných
poistných podmienok podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a kde je záznam o vôli navrhovateľky uzavrieť

poistnú zmluvu v čase ňou určenom.
Závery okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie sú správne. Návrh na
začatie rozhodcovského konania adresoval žalovaný rozhodcovskému súdu v súlade s článkom
XV. všeobecných poistných podmienok. Prvostupňový súd žiadnym spôsobom nehodnotil text
rozhodcovskej doložky nachádzajúci sa mimo všeobecných poistných podmienok zvýraznený v snahe

ozrejmiť poistníkovi jej „osobitosť“, ktorej prijatie sa viazalo len na súhlas alebo nesúhlas poistníka -
žalobkyne. Skutkový záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka sa nachádzala v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a žalobkyňa ju musela prijať nie je správny a viedol k nesprávnemu
právnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je oddelená od
všeobecných poistných podmienok, osobitnými zmluvnými dojednaniami bola žalobkyni ponúknutá

rozhodcovská doložka. Len prijatie rozhodcovskej doložky jej podpísaním v osobitne vymedzenej časti
má za následok účinnosť článku XV. všeobecných poistných podmienok. Okresný súd vôbec nevzal do
úvahy, že na základe identickej rozhodcovskej doložky už žalobkyňa akceptovala rozsudok toho istého
rozhodcovského súdu pod sp. zn. 2C/1608/2009.
Okresný súd vôbec neposudzoval hlavný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a nevenoval

pozornosťjehozánikuvdruhomrokupouzavretípoistnejzmluvy.Okresnýsúdsadopustilajprocesného
pochybenia, keď opomenul v súlade s § 118 ods. 2 O. s. p. oboznámiť účastníkov s tým, ktoré dôkazy
pokladá za nesporné, ktoré za sporné a tým neumožnil žalovanému produkovať dôkazy a podpornú
argumentáciu na potvrdenie jeho stanoviska.
Nesprávne je rozhodnutie okresného súdu v tomto štádiu konania o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobkyni náhradu trov konania. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu napáda
žalovaný len ako závislý výrok od konečného rozhodnutia v merite sporu. Navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Ustanovenie § 214 ods. 1 O. s. p. prikazuje odvolaciemu súdu nariadiť pojednávanie v prípadoch, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ak ide o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, prípadne prejednanie veci vyžaduje dôležitý verejný záujem. Okresný
súd zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre správne rozhodnutie vo veci. Vo veci rozhodol
po prejednaní veci na pojednávaní. Dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom nebolo potrebné

zopakovať ani doplniť. Vec z hľadiska predmetu konania nepodlieha ustanoveniu § 214 ods. 1 písm. c)
O. s. p.. Prejednanie veci nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Po tomto zistení odvolací súd prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a to vo všetkých jeho výrokoch.

Odvolanie žalovaného je založeného na tvrdení, že rozhodnutiu vo veci predchádzal nesprávny

procesný postup okresného súdu, ktorý nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, v rozpore s § 118 ods.
2 O. s. p. neoznámil účastníkom, ktoré „dôkazy“ pokladá za nesporné, ktoré za sporné, čím odoprel
odporcovi možnosť produkovať ďalšie dôkazy a podpornú právnu argumentáciu na potvrdenie jeho
stanoviska v spore, na námietkách, že okresný súd nevykonal dokazovanie vo veci spôsobom súladným
so zákonom a svoje skutkové závery nevyvodil iba z dôkazov vykonaných v konaní. Dôsledkom

nesprávneho procesného postupu súdu a nesprávne zisteného skutkového stavu je potom nesprávne
právne posúdenie veci okresným súdom.

Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení prvostupňového súdu, ktoré považuje
za správne a postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. V plnom rozsahu sa stotožňuje aj s
právnym posúdením veci okresným súdom.

Návrhom na začatie konania doručenom Okresnému súdu Košice I dňa 02. 07. 2013 a Okresnému súdu

Lučenec postúpenom z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 6. septembra 2013 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetinej 41, Košice z 19.
januára 2012 sp. zn. 3C/1096/2012 z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/1096/2012 rozhodol
rozhodcovský súd o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi)

sumu 96,76 Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur titulom pohľadávky
žalovaného z poistnej zmluvy č. 4455100021 zo 17. 12. 2007 v znení jej dodatku zo dňa 9. januára 2008.
Právomoc konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi poistnej zmluvy odvodil rozhodcovský súd z článku
XV. poistných podmienok a osobitných dojednaní v poistnej zmluve. Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie zjednané Prvou československou poisťovňou Rapid, a. s. (právny predchodca žalovaného)

doložené žalobkyňou sú označené ako všeobecné poistné podmienky (21-05-07), v závere ktorých v
častioznačenejakoosobitnézmluvnédojednaniač.01/2007kpoistnejzmluveč.4455100021zabodom
2žalobkyňasvojimpodpisom dňa 17.12.2007potvrdila„svojuvôľuvprípadevznikuakéhokoľveksporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobí rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku“. Žalovaný sa k veci písomne na výzvu okresného súdu vyjadril v
podaní z 02. 12. 2013 a na svoje zastupovanie v tomto konaní splnomocnil advokáta JUDr. Gabriela
Gulbiša pred súdmi všetkých stupňov. Od Arbitrážneho súdu Košice si okresný súd vyžiadal spis sp.
zn. 3C/1096/2012, obsahom ktorého sú totožné všeobecné poistné podmienky, než aké predložila
žalobkyňa prvostupňovému súdu.

Prvépojednávanievovecinariadenénadeň24.03.2014saneuskutočnilozdôvodužiadostižalovaného
o odročenie pojednávania. Na ďalší termín pojednávania dňa 30. apríla 2014 sa dostavili len právni
zástupcovia účastníkov, ktorí v mene svojich klientov uskutočnili prednes. Pojednávanie bolo odročené
za účelom výsluchu žalobkyne, ktorý sa uskutočnil dňa 3. septembra 2014. Na tomto pojednávaní súd

podľa § 118 ods. 2 O. s. p. podľa textu zápisnice uviedol, „ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré naopak zostali sporné, ktoré z navrhovaných dôkazov
budú vykonané a ktoré súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli“. Podľa ďalšieho textu zápisnice
právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dôkaz výsluchom sprostredkovateľky poistenia p. AndreyPauerovej, ktorý súd uznesením priamo na tomto pojednaní zamietol. Účastníkov konania súd na
pojednávanídňa3.septembra2014poučilpodľa§120ods.4opovinnostioznačiťalebopredložiťvšetky
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s poučením, že

na neskôr predložené alebo označené dôkazy prihliadať nebude, nato vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré označil názvom a číslom listu, na ktorom sa v súdnom spise tento listinný dôkaz
nachádza. Účastníkom poskytol okresný súd možnosť zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu a právnej stránke veci v súlade s § 118 ods. 4 O. s. p.. Po poučení podľa § 120 ods. 4
O. s. p. už právny zástupca žalovaného žiadny návrh na vykonanie dokazovania nepredniesol.

Žalovaný v odvolaní nesprávne cituje znenie ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p.. Povinnosťou súdu podľa
§ 118 ods. 2 O. s. p. nie je komentovať a hodnotiť dôkazy predkladané účastníkmi v priebehu súdneho
konania, ale vyjadriť sa k zhodným a sporným právne významným skutkovým tvrdeniam účastníkov a
oznámiť, ktoré z účastníkmi navrhnutých dôkazov súd nevykoná. Podľa obsahu zápisnice, ktorá bola
nahlas protokolovaná a voči nej neboli zo strany účastníkov vznesené žiadne námietky, okresný súd

rešpektoval príkaz obsiahnutý v ustanovení § 118 ods. 2 O. s. p. a oznámil účastníkom aj rozhodol
uznesením o tom, že dôkaz navrhnutý žalovaným výsluchom svedkyne Pauerovej nevykoná.

Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že okresný súd nevykonal dôkaz listinami v súlade s § 129
ods. 1 O. s. p.. Dôkaz listinou podľa tohto zákonného ustanovenia sa vykonaná tak, že predseda senátu

alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah. Okresný súd
zaznamenal v zápisnici o pojednávaní zo dňa 3. septembra 2014 presné označenie listín aj s číslom
listu, kde je listina v súdnom spise žurnalizovaná, ktorými vykonal dôkaz ich prečítaním. Medzi nimi je
aj rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1096/2012 a všeobecné poistné podmienky na č. l. 11 spisu ako
najvýznamnejšie právne dokumenty pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná. Predvolanie na pojednávanie sa v súlade s § 49 ods. 1 O. s. p. doručuje len zástupcovi
účastníka, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie. Len v prípade, ak má účastník

osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Okresný súd prvé predvolanie na pojednávanie nesprávne doručoval iba účastníkom konania, čo právny
zástupca žalovaného aj namietal a z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný sa ani
raz neustanovil na pojednávanie a zástupca žalovaného jeho výsluch ako účastníka konania nenavrhol.

Súd má podľa § 115 ods. 1 O. s. p. povinnosť predvolať na pojednávanie aj účastníkov, ale
účasť na pojednávaní nie je povinnosťou účastníka, iba jeho právom (článok 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Ak okresný súd pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné osobne vypočuť
žalovaného, ktorý ani osobne poistnú zmluvu so žalobkyňou neuzatváral, nepochybil, keď žalovaného

ako účastníka konania na pojednávaní nevypočul. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných
prostriedkov(§131ods.1O.s.p.).Skutkovýstavmôžesúdzisťovaťajprostredníctvominýchdôkazných
prostriedkov (§ 125 O. s. p.) alebo si podľa § 120 ods. 3 O. s. p. osvojiť skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov.

Skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci mohol súd zistiť z listinných dôkazov predložených
účastníkmi, najmä zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. označenými číslom (21-05-07) a rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C/1096/2012 z 19. januára 2012, zrušenia ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní
domáha. Pre správne zistenie skutkového stavu nebol potrebný výsluch sprostredkovateľky poistenia

ani konfrontácia výpovede žalobkyne s obsahom Záznamu o potrebách klienta z dôvodu, že záver
okresného súdu o naplnení zákonných podmienok § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku závisel od právneho vyhodnotenia dojednanej rozhodcovskej
doložky vo všeobecných poistných podmienkach, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil právomoc vydať
rozhodcovský rozsudok. Odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) a c) O. s. p. teda neboli uplatnené

dôvodne.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhaťzrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným boli všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s., ktoré v článku XV. bod
1 znejú: Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami

a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom. Rozhodcovskému konaniu podľa tejto doložky podliehajú všetky spory medzi
poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu v spore je podľa znenia doložky konečným a nemožno ho preskúmavať iným
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.

Ak boli všeobecné poistné podmienky (21-05-07) súčasťou poistnej zmluvy a podpis žalobkyne sa
nachádza v časti, kde končia všeobecné poistné podmienky pred osobitnými zmluvnými dojednaniami
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4455100021, rozhodcovská doložka bola uzavretá už podpisom
poistnej zmluvy. Táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Jej obsah žalobkyňa
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojedania č. 01/2007 sú iba pokračovaním

textu všeobecných poistných podmienok a odkazujú práve na článok XV. všeobecných poistných
podmienok a zdôrazňujú vôľu účastníkov zmluvy podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle článku
XV. všeobecných poistných podmienok. Zo znenia všeobecných poistných podmienok a osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007 nie je možné prijať záver, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla
v čase uzatvorenia poistnej zmluvy odmietnuť túto rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola

právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Žalovaným formulovaná rozhodcovská doložka v časti
XV. všeobecných poistných podmienok znemožňovala žalobkyni brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne, preto je táto rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 neprijateľnou zmluvnou podmienkou a

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 neplatnou. K rovnakému
záveru o neprijateľnosti (neplatnosti) rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou všeobecných poistných
podmienok označených (21-05-07) dospel Krajský súd v Banskej Bystrici aj v rozsudku sp. zn.
17Co/405/2014, sp. zn. 16Co/545/2014, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
6ECdo/126/2013 z 11. júna 2014 a mnohých ďalších.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa si dôvodne uplatňuje nárok na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c)zákonač.244/2002Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.
2014 a je potrebné tomuto návrhu vyhovieť. Na jeho závere nič nemení ani tá skutočnosť, že na základe
skoršieho rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/1608/2009 z 8. marca 2010 už žalobkyňa plnila pred

súdom, toto svoje konanie žalobkyňa vysvetlila akceptovateľným spôsobom, že po porade s odborníkom
uznala, že po zániku poistnej zmluvy je povinná žalovanému doplatiť dlžné poistné, preto sa rozhodnutiu
rozhodcovského súdu podrobila a proti nemu sa nebránila. Žalovaný však zneužíva rozhodcovskú
doložku na to, aby od žalovanej vymohol ďalšiu sumu a vysoké trovy rozhodcovského konania napriek
tomu, že žalobkyni po úhrade priznanej sumy rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/1608/2009 potvrdil,

že záväzky z poistnej zmluvy č. 4455100021 mala vysporiadané.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014, ak podal účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a)
a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/156/2011 z 11. decembra 2013 vo vzťahu

k ustanoveniu § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že by sa v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku malo zachovávať označenie účastníkov rozhodcovského konania a nemeniť
ich procesné postavenie, ktoré mali v právoplatne skončenom rozhodcovskom konaní, keďže zrušenie
rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku protiprávoplatnému rozhodcovskému rozsudku, nič však nemení na procesnom postavení účastníkov, ktoré
mali v právoplatne skončenom konaní; je teda správne označovať účastníkov konania podľa ich
procesného postavenia v pôvodnom konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal žalobu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v tejto veci označoval účastníkov rozhodcovského konania
odlišným spôsobom, než aké mali postavenie v rozhodcovskom konaní sp. zn. 3C/1096/2012, ale
táto skutočnosť v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/156/2011 nemá vplyv na vecnú
správnosť rozsudku okresného súdu.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania žalovaným
namietal, že v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nemal okresný súd vôbec rozhodovať o
trovách konania, keďže výsledok sporu bude známy až po prejednaní veci súdom v zmysle § 43
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. S uvedeným názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí. Konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, i keď po zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať
pred súdom v rozsahu, v akom bola vec predmetom rozhodcovského konania, je možné považovať

za samostatnú ucelenú časť konania, v ktorom je dôvodné vyporiadať aj vzájomné nároky účastníkov
na náhradu trov konania z dôvodu, že pokračovanie konania pred súdom po zrušení rozhodcovského
rozsudku je na vôli žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní), v ktorom bude súd zohľadňovať
pri rozhodovaní o náhrade trov konania výsledky pokračujúceho konania. Tento záver odvolacieho
súdu sa neprieči rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/156/2011 z 11. 12.

2013, 7Cdo/122/2015 zo 4. novembra 2015, 3Cdo/421/2014 zo 14. mája 2015, ktorých predmetom
bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku a súdy prvého, druhého stupňa aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodovali o trovách konania účastníkov. Osobitné námietky k výške priznaných trov konania
žalovaným vznesené neboli. Odvolací súd považuje za správny výrok rozsudku okresného súdu o
trovách konania, aj o povinnosti žalovaného zaplatiť namiesto žalobkyne súdny poplatok z návrhu z

dôvodu jej oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., kedy
poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch prechádza na žalovaného.

Rozhodnutie prvostupňového súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je v súlade s §
40 ods. 2 zákona č. 244/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2014.

Žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania žalobkyňa odvolaciemu súdu nepodala. Napriek úspechu v odvolacom konaní jej na základe
týchto zistení odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.