Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211952
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211952.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., , so sídlom Teplická č.
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár s.r.o.,
Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47 243 279, proti odporcovi Y. H., bytom W. XX/X, V., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so
sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, obaja právne zastúpení JUDr. Andrej Cifra, J. Kráľa 5/A, Lučenec,
o zaplatenie 953,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. novembra 2015, č.k. 16C/73/2016-69,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 953,58 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporca vyčerpal
postupne s poskytnutého úverového rámca istinu vo výške 1.952,0142 eur, pričom celkovo zaplatil
navrhovateľovi sumu 3.256,8177 eur, na základe čoho potom dospel k záveru, že uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 953,58 eur je neopodstatnený s tým, že návrh je neopodstatnený aj v časti o zaplatenie
úrokov, poplatku za výber z bankomatu, zmluvných pokút, pretože úver sa v zmysle ustanovení Zákona
o spotrebiteľských úveroch § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 6, § 4 ods. 2 písm. g/, § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001
Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému účastníkovi, teda odporcovi aj vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci po 51,45 eur a to 2x
prevzatie veci, písomné vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní, 3x paušál po 8,04 eur, 1x paušál
8,39 eur, čo predstavuje spolu 238,31 eur + náhrada cestovného po trase Žiar nad Hronom - Prievidza a
späť. Trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia takto spolu predstavujú sumu 314,70 eur, ktorý je
povinný zaplatiť odporcovi aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu navrhovateľ na účet zástupcu
menovaných, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Za neopodstatnené uplatnené trovy
konania súd považoval náhradu za stratu času vo výške 41,94 eur a to s poukazom na skutočnosť, že
na pojednávaní konanom dňa 05.11.2015 sa nezúčastnil zástupca vedľajšieho účastníka advokáta, ale
len advokátsky koncipient Mgr. Krkoška. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené v ust.
§ 24 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a toto ustanovenie neplatí primerane pre advokátskeho
koncipienta (§ 63 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 cit. zákona v
pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu
času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré
nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient,
ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim navrhovateľa, náhradu za stratu času za
pojednávanie mu podľa názoru súdu nepatrí.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu a
to proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým nebola priznaná náhrada za stratu času pri právnom
zastúpení odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Poukázal na rozhodnutia KS v Žiline,
v Prešove a v Banskej Bystrici ako aj znenie samotnej vyhl.č. 655/2004 Z.z., kedy mali zato, že
úspešnému odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi bolo na mieste priznať náhradu trov konania voči
neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške. Poukázal ďalej na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.
38 47 Charty základných práv EÚ ako aj § 137 O.s.p. a dôvodovú správu k zák.č. 332/2001 Z.z.. Sú to
práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za
účelne vynaložené trovy. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu
trov konania nie je sporná, napriek tomu s poukazom na rozsudku Najvyššieho súdu ako aj rozhodnutia
iných krajských súdov. Z tohto potom vyplýva, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené
je prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych
konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a má právo vystupovať proti dodávateľom na základe
princípu rovnosti zbraní. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy v konaní z titulu právneho
zastúpenia s tým, že žiadali v konečnom dôsledku, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý výrok
rozsudku okresného súdu o trovách odporcu a vedľajšieho účastníka zmení tak, že navrhovateľ bude
povinný zaplatiť trovy prvostupňového konania v prospech odporcu vo výške 146,82 eur a vedľajšiemu
účastníkovi 218,21 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je potrené ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
súdu prvého stupňa, na ktoré zároveň poukazuje.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do veci samej, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnutý
nebol, a preto v tejto časti je rozsudok právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, v
rámci ktorého súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania v prospech odporcu a vedľajšieho
účastníka na strane odporcu.

V predmetnej veci odvolacia námietka smerovala voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým
nebola priznaná náhrada za stratu času v prospech advokátskeho koncipienta, ktorý sa zúčastnil na
pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Tento postup odvolací súd považuje v celom rozsahu za
správny a korektný.

Ako vyplýva z obsah spisu súdu prvého stupňa, na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2015 sa
zúčastnil miesto právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu Mgr. Krkoška,
advokátsky koncipient. Z tohto dôvodu potom súd prvého stupňa zvolil ten postup, že náhradu za
stratu času za účasť na pojednávaní právnemu zástupcovi a vedľajšieho účastníka na strane odporcu
nepriznal.

Podľa § 15 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne poplatky a
iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy
a nárok na náhradu za stratu času.

Podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávanej v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške 1,60-iny výpočtového základu za každú aj začatú pol hodinu.

Ako teda vyplýva z obsahu spisu v prejednávanej veci sa pojednávania pred súdom prvého stupňa
zúčastnil advokátsky koncipient, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za
stratu času takéhoto advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času je upravené v § 24 ods.
2 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a toto ustanovenie neplatí primerane aj pre advokátskeho koncipienta
tak, ako to predpokladá ust. § 63 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z.. Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 cit.
zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za
stratu času možno priznať len v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré
nie je jeho sídlom tak, ako to v konečnom dôsledku vyplýva aj z ust. § 15 písm. a/, b/ a § 17 ods. 1 vyhl.č.
655/2004 Z.z.. Nakoľko sa pojednávania na súde prvého stupňa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý
je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, náhrada za stratu času mu potom súd prvého stupňa správne nepriznal a s týmto odôvodnením
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v
celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola,
nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho
konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .