Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208392
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113208392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: W. A., bytom C., ul. S. XXXX/XX, zastúpený JUDr.

Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Jilemnického 2, proti odporcom: 1. K. S.,
bytom C., ul. K. XXX/XX, 2. P. C., bytom C., ul. A. XX/X, 3. Q. V., bytom C., ul. J. F. XX, 4. W. X., bytom
C. C., ul. T. 50, 5. P. S., bytom C., ul. M. XXXX/X, 6. Y. Q., bytom C., ul. W. čerešňami XXX, všetci
odporcovia zastúpení JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Vajanského
8, za účasti vedľajších účastníkov na strane navrhovateľov: 1. J.. Q. W., bytom C., ul. Y. XXX/XX, 2. V.
V., bytom C., ul. Y. XXX/XX, o určenie veci do dedičstva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v 1. až 6. rade trovy konania vo výške 998,27
eur, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 02.04.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom
domáha, aby súd rozhodol, že pozemky parc.č. 1797 o výmere 323 m2 - orná pôda a parc.č. 1798 o
výmere 628 m2 - orná pôda, k.úz. Kubrá, zapísané na LV č. 3622, Správa katastra Trenčín patria do
dedičstva po poručiteľoch M. A. a P. A.. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh
odôvodnil tým, že je právnym nástupcom M. A. a jeho manželky P.. Títo na základe kúpnopredajnej

zmluvy zo dňa 25.01.1947 nadobudli vlastníctvo k pozemku na parc.č. 550/34, k.ú. Kubrá od pôvodných
vlastníkov M. S. s manželkou P.. Títo sú zase právnymi predchodcami odporcov a uvedený pozemok
získali od Urbárskej obce Kubrá ako spolumajitelia urbárskych podielov, čo preukazuje potvrdenie
vydané Miestnym národným výborom Kubrá zo dňa 26.02.1955. V roku 1950 bolo na základe zák.č.
81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov a na základe žiadosti JRD v Kubrej zapísané vlastnícke právo k
viacerým nehnuteľnostiam v obci Kubrá pre JRD Kubrá. Jedným z nich bol aj pozemok parc.č. 550,

pozemkovoknižná vložka 168, z ktorej odčlenením vznikla parc.č. 550/34. V čase vkladu vlastníckeho
práva pre JRD Kubrá boli jej vlastníkmi M. a P. A., čo vyplýva aj z identifikácie parciel zo dňa 10.01.1979.
V súčasnosti parcelám č. 550/20 a 550/19 zodpovedajú parcely č. 1798 a 1797 zapísané na LV č. 3622
pre kat.úz. Kubrá. Počas konania ROEP v k.ú. Kubrá v roku 2002 nebola predložená kúpnopredajná
zmluva z 25.01.1947 a po ukončení a schválení konania sa obnovil právny stav spred roku 1947 a
určili sa za vlastníkov pozemkov M. a P. S., ktorí tieto pozemky predali skôr ako došlo k faktickej
okupácii štátom bez právneho dôvodu. Vedľajšia účastníčka V. V. je vlastníčkou domu postavenom

na predmetných pozemkoch a vedľajší účastník J.. Q. W. je oprávnený z vecného bremena, a to
bezplatného užívania a bývania v tomto rodinnom dome. Preto sa zúčastňujú konania ako vedľajší
účastníci. K žalobnému návrhu uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáhaurčenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie,
či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na svojom návrhu a
na skutočnostiach, ktoré sú v ňom uvedené. Jeho podstatou je to, že navrhovateľ je právny nástupca
po starých rodičoch, ktorí kúpnou zmluvou z roku 1947 nadobudli vlastnícke právo k predmetným
pozemkom. Vlastnícke právo odporcov svedčí odporcom na základe ROEP. Navrhovateľ má za to,
že jeho vlastnícke právo nemôže byť dotknuté. Poručiteľ M. A. sa narodil dňa 03.02.1910 a zomrel

dňa 29.08.1971. Poručiteľka P. A. sa narodila dňa 13.10.1911, avšak nevie uviesť dátum jej úmrtia a
nedisponuje ani žiadnym dedičským rozhodnutím v súvislosti so smrťou tejto poručiteľky.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní k návrhu navrhovateľa uviedol, že odporcovia navrhujú, aby
súd návrh zamietol, a to jednak pre procesné nedostatky návrhu a takisto pre hmotnoprávne nedostatky.
Procesným nedostatkom je nedostatok vecnej legitimácie odporcov a hmotnoprávny je to, že polovica

odporcov nie je pasívne legitimovaná, nakoľko ak sa navrhovateľ odvoláva na kúpnu zmluvu z roku
1947, tak túto zmluvu uzatvoril pán M. S., ktorý nebol právnym predchodcom odporcov 2., 3. a 4.
rade. Nakoniec v kúpnej zmluve je prevádzaný úplne iný pozemok, a to pozemok parc. č. 550/34, ako
pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Ak navrhovateľ poukazuje na identifikáciu parciel zo dňa
10.01.1979, podľa názoru odporcov táto trpí nedostatkami, nakoľko podľa názoru odporcov je v tejto

identifikácii dopísané iným typom písma, že pôvodné parcely 550/19 a 550/20 sú totožné s parcelou
550/34. Účelovosť vidia v tom, že v minulosti boli vedené viaceré konania, v ktorých vystupoval aj
vedľajší účastník 1. rade, a ktorý sa pokúšal už v minulosti uzatvoriť dohodu s odporcami, ktorá však
nakoniec nebola dosiahnutá. O tom, že parcela 550/34 nemôže byť identická s parcelami 550/19 a
550/20 nasvedčuje kópia geometrického plánu. Z nej je zrejmé, že sa jedná o rôzne pozemky v rôznych

lokalitách. Súhrnne možno uviesť, že odporcovia spochybňujú správnosť identifikácie parciel zo dňa
10.01.1979. Je zrejmé, že súčasné pozemky s parc. č. 1797 a 1798 sa nachádzajú na mieste pôvodných
pozemkov parc. č. 550/19 a 550/20, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1947.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, vedľajších

účastníkov a právnych zástupcov účastníkov konania. Na pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
listinnéhodôkazu,atolistuvlastníctvač.3622prek.ú.Kubrá.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania
zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení
zákona.

Podľa§80Občianskehosúdnehoporiadkunávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ podal návrh o určenie, že ním uvádzané pozemky patria do dedičstva po poručiteľoch a
to v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať

takéhoto určenia, je potrebné, aby existoval na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo navrhovateľa, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa
ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky určovacia žaloba podľa tohto ustanovenia
má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia

práva či neistoty v právnom vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť nápravu. Ak sa navrhovateľ
domáha určenia že poručitelia boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi uvedených nehnuteľností, teda, že
tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nich, a ak pri týchto pozemkoch je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, tak má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie navrhovateľa, ako dediča po
poručiteľoch, je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho (dedičské, resp.
vlastnícke) právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení veci do dedičstva
je podkladom pre dedičské konanie, je návrh navrhovateľa spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Obdobne ako návrh na určenie

vlastníckeho práva aj návrh navrhovateľa musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci, resp.
spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle ustanovenia § 159
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok je záväzný len pre účastníkov konania, tak môže
byť podkladom pre ďalšie dedičské konanie len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálnezapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, tak naliehavý
právny záujem na požadovanom určení by nebol daný (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo
173/2006). Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia súd dospel k takému záveru, že navrhovateľ

nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. 1797 a 1798,
a to z dôvodu, že účastníkmi konania nie sú všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí sú zapísaní na LV č.
3622 pre katastrálne územie Kubrá. Ako vyplýva z uvedeného listu vlastníctva, tak okrem odporcov
sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní aj M. T. a V. T., ku ktorým vykonáva správu ich podielového
spoluvlastníctva Slovenský pozemkový fond a takisto aj V. K., bytom Y. XXX/X, C.. Týchto za odporcov,

teda účastníkov konania navrhovateľ neoznačil.

Z početnej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky (ale napríklad aj súdov Českej republiky)
vyplýva, že ak nesmeruje žaloba o určenie vlastníckeho práva voči všetkým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaným na liste vlastníctva, potom na strane žalovaných existuje nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie a nie je splnený predpoklad určovacej žaloby zmysle § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku. Rozhodovanie súdu v spore, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
nenahrádza konanie o dedičstve. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní,
ktoré je vo svojej podstate nesporovým konaním, by nemohlo odstrániť spornosť vlastníctva k tomu
istému predmetu vlastníctva medzi navrhovateľom (dedičom poručiteľov) na jednej strane a odporcami,
ktorí nie sú účastníkmi dedičského konania, na strane druhej, keďže rozhodnutie vydané v dedičskom

konaní má len deklaratórnu povahu a zaväzuje iba účastníkov tohto konania. Za danej situácie, že všetci
spoluvlastníci nie sú ani účastníci tohto konania a ani účastníkmi dedičského konania, neexistovalo by
vočinimžiadneichzaväzujúcerozhodnutiesúdu,týkajúcesaichspoluvlastníckehoprávakpredmetným
pozemkom.

Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej.
Pre vyššie uvádzaný nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Nad rámec potreby tohto rozhodnutia a bez vplyvu na samotné rozhodnutie o návrhu súd uvádza,
že navrhovateľ neuviedol (a ani nevedel uviesť) ani deň smrti poručiteľky P. A.. Tento údaj je takisto
nevyhnutný pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa, pretože súd rozhoduje o tom, či poručiteľ bol
vlastníkom sporných pozemkov v čase jeho smrti. Navrhovateľ takisto nevedel uviesť ani to, s akým
výsledkom bolo dedičstvo po tejto poručiteľke prejednané.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporcovia boli v konaní plne úspešní.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. Odporcom tak

patrí plná náhrada účelných trov konania, ktoré pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia. Odporcovia
si trovy právneho zastúpenia vyčíslili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to
podaním zo dňa 14.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2014. V tomto vyčíslení si právny
zástupca odporcov uplatnil odmenu za dva úkony právnych služieb vykonané pre každého z odporcov.
Pri výške odmeny za jeden úkon vychádzal z ustanovenia § 10 ods.1, ods.2 a § 13 ods.2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“. Ich celkovú výšku vyčíslil v sume 998,27 eur.Súd posúdil vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcov a obsah súdneho spisu a rozhodol tak, že
trovy právneho zastúpenia odporcov pozostávajú z odmeny za tieto úkony právnej služby: príprava a
prevzatie zastúpenia odporcov v 1. až 6. rade zo dňa 04.10.2013 a účasť na pojednávaní konanom dňa

13.11.2014.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcov podľa §
10 ods.1, ods.2, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky odmena v plnej výške. Základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1, ods.2 vyhlášky, pretože v konaní

išlo spor o určenie nehnuteľností do dedičstva. Súd sa riadil právnym názorom, ktorý zaujal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp.zn. 5MCdo 17/2010 vo veci určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ako aj v iných rozhodnutiach v konaniach o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam(napr.5Cdo94/2011,3Cdo187/2011,3Cdo12/2010,7Cdo54/2010,4Cdo117/2009,
1 Cdo 175/2008, 2 Cdo 271/2007). Vo všeobecnosti pre posúdenie otázky, či advokátovi zastupujúcemu
účastníka konania v občianskom súdnom konaní patrí tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 alebo § 11

ods. 1 vyhlášky je rozhodujúce, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. V danom
prípade je možné hovoriť o konkrétnom práve resp. veci, keďže účelom podaného návrhu bolo súdne
rozhodnutie o tom, že predmetom dedičstva po poručiteľoch navrhovateľa majú byť konkrétne pozemky.
V prípade konania vo veci samej sa teda posudzovalo vlastnícke právo poručiteľov ku dňu ich smrti,
resp. dedičské právo navrhovateľa, ktorého predmetom sú oceniteľné veci, resp. nehnuteľnosti. Preto

je možné vychádzať z hodnoty vecí, ktoré objektívne je možné oceniť.

Pri určení hodnoty spoluvlastníckych práv odporcov k obom predmetným pozemkom (ktorých
spoluvlastníctvo bolo napadnuté návrhom navrhovateľa) súd vychádzal zo Znaleckého posudku č.
53/2012 znalca Ing. Antona Filina dňa 27.12.2012, ktorý bol za znalca ustanovený v konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp.zn. 21C/114/2008 a na ktorý sa odvolal aj právny zástupca odporcov vo
vyčíslení trov odporcov v tomto konaní. Znalec pre potreby tohto konania určoval aj všeobecnú hodnotu
týchto pozemkov. Z neho vyplýva, že všeobecná hodnota pozemku parc.č. 1797 je 14.499,47 eur a
všeobecná hodnota pozemku parc.č. 1798 je 28.190,92 eur. Spolu teda vo výške 42.690,39 eur. Z
uvedeného je možné určiť hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 1. rade v sume 15.682,04 eur

(18/49 z 42.690,39 eur), hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 2. rade v sume 2.613,70 eur
(6/98 z 42.690,39 eur), hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 3. rade v sume 2.613,70 eur (6/98
z 42.690,39 eur), hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 4. rade v sume 2.613,70 eur (6/98 z
42.690,39 eur), hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 5. rade v sume eur 1.524,66 eur (1/28
z 42.690,39 eur), hodnotu spoluvlastníckeho práva odporcu v 6. rade v sume 3.049,31 eur (1/14 z

42.690,39 eur).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutý odporcovi v 1. rade je tak
určená vo výške 320,34 eur, odporcom v 2. až 4.rade vo výške 101,26 eur, odporcovi v 5. rade vo výške
71,38 eur a odporcovi v 6. rade vo výške 121,18 eur.

Pri oboch úkonoch právnej služby právny zástupca odporcov zastupoval všetkých odporcov, preto súd
na rozhodnutie o odmene za tieto úkony právnej služby aplikoval § 13 ods.2 vyhlášky. Podľa uvedeného
ustanoveniazákladnásadzbatarifnejodmenysaznížio 50%,akideospoločnéúkonyprizastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Preto odmena za úkon právnej služby poskytnutý odporcovi v 1. rade je

vo výške 160,17 eur, odporcom v 2. až 4.rade je vo výške 50,63 eur, odporcovi v 5. rade je vo výške
35,69 eur a odporcovi v 6. rade je vo výške 60,59 eur. Ku každému z týchto úkonov im patrí podľa §
16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby
poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol stanovený vo výške 804 eur a v roku 2013 vo výške 781

eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 911,74 eur (408,32 eur + 408,32
eur + 46,86 eur + 48,24 eur).

Právny zástupca odporcov je od 06.06.2002 platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o 182,35 eur. Celkovú

výšku trov právneho zastúpenia odporcov súd určil v sume 1.094,09 eur. Vzhľadom k tomu, že
odporcovia si náhradu trov právneho zastúpenia uplatnili len vo výške 998,27 eur, súd rešpektujúc
zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, priznal odporcom odmenu
nimi uplatnenú.V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.