Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200523
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6816200523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci starostlivosti
o maloleté dieťa: S. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: C.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX
XX P., zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská
Sobota,aotca:I.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.XXX/XX,XXXXXP.,zastúpenýJUDr.Ladislavom
Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, v konaní o určenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6P/9/2016-24 zo dňa 22. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom zamietol návrh matky na spätné
priznanie výživného na maloletú podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Druhým výrokom rozhodol, že
žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi: kópie poštových peňažných poukazov č. l. 4-5, správa kolízneho opatrovníka č. l. 15,
pripojený spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 6P/33/2015, listinnými dôkazmi predloženými otcom

na pojednávaní, a výsluchom matky a otca, na základe čoho z vykonaného dokazovania nevyplynuli
žiadne skutočnosti, ktoré by matke objektívne bránili v podaní návrhu na určenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletej dcére za dobu do rozvodu manželstva účastníkov konania už skôr ako až po rozvode
manželstva účastníkov konania. Najmä za situácie, ak sa otec dieťaťa mal vyjadriť tak, že bez
rozhodnutia súdu matke na dieťa nedá ani jedno euro, muselo byť matke jasné, že o vyživovacej
povinnosti otca za dobu do rozvodu manželstva rozhodnuté nebude v konaní o rozvod manželstva
vedenom na návrh matky, s ktorým je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu až pre dobu po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Práve vzhľadom k takémuto
vyjadreniu otca bolo potom dôvodné a nevyhnutné zo strany matky začať aj osobitné konanie o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu za dobu do rozvodu manželstva samostatným
návrhom včas. V tejto súvislosti preto nemôže byť rozhodujúce ani to, že vo veci rozvodu manželstva
účastníkov konania súd prvýkrát rozhodol dňa 14.05.2015, pričom procesný postup súdu prvého stupňa,
ktorýbolodvolacímsúdomvyhodnotenýakonesprávny,malzanásledokzrušenierozsudkusúduprvého
stupňa odvolacím súdom a opätovné rozhodnutie vo veci až v mesiaci november 2015, keďže určenie

vyživovacej povinnosti otca za dobu do rozvodu manželstva predmetom tohto konanie nebolo a bez
ohľadu na čas rozhodnutia vo veci si otec svoji vyživovaciu povinnosť k dieťaťu podľa tvrdení matky
neplnil riadne už od mesiaca február 2015.Ostatné dôvody uvádzané matkou, že matka mesiac po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti podala
návrh na rozvod manželstva, ktorý bol otcovi dieťaťa doručený v mesiaci apríl 2015, že otec dieťaťa
v dobe od 01.02.2015 do 22.12.2015 poberal prídavok na dieťa a uplatňoval si daňový bonus, že

otec maloletej prípadne aj sám uznáva, že v rozhodnej dobe matke na výživu dieťaťa nijako finančne
neprispel, ako aj objektívne existujúce potreby maloletej a možnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť,
nie sú okolnosťami, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77
ods. 1 Zákona o rodine, pretože ide o skutočnosti podstatné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti
otca v rozhodnom období.

Z hore uvedených dôvodov, preto okresný súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu, zamietol.

Proti rozsudku odvolanie podala matka. Vytýkala súdu, že nesprávne právne posúdil vec a dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto žiadala, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.

Z odvolania matky vyplýva, že v úvode odvolania matka maloletej zdôraznila niekoľko dôvodov, ktoré už
uviedla vo svojom návrhu na začatie konania. Poukázala na dôvodovú správu k ust. § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, pričom má za to, že záujmom zákonodarcu bolo predovšetkým zabrániť takým špekuláciám a
zneužívaniu, keď napr. jeden z rodičov tvrdí, že druhý si neplnil vyživovaciu povinnosť spätne. Naviac sa

domnieva, že napriek rešpektovaniu princípu ,,neznalosť zákona neospravedlňuje“, aj v prípade tohto
princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
maloletého dieťaťa. Na zdôraznenie nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nakoniec uviedla, že o
určenie výživného požiadala len s časovým odstupom, tak v takomto jej konaní nemožno vidieť snahu
o zneužívane tohto inštitútu. Vzhľadom na dĺžku omeškania malo byť podľa jej názoru zohľadnené, že

ako oprávnená osoba nemohla predvídať, že otec ako povinný nebude platiť výživné.

Otec maloletej sa k podanému odvolaniu matky vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil. Rozsudok prvostupňového súdu považuje v celom rozsahu za správny
aodvolanienavrhovateľkyzanedôvodné.Uviedol,viaceréskutkovéokolnosti,ktorédosvedčujúsprávne

rozhodnutie okresného súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 zákona č.99/1963
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, tretia veta, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti,

zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie
bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký
existoval v minulosti. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú napríklad zdravotný stav oprávnenej
osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v
bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie).

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec maloletej si do právoplatnosti rozvodu riadne plnil rodičovské
povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti, čo aj náležite zdokladoval.

Na strane navrhovateľky nebola splnená zákonná podmienka pre aplikáciu § 77 ods. 1 Zákona o rodine

a to dôvody osobitného zreteľa, čiže okolnosti, ktoré by jej bránili, aby podala návrh na súd neskôr.
Navrhovateľa nemala tak vážne zhoršený zdravotný stav aby nemohla podať návrh na súd a ani jej v
tom nikto nebránil.

Z nálezu ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2010, vyplýva že ak sú odvolacie námietky týkajúce

sa právneho posúdenia veci totožné z dôvodmi návrhu na začatie konania a prvostupňový súd na
ne reagoval požadovaným spôsobom, odvolací súd odkáže na správnosť dôvodov v rozhodnutí súdu
prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 2 OSP.Navrhovateľka vo svojom odvolaní doručenému súdu dňa 20. 04. 2016 uviedla rovnaké dôvody ako
aj vo svojom návrhu na začatie konania, z ktorými sa prvostupňový súd náležite vysporiadal. Ostatné
dôvody považuje krajský súd za nedôvodné, pretože z vyjadrenia otca maloletej je zrejmé, že si svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnil v adekvátnom rozsahu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako znie enunciát tohto rozhodnutia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.