Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225373
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114225373.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú /v čase
podania návrhu/ G. zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov A., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2005 č.k. 19C/165/2002-61 v časti
výživného tak, že vyživovacia povinnosť matky na G. sa z v y š u j e zo sumy 26,50
eur na sumu 80,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014.

2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

3. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do 27.10.2015 v sume 749,00 eur p o v o ľ u j e
súd matke splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec v čase podania návrhu maloletej sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na maloletú
z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada, aby výživné na dcéru bolo zvýšené na sumu 200 eur mesačne, s
účinnosťou od 1.9.2014 na tom základe, že od poslednej úpravy vzrástli potreby maloletej /medzičasom
plnoletej/, ktorá navštevuje strednú školu, má zvýšené výdavky, naviac má náklady na oblečenie, k
zubárovi chodí každý tretí mesiac. Matka maloletej nad rámec bežného výživného nedáva nič, ani na
sviatky, nezaujíma sa o ňu a aj bežné výživné neplatí priebežne. Je ženatý, manželka pracuje a majú
spolu dieťa A.. Predložil doklad o nákladoch školy, učebnice 27 eur, ZRPŠ 20 eur, divadlo 20 eur,
doklady o zakúpení oblečenia tričká, nohavice, mikiny, topánky a iné oblečenie v celkovej sume 486,83
eur, doklady o nákladoch na domácnosť 201,12 eur, za plyn rozhlas TV , náklady škôlky na maloletú
A.u, doklad o výške nájmu 150 eur, fond opráv 47 eur a doklad o príjme manželky asi 550 eur, rodný
list syna manželky, rozhodnutie o priznaní náhradného výživného na maloletého /syna manželky otca/
108,50 eur, rodný list mal. A.y, pracovnú zmluvu od 1.10.2015 s dohodnutou mzdou 380 eur mesačne /
pracovnú zmluvu otca/.

Medzičasom plnoletá G. uviedla, že s návrhom súhlasí, k tomuto sa pripája a žiada, aby výživné bolo
zvýšené na 200 eur mesačne. Býva s otcom, jeho manželkou, jej synom a ich spoločnou dcérou. Študuje
v treťom ročníku SPS Trnava. Mesačné náklady - na knihy momentálne dala 50 eur, boli to knihy na
anglický jazyk a bude potrebovať aj knihy na iné predmety, ZRPŠ platili 25 eur, ročne platia na stužkovú
70 eur. Výdavky v súvislosti so športom, so zdravotným stavom nemá. U zubára platí za jeden zub 50
eur. Za výlet do Viedne v rámci školy platila 35 eur, v tom bolo zarátané iba cestovné, ostatné jej zaplatil
navyše otec. S matkou nebola, odkedy od nich odišla. Výživné platí raz za tri mesiace, okrem bežného
výživného na ňu neprispieva.

Matka žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že je bez zamestnania asi štyri až päť rokov. Je vydatá, jej
manžel takisto nemám prácu asi tri roky. Z manželstva sa narodil M. Manžel nemá príjem, poberajú
spolu dávky v hmotnej núdzi, aktuálne je to 143,60 eur, na oboch. Miesta upratovačky, ktoré jej boli
ponúknuté úradom práce naposledy, boli obsadené. Má základné vzdelanie. Naposledy pracovala vo
Voderadoch Sony a v Piešťanoch Topas. Trvalý pracovný pomer posledných 8 rokov nemala žiadny,
pretože bola tri roky na materskej, potom bola doma s maloletým, ktorý nastúpil do školy až vo veku
7 rokov. Pomáha im svokra, ktorá býva v Bratislave, manžel sa o rodičov stará, ale nepoberá na nich
opatrovateľský príspevok. Nad rámec bežného výživného na navrhovateľku neprispieva a s touto sa
ani nestretáva. Nie je zamestnaná preto, lebo syn je chorľavý a nemá ho kto strážiť. S manželom si
prácu hľadajú. S manželom a synom bývajú v 2-izbovom byte, ktorý majú odkúpený, kúpili ho pred
7 rokmi, kedy manžel robil v talianskej firme a tam dobre zarábal, firma sa rozpadla, nebola mu ani
vyplatená posledná mzda. Manžel má elektrotechnickú strednú školu. Prácu si hľadá aj sama, nielen
cestou úradu práce.

Kolízny opatrovník uviedol, že výživné nebolo zvýšené dlhodobo, pričom náklady na maloletú sa
postupne zvyšovali, toto nebolo kompenzované od matky žiadnym spôsobom ako návštevy, darčeky a
podobne, teda doporučil návrhu vyhovieť.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2005
č.k. 19C/165/2002-61, keď výška výživného bola určená sumou 28,50 eur /800 SK/ mesačne. V
čase posledného rozhodnutia otec poberal dávky v hmotnej núdzi 120 eur mesačne /u posledného
zamestnávateľa mal príjem 150 eur mesačne, pracovný pomer bol s ním ukončený v skúšobnej
dobe/, matka dosahovala príjem 192 eur mesačne, pracovný pomer s ňou bol ukončený pre porušenie
pracovnej disciplíny/.

Z predložených dokladov vyplýva, že G. navštevuje 3. ročník SPŠ Trnava. Podľa potvrdenia školy ročné
náklady 27 eur učebnice, 20 eur ZRPŠ, 20 eur divadlo Súdu boli predložené doklady o nákladoch na
zakúpenie oblečenia a obuvi v sume 468 eur /na začiatku školského roka/. Otec je ženatý, jeho manželka
má príjem 550 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. A.9, ktorá pochádza z terajšieho
manželstva, jeho manželka má vyživovaciu povinnosť voči mal. A., na ktorého poberá náhradné výživné
108,50 eur, otec dosahuje v súčasnosti mzdu 380 eur mesačne.

Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane rodičov, keď príjem otca
sa síce zvýšil, pribudla mu však vyživovacia povinnosť a vzhľadom na zvýšenie objektívnych nákladov
nemožno konštatovať zásadné zvýšenie jeho príjmu. Na strane matky rovnako nedošlo k zásadnej
zmene a pokiaľ aj došlo k zníženiu príjmu poberaním dávok v hmotnej núdzi, treba poukázať na to, že už
v čase posledného rozhodovania bol s ňou skončený pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny,
a teda uvádzaný príjem 192 eur mesačne je len príjmov, z ktorého treba z tohto dôvodu vychádzať,
reálne mala príjem už v tom čase len z brigádnickej činnosti.

Matka nemá príjem z pracovnej činnosti, poberá s terajší manželom dávky v hmotnej núdzi spolu vo
výške 143,60 eur, má vyživovaciu povinnosť voči mal. M. /rodný list nepredložila, ale táto skutočnosť
nebola sporná/. Matka dlhodobo nepracuje, bola na materskej dovolenka a od r. 2013 podľa súdom
získaných podkladov pracovala iba v rámci dohody o vykonaní práce so zárobkom 49,53 eur, 51,15 eur
- 69,24 eur. Nad rámec bežného výživného na maloletú neprispieva, nestretáva sa s ňou.

Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby v čase podania návrhu
maloletej v súvislosti s jej vekom a návštevou strednej školy. Táto v čase poslednej úpravy výživného
navštevovala základnú školu, nástupom na strednú školu sa objektívne zvýšili náklady spojené so
zakupovaním školských pomôcok, učebníc, prípravou stužkovej. Nepochybne je potrebné zohľadniť aj
objektívne zvýšené náklady spojené s oblečením, kultúrnymi alebo športovými podujatiami. Na strane
oboch rodičov pribudla vyživovacia povinnosť, ale tiež partner /manžel/, ktorý sa podieľa, resp. je povinný
podieľať sa na nákladoch domácnosti. Tieto náklady sú dané na strane oboch rodičov, a preto ich súd
v celom rozsahu nezohľadňuje, avšak na strane otca je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pokrýva
náklady už plnoletej G. i na zabezpečenie domácnosti. Manželka otca má naviac ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť nie je samo osebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti tieto zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami rodičov, nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť /
ktoré sú na strane oboch rodičov/, na strane otca je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že zrejme jeho
náklady sú vyššie oproti matke z dôvodu zabezpečovania i potrieb G. Ako už bolo uvedené, rodičia sú
povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane už medzičasom plnoletej
G. ktorej objektívne potreby nepochybne za obdobie 10 rokov vzrástli vekom a prípravou na budúce
povolanie. Doposiaľ určené výživné nemôže ani sčasti pokrývať potreby Kristíny.

Matka nad rámec bežného výživného na G. neprispieva a pre toto konanie nie je dôvod nestretávania
sa rozhodujúci. Na strane matky je potrebné zdôrazniť jej povinnosť počínať si tak, aby bola schopná
si riadne plniť vyživovaciu povinnosť, nie vo výške minimálneho výživného - na dospelé dieťa. Matka
je dlhodobo bez zamestnania, rovnako jej manžel a tvrdenie, že si nemôžu nájsť prácu, sa javí ako
účelové s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť G. a tiež mal. M. pochádzajúceho z ich manželstva.
Nejaví sa totiž pravdepodobné, aby pokryli náklady domácnosti z dávok v hmotnej núdzi vo výške 143
eur mesačne, ani pomoc príbuzných. Pokiaľ by tomu tak aj bolo /súd v tomto smere nepovažoval za
hospodárne a účelné vykonávať akékoľvek dôkazy s poukazom na ďalej uvedené/, súd má za to, že
obaja sú povinní počínať si tak, aby zabezpečili vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom, a teda
aby vyvinuli relevantné kroky k tomu, aby si zabezpečili dostatočný príjem. Súčasná situácia sa potom
javí ako účelová v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu si svojich povinností, nakoľko sa jedná podľa
vyjadrenia matky o dlhodobý stav bez zamestnania a pravidelného príjmu domácnosti. Je zákonnou
povinnosť zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti tak, aby dieťa malo dostatočné podmienky na
zabezpečenie svojho riadneho vývoja a prípravy na budúce povolania. Treba zdôrazniť skutočnosť,
že osobnú starostlivosť /ktorá v súčasnosti síce už nie je taká intenzívna vzhľadom na plnoletosť G.
ale nie je zanedbateľná/ dlhodobo zabezpečuje otec bez akejkoľvek spoluúčasti matky. Matka žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázala, že by nemala možnosť sa zamestnať, že by jej v tom bránili
objektívne /zdravotné alebo iné závažné dôvody/ a takýto jej postoj nemôže byť na ťarchu G.y, jej vývoja

a práva na vzdelanie a zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na pokrytie jej objektívnych
potrieb. Za daného stavu má súd potom za to, že práve s prihliadnutím na ľahostajný prístup matky k
svojej vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať z minimálnej mzdy, ktorú by mohla dosiahnuť, ak
by mala skutočný záujem zamestnať sa a táto predstavovala v r. 2014 čiastku 352 eur, v r. 2015 čiastku
380 eur mesačne.

Pri určení výšky výživného bolo potrebné prihliadnuť tiež na vykonateľnosť rozhodnutia, i keď určené
výživné nepochybne nepokryje celkom objektívne náklady G., voči ktorej však má vyživovaciu povinnosť
i otec, ktorého osobná starostlivosť už nie je daná do takej miery ako u maloletého dieťaťa. Súd potom
vychádzal z uvedenej minimálnej mzdy, ktorú by matka /rovnako jej manžel, ktorý sa má podieľať na
nákladoch domácnosti a vyživovacej povinnosti ich syna/ dosahovala.

Súd vychádzal aj zo súdnej praxe, keď výživné má predstavovať zhruba 1-inu príjmu povinnej osoby.
V danom prípade určené výživné zodpovedá tomuto postupu, keď ako bolo uvedené, súd vychádzal z
možného minimálneho zárobku 352, resp. 380 eur, z čoho pri uvedenej nižšej sume predstavuje 25%
čiastku 88 eur, pri aktuálnej sume minimálnej mzdy 25% predstavuje čiastku 95 eur. Pri určení výživného
potom súd prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky a vykonateľnosť rozhodnutia vzhľadom na
reálny príjem matky tak, aby si vyživovaciu povinnosť aj bola schopná plniť.

Súd pri svojom rozhodovaní bral zreteľ predovšetkým na objektívne potreby už plnoletej, ktorej potreby
vekom a štúdiom narastajú a tiež na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhé časové
obdobie.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Zvýšenie výživného súdu určil podľa úvahy súdu, keď určené výživné považoval za primerané potrebám
už plnoletej a možnostiam rodičov, zameškané výživné určil súd do rozhodnutia vo veci. Výživné súd
zvýšil v súlade s návrhom, kedy nepochybne boli dané dôvody na jeho zvýšenie.

Z uvedených dôvodov súd návrhu čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.