Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 8, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207338
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115207338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, proti odporkyni v I. rade: V. W., rod. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XX, S., zastúpená Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
Námestie SNP 3, Trnava, a odporcovi v II. rade: mal. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX, S., zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W., pracovisko S., odbor sociálnych vecí,
v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 268,49
eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporkyne v 1. rade.

III. Súd odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.4.2015 doručeným súdu dňa 2.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že navrhovateľ V. C., narodený XX.X.XXXX, nie je otcom maloletého B. C.,
narodeného X.XX.XXXX, z matky V. W., rod. P., narodenej XX.X.XXXX.

Odporkyňa v 1. rade a kolízny opatrovník odporcu 2. s návrhom nesúhlasili.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh opisom skutočností, podľa ktorých sa maloletý B. narodil dňa
X.XX.XXXX, z čoho usudzuje, že odporkyňa v 1. rade mohla otehotnieť niekedy vo februári 2008.
Do konca januára 2008 pracoval ako vodič kamiónu, pričom chodil na týždňovky, nakoľko jazdil do
zahraničia. Následne od 1.2.2008 bol zamestnaný ako profesionálny vojak a od tohto obdobia sa
mimo domova už nezdržiaval. Navrhovateľ si nie je istý, či mu odporkyňa v 1. rade bola v dobe,

kedy bol zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy verná, pretože mu jeho kamaráti viackrát vraveli,
aby si otcovstvo voči B. dal preveriť. Tento návrh podal teda z dôvodu, aby si bol úplne istý, či je
otcom maloletého odporcu v 2. rade. Maloletý B. sa narodil z jeho vzťahu s odporkyňou v 1. rade a
otcovstvo uznal na matrike ešte voči nenarodenému dieťaťu, keď k súhlasnému vyhláseniu rodičov
o uznaní otcovstva navrhovateľa voči dieťaťu došlo v čase, keď odporkyňa v 1. rade bola v piatom
mesiaci tehotenstva. Navrhovateľ nemá vedomosť o konkrétnej osobe, s ktorou by podľa vyjadrenia jeho
priateľov, mala odporkyňa v 1. rade udržiavať intímny vzťah v období rozhodnom pre počatie dieťaťa.

Odporkyňa v 1. rade potvrdila vyjadrenie navrhovateľa o tom, že otcovstvo k maloletému B. bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov na matrike počas jej tehotenstva. S týmto návrhom nesúhlasí z toho
dôvodu, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa bol navrhovateľ jej jediným intímnym partnerom, vtej dobe žili v domácnosti jej rodičov, starala sa o svojho maloletého syna z prvého manželstva, mala aj
ďalšie povinnosti, takže nemala čas na nadväzovanie iných známostí.

Právny zástupca odporkyne v 1. rade uviedol, že navrhovateľ stavia svoj návrh na špekulácii a ničím
nepodloženej domnienke, keď bližšie neuvádza, s kým konkrétne mala mať odporkyňa v 1. rade v
rozhodnomčaseintímnyvzťah.OdnarodeniamaloletéhoB.aždoposiaľnavrhovateľžiadnymspôsobom
nespochybňoval svoje biologické otcovstvo. Bol toho názoru, že je potrebné sledovať v prvom rade
záujem maloletého dieťaťa a v prípade úspešného zapretia otcovstva by takéto rozhodnutie mohlo mať

fatálne následky pre život maloletého B., ktorý má sedem rokov, uvedomuje si kto je jeho otcom, má
priezvisko svojho otca a na výživu z jeho strany je odkázaný. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je možné
predpokladať, že skutočným motívom navrhovateľa je snaha zbaviť sa svojej vyživovacej povinnosti voči
maloletému odporcovi v 2. rade. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania.

Kolízny opatrovník uviedol, že tvrdenie navrhovateľa vychádza iba z jeho domnienok, keď nevie potvrdiť

žiadnu konkrétnu osobu, ktorá by prichádzala do úvahy ako intímny partner odporkyne v 1. rade
v rozhodnom období pre počatie maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť, keď vyhovenie tomuto návrhu nie je v prospech maloletého dieťaťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom odporcu

v 2. rade, s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11P 6/2009 zo dňa 16.1.2015 a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

Maloletý odporca v 2. rade sa narodil zo vzťahu navrhovateľa a odporkyne v 1. rade dňa 7.11.2008.
Otcovstvovočinemubolourčenésúhlasnýmvyhlásenímrodičovnamatrikevčasepredjehonarodením.

Rodičia maloletého odporcu v 2. rade v súčasnej dobe nevedú spoločnú domácnosť a Rozsudkom
OkresnéhosúduPiešťanysp.zn.11P6/2009zodňa16.1.2015,boliupravenéprávaapovinnostirodičov
voči maloletému odporcovi v 2. rade, keď súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý
B. zverený do osobnej starostlivosti matky - odporkyne v 1. rade v tomto konaní a otec - navrhovateľ
sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 110 eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2013. Zároveň sa

zaviazalsplatiťajdlhnavýživnomvovýške5.417eur.Predmetnýnávrhnazapretieotcovstvabolpodaný
na tunajšom súde dňa 2.4.2015.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom

alebo pred súdom.

Podľa § 92 Zákona o rodine, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte
nenarodenému, ak je už počaté.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Súhlasnévyhlásenierodičovouznaníotcovstvajematričnáudalosť,ktorásazapisujedoknihynarodení.

Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v rámci ktorej sa okrem
vyhlásenia zisťujú aj údaje potrebné pre vykonanie zápisu do matriky. Okrem týchto náležitostí, musí
predmetný orgán od účastníkov zistiť a v zápisnici uviesť ďalší dôležitý údaj, a to je deň, kedy došlo k
súhlasnému vyhláseniu rodičov. Presné určenie dňa je dôležité, keďže sa naň viaže začiatok plynutia
zapieracej lehoty rodičov a nadväzne zapieracie právo dieťaťa. V daných prípadoch, keď otcovstvo

k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ide o špeciálnu úpravu zapieracieho práva, pri
ktorom lehota začína plynúť odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením. Z tohto hľadiska je
preto dôležité ustálenie okamihu vzniku súhlasného vyhlásenia a jeho evidovanie v matrike. Toto vyššie
citované ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady, keď došlo k uznaniu otcovstva k počatému, ale eštenenarodenému dieťaťu a zakotvuje, že trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva, sa
neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa, pričom ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu
lehotu, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na súde, nestačí podanie na poštovú prepravu. Na

zmeškanie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. Okrem skutočnosti, že zapieracia žaloba musí byť
podaná na súde v rámci tejto prekluzívnej trojročnej lehoty, môže byť úspešná iba v takom prípade,
pokiaľ bude preukázaná okolnosť vylučujúca, že by navrhovateľ mohol byť otcom dieťaťa.

V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že zo vzťahu navrhovateľa a odporkyne

v 1. rade, sa dňa X.XX.XXXX narodil maloletý B. - odporca v 2. rade, ku ktorému bolo otcovstvo
navrhovateľa určené súhlasným vyhlásením rodičov. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení navrhovateľa
a odporkyne v 2. rade, k tomuto súhlasnému vyhláseniu došlo ešte v čase pred narodením maloletého
odporcu v 2. rade. Z rodného listu maloletého B. vyplývajú skutočnosti týkajúce sa zápisu navrhovateľa
ako otca dieťaťa, pričom tento rodný list bol vystavený až po jeho narodení, dňa XX.XX.XXX8. Pre
posúdenie včasnosti podania návrhu na zapretie otcovstva, sa súd musel zaoberať tým, kedy došlo k

súhlasnému vyhláseniu rodičov o uznaní otcovstva, nakoľko od tohto dátumu plynie otcovi prekluzívna
trojročná lehota na podanie návrhu. Súd v predmetnej veci síce nemal preukázaný konkrétny dátum,
kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov, vychádzal však z dátumu narodenia maloletého odporcu
v 2. rade, ktorý sa narodil dňa X.XX.XXXX. S ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 93 ods. 1
Zákona o rodine, prihliadnuc na deň podania návrhu na súde dňa 2.4.2015, dospel súd k záveru, že

predmetný návrh bol podaný oneskorene, teda po uplynutí lehoty na jeho podanie, keď vychádzajúc
zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, že k súhlasnému vyhláseniu rodičov došlo
ešte pred narodením odporcu v 2. rade, trojročná lehota na podanie návrhu uplynula najneskôr dňa
7.11.2011. Vzhľadom na tento záver, ku ktorému súd dospel, nebolo možné návrhu vyhovieť, nakoľko bol
podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie, keď súd na zmeškanie lehoty prihliadal

z úradnej povinnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a plne úspešnej odporkyni v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania, spočívajúce v náhrade
trov právneho zastúpenia. V danej veci základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „vyhláška“) predstavuje
66 eur. Právny zástupca vykonal 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie k návrhu dňa 10.3.2016, účasť na pojednávaní dňa 8.4.2016. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky patrí
právnemu zástupcovi aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške 3 x 8,58 eur, teda spolu 223,74 eur, vrátane 20% DPH v celkovej výške 268,49 eur, ktorú
prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právneho zástupcu odporkyne v 1. rade (§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd
postupujúc podľa zhodného ustanovenia dospel k záveru, že aj napriek úspechu maloletého odporcu
v 2. rade v konaní, nie je možné priznať mu náhradu trov konania, nakoľko odporca v 2. rade si ich

náhradu výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.