Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910206387
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6910206387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci žalobcu: F. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. K., K. Q. XXXX/XX proti žalovaným: v 1/ rade P.. G. Z., rod. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom M. F. - H. F., T. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou Mgr. Viera Kadášová,
advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Železničná 21, v 2/ rade P.. P. C., rod. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX C., R. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu zo dňa 07. 01.
2013 a žalovanej v 1/ rade zo dňa 08. 01. 2013 proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.
k. 14C/70/2010-140 zo dňa 29. 11. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 1/ rade trovy odvolacieho konania v sume 81,45 € a to na
účet jej splnomocnenej právnej zástupkyni Mgr. Viery Kadášovej č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od
doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva - určenie spoluvlastníckeho
práva k stavbe, zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 1/ rade trovy prvostupňového
konania v sume 159,17 € a to na účet jej splnomocnenej právnej zástupkyne Mgr. Viery Kadášovej

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej v 2/ rade nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak potom, čo mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žaloba na začatie konania
bola podaná dňa 06. 05. 2010. Pôvodný žalobca F. E. nar. XX. XX. XXXX žiadal podanou žalobou, aby
bolo poručiteľke D. E. priznané spoluvlastnícke právo v podiele 1/2 v pomere k celku k stavbe rodinného
domu súp. č. XX k.ú. Z. parc. č. XX LV č. XXX. Ďalším podaním žiadal, aby súd nariadil Správe katastra
v Q. K. prepísať na liste vlastníctva č. XXX predmetnú stavbu na pôvodného žalovaného a D. E. v
rozsahu 1/2 v pomere k celku u každého osobitne namiesto doterajšieho zápisu výlučného vlastníctva

k predmetnej stavbe len v prospech pôvodného žalovaného.

Súd ďalej uviedol, že predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny
vzťah, alebo právo je, alebo nie je, je v zmysle § 80 písm. c/ OSP existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené
neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaný návrh nie je procesne prístupným nástrojom ochranypráva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby,
súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil ku skúmaniu vecnej opodstatnenosti návrhu. Žalobca
podanoužaloboužiadalurčiťvlastníckeprávovprospechzomrelejD.E..ÚmrtieD.E. dňaXX.XX.XXXX

súd považoval za preukázané nahliadnutím do oznámenia o úmrtí spisu Okresného súdu v Rimavskej
Sobotesp.zn.1D/572/2009.OkresnýsúdpoukázalnarozhodnutieNSSRvydanévkonanísp.zn.5Cdo
133/2003 zo dňa 28. 04. 2004, podľa ktorého neprichádza do úvahy určovať, že vec patrí do vlastníctva,
alebo spoluvlastníctva ( či už podielového, alebo bezpodielového) zomrelej fyzickej osoby. Okresný
súd v odôvodnení uviedol, že súd nenariaďuje správe katastra, aby vykonala určitý zápis. Až súdne

rozhodnutie o určení, že tu konkrétny právny vzťah je, môže byť podkladom pre vykonanie príslušného
zápisu do evidencie nehnuteľností, prípadne podkladom pre rozhodnutie v prípadnom dedičskom konaní
na základe ktorého sa následne vykoná požadovaný zápis do evidencie nehnuteľností.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalované mali v
konaní plný úspech. Žalovaná v 1/ rade žiadala priznať náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby + réžijný paušál + DPH. Pri určovaní výšky odmeny
súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Uviedol, že nebolo možné akceptovať
výšku odmeny žiadanú žalovanou v 1/ rade za úkon právnej služby v sume 210,81 €. Nie je možné sa
stotožniť s hodnotou sporu v sume 6 000,- € určenou žalovanou v 1/ rade, z ktorej uskutočnila jej právna
zástupkyňa výpočet svojej odmeny za jeden úkon právnej služby, pretože zo spisu sp. zn. 8C/55/2009

nevyplýva, že Helena E. ohodnotila jednu polovicu rodinného domu tvoriacu predmet konania sumou
6 000,- €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Nesúhlasil s
názorom, že neexistuje u navrhovateľa právny záujem, keď ide o spravodlivosť....., že D. E. nemá

preukázaný právny záujem k stavbe. Nemal ho ani O. D. pred podaním žiadosti o súpisné číslo. Podľa
takéhoto výkladu práva, keby D. E. skôr požiadala o súpisné číslo, ako O. D., potom by rodičovský
dom patril jej, je neakceptovateľné. Súd by mal presne definovať na akom právnom základe získal
O. D. stavby výlučne do svojho vlastníctva. Nie je pravdivé tvrdenie „odporkyne", že stavby získal
jej otec „Zmluvami o výmene majetkov", pretože pôvodný žalobca ani pôvodný žalovaný neplatné

zmluvy nepodpísali, to znamená neprijali. Pôvodný žalovaný stavby nadobudol nepravdivým čestným
vyhlásením. Okresný súd pri určení vlastníckeho práva k rodičovskému domu mal vychádzať zo
skutočností, že stavby právne nikomu nepatrili viac ako 50 rokov, až do právoplatného podania žiadosti
O. D. o súpisné číslo. Žiadosť o súpisné číslo mali podať spoločne obaja zákonní dedičia.

Žalovaná v 1/ rade vo včas podanom odvolaní namietala rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej
okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. Uviedla, že okresný súd nedôvodne vychádzal z ust. §
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby. Správne mal okresný súd vychádzať z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Predmetom
konania je určenie vlastníckeho práva, pôvodný žalobca, ale aj terajší žalobca, ktorý je dedičom po

poručiteľke D. E. určil hodnotu sporu sumou 6 000,- €.

Žalovanáv1/radevovyjadreníkpodanémuodvolaniužalobcuuviedla,žeokresnýsúdvykonalrozsiahle
dokazovanie vyvodil správne skutkové a právne závery. Vo veci samej žiadal a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1/ rade neposkytla pomoc zomrelému O. D. sa nezakladá na pravde.
Táto sa o svojho otca starala. Žalovaná v 2/ rade nenamietala rozhodnutie súdu. Žiadala priznať náhradu
trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 210,81 € + réžijný paušál + DPH.

Žalovanáv2/radevovyjadreníkpodanémuodvolaniužalobcuuviedla,žeajnaďalejzotrvávananázore,

že nemôže byť žalovanou, pretože netrvala na odvolaní jej právneho predchodcu (v konaní žalobcu),
toto zobrala späť a žiadala odvolacie konanie zastaviť. Uviedla „opätovne žiadam voči mojej osobe
zastaviť" (konanie).

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust.§ 212 ods. 1 OSP prejednal a

rozsudok okresného súdu podľa us.t § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Ustanovenie § 205 OSP upravuje náležitosti odvolania, medzi iným ukladá odvolateľovi, že je jeho
povinnosťou uviesť, v čom sa napadnuté rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje sa nesprávnya čoho sa odvolateľ domáhal. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že „neexistuje u navrhovateľa
právny záujem, keď ide o spravodlivosť" odmietol „že D. E. nemá preukázaný právny vzťah k stavbe".
Ustanovenie § 205 ods. 2 OSP upravuje, že odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami, ktoré sú

uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ OSP, tiež platí, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP).

Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkou ustanovenými v ods. 2 až 7.

Podľaust.§213ods.2OSP,akjeodvolacísúdtohonázoru,žesanavecvzťahujeustanovenieprávneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V súdenej veci
ale odvolací súd preskúmaním veci nedospel k záveru, že na vec sa nevzťahuje ustanovenie takého
právneho predpisu, ktorý prípadne pri doterajšom rozhodnutí veci nebolo použité a je pre rozhodnutie

veci rozhodujúce. Nebol potom dôvodný postup podľa ust. § 213 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 213 ods. 7 OSP, ak odvolací súd vykoná dokazovania podľa ods. 6 prostredníctvom súdu
prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého
stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je

podané proti jeho uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného
dokazovania. V súdenej veci odvolací súd nedospel k záveru, že je potrebné vykonať nové dokazovanie,
pretože mal za to, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Žalobca ani nenavrhol
vykonanie dôkazov, ktoré prípadne odmietol vykonať okresný súd, prípadne nenavrhol nové dôkazy,
ktoré nemohol navrhnúť do ukončenia dokazovania na okresnom súde.

Okresný súd vec správne právne posúdil, keď uviedol, že predpokladom úspešnosti návrhu na začatie
konania o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je , je podľa ust. § 80 psím. c/ OSP
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Povinnosť preukázať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými okresným súdom.

Požiadavku, aby zo žaloby na začatie konania bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, je potrebné
vykladať tak, aby zo žaloby na začatie konania sa dalo zistiť, čoho sa žalobca domáha. Žalobca uvedie,

čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby
bolo možné z obsahu žaloby na začatie konania bez pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho
vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rohodnutím súdu žalovaným uložená. Petit má
byť presný, určitý a zrozumiteľný.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP (na rozdiel
od ostatných typov žalôb uvedených najmä v ustanoveniach § 80 písm. a/ a b/ OSP) má miesto
iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie,
či neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou súdov, aby sa pri
rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou existencie, či neexistencie naliehavého

právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môže súd rozhodnúť až po zistení, že
naliehavý právny záujem je daný. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá, ktorá určovacia žalobu nie
je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odvolací súd opätovne uvádza, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva.Vsúdenejvecivzhľadomnaneexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmubysapostaveniežalobcu
nezlepšilo, uspokojivo by neodstránilo jeho neistotu v danom právnom vzťahu, nevylúčilo by ďalšie
konanie o vlastníctvo sporných nehnuteľností. Spornou by ostala otázka vlastníctva aj vzhľadom na

pôvodné vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca žiada určiť, že vec patrí do vlastníctva
fyzickej osoby, ktorá už ale nemá spôsobilosť na práva a povinnosti (táto jej zanikla smrťou). Súd
vzhľadom na viazanosť petitu, teda čoho sa navrhovateľ domáha správne dospel k záveru o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Nad rámec podaného odvolania odvolací súd poukazuje na ust. § 159 ods. 2 OSP.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie,
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 OSP). O povinnosti

nahradiť trovy konania rozhodol na návrh žalovanej v 1/ rade (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP). Žalovaná
v 1/ rade mala vo veci plný úspech. Žiadala priznať náhradu trov konania. Pri určovaní výšky náhrady
trov konania súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z ust. §
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej

odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov ak nie je ustanovené
inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa
právna služby týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je
predmetom súdneho sporu.

Z citovaného ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších prepisov je
možné potom vyvodiť, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,

peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Citovaný
právny predpis dôsledne rozlišuje situáciu pre náhradu trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o
ktorom sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho
práva, tento predmet konania (nehnuteľná vec) je peniazmi oceniteľný z hľadiska tarifnej odmeny.

Odvolací súd ale zároveň poukazuje na ust. § 101 ods. 1 OSP a § 120 ods. 1 OSP. Pokiaľ teda žalovaná
v 1/rade žiadala priznať náhradu trov konania, bolo jej povinnosťou nielen tvrdiť, ale na povinnosť
tvrdenia naväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Bolo teda povinnosťou
žalovanej v 1/ rade, aby preukázala hodnotu nehnuteľnosti takým hodnoverným dôkazom, z ktorého by
nepochybnebolapreukázanáhodnotusporu.Účastník,ktorýneoznačildôkazypotrebnénapreukázanie

svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aj v tomto smere správne okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nie je možné sa stotožniť s hodnotou sporu v
sume 6 000,- € určenou zo strany zástupkyne žalovanej v 1/ rade, ktorej uskutočnila táto výpočet svojej
odmeny za jeden úkon právnej služby, pretože z pripojeného spisu sp. zn. 8C/55/2009 nevyplýva, že D.

E. hodnotila polovicu rodinného domu - teraz tvoriaceho predmet konania - na sumu 6 000,- €. Správne
potom súd vychádzal zo zásady kontradiktórnosti. Navyše odvolací súd poukazuje na ust. § 154 ods.
1 OSP, ktoré zakotvuje zásadu, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaná v 1/ rade
pre účely náhrady trov konania nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci hodnotu predmetu sporu v čase
vyhlásenia rozsudku.

Odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej v 1/ rade aj trovy odvolacieho konania.
Žalovaná v 1/ rade mala v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP) žiadala priznať náhradu
trov odvolacieho konania, tieto vyčíslila (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP). Trovy odvolacieho konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalovanej v 1/ rade a to za jeden úkon

právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 60,07 € (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov) + paušálna náhrada nákladov v sume 7,81 € + DPH v sume 13,57 €.
Spolu trovy odvolacieho konania v sume 81,45 €. Odvolací súd pri určovaní výšky tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení účinnom v časevykonania úkonu právnej služby) a to vzhľadom na vyššie uvedené. Náhradu trov odvolacieho konania
v sume 81,45 € bude žalobca povinný nahradiť na účet právnej zástupkyni žalovanej v 1/ rade do 3 dní
od doručenia rozsudku.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.