Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/221/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209246
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514209246.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: J. K., T.. XX.XX.XXXX, H. T. W. XX, o vymoženie 1.766,45 Eur s prísl., v
konaníoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošice-okolieč.k.12Er/2722/2014-15
zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

sp. zn. EX 11962/14 zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 22.05.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia, zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. SR 01261/13 zo dňa 17.06.2013.

Následne citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi
oprávneným a povinným bola dňa 13.09.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. 900500686, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach
a lehotách.

Podľa predloženej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným, a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník sa zaviazal
zaplatiťveriteľovitútosumuzvýšenúopoplatok.Nazákladevyššieuvedenéhoprvostupňovýsúdposúdil

predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim
zákona č. 129/2010 Z. z. a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa preskúmal aj predloženú rozhodcovskú doložku a zistil, že táto nebola súčasťou
formulárovej Zmluvu o úvere. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkonrozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c).

Pri preskúmavaní exekučného titulu sa zaoberal aj ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.04.2014, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, a preto dohoda o
vyplnenízmenkynazabezpečeniezáväzkudlžníkaakovystaviteľazmeniekjevrozporesozákonom.Na
základe uvedeného dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka,

a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Keďže zmenka vyplnená na jej základe bola základom na
vydanie rozhodcovského rozsudku, takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával

názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže skúmať
rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení stanovuje

podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu nedovolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu oboznámiť
sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného konania nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže

sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a
právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust.

§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o rozhodcovskom
konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s povinným
uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti nezisťoval.
Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že

cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich zákonných
ustanovení. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
„O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
01261/13 zo dňa 17.06.2013 s právoplatnosťou dňa 29.07.2013 a vykonateľnosťou dňa 01.08.2013,

ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.871,45 Eur, spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.871,45 Eur od 07.10.2012 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.871,45 Eur od 21.11.2012 do zaplatenia a nahradiťtrovy rozhodcovského konania vo výške 432,54 Eur, v mesačných splátkach vo výške 180,- Eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu, a to až do úplného splatenia dlhu.

Z predloženej Zmluvy o úvere č. 900500686 zo dňa 13.09.2011 uzavretej medzi účastníkmi konania
vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť
oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, t. j. celkovo 1.572,- Eur v 12 mesačných
splátkach vo výške 131,- Eur, počnúc dňom 23.10.2011.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou

skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľaust.§2písm.a/ab/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je Zmluva o úvere č.
900500686 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 13.09.2011 zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzhľadom na to je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako
spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania

nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený v danom
prípade žiadnym spôsobom nešpecifikoval povolanie povinného. Súd prvého stupňa preto v danom

prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a
taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o úvere a ktorú účastníci konania uzavreli

v rovnaký deň ako zmluvu o úvere, t. j. dňa 13.09.2011. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom

súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník
rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku
podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský
rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského

súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje predmetná rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z
predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a
spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení

ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej, vopred naformulovanej
listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva
na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je vpodmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka
za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností preto dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol
v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.