Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/92/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232020
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113232020.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:
AGROTRADE GROUP, spol. s r.o., so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 668 861, právne
zastúpený advokátom Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., Zvonárska 8, 040 01 Košice proti žalovanému:
SCHAAP AGRO - HOLLAND, s.r.o., so sídlom Skladová 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 34 134 514, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná č. 25, 917 01 Trnava, o zaplatenie 5.838 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne so sumy 875,14
eur od 11.11.2011 do 27.10.2014 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.002,67 eur do rúk právnej
zástupkyne žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 5.838 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 11.11.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania a to titulom odplaty
za vykonané dielo. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 18.2.2011 so žalovaný uzavrel zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bolo vybudovanie skladiskových kapacít pre močovku -močovkový vak Bagtank o
objeme 1000 m3 splnením vaku čerpadlom s potrubným mostom a to pozemné úpravy a časť stavebná
-napojenie objektov do močovkového vaku na základe ponuky zo dňa 26.3.2008. V zmysle článku III
zmluvy a Dodatku č. 1 k zmluve z 27.10.2011 sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za dielo
vo výške 37.778,09 eur bez dane z pridanej hodnoty resp. vo výške 45.333,71 eur s DPH. Následne
žalobca uvedenú sumu vyfakturoval faktúrou č. 111491 vyhotovenou 27.10.2011. Zmluvné strany sa v
článku III odsek 2 zmluvy dohodli na splatnosti ceny za dielo v lehote do 14 dní odo dňa jeho dokončenia.
Dielo bolo 27.10.2011 riadne vykonané, odovzdané a prevzaté, napriek tomu, že splatnosť ceny za dielo
uplynula, žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žalobcovi alikvotnú časť tento ceny v celkovej výške
5.838 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou na jej zaplatenie z 21.5.2013.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.3.2014 (č.l. 16 spisu) uviedol, že žalobcovi
opakovane oznámil, že nesúhlasí s požadovaným zostatkom, ktorý je v rozpore s písomne uzavretou
zmluvou o dielo zo dňa 18.2.2011. Konkrétne listami zo dňa 14.3.2012, zo dňa 22.2.2013 a 6.6.2013. V
listoch žalobcovi žalovaný uviedol, že žalovaný zostatok faktúry neuznáva a žiadal, aby žalobca vystavil
na fakturovaný rozdiel v sume 5.838 eur dobropis. Suma, ktorú žalovaný uhradil v lehote splatnosti je vo
výške zmluvne dohodnutej ceny diela teda v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.2.2011, v ktorej zmluve

bola pevne dohodnutá cena diela v sume 33.925,09 eur bez DPH. Zmluva bola uzavretá písomne a v
článku VI odsek 1 je výslovne uvedené, že všetky zmeny a doplnky k tejto zmluve, musia byť vyhotovené
písomnou formou. Z uvedeného dôvodu nie je možné meniť článok III kúpna cena jednostranne zo strany
zhotoviteľa iba vystavením faktúry na vyššiu sumu ako bola zmluvne dohodnutá písomnou zmluvou.
Žalobca zmenil v zmluve dohodnutú cenu v sume 33.925,09 eur bez DPH na sumu uvedenú vo faktúre
vo vyššej sume 37.778,09 eur bez DPH. Odkazuje na údajne uzavretý dodatok zmluvy o dielo zo dňa
27.10.2011, ktorý však nepripojil k žalobe a žalovaný žiadny dodatok dňa 27.10.2011 neuzatváral. V
závere žalovaný upozornil, že faktúra je len účtovný doklad a nie je dodatkom k zmluve, ktorým by sa
dohodou strán menila pevne stanovená cena, preto v danom prípade úhrada pohľadávky podľa zmluvy
neznamená uznanie záväzku, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal vzniknúť. Pevná cena podľa zmluvy o
dielo nebola zmenená dodatkom zmluvy o dielo, preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny a
túto ani nie je možné uhradiť, pretože si ju strany jasne dohodli v písomne uzavretej zmluve.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.7.2014 (č.l. 30 spisu) uviedol, že medzi účastníkmi
nie je sporné, že žalovaný uhradil 15.11.2011 na účet žalobcu sumu 39.495,71 eur ako čiastočnú
cenu za dielo zhotovené na základe zmluvy o dielo z 18.2.2011 a to na základe faktúry č. 111491 z
27.10.2011 vyhotovenej na sumu 45.333,71 eur. Žalovaný v čase čiastočného plnenia svojho dlhu na
základe faktúry, ktorá bola vystavená správne a zodpovedá dohode strán, neavizoval žalobcovi námietky
voči dohodnutej ceny diela a preto nastali účinky predpokladané v § 407 ods. 3 Obch. zákonníka
podľa ktorého ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak
možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak bol záväzok podľa § 323
Obch. zákonníka uznaný, potom nie je na mieste robiť závery o tom, či záväzok existuje alebo nie z
hľadiska toho, či bola jeho existencia dokázaná či spochybnená, ale sa musí zohľadniť len to, či žalovaný
domnienku jeho existencie vyvrátil dôkazom opaku. Žalobca má za to, že dôkaznú povinnosť ako aj
povinnosť tvrdiť prezumovanú vo vyššie uvedenom ustanovení splnil, na preukázanie dôvodnosti svojich
tvrdení predložil dôkazy a uniesol dôkazné bremeno.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.9.2014 (č.l. 35 spisu) uviedol, že v listoch zo dňa
14.3.2012. 22.2.2013 a 6.6.2013 žalobcovi opakovane oznámil, že nesúhlasí s požadovaným zostatkom
faktúry, ktorý je v rozpore s písomne uzavretou zmluvou o dielo zo dňa 18.2.2011. Zároveň žalovaný
oznámil, že zostatok faktúry neuznáva a žiadal o vystavenie dobropisu na rozdiel. Úhrada vykonaná
žalovaným v danom prípade neznamená uznanie žalovaného zostatku s ktorým žalovaný opakovane
nesúhlasil. Žalobca doposiaľ nepreukázal inú dohodu ako bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 18.2.2011.
Jeho tvrdenie, že čiastočná úhrada znamená uznanie údajnej dohody strán, nemá oporu v predložených
dôkazoch. Písomnú zmluvu nie je možné meniť jednostranným zvýšením ceny zo strany žalobcu bez
písomnej zmeny pôvodnej zmluvy a to aj s poukazom na článok VI odsek 1 zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupkýň účastníkov oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o dielo, faktúrou č. 111491, listami žalovaného ako i
s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala v konaní v plnom rozsahu na obsahu žaloby a písomných vyjadrení
zaslaných súdu s tým, že na pojednávaní dňa 15.10.2014 upresnila uplatnený nárok žalobcu, že pri 19
% DPH predstavuje rozdiel medzi plnením dohodnutým v zmluve a čiastočným plnením žalovaného zo
dňa 15.11.2011 sumu 875,15 eur.

Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala v konaní v plnom rozsahu na písomných vyjadreniach zaslaných
súdu s tým, že dňa 27.10.2014, na základe upresnenia žalobcu na pojednávaní ohľadom výšky DPH,
žalovaný uhradil žalobcovi sumu 875,15 eur.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 18.2.201 (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo v zmysle § 536 - 565 Obch. zákonníka, predmetom ktorej je
„Vybudovanie skladiskových kapacít pre močovku -močovkový vak Bagtank o objeme 1000 m3 splnením
vaku čerpadlom s potrubným mostom a to pozemné úpravy a časť stavebná -napojenie objektov do
močovkového vaku na základe ponuky zo dňa 26.3.2008“. V článku III si strany dohodli kúpnu cenu
predmetu tejto zmluvy vo výške 33.925,09 eur bez DPH, ktorá sa mal uhradiť do 14 dní po dokončení
diela. V zmysle článku VI zmluvy všetky zmeny a doplnky v tejto zmluve musia byť vyhotovené písomnou
formou.

Z listu zo dňa 14.3.2012 (č.l. 21 spisu) adresovaného žalovaným Privátnej exekučnej spoločnosti s.r.o.
označenému ako „Nesúhlasné stanovisko k vymáhanej pohľadávke spoločnosti AGROTRADE GROUP
spol. s r.o. a Námietka neexistencie pohľadávky“ súd zistil, že žalovaný oznámil k výzve na úhradu
zostatku faktúry č. 111491 v sume 5.838 eur, že predmetný zostatok neuznáva a žiada, aby spoločnosť
AGROTRADE GROUP spol. s r.o. vystavila na sumu 5.838 eur dobropis k doručenej faktúre, ktorú
žalovaný uhradil v lehote splatnosti v sume 39.495,77 eur. V zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.2.2011
v ktorej zmluve bola pevne dohodnutá cena diela v sume 33.925,09 eur + DPH. Uvedená pevná cena
nebola zmenená dodatkom k zmluve a preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny.

Z listu zo dňa 22.2.2013 (č.l. 20 spisu ) adresovaného žalovaným žalobcovi označenému ako
„Nesúhlasné stanovisko k vymáhanej pohľadávke spoločnosti AGROTRADE GROUP spol. s r.o. a
Námietka neexistencie pohľadávky“ súd zistil, že žalovaný oznámil k výzve na úhradu zostatku faktúry
č. 111491 v sume 5.838 eur, že predmetný zostatok neuznáva a žiada, aby spoločnosť AGROTRADE
GROUP spol. s r.o. vystavila na sumu 5.838 eur dobropis k doručenej faktúre, ktorú žalovaný uhradil
v lehote splatnosti v sume 39.495,77 eur. V zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.2.2011 v ktorej zmluve
bola pevne dohodnutá cena diela v sume 33.925,09 eur + DPH. Uvedená pevná cena nebola zmenená
dodatkom k zmluve a preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny.

Z listu zo dňa 6.6.2013 (č.l. 22 spisu) adresovaného žalovaným právnemu zástupcovi žalobcu
označenému ako „Nesúhlasné stanovisko k vymáhanej pohľadávke spoločnosti AGROTRADE GROUP
spol. s r.o. a Námietka neexistencie pohľadávky“ súd zistil, že žalovaný oznámil k výzve na úhradu
zostatku faktúry č. 111491 v sume 5.838 eur, že predmetný zostatok neuznáva a žiada, aby spoločnosť
AGROTRADE GROUP spol. s r.o. vystavila na sumu 5.838 eur dobropis k doručenej faktúre, ktorú
žalovaný uhradil v lehote splatnosti v sume 39.495,77 eur. V zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.2.2011
v ktorej zmluve bola pevne dohodnutá cena diela v sume 33.925,09 eur + DPH. Uvedená pevná cena
nebola zmenená dodatkom k zmluve a preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny.

Z výpisu z účtu žalovaného (č.l. 44 spisu) súd zistil, že tento dňa 27.10.2014 uhradil prevodom na účet
žalobcu sumu 875,15 eur.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané dňa 18.2.2011 žalobca ako zhotoviteľ
a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili písomnú zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo „Vybudovanie
skladiskových kapacít pre močovku -močovkový vak Bagtank o objeme 1000 m3 splnením vaku
čerpadlom s potrubným mostom a to pozemné úpravy a časť stavebná -napojenie objektov do
močovkového vaku na základe ponuky zo dňa 26.3.2008“. V článku III si zmluvné strany dohodli kúpnu
cenu predmetu tejto zmluvy vo výške 33.925,09 eur bez DPH. V zmysle článku VI zmluvy všetky zmeny
a doplnky k tejto zmluve musia byť vyhotovené písomnou formou. Zhotoviteľ dielo riadne a včas vykonal,
dokončil a dňa 27.10.2011 odovzdal. Dňa 27.10.2011 žalobca vyhotovil faktúru č. 111491 na úhradu
sumy 45.333,71 eur (37.778,09 eur + 20% DPH 7.555,62 eur) titulom Zmluvy o delo zo dňa 18.2.2011 a
jej Dodatku zo dňa 27.10.2011. Žalovaný dňa 15.11.2011 uhradil žalobcovi sumu 39.495,71 eur a listami
zo dňa 14.3.2012, 22.2.2013, 6.6.2013 žalobcov oznámil, že zostatok fakturovanej sumy neuznáva,
nakoľko odplata za dielo bola dohodnutá pevnou sumou, ktorá nebola zmenená žiadnym dodatkom
k zmluve. Žalovaný sa aj v konaní bránil tým, že cena diela dohodnutá v zmluve nebola dohodou
strán žiadnym spôsobom navýšená, žalovaný neuzatvoril dodatočne žiaden dodatok k zmluve o dielo,
predmetom ktorého by bola zmena, navýšenie pôvodne dohodnutej ceny diela. Medzi účastníkmi tak
zostalo sporné, či medzi nimi došlo k dohode o zmene ceny diela jej navýšením na sumu 45.333,71 eur
a či žalobca má nárok na úhradu doplatku vo výške 5.836 eur. Zo zmluvy o dielo mal súd preukázané,
že účastníci si dohodli pevnú cenu vo výške 33.925,09 eur bez DPH s tým, že všetky zmeny a doplnky k
zmluve musia byť vyhotovené písomnou formou. Žalobca v konaní tvrdil, že dodatkom zo dňa 27.10.2011
došlo k navýšeniu ceny na sumu 37.778,09 eur bez DPH. Nakoľko žalovaný zásadne poprel uzavretie
akéhokoľvek dodatku (či už ústneho alebo písomného ako vyžadovala zmluva) k predmetnej zmluve o
dielo, bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazne bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo a preukázal, že
sa zmluvné strany dohodli na zmene, navýšení ceny diela na sumu 37.778,09 eur bez DPH. Žalobca
v konaní však nepredložil, neoznačil žiaden dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia (nepredložil napr.
písomný dodatok na ktorý odkazuje vo faktúre) a žiadnym spôsobom tak nepreukázal uzavretie dodatku
k zmluve o dielo, predmetom ktorého by bola dohoda strán o navýšení ceny diela dohodnutej v Zmluve
o dielo. Žalobca tak jednoznačne neuniesol dôkazne bremeno, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a
preto súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi stranami bola dohodnutá cena za dielo v zmysle
písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 18.2.2011 v sume 33.925,09 eur bez DPH. Žalobca v konaní ale
zároveň tvrdil, že žalovaný čiastočným plnením dňa 15.11.2011 úhradou sumy 39.495,71 eur v zmysle
§ 407 ods. 3 OBZ uznal aj zvyšok záväzku do fakturovanej sumy 37.778,09 eur bez DPH (s 20%
DPH spolu 45.333,71 eur). Žalovaný opäť s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil a uviedol, že úhradou
sumy 39.495,71 eur plnil celý svoj záväzok zo zmluvy o dielo aj keď priznal, že chybou nesprávne
vypočítal výšku DPH k cene diela 33.925,09 eur a zvyšok uhradil správne až v priebehu konania
(úhradou sumy 875,14 eur). Žalovaný poprel akékoľvek uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením a práve
naopak poukázal na to, že od samého počiatku a opakovane upozorňoval žalobcu na to, že zvyšok dlhu
neuznáva, rozporuje a namieta s tým, že cena diela nebola zmenená žiadnym dodatkom k zmluve a
preto nie je dôvod na domáhanie sa navýšenej ceny, ktorá bola fakturovaná. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, žeby zo žalovaného čiastočného
plnenia svojho záväzku bolo možné usudzovať, že ako dlžník plnením uznáva aj zvyšok záväzku.
Výlučne len zo samotného čiastočného plnenia bez ďalšieho (tak ako tvrdí žalobca) nemožno usudzovať
že takýmto plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku a má takéto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu.
Z následných prejavov žalovaného po čiastočnej úhrade sumy 39.495,71 eur dňa 15.11.2011 a to listov
zo dňa 14.3.2012, 22.2.2013, 6.6.2013 je práve naopak evidentné, že žalovaný zvyšok dlhu neuznáva,
rozporuje, namieta a výslovne neuznáva. Inak by bolo tomu napr. v prípade ak by sa žalovaný dodatočne
dohodol na úhrade svojho splatného dlhu v splátkach. V takomto prípade by v zmysle § 407 ods. 3
OBZ čiastočným plnením splátok uznal svoj dlh aj vo zvyšnej časti. Na základe vyššie uvedeného, keď
mal súd preukázané, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o navýšení pevnej ceny diela
a ani k uznaniu zvyšku dlhu zo strany žalovaného, má súd za to, že žalovanému vznikla povinnosť
uhradiť len zvyšok dlhu do sumy 33.925,09 bez DPH preukázateľne dohodnutej zmluvnými stranami
ako cena diela. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si nedohodli, nešpecifikovali výšku DPH, súd pri jej
určení vychádzal zo žalobcom uplatnenej výšky 19 % DPH na pojednávaní dňa 15.10.2014, kde právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že cena za dielo dohodnutá v Zmluve o dielo zo dňa 18.2.2011 predstavuje
spolu sumu 40.370,86 eur (33.925,09 eur + 6.445,77 eur - 19 % DPH). V nadväznosti na to žalovaný dňa
27.10.2014 uhradil aj zvyšok svojho dlhu vo výške 875,15 eur, keď ešte dňa 15.11.2011 uhradil žalobcovi

sumu 39.495,71 eur (t.j. sumu 33.925,09 eur + sumu 5.570,62 eur ako podľa vyjadrenia žalovaného
nesprávne, chybne vypočítanú DPH, ktorá mala byť správne zaplatená v sume 6.445,77 eur). Nakoľko
žalovanému vznikla povinnosť uhradiť len zvyšok dlhu spolu do sumy 40.370,86 eur (33.925,09 bez
DPH) vo výške 875,15 eur, tak úhradou tejto sumy si splnil v priebehu konania svoju povinnosť na úhradu
istiny. Z uvedeného dôvodu súd vo zvyšnej časti istiny 4.962,85 eur (presahujúcej sumu 875,15 eur do
žalobcom uplatnenej istiny 5.838 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v
tejto časti žalobcovi nevznikol nárok na jej úhradu a v časti zvyšku istiny (875,15 eur) taktiež žalobu
zamietol, nakoľko úhradou, plnením vo výške 875,15 eur žalovaným v priebehu konania sa stal nárok
žalobcu v tejto časti nedôvodným a žalobca mohol v tejto časti zobrať žalobu späť a súd by v tejto časti
konanie zastavil. Nakoľko ale žalobca v časti istiny, splnenia dlhu 875,15 eur žalobu späť nezobral, tak
súd v tejto časti musel žalobu už ako nedôvodnú zamietnuť.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu uverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk / 1% + 8 bodov/ t.j. 9,25 % ročne.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v
zmysle § 517 ods. 2 O.z. uložiť mu povinnosť zaplatiť 9,25 % zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej
sumy 875,15 eur v zmysle čl. III. zmluvy počnúc dňom 11.11.2011 (deň nasledujúcu po uplynutí 14 dňovej
lehoty na dobrovoľné plnenie odo dňa nasledujúceho po 27.10.2011, kedy bolo dielo dokončené) do
zaplatenia v deň 27.10.2014. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že sa dostal do omeškania
z dôvodu zmätočnosti situácie spôsobenej žalobcom, ktorý naviac správnu výšku DPH určil a vypočítal
až na pojednávaní v deň 15.10.2014. Žalovanému vznikla povinnosť na splnenie dlhu do 14 dní po
dokončení diela, teda na úhradu dohodnutej ceny 33.925,09 eur, a čo treba zdôrazniť, spolu s DPH.
Spolu tak mal uhradiť pri 19 % DPH sumu 40.370 eur a pri 20 % DPH 40.710,11 eur Žalovaný ale uhradil
len sumu 39.495,71 eur, zjavne bez úhrady celej DPH. To že žalovaný nesprávne vypočítal a uhradil
DPH v nižšej výške ako správne mal je tak len jemu na ťarchu a nemohol sa spoliehať na neskorší
výpočet a upresnenie žalobcu. Preto má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením
dlhu a dostal sa do omeškania svojim vlastným zavinením (bez ohľadu na ním tvrdený omyl pri výpočte,
prípadne žalovaným tvrdenú zmätočnosť konania žalobcu pri fakturácii ceny diela)

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 10 ods.1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že čiastočne procesne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania v sume 1.002,67 eur (a to za trovy právneho zastupovania za 4 hlavné úkony pr. služby po á
200,85 eur /prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.3.2014, účasť na pojednávaní
v dňoch 15.10.2014 a 19.11.2014/, 4 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,04 eur, odmena a náhrady
zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty ) proti čiastočne procesne neúspešnému
žalobcovi, nakoľko žalovaný mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, s tým, že v zmysle § 149 ods. 1
O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi k rukám právnej zástupkyne žalovaného .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.