Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210437
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312210437.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporkyni H. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XX, P., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Mgr. Petrom
Zelenčíkom, súdnym tajomníkom Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42
305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Nemčianska 25, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 78,- € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/124/2013-106 zo dňa
19. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 78 € s
príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o pripojení, uzavretej dňa 01. 04. 2009 vrátane dodatku k

zmluve o pripojení zo dňa 01.04.2009.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Pre účely určenia pomeru úspechu
medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku navrhovateľa ku dňu podania návrhu 16. 11.
2012. Navrhovateľ požadoval zaplatiť istinu 248,95 € spolu s príslušenstvom, ktorý po vyčíslení ku dňu
podania návrhu predstavoval sumu 62,85 €. Navrhovateľovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči

odporkyni nárok spočívajúci v istine vo výške 78 € spolu s úrokom z omeškania, ktorý po vyčíslení ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 19,69 €. Uviedol, že z uplatnenej celkovej sumy 311,80 € (do podania
návrhu) bolo navrhovateľovi priznaných 97,69 €. Navrhovateľov úspech predstavoval v percentuálnom
vyčíslení 31,33 % a neúspech 68,67 %. Naopak, úspech odporkyne ako aj vedľajšieho účastníka
v predmetnom konaní predstavoval 68,87 %. Po odrátaní neúspechu odporkyne, ako aj vedľajšieho
účastníka v konaní od ich úspechu, majú títo účastníci nárok podľa okresného súdu na náhradu trov

konania v rozsahu 37,34 %. S ohľadom na úspech navrhovateľa len v malej časti uplatneného nároku,
ako aj na čiastočný úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorý žiadal návrh v
plnom rozsahu zamietnuť, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie
vedľajší účastník, a to v rozsahu výroku o trovách konania. Má za to, že rozhodnutie okresného

súdu v tomto rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd síce správne
uviedol, že úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane predstavuje v konaní 68,67% , vdôsledku čoho majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,34 %. Napriek tomu však okresný
súd bez akéhokoľvek odôvodnenia vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo. K uvedenému uviedol, že len v prípade, ak je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne

rovnaký (50% alebo blízky tomuto pomeru) môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá na ich náhradu právo. Inak vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí tak, že pomer rozdelenia trov konania zodpovedá
pomeru víťazstva účastníka vo veci samej, zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. V tejto súvislosti
poukázal na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku I. diel, druhé vydanie Praha C.H. Beck 2012,

str. 513, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 215/2010, 1MCdo 1/2004. Zdôraznil,
že rozdiel úspechu jednotlivých účastníkov predstavuje 37,34 % v prospech odporkyne a vedľajšieho
účastníka na jej strane, čo rozhodne nepredstavuje približne rovnaký úspech v konaní účastníkov
konania, ale naopak, odôvodňuje priznanie minimálne 37,34% vynaložených trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, čo nakoniec konštatoval aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z uvedeného
preto nie je zrejmé, z akého dôvodu mu tento nárok nebol priznaný a rozhodnutie okresného súdu v

tejto časti považuje za nekonzistentné, vnútorne rozporné a vzájomne sa vylučujúce. Tento nedostatok
spôsobuje, že zo strany okresného súdu došlo k takému postupu, ktorý predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom vedľajšieho účastníka, nakoľko nie je úlohou vedľajšieho účastníka domýšľať si
dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, ale naopak, je povinnosťou súdu odôvodniť
svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení,

právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to- ktoré rozhodnutie súdu vydané. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil v tomto
rozsahu na ďalšie konanie.

Podanie navrhovateľa doručené Okresnému súdu Brezno dňa 13. 03. 2015 označené ako vyjadrenie

navrhovateľa bolo stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, neobsahovalo tvrdenia
vo vzťahu k dôvodom odvolania. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne (výrok v poradí II.) podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 78 € s príslušenstvom (výrok v poradí I.), a vo výroku o náhrade
trov konania navrhovateľa a odporkyne, zostáva rozsudok okresného súdu podľa § 206 ods. 2,3 O. s.

p. nedotknutý.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom

odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdumusídaťdostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 157 ods. 2,
podľa ktorého ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia
nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedie v
písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia
odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, je pri posudzovaníobsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2
O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26)
vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a
relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa
súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka uvedené atribúty nespĺňa.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vyššie uvedené ustanovenie zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v
prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania
v závislosti od pomeru úspechu. Okresný súd postupoval vecne správne, ak po odrátaní neúspechu
odporkyne ako aj vedľajšieho účastníka v konaní od ich úspechu ( 68,67% - 31,33 %), skonštatoval,

že títo majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,34 %. S uvedeným právnym záverom sa
odvolací súd stotožňuje. Následne však nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení, právneho
posúdenia,resp.zakýchdôvodovnásledneokresnýsúduviedol,že„Sohľadomnaúspechnavrhovateľa
len v malej časti uplatneného nároku, ako aj na čiastočný úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne, ktorý žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť, súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal“. V tejto časti je
však rozhodnutie okresného súdu vnútorne rozporné a vzájomne sa vylučujúce, ak napriek tomu, že
okresný súd konštatoval, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 37,34%, v tomto rozsahu náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal. Odvolací súd považuje preto odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne za

dôvodné. Nie je úlohou účastníka konania „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie
založené, ale naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali
žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov
bolo jeho rozhodnutie vydané.

Odvolací súd zdôrazňuje, že len v prípade, ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže
rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak však pomer úspechu u
odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne predstavuje 37, 34% nie je možné konštatovať,
že ide o pomer rovnovážny. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že z
odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, aké právne úvahy ho v otázke trov konania viedli k právnemu

záveru, ktorý je v rozpore s prima facie významom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré
sa okresný súd sám odvolal (nález Ústavného súdu SR z 23. 08. 2006 sp. zn. III. ÚS 53/06).

Na záver odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 19/2010, v ktorom
je jasne deklarované, že ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle § 142

ods. 2 O. s. p. náhrada trov pomerne rozdelená. „To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t. j. mieru
úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana)
nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov,
ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch

strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo“.

V preskúmavanej veci sa však okresný súd vyššie uvedenými výkladovými hľadiskami neriadil a z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých úvah došiel k rozhodnutiu, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak teda okresný súd v odôvodnení svojho

výroku o trovách konania postupoval bez toho, aby účastníkom konania vysvetlil a dal odpoveď na
otázku akým spôsobom, na základe čoho, aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri
rozhodovaní o trovách konania, ktoré nepriznal žiadnemu účastníkovi, je nutné konštatovať, že ide oodôvodnenie nedostatočné, ktoré zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným
pre jeho neurčitosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu bude po zrušení a vrátení veci opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ak aj odvolací súd konštatuje, že mu vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 37,34%, a uvedené rozhodnutie i náležite odôvodniť.

Ak bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, okresný súd rozhodne i
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie
a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v

novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.