Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211623
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211623.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: L. G., bytom XXX XX N. XXX, štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 522 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 8C/243/2014-43 zo dňa 12. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2014-43 zo dňa 12. augusta 2014 z r u š
u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a

rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“) domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny
522 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z istiny 522 Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, úroku
6 % ročne z istiny 522 Eur od 05.01.2011 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny 1,74 Eur a
na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky
vystavenej žalovaným dňa 28.06.2010 na zmenkovú sumu 522 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal aj

na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 22.10.2010. Vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Okresný súd vyzval žalobcu tlačivom B na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky v časti uvedenia
skutkových okolností vystavenia zmenky na žalovanú istinu, právneho titulu a skutkových okolností

vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a
na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Žalobca bol tiež okresným súdom vyzvaný
na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia.

Na túto výzvu žalobca oznámil, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca

uplatňuje práva zo zmenky, nie z pohľadávky, pričom disponuje len indosovanou zmenkou, nemá k
dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré okresný súd vyžaduje.

Okresný súd mal zo zmenky preukázané, že bola vystavená v Liptovskom Mikuláši dňa 28.06.2010
žalovaným ako vystaviteľom, ktorý sa zaviazal pri predložení zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, IČO: 35 807 598 zaplatiť sumu 522 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. októbra 2010.

Zmenka je splatná bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. V pravom hornom
rohu je zmenka opatrená údajom o čísle zmluvy 500400235.Okresný súd s odkazom na ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, s odkazom na

ustanovenia Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 2005/29/ES o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, Zákona zmenkového a šekového a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, žalobu žalobcu zamietol. Ako dôvod zamietnutia okresný súd uviedol, že žalobca napriek
výzve súdu návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale

ani doteraz, tak ako ho na to okresný súd vyzval. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-76/10
vo veci Pohotovosť s.r.o. má vnútroštátny súd v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Okresný súd vo veci
aplikoval spotrebiteľské právo a vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Z
pripojeného exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu

na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom
Pohotovosť s.r.o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, a to dlžníkovi - nepodnikajúcej
fyzickej osobe L. G.. Výška úveru bola v zmluve dohodnutá na 300,- Eur s poplatkom 198,- Eur. Podľa
§ 25 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších

predpisov,teda§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Tátoprávnaúpravazakazuje
splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytnutím úveru. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 30 % z istiny 300,- Eur poskytnutého
úveru, teda 90,- Eur. Žalobca uplatňuje právo na zaplatenie sumy 522 Eur istiny, čo znamená podľa
citovaného zákonného ustanovenia pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na
požiadanie dlžníkovi vydať, pričom táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ohľadom
zmenky ako cenného papiera treba podľa okresného súdu rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie

podmienok (podstatné náležitosti) podľa zák. č. 191/1950 Zb., od neplatnosti dojednaní o vystavení a
vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor
s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. tým, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca uviedol, že nie je možné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý vyzýval žalobcu na

doplnenie či opravu návrhu, ktorá pre prejednávanú vec nebola relevantnou, a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak z dôvodu nedoplnenia návrhu došlo k zamietnutiu návrhu, ide
o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol
na základe indosamentu, a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a podľa právneho

poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol práva s týmto cenným papierom spojené uplatňovať.
V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950
Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca v konaní uplatnil nárok výlučne zo zmenky

a nie z iného záväzkovo-právneho vzťahu. Okresný súd však posudzoval a rozhodol vec, akoby išlo
o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie. Žalobca zásadne nesúhlasil
s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať prejednávanú vec z hľadiska zmluvných vzťahov, ktoré
s danou vecou nesúvisia. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom

zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám
vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho
konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal. Súd môže vsporovom konaní rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto nie sú výsledkom
dokazovania.

Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky,

ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Za určitých okolností je možné uplatňovať kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a
iniciatívu na seba proti vôli žalovaného prevzal súd. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, podľa ktorého pri kauzálnych námietkach

nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného).
Ak žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Samotný súd nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného.
Žalovaný sa žiadnej obrany nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Okresný súd nevykonal

žiadne dokazovanie v prospech uplatnenej pohľadávky, čím neobjektívne podporil žalovaného v tomto
konaní. Okresný súd síce poukázal na predpisy Európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva,
avšak zo žiadneho z citovaných ustanovení právnych predpisov nevyplýva odôvodnenosť nesúhlasu
okresného súdu s názorom žalobcu o tom, že významnou pre konanie je výlučne zmenka. Okresný súd
vykonaldokazovanieokreminéhooboznámenímúverovejzmluvy,exekučnéhospisuaďalšímilistinnými

dôkazmi, avšak žalobca ani žalovaný dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie
je pritom v sporovom konaní ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. síce umožňuje, aby

súd v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako navrhnuté účastníkmi, avšak tento postup je možné
využiť len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a ak nevykonanie nejakého dôkazu
môže byť príčinou toho, že súd vo veci nemôže rozhodnúť. V danej veci však okresný súd mal a mohol
rozhodnúť o práve len z predloženej zmenky. Okresný súd svoj postup ohľadom ďalšieho dokazovania
vôbec nezdôvodnil a z vykonaného dokazovania vyvodil záver o postavení žalovaného ako spotrebiteľa.

Žalovaný sa však takejto obrany nijakým spôsobom nedovolával, pohľadávku nerozporoval a svojím
konaním ju prakticky uznal. Správanie okresného súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a tiež z tvrdenia, že
žalovaný zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a
preto neexistuje spôsob, akým by okresný súd mohol dospieť k záveru o ich nespornosti. Ak na

týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca v odvolaní spochybnil
tiež odkaz na rozhodnutie nemeckého súdu z roku 1965 a záver prvostupňového súdu ohľadom
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne. Žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v skutkovo

a právne zhodnej veci žalobcu, v zmysle ktorého sa v prejednávanej veci nejedná o prípad uplatňovania
pohľadávky zjavne neopodstatnenej ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Krajský súd v Prešove
tiež dospel k záveru, že pokiaľ neboli uplatnené námietky zo strany žalovaného ako dlžníka, neexistuje
dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu
kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu zmenky. Obdobným spôsobom rozhodol Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 43CoZm/10/2013, pričom konštatoval, že okresný súd nebol
oprávnený vyzývať žalobcu na preukázanie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich
informácií. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také porušením Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor.Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a uplatnenej pohľadávke žalobcu v celom
rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej

len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným

prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol

navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,

ako je uvedené v prílohe II.
Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými
ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle

Nariadenia zo dňa 29.05.2014 (č.l. 35) vyzýval žalobcu na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky v
časti uvedenia skutkových okolností vystavenia zmenky na žalovanú istinu, právneho titulu a skutkových
okolností vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej
istiny, na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku a na predloženie listinných dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca uplatnil

nárok výlučne na základe predloženej zmenky vystavenej žalovaným. Zmenka je pritom cenným
papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok,
že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít,

ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na
hospodárske dôvody vzniku zmenky. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované
ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo
zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na
zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá

dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka
samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a
je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje
námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným,
ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový záväzok nemá pôvod v

predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov.
Vprípadevystaveniazabezpečovacejzmenkypotomexistujúvedľasebadvazáväzky,záväzokpôvodný
apopriňomzáväzokzmenkový.Účelomzabezpečovacejzmenkyje,abyvprípadeomeškaniasplnením
záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky; avšak aj záväzok z
takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s

príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov
ani neposkytnutie okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie
návrhu v celosti zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné
to, že žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani

okolnosti ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť žalovaný v postavení
dlžníka. Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu
na doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný
žiadny Nariadením stanovený dôvod. Žalobca presne určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne
doložil originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývať

žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovanýako dlžník vzniesol v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
preto,abysúdnávrhžalobcupodanývsúladesNariadenímzamietolprenesplnenietejtovýzvy,nakoľko

doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú postup súdu
podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia tlačiva žalobcom
v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a
nenaplnilo sa právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd uvádza, že okresný súd mal postupovať podľa Nariadenia a zaslať žalovanému tlačivo
C na odpoveď a následne, s prihliadnutím na skutočnosť, či žalovaný na uplatnený nárok žalobcu v
Nariadením stanovenej lehote odpovie alebo nie, určiť ďalší procesný postup. Vykonávať dokazovanie
je možné len v súlade s Nariadením, pričom čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu

nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov
predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Okresný súd pritom napriek tomu, že mienil postupovať podľa čl.
4 ods. 4 Nariadenia a návrh zamietnuť z dôvodu jeho nedoplnenia, pripojil exekučný spis a pri zamietnutí

návrhu vychádzal aj z obsahu listín v ňom obsiahnutých (napr. zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok).
Pripojenie exekučného spisu a vykonanie dokazovania jeho obsahom podľa krajského súdu nebolo v
súlade s Nariadením, a ani s Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä z toho dôvodu, že žiaden z
účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie a okresný súd takéto dokazovanie vykonal
bez toho, aby zo strany žalovaného boli vznesené akékoľvek námietky, ktoré jediné by mohli takýto

postup okresného súdu odôvodniť.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným

majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovanému okresný súd
ani nedal možnosť k uplatnenému nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával
dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie

o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na
posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne

uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri

využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,
skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného

súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na
posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Krajský súd nesúhlasí ani s postupom okresného súdu, ktorý z pripojeného exekučného spisu

konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a vo veci aplikoval
spotrebiteľské právo. Za daného stavu, keď žalovaný ani nemal možnosť voči uplatnenému nároku
žalobcu vzniesť námietky, nie je možné takýto postup okresného súdu akceptovať. Žalobca v konaní
uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ zmenky, aokresný súd napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo
spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom
uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila

charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, považuje za potrebné relevantné ustanovenia uvedených zákonov citovať.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa
zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia

doterajších predpisov.

Okresný súd z uvedených ustanovení dospel k záveru, že hoci bola zmenka vystavená až za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z.z., vzťahovali sa na ňu ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. S týmto právnym
posúdením je možné sa stotožniť. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré je podľa

ust. § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné aplikovať aj na zmenku vystavenú žalovaným dňa
28.6.2010, mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru,lenaksajednaloozmenkuzabezpečovaciuazmenkovásumabolamaximálnevovýškeaktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že v danom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto

maximálnu zmenkovú sumu podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, mohla mať,
podľa názoru krajského súdu, za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o vyplnení zmenky. Samotný zákon č. 258/2001
Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesankcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o jej
vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti

podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak prípadne
mohol žalovanému vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, teda voči
spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovaného
ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania a v dôsledku porušenia tejto
zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanému ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie

je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca
v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť

preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. Okresný
súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanému Tlačivo C na odpoveď a v
závislosti od toho, či žalovaný využije svoje právo na odpoveď alebo nie, urči okresný súd ďalší postup
v konaní. Ak žalovaný v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu námietky, okresný súd tieto námietkyvyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s Nariadením. Ak žalovaný v Nariadením
stanovenej lehote voči uplatnenému nároku žalobcu neuplatní žiadne námietky, nie je okresný súd bez
námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj

keďbytentozáväzkovo-právnyvzťahmoholbyťvzťahomspotrebiteľským.Keďžepredmetomkonaniaje
výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok posudzovať podľa zákona
zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z právneho názoru krajského súdu v tom smere, že
žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou spĺňajúcou všetky zákonom zmenkovým a šekovým
vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene

skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.