Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/166/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209148
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713209148.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci navrhovateľa

K.. T. L., F. U. F., L. XXX/X, proti odporcom X. Y.. T. L., T.. X. T.. C. L., I. F. U. F., L. XXX/X, obaja zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriela Funcíková, so sídlom v Bratislave, Budovateľská 1, o zapretie
otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd zrušuje uznesenie o ustanovení znalca, č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2012.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia 309,66
eur , na účet právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Funcíkovej, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.04.2012 sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti detí
voči rodičovi. V rámci konania ústne do zápisnice o pojednávaní podal návrh na zapretie otcovstva proti
odporcovi v 1. rade.

Uznesením zo dňa 07.05.2013, č.k. XP XX/XXXX-XXX súd vylúčil návrh na zapretie otcovstva sa
samostatné konanie .
Súdvyzvalnavrhovateľa uznesenímzodňa20.08.2013,č.k.XCXXX/XXXX-XX,abyuviedolskutočnosti

na základe ktorých má dôvod pochybovať o otcovstve voči odporcovi v 1. rade a kedy sa o nich dozvedel.
Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2013 navrhovateľ doplnil svoj návrh a uviedol, že matku odporcu si
zobralužakotehotnú. Podozreniemalužvtedy,avšaktútoskutočnosťneskúmal,napriekupozorneniam
blízkych matke odporcu v 1. rade . Matka odporcu v 1. rade chodila aj počas aj manželstva domov
občas v podnapitom stave , bola videná v spoločnosti mužov. Žiada preto, aby súd v konaní pokračoval
vykonaním testov DNA na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1. rade.
Matka odporcu v 1. rade sa odmieta dobrovoľne testu podrobiť a to je ďalší dôkaz, ktorý potvrdzuje

oprávnenosť podozrenia navrhovateľa.
K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca v 1. rade cestou právnej zástupkyne podaním
doručeným súdu dňa 18.11.2013. Poukázal, že zákon o rodine hovorí o vecnej pasívnej legitimácii v
spore o zapretie otcovstva . Navrhol návrh zamietnuť bez jeho meritórneho skúmania.
Podaním doručeným súdu dňa 24.01.2014 navrhovateľ navrhol pripustiť do konania matku odporcu v 1.
rade, ako odporkyňu v 2. rade. Súd rozhodol uznesením zo dňa 12.02.2014, č.k. XC XXX/XXXX-XX.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a na riadil ústne pojednávanie,

kde predvolal navrhovateľa, odporcov v 1. a 2. rade a ich právnu zástupkyňu.
Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že návrh podal z dôvodu, že matka odporcu v 1. rade
mu sama povedala v čase , keď podal návrh na určenie výživného, že odporca nie je jeho synom.
Pochybnosti už mal aj skôr, ale odporkyňa v 2. rade ho presvedčila, že je otcom.Odporca v 1. rade uviedol, že už ako dieťaťu mu okolie pripomínalo ako sa na navrhovateľa podobá.
Aj ho to hnevalo, najmä v časoch keď navrhovateľ opustil rodinu. Bál sa, aby nebol ako otec. Nikdy
nepochyboval, že navrhovateľ je jeho otcom. Odmieta platiť nejaké testy DNA, keď vie aká je pravda.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že keď sa zoznámila s navrhovateľom, bola panna. Navrhovateľ bol jej
prvým mužom, zaľúbili sa a splodili dieťa, zosobášili sa . Žili nasledujúce roky ako rodina. Potom
navrhovateľ rodiny opustil a po 18 rokoch sa vrátil ako niekto iný.
Právna zástupkyňa odporcov uviedla, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľovi uplynula
subjektívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.

Podľa § 86 ods. 1 v spojení s § 96 ods. 1 zák. č. 36/2005, v znení platnom od 1. 4. 2005:
Podľa § 86 ods. 1 manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo
dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 96 ods. 1 ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená
na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto
konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom

Ustanovenie § 86 ods. 1 v spojení s § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., zákona o rodine, účinného od
1. 4. 2005, nie sú v súlade s čl. 6 bod 1. a čl. 8 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná podľa čl. 154c Ústavy SR.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po
dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v
demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkovalebo,vrozsahupovažovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľby,vzhľadomnaosobitné

okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie (odsek 1).
V prejednávanej veci bolo nesporné, že navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade boli manželia a počas
trvania manželstva sa narodilo dieťa - odporca v 1. rade. Otcovstvo navrhovateľa bolo preto určené na

základe prvej zákonnej domnienky.
Prvá domnienka otcovstva predpokladá narodenie dieťaťa v čase od uzavretia manželstva až do
uplynutia 300 dní po jeho skončení (§ 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.). K určeniu otcovstva v
prospech manžela matky tak v tomto prípade dochádza bez akéhokoľvek prejavu vôle z jeho strany.
K nadobudnutiu statusu otcovstva teda postačuje, ak nastane zákonom predpokladaná skutočnosť -

narodenie dieťaťa .
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi spadajú pod ochranu čl. 8 dohovoru. Ochrana vzťahov medzi rodičmi a
deťmi je pritom zabezpečená nielen povinnosťou zdržať sa zásahov do týchto vzťahov zo strany orgánov
verejnej moci, ale aj pozitívnou povinnosťou štátu prijať opatrenia v záujme ich ochrany a zabezpečenia
ich stability, t. j. v záujme dodržiavania čl. 8 dohovoru. Vo vzťahu k uvedenému ESĽP vyslovil, že účelom

čl. 8 dohovoru je v zásade uchrániť jednotlivca pred svojvoľným zásahom verejnej moci a pri jeho
realizácii sa neuspokojí len s príkazom štátu, aby sa zdržal podobných zásahov. K tomuto negatívnemu
záväzku možno pripojiť pozitívne záväzky, ktoré sú súčasťou efektívneho rešpektovania súkromného
alebo rodinného života. Tieto môžu znamenať prijatie opatrení pre účely rešpektovania súkromného
života aj vo vzťahoch jednotlivcov. Hranicu medzi pozitívnymi a negatívnymi záväzkami štátu na účely

čl. 8 dohovoru nemožno presne definovať. Aplikovateľné princípy sú však porovnateľné. Na určenie,
či takýto záväzok existuje, treba vziať do úvahy spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom a
záujmom jednotlivca. V rámci toho má štát určitý priestor voľnej úvahy (Mikulič v. Chorvátsko, rozsudok
zo 7. februára 2002, ods. 57 - 58, sťažnosť č. 53176/99)."
S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že inštitút rodičovstva je kľúčovým inštitútom

rodinnoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti sa stáva kľúčovou otázkou optimálne riešenie určenia
rodičovstva s oprávnením participovať na tomto určení všetkým účastníkom rodinnoprávnych vzťahov
(členov rodiny). Nemožno spochybniť skutočnosť, že určenie rodičovstva má význam predovšetkým
pre postavenie dieťaťa a pre stabilizáciu rodinnoprávnych vzťahov z hľadiska ďalšej výchovy dieťaťa, a
preto aj hodnotenie rozsahu oprávnení spojených so zapretím otcovstva je podriadené tejto skutočnosti.

Slovenskýprávnyporiadokpoznáakoprostriedokdosiahnutiasúladuprávnehoabiologickéhootcovstva
právneho otca, ktorého otcovstvo bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva,
zapieraciu žalobu.Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa
jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom

dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie zaprieť otcovstvo má aj dieťa, a to podľa § 96 zákona č. 36/2005
Z. z. Aj v tomto prípade je potrebné splnenie dvoch, avšak iných zákonom ustanovených podmienok,
a to, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie

otcovstva. Zákon č. 36/2005 Z. z. neobmedzuje dieťa žiadnou lehotou na podanie návrhu na zapretie
otcovstva.
Právna úprava zapretia otcovstva obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. je založená na identických
princípoch ako predchádzajúca právna úprava zapretia otcovstva podľa zákona č. 94/1963 Zb. Z
formulácie napadnutých ustanovení je zrejmé, že podanie žaloby o zapretie otcovstva manželom matky
dieťaťa, t. j. realizácia práva právneho otca podľa prvej domnienky otcovstva je obidvomi zákonmi

časovo obmedzená lehotou, ktorej začiatok sa počíta od momentu, keď sa manžel matky dieťaťa
dozvedel o narodení dieťaťa, t. j. subjektívnou lehotou, ktorej začiatok je viazaný na nadobudnutie
vedomosti manžela matky o narodení dieťaťa. Subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej
žaloby v napadnutom ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z., resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty
nezohľadňujú fakt, že manžel matky ako právny otec vo väčšine prípadov nadobudne status otcovstva

a prijme zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností dobromyseľne s vedomím, že je
biologickým otcom dieťaťa. Napriek všeobecnej požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahov, resp.
na spravodlivom vyvážení všetkých dotknutých záujmov v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom
dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty, nemá možnosť sa slobodne a vedome rozhodnúť, či zotrvá v
už založenom právnom vzťahu s dieťaťom, alebo sa rozhodne využiť právne prostriedky smerujúce k

jeho ukončeniu.
Súčasná právna úprava nezohľadňuje osobitný charakter týchto vzťahov založených v prevažnej
väčšine na vzájomnej dôvere rodičov žijúcich v manželstve alebo inom obdobnom súžití muža a ženy
a neposkytuje dotknutým účastníkom týchto vzťahov možnosť ochrany ich subjektívnych práv, resp.
spravodlivú rovnováhu v ochrane práv každého z účastníkov uvedených právnych vzťahov.

Právnemu otcovi po uplynutí zapieracej lehoty, ktorá začína plynúť dňom, keď sa manžel matky dozvedel
o narodení dieťaťa, nie je poskytnutý žiadny účinný prostriedok nápravy na zapretie otcovstva, inak
povedané,právnyotecpouplynutízapieracejlehotynemámožnosťuplatniťsvojeargumentytýkajúcesa
zapretia otcovstva na súde napriek tomu, že napr. disponuje biologickým dôkazom, ktorý túto skutočnosť
preukazuje. Požiadavka vytvorenia účinného prostriedku nápravy vo vnútroštátnom právnom poriadku

je pritom spojená s právom každého domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru.
Ústavný súd v súhrne konštatoval, že právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej
žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty
a podmienok jej plynutia však musí vyváženým spôsobom rešpektovať práva všetkých v týchto

právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Zákonom č. 94/1963 Zb. ustanovená 6-mesačná zapieracia
lehota poskytovala dotknutým osobám neprimerane krátky časový priestor na uplatnenie ich práv, a
preto bola rešpektujúc práva priznané ústavou i dohovorom novou zákonnou úpravou - zákonom č.
36/2005 Z. z. predĺžená na 3 roky. Z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní
právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné zobrať do úvahy predovšetkým

moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec
dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené začatie
plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, totiž
neprimerane oslabuje jeho záujmy.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia neposkytujú

dostatočnú ochranu záujmom všetkých dotknutých subjektov, resp. nezohľadňujú dostatočne právo
právneho otca na zosúladenie biologického a právneho otcovstva. Právny otec nemá opravný
prostriedok, ktorým by sa mohol brániť proti neprimeranému zásahu do svojich práv. Napadnuté
ustanovenia neprimerane zasahujú do jeho práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj do
práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súčasnosti ustanovenie § 86 zákona o rodine stratilo platnosť, avšak súd napriek tomu musí skúmať,
kedy došlo na strane otca dieťaťa k pochybnostiam vedúcim k poznaniu, alebo podozreniu, že nie je
otcom dieťaťa. V danom prípade navrhovateľ uviedol, že pochybnosti o otcovstve k odporcovi v 1. rade
mal od samého začiatku, nakoľko si bral odporkyňu v 2. rade ako tehotnú. Návrh na zapretie otcovstvapodal navrhovateľ v čase, keď odporca v 1. rade dovŕšil 37 rokov a to v čase keď na základe návrhu
navrhovateľa bolo začaté konanie o určenie výživného rodičovi . Za celých 37 rokov života odporcu v
1. rade navrhovateľ svoje otcovstvo nespochybnil a preto, podľa názoru súdu nie je možné jeho návrhu

poskytnúť súdnu ochranu. Je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj proti účelu Nálezu Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky, vrozporesochranourodinyakocelku,abynavrhovateľpo37rokochpochybností,
či je otcom odporcu v 1. rade, podal tzv. zapieraciu žalobu. Ústavný súd Slovenskej republiky síce
konštatoval, že lehota 3 rokov od vedomosti o narodení dieťaťa na podanie žaloby o zapretie otcovstva
je v rozpore s čl. 8 a 6 Dohovoru, avšak to neznamená, že lehota na zapretie otcovstva je bezhraničná.

Uvedená úvaha viedla súd k zamietnutiu návrhu na začatie konania a zrušeniu uznesenia o ustanovení
znalca , nakoľko znalecké dokazovanie je za daných skutkových zistení nehospodárne a nadbytočné.
Pokiaľ navrhovateľ má záujem absolvovať genetické vyšetrenie vzoriek DNA, je to jeho slobodná vôľa,
avšak bude vhodné, aby tak zrealizoval na vlastné náklady.
Odporcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a preto súd v súlade s § 142 ods. 1 OSP im priznal právo
na náhradu trov konania,, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia sú vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z, za jednotlivé úkony.
V roku 2013 : prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej : 2x 60,07 + 2x režijný paušál
po 7,81 + DPH
V roku 2014 : účasť na pojednávaní : 2x 61,87, z toho 2. úkon znížený o 50 % ( zastupovanie 2 a viac
osôb ) 2x režijný paušál po 8,04eur + DPH

Náhrada straty času : 122,29
Spolu : úkony za rok 2013 + úkony za rok 2014 + režijný paušál + náhrada straty času + DPH = 309,66
eur.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na

tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.