Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/425/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227752
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115227752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Z.

T. A. E. U. A..P..U.., T.: XX XXX XXX, A. A. K. R. XXXX/XA, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Irena
Šurinová, advokátka, s miestom výkonu činnosti Hollého 31, 010 01 Žilina, proti odporcovi: B. O., G..
XX.X.XXXX, K. P. XXXX/XX, XXX XX C. G. M., U. A., právne zastúpený: JUDr. Martin Olos, advokát, s
miestom výkonu činnosti Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie 68,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 68,52 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho

poplatku za podaný odpor a vo výške 60,44 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 16.9.2015 podaným na tunajšom súde dňa 17.9.2015 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
mu sumu 68,52 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 68,52 eur od 21.7.2015
do zaplatenia a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ na vlastné náklady
zhotovil k novopostavenému domu súp. č. XXXX . na ul. P.e vonkajšie kanalizačné a vodovodné prípojky

(ďalej len ako „prípojky“) pričom bol zhotoviteľom celej stavby domu. V dôsledku zmeny legislatívy však
nedošlo k úhrade ceny prípojok zo štátneho fondu rozvoja bývania, a preto na jednaní dňa 14.11.2008
za prítomnosti zástupcov mesta Kysucké Nové Mesto a vlastníkov bytov v bytovom dome súp. č.
2820 bolo dohodnuté, že navrhovateľ prípojky do domu zapojí a vlastníci bytov predmetné prípojky
navrhovateľovi finančne vysporiadajú. Navrhovateľ svoju časť dohody splnil a do domu zapojil prípojky.
Vlastníci bytov v bytovom dome však navrhovateľovi prípojky finančne nevysporiadali a tieto bezplatne
užívajú. Navrhovateľ sa listom zo dňa 10.3.2015 obrátil na správcu bytového domu Stavebné bytové

družstvo, v ktorom liste uviedol, že je vlastníkom sporných prípojok a vyzval ho na riešenie vzniknutej
situácie. Správca bytového domu navrhovateľovi oznámil, aby sa so svojou požiadavkou obrátil priamo
na vlastníkov bytov. Následne navrhovateľ vyfaktúroval každému vlastníkovi bytu sumu za užívanie
prípojok, pričom cenu určil z celkovej ceny za zhotovenie prípojok podľa rozpočtu vo výške 2,80 eur
za mesiac za každý byt v období od septembra 2013 do júla 2015. Navrhovateľ odporcovi zaslal k
úhrade faktúru č. 10150149 vystavenú dňa 6.7.2015 znejúcu na sumu 68,52 eur splatnú dňa 20.7.2015,
nakoľko odporca je vlastníkom bytu č. 26 vo vchode C, na druhom poschodí v bytovom dome A.

a súčasne je podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 545/20683. Odporca dlžnú sumu do dňa podania návrhu neuhradil.
Navrhovateľ preto na základe vyššie uvedeného sa domáha voči odporcovi vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko podľa jeho názoru odporca užíva bezplatne predmetné prípojky, ktoré doposiaľneboli finančne vysporiadané. Navrhovateľ žiada priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej
výške.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril v podaní podanom na súde dňa 7.3.2016, v ktorom uviedol, že

s navrhovateľom uplatňovaným nárokom v celom rozsahu nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že
navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných prípojok, nakoľko tieto prípojky nie sú samostatnou vecou,
ale sú súčasťou bytového domu A. a teda spoluvlastníkmi prípojok sú vlastníci bytov v bytovom dome.
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 11.5.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli dňa 2.5.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Podľa ust. § 153 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ako „O.s.p.“),

súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.
Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len ako „OZ“), kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v
texte len ako „z.č. 182/1993“), bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie

budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa ust. § 2 ods. 5 z.č. 182/1993, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú

zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Podľa ust. § 19 ods. 1 z.č. 182/1993, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo

sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci
inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza
aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj
spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Na úvod považuje súd za potrebné uviesť, že jednou zo základných zásad sporového konania je zásada
viazanosti žalobným návrhom navrhovateľa (viď ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Táto zásada vyjadruje nielen
to, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požaduje v žalobnom návrhu, ale aj to, že súd
nemôže priznať navrhovateľovi ani niečo iné, než požaduje v žalobnom návrhu (teda odporcovi nemôže
uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť), a rovnako nemôže navrhovateľovi priznať síce

požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň
súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu
je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu,
ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jehoskutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré
neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok,

avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania

v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
máaktívnuvecnúlegitimáciuaúčastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),
má pasívnu vecnú legitimáciu. Pre úspech v spore musí teda navrhovateľ jednak preukázať, že mu
podľa hmotného práva prináleží určité hmotnoprávne oprávnenie a súčasne musí preukázať že návrh
smeruje voči osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré skutkovo odôvodnil tým, že odporca bezplatne užíva prípojky k bytovému domu súp. č. 2820
na Revolučnej ulici v Kysuckom Novom Meste, pričom tieto užíva bez toho, aby sa s navrhovateľom
finančne vysporiadal.
Základným predpokladom pre úspech v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie

aktívnejvecnejlegitimácie,t.j.navrhovateľmusínielentvrdiťaleajpreukázať,žejevlastníkomveci,ktorú
odporca užíva bez jeho súhlasu (t.j. bez právneho dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, že
je vlastníkom sporných prípojok, ktoré tvoria súčasť stavby bytového domu súp. č. 2820 na Revolučnej
ulici v C. G. M..
A. konštatuje, že navrhovateľ v konaní žiadnym relevantným listinným dôkazom nepreukázal, že je

vlastníkom sporných prípojok, od ktorých odvodzuje svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani navrhovateľom predložená faktúra č. 10150149 vystavená dňa
6.7.2015 ani zápis zo schôdze navrhovateľa a vlastníkov bytov bytového domu konanej dňa 14.11.2008.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd viazaný žalobným
návrhom navrhovateľa preto konštatuje, že nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

vlastníctva sporných prípojok, je nutné jeho návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť, a preto
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi ako účastníkovi,
ktorý mal v konaní úspech v plnom rozsahu, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol, priznal plnú náhradu trov konania účelne vynaložených.
Odporca si uplatnil voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania titulom náhrady súdneho poplatku

za podaný odpor vo výške 16,50 eur a v ďalšom titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
60,44 eur vyčíslenej právnym zástupcom odporcu v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., a
to za 2 úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia odmena vo výške 16,60 eur + 20 % DPH a režijný paušál 8,58 eur
vrátane + 20 % DPH,

- písomné podanie na súd zo dňa 7.3.2016 odmena vo výške 16,60 eur + 20 % DPH a režijný paušál
8,58 eur + 20 % DPH.
Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania v sume 76,94
eur, a to titulom:
1. náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 eur,

2. náhrady trov právneho zastúpenia sumu 60,44 eur, a to za úkony (pri výpočte trov právneho
zastúpenia stanovil súd výšku odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v sume 16,60 eur, a to z výpočtového základu vo
výške 68,52 eur):
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci podľa ust. §

13a ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 16,60 eur, režijný
paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,58 eur a
20 % DPH podľa ust. 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 30,22 eur,b) písomné podanie na súd - odpor zo dňa 4.3.2016 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 16,60 eur, režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení
s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,58 eur a 20 % DPH podľa ust. 18 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. vo výške 30,22 eur.
Súd tak uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania titulom náhrady súdneho
poplatku za podaný odpor v sume 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 60,44
eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám
jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.