Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110220085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:3110220085.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: 1. T. K., narodený XX.XX.XXXX a 2. L. K., narodená
XX.XX.XXXX, obaja občania SR, bytom W. XX/XX, C., zastúpení advokátkou: JUDr. Anna Žedényiová,
so sídlom advokátskej kancelárie Palackého 85/5, Trenčín proti žalovanému: L. F., narodený
XX.XX.XXXX, občan SR, bytom A. XXX, B., o zaplatenie 13.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 4C/110/2012-117 zo dňa 23. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti i v časti trov prvostupňového
konania účastníkov z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
sumu 12.150,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 12.150,- eur od 07.05.2009
do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol.

Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal preukázané, že žaloba
žalobcov v 1. a 2. rade je prevažne dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 30.04.2009 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 036416035, na
základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 13.500,- eur, ktorý sa zaviazali splácať v 120 mesačných
splátkach. Súd prvého stupňa mal z výpovedí žalobcov v 1. a 2. rade ako i svedkyne L. K. ml. - bývalej
partnerky žalovaného a dcéry žalobcov, preukázané, že sumu 800,- eur z poskytnutého úveru použila

L. K. ml. na úhradu svojho predchádzajúceho úveru a ostatné finančné prostriedky, t.j. suma 12.700,-
eur, bola použitá v prospech žalovaného. Z výpovede žalobcu v 1. rade ako i
potvrdení o vkladoch hotovostí jednotlivých bánk bezpochyby vyplýva, že finančné prostriedky použil
žalovaný na úhradu svojich dlhov. Žalovaný mal poskytnutý úver splácať na základe ústnej dohody v
pravidelných mesačných splátkach namiesto žalobcov, zo začiatku to tak aj skutočne bolo, žalovaný v
hotovosti do rúk L. K. ml. uhradil finančné prostriedky 2 x po 200,- eur, raz 100,- eur a raz 50,- eur.

Ďalšie splátky však už žalovaný neuhradil a preto úver začala splácať samotná L. K. ml. a spolu so
žalobcom v 1.rade ho splácajú aj naďalej. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ide
o bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcov, keďže žalobcovia plnili za žalovaného to, čo
mal podľa práva plniť žalovaný sám. Žalobcovia uzatvárali zmluvu o úvere v dobrej viere, že žalovaný
bude poskytnutý úver riadne splácať, čo sa však nestalo a boli nútení ho splácať sami. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že suma 12.700,- eur (po odrátaní sumy 800,- eur,

ktorú L. K. ml. použila na úhradu svojho dlhu) použil žalovaný výlučne na úhradu svojich dlhov. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia, že dlhy uhradil z finančných prostriedkov, ktoré vyhral
zo stávkovania a výherných lotérií, hodnoverným spôsobom nepreukázal. Po zohľadnení čiastočných
splátok, ktoré žalovaný v hotovosti uhradil do rúk L. K. ml. vo výške 2 x 200,- eur, raz 100,- eur a raz
50,- eur, tj. spolu 550,- eur, tak bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 12.150,- eur.
Žalobcovia okrem istiny žiadali tiež priznať aj úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne, nakoľko sa

žalovaný nesplácaním poskytnutého úveru dostal do omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd
žalobe žalobcov v časti zaplatenia istiny 12.150,- eur a úroku z omeškania vo výške 10,5 % ročnezo sumy 12.150,- eur od 07.05.2009 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.Súdprvéhostupňazamietolnávrhžalovanéhonadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkyne
A. W., finančnej maklérky, ktorá mala byť prítomná pri uzatváraní úveru, nakoľko by tento výsluch bol

nadbytočný, kdeže otázka uzavretia úveru nie je sporná a vykonaním výsluchu by neboli preukázané
žiadne relevantné skutočnosti. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa §
142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov
mal vo veci úspech len čiastočný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 451, § 454, § 456, § 458, § 488,
§ 489 Občianskeho zákonníka, priznanie úroku z omeškania § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. S rozhodnutím súdu prvého stupňa
nesúhlasil a žiadal, aby bola žaloba zamietnutá i v prisúdenej náhrade 12.150,- eur s príslušenstvom.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe do seba zapadajúcich
skutočností uvádzaných žalobcami v 1. a 2. rade, ako aj ich dcérou L. K., ide o výpovede medzi osobami

navzájom blízkymi, ktorú skutočnosť bolo potrebné zohľadniť. Podľa jeho názoru motívom uvedených
osôb k vytvoreniu obrazu opodstatňujúceho žalobu bola snaha o kompenzáciu finančných nákladov,
ktoré im vznikli v súvislosti s ich povinnosťou splátok na predmetný úver. Po ukončení jeho spolužitia
s L. K. zostali ich vzťahy dosť ochladnuté. Zodpovednosť za vzniknuté bremeno sa snažili preniesť na
neho, i keď on si všetky svoje povinnosti k iným subjektom riešil vlastnými možnosťami za pomoci svojich

priateľov a známych. O skutočnom dôvode, prečo došlo k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy, bola
informovaná i ďalšia osoba, Ing. A. W., bytom A. XXX/XX, Q., ktorá by si mala pamätať na skutočné
dôvody, pre ktoré došlo k uzavretiu tejto zmluvy. Mala by vedieť, kto bol skutočným iniciátorom úverovej
zmluvy a na aký účel mali byť tieto finančné prostriedky použité. Keďže súd tento dôkaz zamietol,
nemohol si vytvoriť objektívny, ucelený obraz o všetkých skutočnostiach súvisiacich z uzatvorenou

zmluvou. Ak má dôjsť k objektívnemu rozhodnutiu je nevyhnutné, aby bola táto osoba vypočutá o
skutočnostiach súvisiacich so zistením skutočného iniciátora tohto úveru. Preto žiadal, aby odvolací súd
uskutočnil výsluch svedkyne a po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol alebo aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie i žalobcovia v 1. a 2. rade a to proti výroku
o trovách prvostupňového konania. Poukázali na to, že žalobou sa domáhali zaplatenia sumy 13.500,-
eur s príslušenstvom a súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 12.150,- eur s
príslušenstvom, čo predstavuje 90% z nárokovanej sumy. Ako žalobcovia mali teda v konaní úspech v
rozsahu 90%, žalovaný v rozsahu 10% a neúspech žalobcov je len vo veľmi nepatrnej časti. V konaní

sa preukázalo, že z ich strany sa nejednalo o bezdôvodné uplatňovanie práva na súde, preto bolo
dôvodné, aby im bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania. Z uvedeného dôvodu žiadali
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že
zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v sume 1.990,80 eura, ktoré žalovaný uhradí na účet ich
právnej zástupkyne.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol v tejto časti
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1

OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) a f) OSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie

vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 4C/110/2012 bol nárok
žalobcov v pôvodnej sume 13.500,- eur, po rozhodnutí súdu prvého stupňa už len v napadnutejvyhovujúcej časti 12.150,- eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanú
istinu spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobcom voči žalovanému priznal a uložil mu povinnosť
túto žalobcom uhradiť a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti podal odvolanie žalovaný a v časti trov
prvostupňového konania žalobcovia, preto v odvolacom konaní odvolací súd preskúmal tento rozsudok
v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom, t.j. závislom výroku o trovách prvostupňového konania

a to i na podklade odvolania žalobcov v 1. a 2. rade.

Žalobcovia sa sporného nároku voči žalovanému domáhajú s odôvodnením, že dňa 30.4.2009 im bol
poskytnutý peňažným ústavom úver v sume 13.500,- eur a tento použili na úhradu dlhu žalovaného. Dňa
05.05.2009 a 06.05.2009 boli uhradené jeho pohľadávky v celkovej sume 7.944,07 eura, 07.05.2009
suma 2.598,16 eura a 05.05.2010 suma 2.322,28 eura, zostatok poskytnutého úveru využil žalovaný

pre jeho vlastnú potrebu (spolu 12.864,51 eura). Dcéra žalobcov L. K. uviedla, že počas spolužitia so
žalovaným požiadala rodičov o úver na splatenie jeho dlhov, pretože žalovaný mal dlhy a stále niekto
chodil tieto dlhy vymáhať. Preto sa dohodli, že požiadajú rodičov, aby si zobrali úver na splatenie dlhov s
tým, že žalovaný bude úver splácať. Rodičia vedeli, že peniaze potrebujú na úhradu dlhov žalovaného.
Vedeli o tom nielen rodičia, ale celá rodina. Žalovaný prisľúbil, že splátky úveru bude splácať výlučne

on. Po poskytnutí úveru rodičom si zaplatila 800,- eur na jej dlhy, hneď vybrala 10.000,- eur v hotovosti,
ktoré odovzdala žalovanému ešte 30.04.2009 v aute cestou domov za prítomnosti všetkých a žalovaný
ich použil na výplatu svojich dlhov. Sľúbil, že úver bude splácať po 200,- eur mesačne. Naproti tomu
žalovaný uviedol, že žiadne peniaze od žalobcov nedostal, časť peňazí na jeho dlhy mu dňa 05.05.2009
požičala L. K., nevie akú sumu, vie, že to bolo z úveru, ktorý si vybavovala, ale určite to nebolo 10.000,-

eur.

V konaní možno považovať za nesporné to, že žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 30.04.2009 uzavreli zmluvu
o splátkovom úvere v P. P., na základe ktorej im bol poskytnutý úver v sume 13.500,- eur, ktorý sa
zaviazali splácať v mesačných splátkach rozdelených na 120 mesiacov s príslušným úrokom.

Zostalo ale celkom neobjasnené, či, za akých podmienok a kedy žalobcovia uzavreli so žalovaným
zmluvu o poskytnutí týchto finančných prostriedkov v jeho prospech a naproti tomu o jeho záväzku vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky žalobcom. Súd prvého stupňa sa na tieto skutočnosti nezameral ani
skutkovo - vecne ich neobjasnil, ani právne ich neposúdil.

Svedkyňa L. K., dcéra žalobcov uviedla, že po poskytnutí úveru žalobcom zaplatila svoje dlhy a hneď v
hotovosti vybrala 10.000,- eur, ktoré odovzdali žalovanému už v aute po ceste domov ešte 30.04.2009
a dňa 05.05.2009 dala príkaz na úhradu sumy 2.322,28 eura v prospech L., keďže išlo o zaplatenie
dlhu žalovaného súdnej exekútorke. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 200,-

eur(komu a komu ho splácal).

Nebolopreukázané,čiakoľkožalobcoviadoposiaľnaúverzaplatili,čijeúversplatenýačinajehostrane
skutočne vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože úver mali splácať cca 10 rokov a v čase podania
žaloby jeho splatnosť nebola zavŕšená a žalobcovia ani nepreukázali, že úver vyplatili. Žalobcovia sa

pritom nedomáhali tohto nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu záväzku, ktorý bližšie
nešpecifikovali. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa bezpochyby zistiť a v konaní riadne odôvodniť,
čím by sa jeho rozsudok stal riadne odôvodnený a preskúmateľný.

Z rozsudku súdu prvého stupňa nemožno vyvodiť, aký záväzok je základom uplatneného nároku

žalobcov, ktorý súd prvého stupňa považoval za preukázaný a preto ich nároku na plnenie voči
žalovanému priznal autoritatívnu súdnu ochranu.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Občiansky zákonník upravuje jednotlivé typy zmlúv (pomenované zmluvy) v druhej hlave ôsmej časti, no
zmluvy sa môžu uzavierať aj podľa ustanovení obsiahnutých v iných častiach Občianskeho zákonníka,
než je záväzkové právo. Záväzkovoprávny vzťah a záväzky vznikajú aj v dôsledku porušenia povinností.Ak sa niekto bezdôvodne obohatí, vznikne záväzkovoprávny vzťah medzi ním a tým, na úkor koho sa
obohatil (záväzky z bezdôvodného obohatenia upravené v § 451 a nasl.).
Jednou z obvykle používaných zmlúv medzi fyzickými osobami - t.j. zmluva uzavretá medzi veriteľom a

dlžníkom, kde dochádza k požičaniu vecí, napr. peňazí, je aj zmluva o pôžičke, pre ktorú sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom (§
657 Občianskeho zákonníka). Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom),

k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s ďalšou skutočnosťou preukázanou v konaní, ktorou sa
žalovaný bránil, totiž s tým, že mal vlastné finančné prostriedky na splatenie dlhov a to zhruba 9.000,-
eur. Pritom v sledovanom období uhradil svoje dlhy v sume 15.877,43 eura a práve v tej súvislosti

potvrdil, že mu peniaze požičala i L. K., avšak nevie akú sumu, určite to nebolo až 10.000,- eur. S touto
skutočnosťou sa súd prvého stupňa nijak nevyporiadal, nezaoberal, ponechal ju úplne bez povšimnutia.

Tieto skutočnosti bude potrebné v konaní ozrejmiť a pri rozhodovaní vo veci samej tiež zohľadniť a
náležite sa s nimi vyporiadať.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka ide o bezdôvodné
obohatenie, keďže žalobcovia plnili za žalovaného to, čo mal podľa práva plniť on sám. Pritom obsahom
spisu nebolo preukázané, že by poskytnutý úver žalobcom voči sporiteľni mal splácať žalovaný (zmluva
medzi žalobcami v 1. a 2. rade a P. P. bola preukázaná a o takémuto záväzku žalovaného nesvedčí) a

pretobolinútenítentoúversplácaťsami.Pokiaľmalsúdprvéhostupňazato,žežalovanýmalposkytovať
splátky úveru žalobcom, prípadne ich dcére, nie je možné to zamieňať s povinnosťou žalobcov splácať
úver P. P. a tak je nevyhnutné preukázať existenciu právneho vzťahu žalobcov voči žalovanému. Tiež je
potrebné poukázať na tvrdenia žalobcov v tom, že i žalovaný mal dlh splácať v splátkach (po 200,- eur)
a nie je zrejmé, či preto nastala zročnosť celého dlhu žalovaného.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, o aký právny vzťah sa medzi účastníkmi jedná,
nekonkretizoval ani to, ako vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tak nemožno z jeho rozhodnutia zistiť, o aký právny vzťah medzi účastníkmi išlo, ako na
strane žalovaného naozaj vzniklo bezdôvodné obohatenie, či žalovaný v spornom období nedisponoval

finančnými prostriedkami, ktorými mohol svoje dlhy, prípadne ich časť uhradiť (o čom musí žalovaný
predložiť relevantné a hodnoverné dôkazy) a keďže týmto skutočnostiam súd prvého stupňa nevenoval
pozornosť, bolo potrebné toto rozhodnutie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť
v zmysle § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne podrobne vypočuje účastníkov konania, predovšetkým
žalobcov a ich dcéru na zistenie, či a akou formou poskytli žalovanému finančné prostriedky získané
z úveru zo dňa 30.04.2009, kto, s kým a v prospech koho sa dohodol na splácaní požičanej
sumy, akú presnú dohodu uzavreli so žalovaným, či ju uzavreli osobne alebo akou inou formou, či
ich dcéra L. K. konala so žalovaným za nich, v ich mene, na základe ich zmocnenia(ktoré musia

presne charakterizovať), ako boli tieto finančné prostriedky odovzdané žalovanému, aký prehľad o ich
odovzdaní mali, či majú o tomto nejaké podklady alebo informácie čerpali len od svojej dcéry L. K.. V
konaní bude vhodné vypočuť tiež svedkyňu navrhovanú žalovaným v odvolaní (Ing. A. W.),
ktorá mala byť prítomná pri uzatváraní úveru, na okolnosti účelu úveru poskytnutého žalobcom. Súd
prvého stupňa tiež od žalovaného zistí, ktoré dlhy z finančných prostriedkov poskytnutých žalobcami,

prípadne zo svojich vlastných finančných prostriedkov uhradil, či a akú zmluvu účastníci uzavreli, či
preto vznikol záväzok žalovaného vrátiť žalobcom nimi požadované finančné prostriedky. Súčasne
neopomenie aplikáciu ustanovenia § 118 ods. 2 OSP, ktorá aplikácia je súčasťou práva účastníkov na
spravodlivý súdny proces.

V prejednávanom prípade je preto potrebné predovšetkým ustáliť skutkový stav, zistiť, aký záväzok
žalovaný voči žalobcom prevzal, kedy a na akom právnom základe vznikol, či mu z neho vznikla voči
žalobcom povinnosť plnenia.V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách prvostupňového a odvolacieho konania,
keď v dôsledku zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa zrušuje i výrok o trovách konania, tým odvolanie
žalobcov proti výroku o trovách konania bolo vybavené, pretože o trovách konania účastníkov opätovne

rozhodne súd prvého stupňa po vyriešení veci samej(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.