Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810206641
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8810206641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: ELEKTROCHEM spol. s r.o., so sídlom
Kladzany 99, IČO: 31 672 841, zast. ADVOKÁTSKA KANCELARIA-JUDr.STANISLAV KAŠČAK s.r.o.,
Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: VELIKOPOL s.r.o., so sídlom Kukorelliho
1505/50, Humenné, IČO: 36 463 582, zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom AK Kukorelliho
1505/50,Humenné,ozaplatenie33.618,34eursprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Cb/90/2010-326 zo dňa 16.6.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ktorou

bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 25.129,22 eur vo
výške 9 % ročne od 25.6.2010 do zaplatenia.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ktorou bolo
vyhovené žalobe o zaplatenie nad sumu 25.129,22 eur s prísl. tak, že žalobu o zaplatenie 211,17 eur s
9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.6.2010 do zaplatenia, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 25.340,39 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 25.340,39 eur od 25.06.2010 do zaplatenia,

všetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Žalobuvprevyšujúcejčastizamietol.Otrováchkonania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.7.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.618,34
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 33.618,34 eur od 25.6.2010 do
zaplatenia, a to z toho dôvodu, že vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce a spracovanie
projektovej dokumentácie, ktorých cena bola vyfakturovaná podľa faktúry č. 4/2010 na sumu 1.401,86

eur, splatnej dňa 24.6.2010, č. 5/2010 na sumu 9.63,47 eur, splatnej dňa 24.6.2010, č. 6/2010 na
sumu 15.194,20 eur, splatnej dňa 24.6.2010 a č. 7/2010 na sumu 7.391,81 eur, splatnej dňa 24.6.2010.
Práce a dokumentácie boli žalovaným riadne prevzaté, ale žalovaný cenu diela doposiaľ nezaplatil, aj
napriek viacerým výzvam. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ a
žalovaný ako objednávateľ, uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal
pre žalovaného ako objednávateľa vykonať určité práce, a to elektroinštalačné práce v objektoch
žalovaného. Zmluva o dielo ako taká, nebola uzavretá písomne. Dokazovaním však bolo preukázané,

že žalovaný si u žalobcu elektroinštalačné práce na svojich objektoch objednal, čo potvrdili vo výpovedi
konateľ žalovaného svedkovia, ako aj objednávky. Objednávky sú všeobecné, nekonkretizujú rozsah a
množstvo prác, sú zhrnuté pod všeobecný pojem elektroinštalačné práce, no sú konkretizované objekty,
kde sa mali práce vykonať. Súd dospel k záveru po vykonanom dokazovaní, že k uzavretiu dohody odielo nebolo preukázané. Objednávky, ktoré predložil žalobca, nemôžu potvrdzovať cenu diela, keďže
je tam uvedené, že ide o predbežné ceny. Nie je v nich presne definovaný rozsah prác a množstva prác.
Samotný konateľ žalovaného spochybnil množstvo a rozsah vykonaných prác, i cenu. Z tohto dôvodu,

že nebolo preukázané uzavretie dohody ohľadom ceny diela a ostal sporný aj rozsah vykonaného diela,
súd vo veci ustanovil znalca, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 4/2012 a niekoľkokrát, vzhľadom
na výhrady účastníkov konania, doplnil a vyjadroval sa k nim. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že
hodnota vykonaného diela bola 25.340,39 eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa, dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že žalobca žalovaným objednané elektroinštalačné práce vykonal, aj keď boli

vykázané určité odchýlky, čo vyplýva zo znaleckého posudku, a práve to potvrdzuje vykonanie diela.
Žalobca má preto nárok na odmenu za vykonané dielo a oprávnene fakturoval žalovanému cenu diela,
aj keď vo vyššej výške. Súd prvého stupňa uviedol, že z výpovedí svedkov, a to najmä pracovníka
žalovaného,ekonóma,bolonepochybnepreukázané,žespornéfaktúryžalovanýprevzal,atedaosvojej
povinnosti zaplatiť za vykonané dielo vedel. Na základe uvedeného žalobca má nárok na zaplatenie
ceny diela vo výške stanovenej znaleckým dokazovaním. V konaní nebolo jednoznačne preukázané

uzavretie dohody o cene diela, a keď nebol preukázaný konkrétny rozsah a množstvo, cena za vykonané
dielo a vložený materiál bola určená znaleckým posudkom, pričom výška diela je 25.340,39 eur. Preto
súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie ceny za časť diela, ktoré bolo nepochybne
vykonané a odovzdané v sume 25.340,39 eur.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 536 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. (Obchodný
zákonník), v zmysle ktorého zmluvou od dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy, alebo úpravy určitej
veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,

montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť
zmluvu aj bez tohto určenia. Ďalej súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje rozhodnutie aj
ustanoveniami §§ 537 ods. 2, 544 ods. 1, 544 ods. 2, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 2 a 554 ods. 1 a 549
Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, keď cenu za vykonané dielo žalovaný
neuhradil včas v lehote splatnosti žalobcom vystavených faktúr (dňa 24.6.2010), a to v zákonnej výške
9 % ročne z dlžnej, súdom priznanej sumy 25.340,39 eur od 25.6.2010 do zaplatenia. Z vykonaného
dokazovania, a to z výsluchu svedka - ekonóma žalovaného vyplýva, že žalovaný si faktúry prevzal. O

povinnosti zaplatiť za vykonané práce v lehote splatnosti faktúr s poukazom na vystavené faktúry, vedel.
Nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorú súd nepriznal, zamietol ako nedôvodný. Úrok z omeškania
odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 Obch. zák., platného od 15.1.2009, v zmysle ktorého, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania naviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov Občianskeho práva.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny

poriadok), podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal

žalovanéhozaplatiť sumu25.340,39eurtak,akojuvyčíslilznalecvosvojomvyjadrenízodňa23.1.2013,
pretože podľa záveru tohto vyjadrenia, hodnota vykonaného diela bez DPH je 21.116,99 eur. Hodnota
vykonaného diela spolu s DPH je 25.340,39 eur, teda zvýšená o 20 % DPH, čo je však nezákonné. Do
31.12.2010 základná sadzba DPH za tovary a služby bola zákonom stanovená na 19 %. Žalobca si túto
sumu podľa priložených faktúr uplatňoval. Súd nesprávne posúdil aj začiatok, kedy sa žalovaný dostal

do omeškania, pretože zo znaleckého posudku je zrejmé, že vystavené faktúry nezodpovedali čo do
množstva a druhu použitého materiálu, i vykonaných prác. Súpisy vykonaných prác boli nepodpísané.
Žalovaný spochybnil vystavené faktúry. Žalovaný sa mohol dostať do omeškania až po začatom konaní,
podľa jeho názoru až doručením znaleckého posudku dňa 17.2.2012. Žiadal Krajský súd v Prešovenapadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.129,21 eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumy25.129,21eurod18.2.2012dozaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Žiada, aby Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací,
napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vecne správny. Ak súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok
za plnenie podľa znaleckého posudku, v ktorom sa mala použiť nesprávna sadzba DPH, žalovaný
počas celého konania túto výhradu nespomenul. Nepredniesol výhradu ohľadne použitej sadzby DPH.

Žalovaný bol riadne poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti sa musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr,
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p.. Žiadal odvolací súd na túto námietku žalovaného neprihliadať. Pokiaľ sa

týka omeškania žalovaného, všetky 4 faktúry vystavené žalobcom boli žalovanému aj riadne doručené.
Nikdy v priebehu tohto konania ich nenamietal a nenamietal ani to, že ich prevzal neskoršie. Termín
splatnosti záväzku žalovaného vyplýval zo splatnosti fakturovaných súm, ktorý termín splatnosti bol
dokazovaním ustálený na deň 24.6.2010. Súd prvého stupňa preto správne určil deň vzniku omeškania
žalovaného na deň 25.6.2010 a takisto správne k tomu dňu stanovil aj deň, odkedy je žalovaný povinný

zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Samotná okolnosť, že v konaní bolo vykonané znalecké
dokazovanie, nemá vplyv na stanovenie dňa splatnosti záväzku žalovaného. Znalecké dokazovanie
sa ani v žiadnom ohľade netýkalo určenia splatnosti záväzku žalovaného, alebo doručovanie faktúr
žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného je celkom bezdôvodná.

K uvedenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný už nevyjadril.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.)
prejednal odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke.

Súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 25.340,39 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 25.340,39 eur od 25.6.2010 do zaplatenia a žalobu v

prevyšujúcej časti zamietol. Je nesporné, že žalovaný podal odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že
namieta nesprávnosť výpočtu sumy, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi, spočívajúcu v použití nesprávnej
sadzby 20 % DPH, pretože do 31.12.2010 základná sadzba za tovary a služby bola podľa § 27 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty stanovená na 19 %.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného. V spornom prípade bolo potrebné
použiť pri výpočte základnej sadzby DPH za obdobie od 25.6.2010 zákonom určenú výšku DPH 19
%. Matematickým výpočtom možno dôjsť k záveru, že hodnota vykonaného diela je 21.116,99 eur
plus 19 % DPH vyjadrená sumou 4.012,23 eur. Výsledná suma, t. j. cena diela určeného súdom na
základe znaleckého posudku musí byť 25.129,22 eur. Súd prvého stupňa pochybil, ak k základnej

sume 21.116,99 eur ako hodnoty diela, pripočítal 20 % DPH vo výške 4.223,40 eur. Je zrejmé,
a to aj z ustálenej judikatúry, že súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ak nevyplýva z
dohody strán niečo iné. V tomto prípade súd ako súčasť ceny bral aj daň z pridanej hodnoty, avšak jej
výšku neurčil správne. Bolo potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to tak, že súd žalobu
o zaplatenie 211,17 eur (1 % DPH) s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2010 do zaplatenia,

zamietol. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že odvolací súd na túto námietku žalovaného nemá
prihliadať. Podľa § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú v odvolaní proti rozsudku alebo
uzneseniu vo veci samej, odvolacím dôvodom len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd je toho názoru,

že v danom prípade ide o takúto vadu rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktorú je potrebné v odvolacom
konaní prihliadať.Z týchto dôvodov odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, a to postupom podľa
§ 220 O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalovaného, k tomuto súd poznamenáva, že odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu,vykonanédôkazysprávnevyhodnotilpodľa§132O.s.p.,svojerozhodnutienáležiteapodrobne
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Je
nepochybne zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 25.6.2010, kedy mal zaplatiť žalobcovi
na základe fakturovaných súm dlžnú sumu. Je zrejmé a nepochybné aj to, že žalovaný prevzal tieto
faktúry ,čím ich prijatie akceptoval. Tvrdená okolnosť, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie
a až na základe jeho vykonania bola stanovená splatnosť záväzku žalovaného, nemôže mať vplyv na

určenie termínu splatnosti záväzku. Znalec ju vyjadroval k hodnote - cene diela, neurčoval splatnosť.
Dlžník je povinný plniť, ak čas plnenia nevyplýva z dohody, bez zbytočného odkladu po tom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 1 ObZ) po riadnom vykonaní diela (§ 548 ods. 1 ObZ).

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Aj v otázke splatnosti ceny diela je potrebné uviesť, že na prvom mieste je dohoda zmluvných

strán, ktorá bude rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny diela. Ak jej niet,
platí zákonná úprava obsiahnutá v § 554 Obch. zák, ktorá odkazuje na vykonanie diela. Pokiaľ sa
zmluvné strany nedohodnú na splatnosti faktúry, platí ust. § 548 ods.1 Obch. zák. ktoré ustanovuje
povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo jeho
vykonaním. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nevyplýva, aby zmluvné strany dohodli

lehotu splatnosti inak. Je zrejmé, že žalovaný dielo riadne užíva a dielo je funkčné aj napriek zisteným
nedostatkom. Je preto potrebné z týchto skutočnosti vychádzať a preto sa odvolací súd stotožňuje
so závermi súdu prvého stupňa, ktorý správne určil lehotu splatnosti. Čas vypracovania znaleckého
posudku nemôže mať žiaden význam pre posúdenie začatia plynutia lehoty splatnosti ceny diela podľa
toho, kedy bol tento vypracovaný. Znalecké dokazovanie sa netýkalo určenia splatnosti.

Keďže súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.,
rozhodne o trovách celého konania samostatným rozhodnutím, aj o trovách odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.