Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215058
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112215058.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., V. XXXX/XX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková, so sídlom Sereď, A. Hlinku 3044, proti odporkyni: F.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., O. XX/X, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, zo dňa 30.9.2013, č.k. 37C/86/2012-134 - v zamietajúcej časti, včítane
závislého výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti včítane výroku o trovách konania r u
š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 450,00 Eur
zastavil, ďalej odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 149,62 Eur do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania

nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ustanovení § 96 ods. 1, 3 O.s.p., § 488, § 489, § 494, § 420
ods. 1, § 427, § 442 ods. 1, 3 a § 443 Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť iba čiastočne. Nesporné
v konaní bolo to, že dňa 20.3.2012 prišlo medzi motorovým vozidlom ktoré riadila navrhovateľka a

motorovým vozidlom ktoré riadila odporkyňa k dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku škode na oboch
vozidlách.Oduvedenéhodňabolomotorovévozidlonavrhovateľkynepoužiteľnévdôsledkutzv.„totálnej
škody“. Dopravnú nehodu zavinila odporkyňa, ktorá sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala
situáciu v cestnej premávke. Návrh na zaplatenie sumy 4.126,01 Eur (po konečnom pripustení zmeny
petitu) pozostával zo štyroch v podstate samostatných nárokov.

V bode 1) konečného návrhu navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 3.134,47 Eur ako rozdiel ceny medzi
novým a starým (havarovaným) motorovým vozidlom. Uvedenú sumu špecifikovala ako rozdiel medzi
cenou nového vozidla 9.920,00 Eur, a súčtom plnení ktoré navrhovateľka dostala ako poistné plnenie
z havarijnej poistky vo výške 4.285,53 Eur a za predaj zvyškov havarovaného auta vo výške 2.500,00
Eur. Súd dospel k záveru, že tejto časti návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené základné
predpoklady pre zodpovednosť odporkyne za túto „škodu“. Takáto „škoda“ totiž navrhovateľke vôbec

nevznikla(určitenievsúvislostisdopravnounehodou),pretožejepotrebnévychádzaťzoskutočnosti,že
odporkyňou bola poškodená, resp. zničená nie nová vec (v takom prípade by sa dalo uvažovať o tom, že
zničená nová vec má byť nahradená inou novou vecou), ale poškodená, resp. zničená bola vec staršia,
používané jazdené motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené dňa 20.1.2011 (za cenu 9.590,00 Eur) a
zničené bolo dňa 20.3.2012, teda po roku a dvoch mesiacoch prevádzky. Je síce pravdou, že v dôsledku
škody bolo vyplatené poistné vo výške vo výške 4.367,53 Eur (vrátane zápočtu dlžného poistného), a

hodnota použiteľných zvyškov bola určená na sumu 2.800,00 Eur (navrhovateľka ich odpredala za cenu
2.500,00 Eur), teda navrhovateľka mala v dôsledku poistnej udalosti získať sumu 7.167,53 Eur, pričomnové motorové vozidlo si zakúpila za cenu 9.920,00 Eur, z čoho vyplýva rozdiel 2.752,47 Eur, tento
rozdiel ale nie je v možné považovať za škodu navrhovateľky. V danom prípade podľa prvostupňového
súdu chýba aj splnenie ďalšej podmienky na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi škodovou

udalosťou a kúpou nového motorového vozidla. Presne by bola škoda na havarovanom motorovom
vozidle ustálená iba na základe určenia jeho hodnoty (znaleckým posudkom) ku dňu havárie (potom
kladný rozdiel medzi určenou hodnotou a sumou 7.167,53 Eur by mohol byť považovaný za škodu),
takýto dôkaz však navrhovateľka nepredložila, ani ho počas celého konania nenavrhla. Z uvedených
dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.

V bode 2) konečného návrhu navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 273,00 Eur ako rozdiel ročného
poistného na nové motorové vozidlo navrhovateľky vo výške 437,00 Eur (poisťovňa Allianz, správne
má byť 439,09 Eur) a poistného za havarované motorové vozidlo vo výške 164,00 Eur (poisťovňa
Union). V tejto časti súd považoval návrh za čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľka mala zaplatené
poistné za havarované motorové vozidlo vo výške 164,00 Eur do 16.2.2013, pričom toto poistné jej

nemohlo byť vrátené, nakoľko bola z poistnej zmluvy evidovaná poistná udalosť. Podľa názoru súdu
odporkyňa spôsobila navrhovateľke škodu tým, že poistné bolo zaplatené (a nevrátené) za vec, ktorá
bola v dôsledku dopravnej nehody zničená, teda poistné bolo za časť poistného obdobia nevyužiteľné,
a to v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej odporkyňou - škodu súd vyčíslil vo výške 149,62 Eur,
a to ako zaplatené poistné za havarované a zničené motorové vozidlo za obdobie od 20.3.2012 (deň

dopravnej nehody) do 16.2.2013 (teda časť poistného vo výške 164,00 Eur ročne za 343 dní). Súd
sa nestotožnil s uplatnenou výškou škody 273,00 Eur, ako rozdielu medzi novým a starým poistným,
nakoľko rozhodnutie dať si nové motorové vozidlo poistiť v inej poisťovni za sumu o 275,09 Eur ročne
vyššiu bolo rozhodnutím navrhovateľky, na ktoré škodová udalosť nemala žiaden vplyv (znova chýba
príčinná súvislosť); naviac navrhovateľka si dala poistiť iné, nové a drahšie, motorové vozidlo, kde

aj poistné je logicky vyššie - aj tu platí, že ak by odporkyňa bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť
navrhovateľke (v tomto bode) sumu 273,00 eur, podieľala by sa odporkyňa bez právneho dôvodu
na platbe drahšieho poistného navrhovateľke, čím by prišlo na strane navrhovateľky k bezdôvodnému
obohateniu. Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.

V bode 3) konečného návrhu navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 450,00 Eur ako náhradu za
zabezpečovací META systém v havarovanom vozidle - konanie v tejto časti bolo v dôsledku späťvzatia
navrhovateľkou zastavené.

V bode 4) konečného návrhu navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 268,54 Eur ako rozdiel medzi

poskytnutým a zaplateným úverom na nákup nového motorového vozidla (navrhovateľka si zobrala
úver vo výške 5.270,00 Eur kým jej bolo vyplatené poistné plnenie, následne úver zaplatila vo výške
5.538,54 Eur spolu s úrokmi, poplatkami a pod.). Súd dospel k záveru, že tejto časti návrhu nie je možné
vyhovieť, nakoľko tak ako to už bolo konštatované a vysvetlené pri bode 1) konečného návrhu nie sú
splnené základné predpoklady pre zodpovednosť odporkyne za túto „škodu“. To, že navrhovateľka sa

rozhodla kúpiť si namiesto ojazdeného, resp. používaného motorového vozidla vozidlo nové (dokonca
vo vyššej cene ako pôvodné motorové vozidlo) bolo jej rozhodnutím, na ktoré nemala odporkyňa ako
osoba ktorá spôsobila škodovú udalosť, žiaden vplyv, a nemôže ani za toto rozhodnutie niesť dôsledky
- ak by sa rozhodla navrhovateľka nadobudnúť rovnaké motorové vozidlo (rovnakého veku, s rovnakým
množstvom najazdených kilometrov, rovnako opotrebené), mohla by byť úvaha o prípadnej náhrade

reálnejšia - v danom prípade však niet žiadneho právneho dôvodu priznať navrhovateľke škodový nárok
na nadobudnutie nového motorového vozidla. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že odporkyňa ani
nemohla spôsobiť škodu za formu a proces akým navrhovateľka toto nové motorové vozidlo nadobudla,
keď dňa 19.4.2012 si vzala úver vo výške 5.270,00 Eur, pričom už dňa 11.4.2012 predala použiteľné
zostatky havarovaného motorového vozidla za 2.500,00 Eur (mohla ich mimochodom speňažiť za sumu

2.800,00 Eur ) a dňa 27.4.2012 jej bolo vyplatené poistné plnenie 4.285,53 Eur (16 dní potom ako si
vzala úver) - následne úver splatila dňa 15.6.2012 (ani nie po dvoch mesiacoch) vo výške 5.538,54 Eur
spolu s poplatkami a úrokmi. Toto konanie navrhovateľky nie je v žiadnom prípade možné dávať do
súvislosti so škodovou udalosťou, súd nevidel žiaden právny dôvod aby odporkyňu zaviazal povinnosťou
zaplatiť za navrhovateľku úroky a poplatky za úver ktorý si zobrala. Z uvedených dôvodov súd návrh

v tejto časti zamietol.

Vzhľadom k tomu, že odporkyni prevažne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadala (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal.Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil tak, že jej návrhu vyhovie aj v tejto časti a prizná jej náhradu trov ako prvostupňového, tak
aj odvolacieho konania. Argumentovala tým, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje,
rovnako sa nestotožňuje ani s jeho odôvodnením. Poukázala na to, že v prvom rade je potrebné brať
na zreteľ, že odporkyňa spôsobila dopravnú nehodu a nemala uzavreté povinné zákonné poistenie. Jej
motorové vozidlo sa stalo odo dňa 20.3.2014, t.j. odo dňa dopravnej nehody nepoužiteľné v dôsledku

totálnej škody ako konštatovala Poisťovňa Union vo svojom oznámení zo dňa 5.4.2012. Vzhľadom
na nesplnenie si svojej zákonnej povinnosti odporkyňou (neuzavretie povinného zákonného poistenia)
nemohla poisťovňa plniť a takýmto postupom v dôsledku opomenutia povinnosti odporkyňou jej vznikla
škoda,ktorábolaprvostupňovémusúduriadnešpecifikovanáazdôvodnená.Nestotožňujesasprávnym
názorom prvostupňového súdu, že na zaplatenie ňou prvého uplatneného nároku v sume 3.134,47
Eur neboli splnené základné predpoklady pre zodpovednosť odporkyne a nie je tu príčinná súvislosť

medzi škodovou udalosťou a kúpou nového motorového vozidla. Nestotožňuje sa ani s výhradami
prvostupňového súdu, že odporkyňa jej zničila staršie, používané vozidlo po roku a dvoch mesiacoch
jeho používania a presnú škodu na havarovanom vozidle by mohol ustáliť len znalecký posudok, keď
podľa jej názoru by sa takýto posudok vzhľadom na totálnu škodu na havarovanom vozidle nedal spätne
ani vypracovať a jednak by takýto znalecký posudok bol nedôvodný a neúčelný. V konečnom dôsledku

v súvislosti s havarovaným vozidlom bol vypracovaný odborný posudok, na základe ktorého jej poskytla
plnenie poisťovňa a je názoru, že ak bol tento odborný posudok postačujúci pre poisťovňu, tak mal
by byť postačujúci aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy
273,- Eur, pri ktorom podľa prvostupňového súdu bolo to práve jej rozhodnutie dať si nové vozidlo
poistiť v inej poisťovni na inú sumu, preto má znášať náklady s tým spojené, s týmto jednoznačne

nesúhlasí. Nesúhlasí ani s právnym názorom ohľadne výhrad prvostupňového súdu o tom, že si
namiesto ojazdeného auta kúpila úplne nové vozidlo a vo vyššej cene, keďže sama má rázštep chrbtice
a v dôsledku tejto skutočnosti riadne nestlačí nohou spojku na vozidle, preto si musí zvlášť starostlivo
vyberať motorového vozidlo. Cenu vozidla sama neovplyvní. Napokon poukázala na to, že havarované
vozidlo zakúpila za cenu 9.590,- Eur, o toto vozidlo sa náležite starala a za nové vozidlo po roku a dvoch

mesiacoch zaplatila sumu 9.920,- Eur. Vzhľadom na jej zdravotný stav a bezpečnosť, je v jej záujme,
aby si kupovala kvalitu, pričom kvalite zodpovedá aj cena.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila tak, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj s jeho odôvodnením.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací

dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania - teda s výnimkou zastavujúcej časti (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa v konaní domáha nároku na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 20.3.2012, ktorú spôsobila odporkyňa tak, že
ako vodička osobného motorového vozidla zn. Hyundai Accent EVČ TT-XXXCO jej nedala prednosť v
jazde, keď aj zo záznamu o tejto dopravnej nehode č. ORPZ-GaODIl-31-13/2012 vyplýva, že odporkyňa

ako vodička porušila povinnosti, nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej
premávke, čím bola konštatovaná jej nesprávna jazda cez križovatku, nedanie prednosti v jazde z
vedľajšej cesty, čím spôsobila dopravnú nehodu. V súvislosti s touto dopravnou nehodou zavinenou
odporkyňou vznikla navrhovateľke škoda, ktorej náhradu si uplatnila voči odporkyni v predmetnom
konaní.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
o uplatnenom nároku navrhovateľky v zamietajúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 3525,39 Eur,
ktorápredstavovalasumu3.134,47Eurakorozdielmedzitýmčozískalazapoškodenémotorovévozidlo(poisťovňa jej vyplatila z havarijnej poistky sumu 4.285,53 Eur a za predané zostatky vozidla získala
sumu 2.500,- Eur, teda celkovo sumu 6.785,53 Eur) a za čo si musela zadovážiť vozidlo nové, za
ktoré zaplatila sumu 9.920,- Eur, ďalej o sumu 123,38 Eur ako nepriznanú časť zo sumy 273,- Eur

predstavujúcej rozdiel zaplateného ročného poistného za nové motorové vozidlo vo výške 437,- Eur
s poistným poškodeného vozidla v sume 164,- Eur a 268,64 Eur finančný rozdiel medzi poskytnutým
úverom na zakúpenie nového vozidla a jeho následným jednorazovým vyplatením z peňazí z poistného
plnenia a za odpredaj vraku vozidla.
Súd prvého stupňa rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom, ktorého odôvodnenie obsahuje len

popis priebehu konania, obsah výsluchu účastníkov a ich právnych zástupcov, citáciu zákonných
ustanovení bez poukázania na konkrétne citované zákonné ustanovenie pri právnom posúdení veci, keď
z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej,snasledujúcoucitáciourôznychjudikátov
a úryvku z odôvodnenia citovaného rozhodnutia NS ČR bez popisu ich vzťahu a použitia na danú
vec, ďalej teoretický výklad použitého zákonného ustanovenia (tu § 420 Občianskeho zákonníka),

bez vysporiadania sa s ním v kontexte s výsledkami dokazovania danej prejednávanej veci, teda bez
vysvetlenia v čom názory právnej vedy ne/považuje pre danú vec za relevantné a napokon nedostatočne
odôvodnený záver o nedôvodnosti návrhu v časti uplatnenej náhrady škody v sume 3525,39 Eur
predstavujúcej v predchádzajúcom odseku popísané čiastkové nároky.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou

náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garcia ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane

vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedeným je
zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil.

Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
podstatné a relevantné skutočnosti, pričom nevysvetlil dostatočným spôsobom svoje právne úvahy a
prijaté závery. Pokiaľ nejde o situáciu, keď právne riešenie bez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu
(nejde o daný prípad), súd musí v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať

pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu
súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36

a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku z už uvádzaného článku 46 Ústavy
SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri
rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O. s. p.), a to spôsobom
zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods.

2 O.s.p., a teda napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, pretože
títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozsudku odvolaním.

Okrem toho prvostupňový súd v niektorých častiach i nesprávne vec právne posúdil tým, že
správne nepoužil príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré nesprávne vyložil a nadväzne i

nedostatočne zistil skutkový stav.

Ako už bolo konštatované, navrhovateľka požadované plnenie žiadala priznať titulom náhrady škody.
Súd prvého stupňa konštatoval, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporkyňou došlo k
vzniku škody, za ktorú táto nesie zodpovednosť v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka

titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako citoval
aj ust. § 427 Občianskeho zákonníka upravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov a uviedol, že „základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku , ak uvedený predpoklad nie je splnený, zodpovednosť za vzniknutú škodu bude

treba posúdiť podľa § 420 Občianskeho zákonníka“, a ďalej už nerozoberá, aká úprava zodpovednosti
sa na danú vec vôbec vzťahuje, pričom samotná navrhovateľka sa zaplatenia uplatnenej pohľadávky
domáhala z titulu náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku porušenia právnych povinností zo
strany odporkyne ako vodičky motorového vozidla, keď otázka vzniku zodpovednosti za škodu ako taká
nebola medzi účastníkmi sporná.

Pri rozoberaní jednotlivých čiastkových nárokov navrhovateľky súdom prvého stupňa, konkrétne v
súvislosti s výškou nároku na náhradu škody na motorovom vozidle, odvolací súd dáva do pozornosti,
že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pokiaľ ide o náhradu škody na vozidle v prípade totálnej
škody - jeho zničenia, je potrebné pri ustálení výšky škody vychádzať z ust. § 443 Občianskeho

zákonníka, keď pri škodách na veci už použitej je potrebné ako východisko určenia výšky škody na veci
vychádzať z ceny akú mala vec v dobe poškodenia (tu súd prvého stupňa na to správne poukázal).
Cenou v dobe poškodenia sa tak rozumie cena v dobe vzniku škody. Pri určení výšky náhrady škody
nie je možné vychádzať z jej ceny v dobe rozhodovania súdom, keď pri úplnom zničení použitej veci sa
vychádza z ceny, za ktorú je možné si zadovážiť vec rovnakej kvality s prihliadnutím k jej opotrebeniu.

Poškodenému tak má byť umožnené zaobstarať si vec toho istého druhu a tej istej kvality, preto
výslednou cenou je cena obvyklá, je to cena tržná, ovplyvnená ponukou na trhu. Ďalej je potrebné
zvažovať aj hodnotu zostatkového materiálu, ak ho je možné použiť. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že odporkyňa zvyšky poškodeného motorového vozidla predala, čo riadne zdokladovala,
preto pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že hodnota použiteľných zvyškov bola určená na sumu

2.800 Eur a navrhovateľka ich odpredala iba za cenu 2.500 Eur, nie je z toho zrejmé, v čom súd
mal pochybnosti, keď pri určení sumy 2.800 Eur poisťovňou išlo len o hodnotu odhadovú a zo spisu
nevyplýva, že by navrhovateľka odmietla výhodnejšiu ponuku. Súd prvého stupňa mal postupovať
podľa uvádzaného a to bez ohľadu na to akým spôsobom si výšku škody ustálila navrhovateľka, keď z
dispozičného princípu vyplýva len to, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania

po skutkovej a právnej stránke, a len týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Preto súd mal
sám v zmysle zákonnej úpravy postupovať a zvažovať opodstatnenosť tohto uplatneného nároku, ako
aj jeho výšku, pričom konštatovanie nepredloženia dôkazu navrhovateľkou o hodnote (obvyklej ceny)
havarovaného motorového vozidla (samozrejme pred jej poškodením) a ani nenavrhnutie takýto dôkazvykonať (podľa súdu prvého stupňa znaleckým dokazovaním), čo bolo jeden z dôvodom zamietnutia
jej návrhu v tejto časti, neobstojí. Tu totiž ide o ten prípad, kedy súd nie je odkázaný len na formálne
návrhy účastníkov na vykonanie dôkazu, pričom aj sám môže vykonať dôkazy, nakoľko je to potrebné

k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konaní vyšlo
najavo zničenie motorového vozidla navrhovateľky, čo bolo konštatované aj poisťovňou pri likvidácii
škodovej udalosti v súvislosti s havarijným poistením navrhovateľky, z ktorého sa aj plnilo, čo uviedol
aj súd prvého stupňa, preto mu nič nebránilo, aby si aj sám zadovážil podklady pre ustálenie obvyklej
cenný zničeného vozidla dopytom na poisťovňu, ktorá sa tým pravdepodobne tiež zaoberala a podľa

výsledkov buď sám posúdil túto hodnotu, resp. využil možnosť požiadať o odborné vyjadrenie s odkazom
na § 127 ods. 4 O.s.p.

Rovnako aj pre prípad opätovného posudzovania uplatneného nároku na zaplatenie rozdielu medzi
poskytnutým a zaplateným úverom na nákup nového vozidla (navrhovateľka si zobrala úver do času
kým jej bolo vyplatené poistné plnenie a následne z neho úver splatila) odvolací súd dáva do pozornosti,

že je v praxi bežné, že poškodený počas opravy motorového vozidla, tu potom počas doby zabezpečenia
si vozidla iného, resp. do poskytnutia plnenia, použije vozidlo náhradné. Súdna prax ustálila, že pokiaľ
potom nemôže použiť vozidlo svoje, škodou spočívajúcou v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady
na požičanie osobného motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložil na prevádzku
svojho vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku jeho poškodenia, je treba považovať za skutočnú

škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pritom
skutočnou škodou spočívajúcou v nutne a účelne vynaložených nákladov na vypožičanom vozidle po
dobu, kedy poškodený nemohol použiť svoje auto predstavuje požičovné, zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľné s poškodením, pokiaľ prevyšuje výdavky spojené s použitím vlastného motorového
vozidla (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2703/2006). Z uvádzaného je potom možné principiálne

vychádzať aj pri posudzovaní uvedeného čiastkového nároku, dokonca je možné konštatovať, že postup
navrhovateľky sa javí ako menej nákladný.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
včítane závislého výroku o trovách konania, s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a čiastočne aj podľa

písm. h) zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude zodpovedať všetky rozhodujúce právne otázky, na ktoré bolo
poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať

sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.