Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214206258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: S. Z., RAON, s miestom podnikania Q.
XX, IČO: 40842410, zastúpený JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická
2, Nitra, proti žalovanému: O.. E. T. - MABIS, s miestom podnikania I. XX, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie
2.226,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 1.4.2015
č.k. 4Cb/30/2014-23 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov rozsudkom 4Cb/30/2014-23 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 2.226,18 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.726,18 eur od
26.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9,5 % ročným úrokom zo sumy 500,- eur od 5.8.2011 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 3.2.2014 žalobca žiadal zaplatenie sumy 5.128,69
eur s príslušným 9 % ročným úrokom z omeškania titulom nezaplatených faktúr za vykonané práce v
Nemocnici Stará Ľubovňa, v Plzni a na Univerzite v Prešove. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti

ktorému dal odpor žalovaný s tým, že dlhuje už iba sumu 1.376,38 eur. Faktúru č. 8/2000 na sumu
2.920,51 eur už zaplatil v celosti, faktúra č. 14/2000 bola zaplatená v rozsahu 5.400,- eur. Dlhuje už len
1.376,18 eur. Faktúra č. 1/2011 bola zaplatená celkom.

Žalobca reagoval na odpor čiastočným späťvzatím žaloby, o čom rozhodol okresný súd uznesením
č.k. 2Cb/28/2014-37 a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie. Ďalej je vec vedená pod sp.zn.
4Cb/30/2014.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že na základe dohody so žalovaným žalobca vykonal
stavebné práce, ktoré účtoval faktúrou č. 1/2011 na sumu 3.728,40 eur so splatnosťou 4.8.2011, ktoré
stavebné práce boli vykonané na Nemocnici Stará Ľubovňa. Ďalšou faktúrou č. 8/2010 na sumu 71.634,-
Kč so splatnosťou 31.7.2010, boli fakturované vykonané stavebné práce na pracovisku v Plzni. Neskôr
žalobca spresnil žalobu na sumu 2.902,51 eur. Poslednou faktúrou z predmetu sporu č. 14/2010 za
stavebné práce na Univerzite v Prešove, škole v Levoči a Hokejovom štadióne Košice - Šaca v októbri

2010 bola účtovaná suma 6.776,18 eur so splatnosťou 25.11.2010.

Súd nárok posudzoval podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. ako zmluvu o
dielo, kde sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo, objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jehovykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určite veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený
výsledok určitej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, úprava, oprava alebo úprava

stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej
určenia, ibaže v stavebnej zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že účastníci uzavreli platnú zmluvu o dielo, na
základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, za ktoré účtoval dohodnutú odmenu. Pri
účtovaných prácach za stavbu v Plzni pri faktúre č. 8/2010 splatnej k 31.7.2010 bola žaloba zobratá späť,

pretovtejtočastisúdkonaniezastavil.Čosatýkaďalšiehonárokuzfaktúryč.14/2010,pôvodnenasumu
6.776,18 eur, žalovaný nepoprel zvyšok nezaplateného dlhu 1.726,18 eur. Túto sumu je ochotný uhradiť
(viď odpor proti platobnému rozkazu na č.l. 15 pôvodného spisu). Ďalej zostalo neuhradených 500,- eur
z faktúry č. 1/2011, kde podľa tvrdenia žalovaného už mala byť celá suma zaplatená. V tomto prípade
súd poukazuje na to, že jedná sa o sporové konanie, pričom dôkazné bremeno je na účastníkoch.

Žalovaný uznal nedoplatok 1.376.18 eur, ale neuniesol dôkazné bremeno na úhradu ďalších 350,- eur,
ktoré mal žalovaný zaplatiť 4.6.2011 v sume 50,- eur, ďalších 150,- eur dňa 18.5.2011, a ďalej po 50,-
eur v dňoch 21.4.2011, 18.5.2011 a 24.6.2014. Nebolo preukázané, aby uhradil ďalších 500,- eur dňa
3.8.2011. Keďže žalovaný nedoložil žiadne dôkazy o takýchto platbách, potom súd musel vychádzať
len z tvrdení žalobcu, ktoré sú podopreté fakturáciou, ktoré čo do obsahu a dôvodov neboli zo strany

žalovaného popierané. Žalovaný len tvrdil, že časť záväzku z uplatnených faktúr už zaplatil, pričom
dôkazy o ďalších platbách nedoložil. Okresný súd preto vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného na
zaplatenie ceny vykonaných prác v rozsahu 2.226,18 eur, vrátane povinnosti zaplatiť úroky z omeškania
s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré
riešia otázku úrokov z omeškania v prípade neplatenia finančných záväzkov.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Obaja účastníci boli
čiastočne úspešní, pretože žalobca zobral žalobu späť v rozsahu nad uplatnenú sumu 2.226,18 eur s
príslušenstvom. Keďže žalovaný bol viac úspešný, ale tento si náhradu trov nežiadal, preto súd náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Keď bolo žiadané zaplatenie 5.128,69 eur, zo
strany žalovaného už bolo zaplatených 2.902,51 eur. Pred podaním žaloby, ale aj potom, bola vedená
ďalšia korešpondencia, pričom podľa žalovaného malo byť zaplatených na faktúru č. 14/2010 ďalších
350,- eur a na faktúru č. 1/2011 suma 500,- eur. Na dlžnú sumu 1.376,38 eur navrhol splátkový kalendár,

ale žalovaný na to nepristúpil. Čo sa týka platenia a doloženia dokladov, resp. svedeckých výpovedí,
tak o platení by mohol podať nepriame svedectvo D. U.. Naviac nebol súdom vyzvaný na doloženie
korešpondencie, ktoré by osvedčovali zaplatenie. Žalovaný je toho názoru, že žalobca vedome klame,
pričom je ochotný splácať dlh v splátkach. Trvá na tom, že čiastka 500,- eur bola zaplatená 5.8.2011.
Na dlh v rozsahu 1.726,18 eur zaplatil 350,- eur, takže jeho dlh je 1.376,38 eur. Navrhuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť tak, ako navrhuje v tomto odvolaní.

Zástupca žalobcu žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V časti 2.202,51
eur bola žaloba zobraná späť a zvyšok nároku pre náročnejšie dokazovanie a výsluch svedkov sa stal
predmetom samostatného konania. Tu už žalovaný nezaplatil ani časť dlžnej sumy, ktorá je uplatnená v

konaní, pritom tvrdenia o zaplatení žalobcovi sú nepravdivé. Účastníci majú povinnosť tvrdenia podľa §
120 ods. 4 O.s.p., pričom svedok D. U. je nepriamym svedkom a nebol prítomný pri tvrdenom odovzdaní
finančných prostriedkov. Potom v odvolacom konaní nie je možné vyhovieť odvolaniu žalovaného,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené až v odvolacom konaní nie je možné podľa § 205a O.s.p..
Čo sa týka návrhu splatného kalendára a platenia úrokov z omeškania, neakceptovanie splátkového

kalendára neznamená spôsob zániku nároku a dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania. Žiada
odvolanie odmietnuť.Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatňuje právo na zaplatenie vykonaných prác pri zmluve o dielo, ktorá mala
ústnu formu. Čo sa týka samotných fakturácií č. 1/2011, 8/2010 a 14/2010, tam zo strany žalovaného
nebolo rozporované účtovanie týchto prác na jednotlivých pracoviskách, len v odpore proti vydanému

platobnému rozkazu, či v odvolaní žalovaný namieta ďalešie vykonané úhrady. Pri faktúre č. 8/2010
bol uplatnený nárok na zaplatenie 2.902,51 eur, pričom po podanom odpore žalobca zobral žalobu pri
tejto faktúre celkom späť. Preto okresný súd uznesením zo dňa 21.7.2014 pripustil čiastočné späťvzatie
žaloby nad sumu 2.226,18 eur s príslušným úrokom z omeškania a zvyšok nároku vylúčil na samostatné
konanie. Predmetom ďalšieho pojednávania bolo zaplatenie sumy 500,- eur z faktúry č. 1/2011, pretože
z pôvodne žalovanej čiastky 3.728,40 eur malo byť zaplatených 3.228,40 eur. Ďalej je tu nárok na

zaplatenie 1.726,18 eur z faktúry č. 14/2010 pôvodne na sumu 6.776,18 eur. Podľa žalovaného na túto
faktúru malo byť platených ešte ďalších 500,- eur, takže uznáva zvyšok nároku na 1.376,18 eur. Toto
vyjadrenie z odporu znamená čiastočné uznanie dlhu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, že
ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok
trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania

už premlčania. Dôkazné bremeno na preukázanie ďalšej platby na 500,- eur na túto faktúru je na
žalovanom. Žalovaný v konaní nedoložil žiaden listinný dôkaz o zaplatení čiastky 500,- eur na faktúru
č. 14/2010, potom odvolací súd v zhode s okresným súdom musí konštatovať, že pre neunesenie
dôkazného bremena zostáva dlh pôvodne v žalovanej sume 1.726,18 eur. Obdobne pri faktúre č. 1/2011
zostatok dlhu na 500,- eur a jeho zaplatenie žalovaným ničím nebolo doložené. Ten síce tvrdí, že

zaplatil 350,- čiastočnými platbami, ale takisto nie je doložený žiaden listinný dôkaz o týchto čiastočných
platbách. Preto aj v tejto časti nárok žalobcu je potrebné považovať za dôvodný.

Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa musel konštatovať, že pre nedostatok dôkazov o
čiastočných úhradách na nárok uplatnený v súdnom konaní je potrebné považovať obranu žalovaného

za účelovú a nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy za vykonané práce potvrdiť ako vecne správny,
vyplývajúci z doteraz vykonaného dokazovania. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k zaplateniu dlžnej istiny ceny vykonaných prác s
príslušným úrokom z omeškania.

Žalovaný je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, preto podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka je povinný platiť úroky z omeškania, pričom sadzba úrokov vyplýva z ods. 2 citovaného §
369, že ak výška úrokov nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanovívládaSRnariadením.NariadenievládySRč.87/1995Z.z.stanovujevýškuúrokovzomeškania
na 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Požadovaný úrok z omeškania 9,5 % ročne
je zákonný úrok z omeškania.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania. Okresný súd pokiaľ rozhodoval o náhrade trov konania s poukazom na § 142 ods. 2

O.s.p., rozhodol o trovách konania podľa pomeru v úspechu v súdnom konaní. Pri pôvodne podanom
návrhu na zaplatenie 5.128,69 eur došlo k späťvzatiu žaloby v časti 2.902,51 eur. Potom úspech, či
neúspech v súdnom konaní a jeho porovnanie znamená väčší úspech v konaní u žalovaného. Keďže si
žalovaný náhradu trov konania nežiadal, preto viac úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada
trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Preto súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.