Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/534/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899862
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1608899862.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej, a

sudcov JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: U. F., L. R.
XX, H., zastúpená: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, Bratislava, proti odporcovi: H. L.,
L. E. F. XX, H., zastúpený: spoločnosť PAICEK LEGAL s.r.o., Panská 17, Bratislava, o zaplatenie 10
789,63eur(325.045,50Sk)spríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľkyprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Malacky zo dňa 22.01.2013, č.k. 6C/263/2008-507, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 22.01.2013, č.k. 6C/263/2008-552, a odvolaní navrhovateľky proti
dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 01.08.2013, č.k. 6C/263/2008-601, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 22.01.2013, č.k. 6C/263/2008-507 p o t
v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 22.01.2013, č.k. 6C/263/2008-552 v merite veci a do
výroku, ktorým bola navrhovateľka povinná zaplatiť trovy štátu, p o t v r d z u j e .

Do výroku o náhrade trov konania odporcovi rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

III. Dopĺňací rozsudok zo dňa 01.08.2013, č.k. 6C/263/2008-601 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I. :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňanavrhovateľkeoslobodenieodsúdnychpoplatkovnepriznal.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že pred rozhodnutím v merite veci podala navrhovateľka návrh

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo odôvodnila zlou finančnou situáciou. Od roku 2004
bola invalidnou dôchodkyňou a v novembri 2011 jej bol priznaný starobný dôchodok v sume 321,10
eur. V súčasnosti nepracuje, je onkologickou pacientkou a držiteľkou preukazu ZŤP. Nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, je majiteľkou motorového vozidla O. O., rok výroby 2007, a priemerný zostatok na
bežnom účte má vo výške 82,28 eur. Pokiaľ ide o výdavky mesačne uhrádza za služby spojené s
bývaním sumu vo výške 223,64 eur a sumu 90,- eur ako splátku úveru poskytnutého PSSP, a.s.,
Bratislava v pôvodnej výške 8 229,- eur. Manžel poberá starobný dôchodok vo výške 400,- eur. V

roku 2012 darovala navrhovateľka spolu s manželom rodinný dom aj s pozemkom svojej dcére so
zriadením práva na doživotné bývanie. Súd mal z výpisu z účtu za preukázané, že navrhovateľka
uhrádza mesačne z účtu len splátky úveru v sume 90,- eur. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v
roku 2000 riadne uhradila súdny poplatok, ako aj preddavky na znalecké dokazovanie v celkovej sume665,97 eur. Navrhovateľka neuviedla, akým spôsobom sa manžel podieľa na úhradách mesačných
nákladov. V súvislosti s preukazovanými nákladmi na bývanie súd navyše uviedol, že sa javia ako
účelové a neopodstatnené. Z výpisu z účtu navrhovateľky nevyplýva úhrada týchto nákladov. Súd

prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov vzhľadom na zistené majetkové a sociálne pomery navrhovateľky, a aj vzhľadom na
„úspešnosť“ uplatnenia práva zo strany navrhovateľky, keďže v čase rozhodovania súdu o oslobodení
od platenia súdnych poplatkov už súd vo veci rozhodol v neprospech navrhovateľky.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa
02.04.2013, v ktorom žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Podľa jej názoru spĺňa všetky predpoklady na priznanie oslobodenia -
je dôchodkyňa s nízkym dôchodkom, nie je vlastníčkou nehnuteľností a ani cenných hnuteľných vecí,
ktoré by mohla speňažiť a tak zaplatiť súdny poplatok. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, v
ktorom spojil rozhodnutie v merite veci v jej neprospech s priznaním, resp. nepriznaním jej oslobodenia

od platenia súdneho poplatku. Rozsudok vo veci nie je právoplatný, podala voči nemu odvolanie a je
presvedčená, že v konečnom dôsledku bude v konaní úspešná. Nepriznaním oslobodenia od platenia
súdneho poplatku by jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j.
oslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného) upraveného zákonom
č. 71/1992 Zb., súd môže i nemusí na návrh účastníka priznať. Predpokladom priznania oslobodenia
od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov,

spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich
oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok
pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na osobitosti
každého súdneho konania.

Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery
znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a
druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva

(pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada
aj na osobné a rodinné pomery. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených
podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu vyhodnotil postup súdu prvého stupňa ako správny;

v súlade s § 138 ods. 1, 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa preskúmal deklarované majetkové pomery
navrhovateľky, ktoré je potrebné z jej strany nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať a pripojiť príslušné
listinné dôkazy. Zákon v tomto smere súdu neukladá vyhľadávaciu povinnosť a dôkazné bremeno je
len na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Predloženými dôkazmi navrhovateľka
nepreukázala, ako sa na nákladoch spojených s bývaním u vlastnej dcéry podieľa aj jej manžel.

Navyše možno predpokladať, že ide len o príspevok na mesačné náklady, keďže majiteľkou rodinného
domu má byť podľa tvrdenia navrhovateľky jej dcéra, a nie je dôvod domnievať sa, že by tieto
náklady v plnej výške hradila výlučne navrhovateľka. Z výpisu z bežného účtu navrhovateľky nebola
táto skutočnosť ani preukázaná. Podstatnou okolnosťou, na ktorú odvolací súd prihliadol, je fakt, že
navrhovateľka a jej manžel, ktorí majú byť podľa tvrdení navrhovateľky v podstate nemajetní, previedli

jediný nehnuteľný majetok väčšej hodnoty na svoju dcéru formou daru; navyše v čase prebiehajúceho
súdneho konania. Sami sa tak dobrovoľne zbavili majetku nie zanedbateľnej hodnoty a nie je dôvod,
aby bola navrhovateľka ako nemajetná zbavená poplatkovej povinnosti voči štátu; navyše v spore, ktorý
žalobným návrhom sama iniciovala.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne
správne.

K výroku pod bodom II. :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol, zaviazal navrhovateľku
zaplatiť odporcovi trovy právnej pomoci v sume 9 061,43 eur a trovy štátu 719,69 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 28.12.2000 sa navrhovateľa domáhala voči
odporcovi zaplatenia sumy 10 789,63 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, a súčasne aj náhrady
trov konania. Škoda jej mala vzniknúť tým, že odporca jej protiprávne znemožnil podnikať v priestoroch
v H. na B. N. XXXX/X (ďalej len „nebytové priestory“), ktoré mala riadne prenajaté, a vznikol jej tak ušlý
zisk vo výške 15%-tného rabatu z predpokladaných tržieb v období mesiacov november a december
1999 a január a február 2000.

Nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že ako živnostníčka uzavrela s Bytovým podnikom Mesta H.
nájomnú zmluvu č. XX/XX zo dňa 10.07.1993 na dobu neurčitú na vykonávanie podnikateľskej činnosti.
Počas jej platnosti v rokoch 1997 - 1999 boli uzavreté ďalšie 3 nájomné zmluvy na ten istý objekt.
Posledná zmluva bola uzavretá s odporcom na dobu neurčitú. Navrhovateľka s odporcom uzavrela dňa

03.02.1997 zmluvu o združení, na základe ktorej vykonávali spoločnú podnikateľskú činnosť v oblasti
maloobchodu v prevádzke nachádzajúcej sa v nebytových priestoroch. Listom zo dňa 23.07.1999,
ktorý navrhovateľka prevzala dňa 27.07.1999, jej odporca oznámil, že vypovedá jednostranne zmluvu o
združení ku dňu 31.10.1999, ku ktorému dňu bude medzi zmluvnými stranami vykonané vyporiadanie
zo združenia. Navrhovateľka listom zo dňa 22.10.1999 oznámila odporcovi, že trvá na vykonaní

vyporiadania majetku združenia a že bude pokračovať v podnikaní v sporných priestoroch podľa platnej
nájomnej zmluvy. Odporca následne dňa 02.11.1999 bez akéhokoľvek právneho dôvodu vymenil zámok
na predajni, ktorú mala v prenájme navrhovateľka, znemožnil jej nakladať so svojim majetkom a
zamedzil jej vykonávať podnikateľskú činnosť. Preto podala na súd návrh na vydanie predbežného
opatrenia, aby jej bolo naďalej umožnené podnikať v prenajatých priestoroch. Okresný súd Malacky

uznesením 5Nc/30/1999, vykonateľným dňa 25.11.1999, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nájomného práva navrhovateľky v sporných
nebytových priestoroch, tieto priestory vypratať a odovzdať ich navrhovateľke na užívanie. Odporca toto
vykonateľné uznesenie nerešpektoval a navrhovateľke ďalej protiprávne zabránil v užívaní nebytových
priestorov a v podnikateľskej činnosti. Predbežné opatrenie bolo vydané na dobu do 28.02.2000. Krajský

súd v Bratislave uvedené rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Vydané predbežné opatrenie označil za nezákonné. Listom zo dňa 04.11.1999 primátor
Mesta Malacky odporcovi oznámil, aby až do ukončenia výpovede z nájomnej zmluvy uzavretej dňa
05.12.1997 medzi Mestom Malacky na jednej strane a U. F. C. H. L. (účastníci konania) na druhej
strane, a dodržiaval podmienky užívania nebytových priestorov v zmysle tejto zmluvy. Odporca uvoľnil

navrhovateľke nebytové priestory a tieto vypratal až dňa 25.02.2000. Svojim protiprávnym konaním
jej mal spôsobiť škodu vo výške 10 789,63 eur (325 048,50 Sk), vyčíslenej z tržieb za prechádzajúce
obdobie. Počnúc dňom 25.02.2000 sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania.
Odporca vyjadril svoj nesúhlas s návrhom navrhovateľky a uviedol, že nemá vedomosť o spôsobení
škody navrhovateľke jeho osobou. Spolu s navrhovateľkou podnikali na základe zmluvy o združení,

pričom v roku 1998 bola navrhovateľka pol roka práceneschopná a prevádzku zabezpečoval odporca aj
s jedným predavačom. Odporca mal inú predstavu o podnikaní a rozhodol sa preto, že bude podnikať
sám. Z tohto dôvodu navrhovateľke doručil výpoveď zo združenia. Následne požiadal Mestský úrad
Malacky o zmenu zmluvy o nájme tak, aby bola uzavretá len na jeho osobu počnúc od 01.11.1999.
Navrhovateľku o týchto skutočnostiach neinformoval. Dňa 02.11.1999 prišiel do predajne, ktorú uzavrel

a navrhovateľku už do predajne nepustil. Dňa 05.11.1999 mu bola doručená výpoveď z nájmu jeho
nájomnej zmluvy s výpovednou dobou do 28.02.2000. Chcel preto priestory uvoľniť až po uplynutí
tejto výpovednej lehoty. V novembri 1999 účastníci podpísali protokol o vyporiadaní združenia,. Dňa
07.03.2000 zavolal odporcovi jeho pracovník, že navrhovateľka zobrala časť tovaru v hodnote 7 746,50
eur (233 371,- Sk) vrátane DPH ako zádržné, keďže si uplatnila na súde nárok na náhradu škody. Dňa

04.04.2000 odporca podpísal s Mestom Malacky dohodu o ukončení nájmu vo vzťahu k jeho osobe v
rámci spoločnej nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel spolu s navrhovateľkou v roku 1997. Takú istú dohodu
podpísala aj navrhovateľka a tým došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy.Súd prvého stupňa na návrh navrhovateľky nariadil znalecké dokazovanie na vyčíslenie zisku združenia
za porovnateľné obdobie november, december 1998 a za január a február 1999, a na základe
toho určil ušlý zisk navrhovateľky za obdobie november, december 1999 a január a február 2000.

Ustanovená znalkyňa A.. E. Č. v znaleckom posudku č. 1/2005 uviedla, že účastníci si majetok združenia
vyporiadali správne. Protokol o vyporiadaní združenia bol podpísaný oboma stranami. V danom prípade
nebolo možné ušlý zisk vyčísliť za obdobie jedného mesiaca, pretože účastníci by museli vykonávať
inventarizáciu ku každému sledovanému mesiacu a na tom základe potom vykonať účtovnú závierku.
V závere vyčíslila stratu z podnikania združenia za celé obdobie v sume 25 248,85 eur (760.647,- Sk).

Navrhovateľka so závermi znaleckého posudku nesúhlasila a vo veci žiadala nariadiť kontrolné znalecké
dokazovanie. Súdu predložila znalecký posudok č. 004/2006 G.. A.. A. P., G.., znalca z odvetvia
účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý dala vypracovať na vyčíslenie jej ušlého zisku vypracovať. Tento znalec
uviedol, že ušlý zisk chápe ako vyjadrenie skutočnej škody, t.j. čo poškodenej ušlo tým, že jej bolo
zabránené podnikať. Bolo potrebné použiť metódu porovnávania s výsledkami, ktoré sú predpokladanej
udalosti najbližšie, a to obdobie roku 1998 a 1999, kedy sa v prevádzke účastníkov podnikalo. Vychádzal

z údajov poškodenej, že v prevádzkových priestoroch mala podnikať s už vytvorenou klientelou sama
a teda mal jej patriť celý podnikateľský príjem. Určil ušlý zisk za obdobie november, december 1999,
január 2000 a obdobie od 1.2.2000 do 25.02.2000 na sumu 24 710,22 eur (744.420,- Sk). V znaleckom
posudku nezohľadňoval a neprepočítaval mieru inflácie.
Odporca nesúhlasil so závermi tohto znaleckého posudku. Namietol, že v sledovanom období podnikal

v prenajatých priestoroch sám a s inými finančnými prostriedkami, ako ostali navrhovateľke po
vyporiadaní združenia. Z toho dôvodu nie je možné porovnávať ušlý zisk. Znalecký posudok je nejasný
a nedôveryhodný, pretože nie je zrejmé, či uvedené údaje sú s DPH alebo bez DPH, nevychádzal
z reálnych dokladov a nezohľadňoval daňové priznanie odporcu. Vzhľadom na rozpornosť oboch
znaleckých posudkov žiadal vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou G.. A.. C. P. J.., ktorá v
znaleckom posudku č. 1/2009 uviedla, že nie je možné vyčísliť zisk združenia za obdobie november,
december 1998 a január a február 1999, keďže účastníci jej neposkytli potrebné doklady. Predpokladaný
výsledok hospodárenia za obdobie 11-12/1999 vyčíslila na sumu 6 916,38 eur (208 363,- Sk) a za
mesiac 1-2/2000 na sumu vo výške 6 916,38 eur (208 363,- Sk). Z toho za obdobie od 01.02.2000 do

25.2.2000 v sume vo výške 2 881,83 eur (86 818,- Sk). Skutočný výsledok hospodárenia odporcu za
toto obdobie bola strata 24 196,83 eur (728 953,70 Sk). Predpokladaný zisk (ušlý zisk) pripadajúci na
navrhovateľku za obdobie od 01.11.1999 do 25.02.2000 je 6 628,21 eur (199 681,40 Sk, t.j. 50%-tný
podiel). Za rok 2000 dosiahla navrhovateľka v období kedy podnikala sama od 26.02.2000 do konca
roku stratu 13 838.21 eur (416 890,- Sk). Z toho na obdobie od 26.02.2000 do 30.06.2000 pripadá strata

v sume 5 642,77 eur (169 993,98 Sk). Preto znalkyňa vplyv inflácie v cenových reláciách nezohľadnila.
V prípade takto vyčísleného ušlého zisku išlo o účtovný zisk predpokladaný.
Navrhovateľka k tomuto znaleckému posudku uviedla, že neriešil predmet sporu, pretože vypočítal zisk
a výsledok hospodárenia len z peňažného denníka a výsledovky, nebral do úvahy aktíva a pasíva s tým,
že všetky doklady mal mať odporca a tento ich mal súdu predložiť. Odporca uviedol, že znalkyňa pri

vyčíslovaníušléhoziskunavrhovateľkyvychádzalazhospodáreniazdruženia,atedazoziskuzdruženia.
Poukázal na to, že nie je možné porovnávať hospodárenie združenia a hospodárenie navrhovateľky. V
združení podnikali obaja účastníci, bolo tvorené vkladmi oboch účastníkov, pričom odporca tu využíval
svoje kontakty, ktoré navrhovateľka nemala. Z tohto dôvodu bolo podľa jeho názoru potrebné vychádzať
výlučne z hospodárskych výsledkov navrhovateľky. Navrhovateľke nemohla vzniknúť škoda vo forme

ušlého zisku, keďže za prvé štyri mesiace podnikania a aj za celý rok 2000 vykázala stratu. Odporca
nekonal protiprávne, keď vymenil zámky na dverách prevádzky, pretože mal uzavretú riadnu nájomnú
zmluvu, podľa ktorej bol výlučným nájomcom predmetných priestorov. Odporca nemal vedomosť o
trvajúcej účinnosti pôvodnej nájomnej zmluvy a domnieval sa, že Mesto Malacky ukončilo nájomný vzťah
s navrhovateľkou. Odporca bol v tejto veci dobromyseľný, keďže nebolo pravdepodobné, že Mesto

Malacky uzavrelo viacero nájomných zmlúv s tým istým predmetom nájmu, a to s dvoma osobami naraz.
Nezavinil tak vznik akejkoľvek škody ani z nedbanlivosti.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia plne stotožnil so stanoviskom odporcu.
Konštatoval, že konanie odporcu spočívajúce v tom, že vymenil zámky na dverách prevádzky a
znemožnil tak navrhovateľke vykonávať podnikateľskú činnosť, nebolo protiprávne. Odporca mal v

rozhodnom období riadne uzavretú nájomnú zmluvu a z nej vyplývajúce právo sporné nebytové priestory
užívať.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeMestoMalackyakoprenajímateľuzavrelo
na ten istý predmet nájmu viacero nájomných zmlúv. Dve zmluvy s navrhovateľkou, v roku 1997
nájomnú zmluva so Združením AVES ELEKTRO, a následne uzavrelo nájomnú zmluvu s odporcom.Všetky nájomné zmluvy, okrem nájomnej zmluvy uzavretej so združením (bolo uzavreté na dobu určitú),
boli uzavreté na dobu neurčitú. Pochybením prenajímateľa nikdy nedošlo k riadnemu ukončeniu skôr
uzavretej nájomnej zmluvy pred podpisom novej nájomnej zmluvy. Odporca po doručení výpovede zo

združenia podal v roku 1999 žiadosť o uzavretie novej nájomnej zmluvy na prevádzkované priestory
len na jeho osobu a prenajímateľ aj takúto nájomnú zmluvu s odporcom uzavrel. Odporca teda mohol
predpokladať, že predchádzajúca nájomná zmluva je riadne ukončená, resp. bude riadne ukončená
ku dňu skončenia združenia. Z toho dôvodu oprávnene odoprel navrhovateľke prístup do prenajatých
priestorov v domnienke, že má právo predmetné priestory riadne užívať sám. Okrem toho súd zmluvu

o nájme nebytových priestorov zo dňa 05.12.1997 vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 OZ, keďže táto
zmluva bola uzavretá so Združením AVES ELEKTRO, ktoré nemalo právnu subjektivitu. Protiprávny
stav v danom prípade spôsobil prenajímateľ nedodržaním zákonných ustanovení zák. č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov nerešpektujúc predchádzajúce nájomné zmluvy, ktoré uzavrel.
Konanieodporcupretonemožnocharakterizovaťakozavinenékonanievrozporesobjektívnymprávom.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani so spôsobom výpočtu ušlého zisku, ako rabatu - marže vo výške

15% z tržieb, nakoľko tieto nie sú ziskom.
Súd na základe vykonaného vyhodnotil aj to, že navrhovateľke žiadna škoda nevznikla. Stotožnil sa
s námietkami odporcu v tomto smere a aj so závermi znalkyne A.. E.Ú. Č., že vyčísliť prípadný ušlý
zisk navrhovateľky mesačne za uplatnené obdobie je možné iba za podmienky, že účastníci by vykonali
inventarizáciu ku každému sledovanému mesiacu, čo sa nerealizovalo. Podľa názoru súdu znalec G..

A.. P., G.. pri vyčíslení ušlého zisku na základe objednávky navrhovateľky, postupoval nesprávne,
keďže stotožňoval obchodnú maržu s ušlým ziskom. Tento znalecký posudok súd pre zjavné pochybenia
považoval pre rozhodnutie vo veci za irelevantný. Pri vyčíslení ušlého zisku navrhovateľky znalkyňou
G.. A.. P., J.. bolo podľa názoru súdu potrebné zohľadniť viaceré skutočnosti, ktoré tu existovali. Ušlý
zisk bol vypočítaný z hospodárskeho výsledku združenia t.j. subjektu, ktorý vykonával podnikateľskú

činnosť za úplne iných podmienok ako navrhovateľka. Súd vo veci vychádzal výlučne z hospodárskych
výsledkov navrhovateľky, ktorá za porovnateľné obdobie v mesiacoch 3,4,5 a 6/2000, ako aj za celý
rok 2000, vykázala stratu. Prihliadol aj na skutočnosť, že počas celého trvania združenia nedosahovali
účastníci žiadny zisk a kupovali prevažne tovar na sklad. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľky v plnom
rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Návrh navrhovateľky na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov súd uznesením zo dňa 22.01.2013, č.k. 6C/263/2008-507 zamietol. Zaviazal
preto navrhovateľku na zaplatenie trov štátu, predstavujúcich trovy znaleckého dokazovania v sume
719,69 eur.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania. Tieto predstavujú trovy odporcu za zaplatené preddavky na
znalecké dokazovanie v sume 665,97 eur a odmenu právneho zástupcu, ktorý prevzal zastupovanie
podľa plnej moci zo dňa 30.06.2009.
Rozsudok v celom rozsahu napadla navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

odvolaním zo dňa 02.04.2013. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav vo
veci, neposúdil vec správne po právnej stránke a vyvodil vo veci nesprávne právne závery. Súd sa mal
v rámci dokazovania zamerať na vyčíslenie škody - ušlého zisku, ktorá bola spôsobená navrhovateľke
protiprávnymkonanímodporcu.Súd vrámcidokazovanianevykonalriadnevýsluchúčastníkovkonania,
ako aj navrhnutého svedka. Oba znalecké posudky vyhotovené ustanovenými znalcami sa netýkali

predmetu sporu, a preto boli nepoužiteľné. Z pohľadu navrhovateľky bol správny len posudok znalca
doloženého do spisu navrhovateľkou, ktorým bol vyčíslený jej ušlý zisk, avšak súdom bol posudok
vyhodnotenýnesprávne.Nestotožnilasasospôsobom„vyvineniaodporcu“zjehoprotiprávnehokonania
a spôsobenia škody pochybením Mesta Malacky pri uzatváraní nájomných zmlúv na ten istý predmet
nájmu bez predchádzajúceho ukončenia nájomného vzťahu s pôvodnými prenajímateľmi. Odporca si

musel byť vedomý toho, že svojim konaním môže spôsobiť navrhovateľke škodu tým, že jej znemožnil
užívať spoločné priestory a bránil jej tak v podnikateľskej činnosti. Najmä vtedy, keď mal doručené
predbežné opatrenie a list primátora Mesta Malacky, prikazujúci mu „nesprávať sa protiprávne a
navrhovateľke podnikanie v priestoroch umožniť“. Ak sa odporca mohol domnievať, že v prípade
prenájmu priestorov prenajímateľom je oprávnený užívať prenajaté priestory sám, rovnako sa tak mohla

oprávnene domnievať i navrhovateľka. Pritom nájomná zmluva na sporné priestory bola uzavretá s
navrhovateľkou ako s prvou. Navrhovateľka zároveň namietala výrok o priznaní náhrady trov konania,
nakoľko sa necíti byť v konaní neúspešná. Súd navyše priznal náhradu trov právneho zastúpenia
odporcovi i za úkony označené ako tzv. „rokovanie s klientom“, čo sa jej javí ako neopodstatnené a ničímnepreukázané. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa jej názoru vo veci je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na
vyčíslenie škody vo forme ušlého zisku. Dokazovanie treba doplniť aj o výsluch svedkov na zisťovanie

skutočnosti, ako mohlo prísť k uzatváraniu nekontrolovateľných nájomných zmlúv zo strany Mesta
Malacky na ten istý objekt s viacerými subjektmi bez toho, že by predchádzajúce nájomné zmluvy boli
zákonným spôsobom ukončené.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 20.06.2013 uviedol, že jej tvrdenie o
znemožnení nakladania s jej majetkom výmenou zámkov na prenajatých priestoroch nie je pravdivé.

Navrhovateľka v tom čase už v priestoroch žiadny hnuteľný majetok nemala. Odporca si pri vyporiadaní
majetku združenia ponechal všetok tovar a navrhovateľku vyplatil, čo samotná navrhovateľka v konaní
potvrdila. K predbežnému opatreniu zo dňa 23.11.1999, vydanému Okresným súdom Malacky pod
sp. zn. 5Nc/30/1999, odporca uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 29.02.2000, sp. zn. 21Co/333/1999 zmenené, tak že návrh na vydanie predbežného
opatrenia odvolací súd zamietol z dôvodu rozporu uznesenia o jeho nariadení so zákonom. Dôvodom

zamietnutia nebolo len nesprávne posúdenia veci súdom, ale aj to, že uznesenie takého charakteru
súdy nie sú oprávnené vydávať. Odporca preto nebol povinný rešpektovať nezákonné rozhodnutie.
Doručenie listu od Mesta Malacky zo dňa 04.11.1999 odporcovi nebolo preukázané. Bez ohľadu
na túto skutočnosť, odporca mal s Mestom Malacky uzavretú platnú a účinnú nájomnú zmluvu, na
základe ktorej bol oprávnený užívať celé predmetné priestory bez obmedzenia. Nemal vedomosť

o tom, že nájomná zmluva zo dňa 05.12.1997 nebola vo vzťahu k navrhovateľke ukončená. Touto
zmluvou odporca nebol viazaný, keďže vo vzťahu k nemu zanikla uzavretím novej nájomnej zmluvy dňa
17.09.1999. Predošlé nájomné zmluvy medzi navrhovateľkou a Mestom Malacky zo dňa 10.07.1993
a 04.06.1997 zanikli podpísaním nájomnej zmluvy zo dňa 05.12.1997. Odporca tak bol oprávnený
užívať predmetné priestory sám na základe platnej a účinnej nájomnej zmluvy, a aj vymeniť zámok na

vchodových, aby chránil svoje výlučné užívacie právo. Pokiaľ ide o výšku ušlého zisku navrhovateľky
možno vychádzať výlučne z hospodárenia navrhovateľky, ktorá za porovnateľné obdobie dosiahla
stratu. Žiadna škoda jej tak nevznikla. Ak by aj vznikla, za jej vznik by nebol zodpovedný odporca,
ale Mesto Malacky ako prenajímateľ, ktorý porušil svoju právnu povinnosť a prenajal podľa všetkého
už prenajaté priestory odporcovi bez toho, aby prechádzajúci nájomný vzťah ukončil. Odporca preto

ani nie je pasívne legitimovaný pre náhradu škody. K návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov odporca uviedol, že navrhovateľka mala v priebehu 13 rokov trvajúceho súdneho
sporu dostatok časového priestoru na navrhnutie týchto dôkazov. Nové znalecké dokazovanie by
bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko sa vo veci vyhotovili už tri znalecké posudky a jedno
doplnenie znaleckého posudku, a predložené otázky boli dostatočne zodpovedané. Navrhovateľka

navyše v konaní pred súdom prvého stupňa nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Navrhovateľkou namietané úkony právnej služby, ktorých náhradu si odporca v konaní uplatnil, sú
preukázané záznamami z rokovania s klientom predloženými súdu spolu s vyčíslením trov konania zo
dňa 23.01.2013. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku vo veci samej
potvrdil, a v časti výroku vo veci náhrady trov právneho zastúpenia zmenil tak, že navrhovateľku zaviaže

zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11 913,48 eur. Zároveň žiadal zaviazať
navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 336,08 eur.
Proti výroku napadnutého rozsudku v časti nepriznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2
852,05 eur podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 11.04.2013.
Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi náhradu odmeny právneho zastúpenia za zastupovanie odporcu

za úkony od 13.06.2001 do 30.06.2009 z dôvodu zastupovania iným advokátom, ktorý si náhradu
nevyúčtoval a ani odporca nepreukázal, že by mu túto náhradu uhradil. Odporca mal za to, že nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia má podľa zákona účastník konania a nie jeho právny zástupca.
Odporca ako účastník má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za celé konanie, počas ktorého
bránil svoje právo voči neúspešnému účastníkovi konania - navrhovateľke. Nie je relevantné, ktorý

advokát a kedy odporcu zastupoval. Zo súdneho spisu je nepochybne preukázané, že nepriznané úkony
právnej služby boli skutočne vykonané a odporca má nárok na ich náhradu bez preukázania vyplatenia
odmeny pôvodnému advokátovi. Nepriznaním náhrady je odporca nútený uhradiť trovy daných úkonov
na vlastné náklady, čo predstavuje porušenie ústavného práva na právnu pomoc. Všetky úkony boli
vykonané účelne a boli potrebné na bránenie práva odporcu v konaní. Odporca preto žiada, aby mu

odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia na základe ich vyčíslenia zo dňa 20.01.2013 v celkovej
výške 11 913,48 eur (znížené oproti pôvodnému návrhu o DPH za úkon právnej služby „Stanovisko zo
dňa 25.05.2009“).Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania,
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky do merita veci je nedôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil vo veci skutkový stav, a vyvodil z neho správne skutkové aj právne
závery. Základom sporu je posúdenie, čo odporca vo vzťahu k navrhovateľke porušil svoju právnu
zodpovednosť a ak áno, či navrhovateľke vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením tejto
právnej povinnosti, za ktorú zodpovedá odporca v súlade s § 420 ods. 1 OZ. Súd správne vyhodnotil,
že pokiaľ mal odporca na sporné nebytové priestory v rozhodnom období platnú nájomnú zmluvu,

nemohol porušiť právnu povinnosť tým, že priestory užíval na svoje podnikateľské účely a znemožnil
navrhovateľke, aby ich užívala ona. Pokiaľ Mesto Malacky bolo toho názoru, že ich mal prenechať
navrhovateľke (načo ho písomne vyzvalo), malo svoje právne vzťahy s odporcom usporiadať tak, aby na
tenistýnebytovýpriestornemalinájomnúzmluvuvtomistomobdobíobajaúčastnícikonania.Jesprávna
námietka odporcu, že v tomto smere porušil svoju právnu povinnosť prenajímateľ priestorov, keď uzavrel
duplicitne dve nájomné zmluvy dvom rozdielnym subjektom, ktoré sa časovo prelínali. Ak súd prvého

stupňa na základe týchto skutočností dospel k záveru, že odporca právnu povinnosť neporušil, bolo
nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie na zistenie či navrhovateľke vznikla škoda vo forme ušlého
zisku, a ak áno v akej výške. Je pravdou, že aj navrhovateľka mala na sporné priestory v rozhodnom
období tiež nájomnú zmluvu, ale znemožnenie realizácie jej nájomného vzťahu na podnikateľské účely
spôsobil prenajímateľ tým, že uzavrel nájomnú zmluvu aj s odporcom, ktorý následne len riadne využil

svoje práva nájomcu k sporným priestorom.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok do merita veci potvrdil podľa § 219 ods. 1,2
O.s.p. v celom rozsahu.
Výrok o náhrade trov konania napadli obaja účastníci. Navrhovateľka namietla účelnosť priznaných trov
za tzv. „porady s klientom“. Odporca namietol skutočnosť, že mu neboli priznané trovy za všetky právne

úkony, ktoré boli v konaní vykonané zo strany jeho právnych zástupcov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania súd uviedol, že trovy
právneho zastúpenia v roku 2009 predstavovali odmenu právneho zástupcu v sume 878,91 eur za dva
úkony právnej pomoci - rokovanie s klientom v Malackách dňa 23.09.2009 (1,5 hod. = 1 úkon v sume
270,54eur+1úkonuvsume135,27eur)vsume405,81eur,azavyjadreniekvykonanémudokazovaniu

zo dňa 25.09.2009 v sume 270,54 eur s 19% DPH v sume 128,51 eur, s režijným paušálom po 6,95 eur
za dva úkony v sume 13,90 eur, náhradu cestovných nákladov v sume 25,38 eur (cesta na rokovanie
23.09.2009) a náhradu straty času za 1 hod. a 20 minút v sume 34,77 eur.
Vroku2010odmenaprávnehozástupcupredstavovalasumu4463,07eur za12úkonovprávnejpomoci
po 270,54 eur; a to za 5 rokovaní s klientom v Malackách dňa 15.02.2010, 29.04.2010, 24.05.2010,

13.09.2010 a 15.11.2010 (1,5 hod. = 1 úkon v sume 270,54 eur + 1 úkonu v sume 135,27 eur x 5) v sume
2 029,05 eur; za 7 úkonov po 270,54 eur (vyjadrenie k vypracovaným znaleckým posudkom zo dňa
17.02.2010, stanovisko z 29.03.2010, stanovisko k výzve súdu zo dňa 07.05.2010, zaslanie otázok na
znalca z 26.05.2010 a účasť na pojednávaní dňa 30.04.2010, 14.09.2010 a 16.11.2010) spolu v sume
3 246,48 eur s 19 % DPH v sume 616,83 eur, s režijným paušálom po 7,21 eur; za 12 úkonov v sume

86,52 eur, náhradu cestovných nákladov v sume 208,32 eur (cesta na 5 rokovaní a 3 pojednávania) a
náhradu straty času za 8 x za 1 hod. a 20 minút z Bratislavy do Malaciek a späť po 12,02 eur za každú
začatú polhodinu v sume 288,48 eur.
V roku 2011 odmena právneho zástupcu predstavovala sumu 2.000,08 eur za 6 úkonov právnej pomoci
po 270,54 eur; a to za 3 rokovania s klientom v Malackách dňa 23.02.2011 - 55 minút - 1/3 úkonu v

sume 90,18 eur, dňa 03.05.2011 - 1 hod. - 2/3 úkonu v sume 180,36 eur a dňa 05.08.2011 - 1 hod. -
2/3 úkonu v sume 180,36 eur ), za účasť na 2 pojednávaniach dňa 24.02.2011 a 05.05.2011, a zaslanie
otázok na znalca zo dňa 10.08.2011, spolu v sume 1 352,70 eur s 20 % DPH v sume 270,54 eur, s
režijným paušálom po 7,41 eur za 6 úkonov v sume 44,46 eur s 20 % DPH v sume 8,89 eur, náhradu
cestovných nákladov v sume 138,96 eur (3x cesta na rokovania a 2x na pojednávania) a náhradu

straty času za 5x 1 hod. a 20 minút z Bratislavy do Malaciek a späť po á 12,35 eur za každú začatú
polhodinu v sume 185,25 eur.
V roku 2012 odmena právneho zástupcu predstavovala sumu 1 318,41 eur za 4 úkony právnej pomoci
po 270,54 eur; a to za 2 rokovania s klientom v Malackách dňa 15.10.2012 - 1 hod. 10 minút - 2/3 úkonu
+ 1/3 úkonu v sume 270,54 eur, dňa 10.12.2012 - 45 min. - 1/3 úkonu v sume 90,18 eur, za vyjadrenie

k doplnenému znaleckému dokazovaniu zo dňa 10.12.2012 a účasť na pojednávaní dňa 11.12.2012,
spolu v sume 901,80 eur s 20 % DPH v sume 180,36 eur, s režijným paušálom po 7,63 eur za 4 úkony
v sume 30,52 Eur s 20 % DPH v sume 6,10 eur, náhradu cestovných nákladov v sume 85,15 eur (2xcesta na rokovania a 1x na pojednávanie) a náhradu straty času za 3x 1 hod. a 20 minút z Bratislavy
do Malaciek a späť po á 12,72 eur za každú aj začatú polhodinu v sume 114,48 eur.
V roku 2013 odmena právneho zástupcu predstavovala sumu 400,96 eur za 1 úkon právnej pomoci v

sume 270,54 eur za účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013 s 20 % DPH v sume 54,11 eur s režijným
paušálom 7,81 eur s 20 % DPH v sume 1,56 eur, náhradu cestovných nákladov v sume 27,88 eur (1x
cesta na pojednávanie) a náhradu straty času za 1 hod. a 20 minút z Bratislavy do Malaciek a späť v
sume 39,06 eur (12,35 eur za každú aj začatú polhodinu).
Súd odporcovi priznal odmenu právneho zastúpenia v celkovej sume 9 061,43 eur. Nepriznal mu

náhradu odmeny za zastupovanie odporcu od 13.06.2001 do 30.06.2009 s odôvodnením, že súčasný
právny zástupca odporcu (PAICEK LEGAL s.r.o.) v tejto dobe odporcu nezastupoval. Zastupoval ho
advokát JUDr. Ľubomír Hnát, ktorý si náhradu odmeny advokáta za zastupovanie nevyúčtoval a ani
odporca súdu nepreukázal, že by mu túto náhradu bol uhradil.
Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku odporcu, že súd prvého stupňa nepostupoval
správne, keď mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za obdobie od 13.06.2001 do 30.06.2009.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov právneho zastúpenia prináleží úspešnému účastníkovi súdneho
konania, nie právnemu zástupcovi, za všetky účelne vykonané úkony právnej služby počas celého
súdneho konania bez ohľadu na to, či ho zastupoval len jeden alebo viacerí právni zástupcovia. Súd
je povinný zistiť len to, či úkony boli skutočne vykonané, či šlo o účelne vynaložené trovy a či ich
právny zástupca riadne vyčíslil podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci právny zástupca odporcu

trovy riadne vyčíslil v podaní zo dňa 20.01.2013 za celé konanie do tohto dátumu. Účelnosť, resp. aj
realizáciu úkonov označených ako „rokovania s klientom“ napadla svojím odvolaním navrhovateľka.
Vzhľadom na ich početnosť mal súd prvého stupňa skúmať, či vzhľadom na predmet sporu a dĺžku
konania boli nevyhnutné opakovane v krátkych časových obdobiach rokovania medzi odporcom a jeho
právnym zástupcom. Je nepochybne, že počas 13 rokov trvajúceho súdneho sporu (ku dňu vyhlásenia

napadnutého rozsudku), musel byť právnemu zástupcovi jasný skutkový stav veci a nebolo súdom
zistené, prečo boli nutné rokovania s odporcom v tak početnom rozsahu. Taktiež mal súd skúmať aj
účelnosť vyúčtovaných cestovných nákladov právneho zástupcu odporcu spojené s jeho cestovaním
z Bratislavy do Malaciek za účelom týchto rokovaní s odporcom ( bolo vecou odporcu, aby si zvolil
advokáta priamo v mieste svojho bydliska, resp. ak sa rozhodol pre právneho zástupcu z Bratislavy,

malo byť zisťované prečo za ním nevycestoval on osobne).
Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, a ani svoje rozhodnutie v naznačenom smere dostatočne
nezdôvodnil, odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok do výroku o
náhrade trov konania odporcovi zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p.).
K výroku pod III.:
Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil výrokovú časť rozsudku zo dňa
22.01.2013 tak, že navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy dôkazu vo výške 665,97 eur do troch
dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Vydanie dopĺňacieho rozsudku navrhol odporca podaním zo dňa 11.04.2013 z dôvodu, že vo výrokovej
časti rozsudku vo veci samej chýba výrok o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi trovy konania vo
výške 665,97 eur, hoci to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Súd jeho návrhu vyhovel a postupom podľa
§ 166 ods. 1 a ods. 2 druhá a tretia veta O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľku
uhradiť odporcovi trovy dôkazu.

Protidopĺňaciemurozsudkupodalanavrhovateľkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanie
zodňa26.08.2013.Domáhalasa,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilsúduprvého
stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že súd prvého stupňa vydal nesprávne rozhodnutie v
merite veci, pretože neposúdil vec správne po právnej stránke a vyvodil vo veci nesprávne skutkové
závery. Preto sa voči rozsudku navrhovateľka odvolala. V prípade, že navrhovateľka bude úspešná,

nebude mať ani povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky proti dopĺňaciemu rozsudku nie je možné
vyhovieť.
V priebehu prvostupňového konania boli na návrh navrhovateľky vypracované znalecké posudky,

ktorými mala byť preukázaná výška škody spôsobenej navrhovateľke „protiprávnym konaním odporcu“.
Súd prvého stupňa žalobný návrh navrhovateľky zamietol a odvolací súd o odvolaní navrhovateľky
proti napadnutému rozsudku vo veci samej rozhodol tak, že tento rozsudok v merite veci potvrdil.Navrhovateľke preto vznikla povinnosť nahradiť odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania aj trovy
dôkazu podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj dopĺňací rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.