Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201996
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513201996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: I. H., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom N. XXX, pr. zast. W.. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, pr. zast.
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, AK, Boženy Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/6/2013-220 zo
dňa 29.9.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,

Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44325452, vydaný rozhodcom JUDr. S. H., sp. zn 2C/1299/2012 zo
dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71,
Košice, IČO: 31690094 proti žalovanej I. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX N. XXX o zaplatenie sumy
43,04 eur. Vyslovil, že žalovaný Rapid Life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904 je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j), § 40 ods. 2, § 40 ods. 3, aa 4, § 43 ods.
1, § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 36 ods. 2, § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobkyňa Katarína Živčáková sa podaným návrhom doručeným súdu dňa
23.4.2013 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice rozhodcu JUDr. Bohumíra
Zaujeca sp. zn. 2C/1299/2012 zo dňa 19.1.2012.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 1.8.2007 uzavrela ako poistník so žalovaným ako poistiteľom poistnú
zmluvu č. 4194300329. Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 17.8.2010
predmetnú poistnú zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 6.9.2010 jej

žalovaný oznámil, že k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 2.10.2010 o 00.00 hod. Žalovaný zároveň v
predmetnom oznámení vyúčtoval žalobkyni aj konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu
zániku poistenia, pričom žalobkynina základe predmetného vyúčtovania vznikol preplatok vo výške 184,45 eur, ktorý jej bol následne
zo strany žalovaného prostredníctvom poštovej poukážky vrátený. Následne si žalovaný návrhom na
začatie konania o zaplatenie 43,04 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnil na

Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 43,04 eur s príslušenstvom, ktorá mala
zodpovedať nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného
rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/1299/2012 bolo žalobkyni ako spotrebiteľke uložené
zaplatiť žalovanému v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku sumu
43,04 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni

doručené dňa 16.4.2013.

Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená v rámci
všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne, v dôsledku čoho je neplatná, a to s

poukazom na § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej uviedla, že ako
spotrebiteľaosoba,ktoráchcelauzavrieťpoistnúzmluvupostupujúcnazákladepokynovavdobrejviere
podpísala všetky žalovaným predložené dokumenty, pričom nemohla ani len tušiť, k čomu všetkému
sa má zaviazať podpísaním VPP, ktoré predstavuje 13 strán husto a drobno napísanými písmenami
písaného textu. V prípade, že by VPP nepodpísala, nedošlo by ani k uzavretiu poistnej zmluvy. Ak by

podpísanie VPP malo i napriek uvedenému obstáť ako platný úkon, vyslovila názor, že v tomto prípade
nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 OZ a § 39
OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou
doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy, došlo jednoznačne k zhoršeniu jej postavenia ako

spotrebiteľa, pretože pri absencii rozhodcovskej doložky by si žalovaný musel uplatniť svoj nárok súdnou
cestou na príslušnom súde v obvode podľa bydliska žalobkyne, čo je pre žalobkyňu neporovnateľne
výhodnejšie a hospodárnejšie ako zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom vzdialenom od
bydliska žalobkyne okolo 100 km. Dohodou s takýmto znením si žalobkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne
a bezpochyby zhoršila svoje zmluvné postavenie. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi

podnikateľom - žalovaným a spotrebiteľom - žalobkyňou. Zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej
nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa - žalovaného voči slabšej
strane, spotrebiteľovi - žalobkyni. Zmluvu a VPP žalobkyňa nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko tieto
boli vopred predformulované a v takomto znení aj predložené na podpis. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe, nebola o ich obsahu

informovaná. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu,
čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a
pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“ - konanie prebehlo na
základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho je konanie
pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie

odporu (len 5 dní oproti 15 dňom na podanie odporcu v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor
sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa
stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky (napr. za podanie odporu 72 eur) a finančnú
nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia žalobkyne ako spotrebiteľa od súdnych poplatkov).

Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania, s prednesom právnych zástupcov účastníkov konania
a vykonal dokazovanie prednesom žalobkyne, výsluchom svedkyne Dariny Cuperovej a oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, najmä poistnou zmluvou č. 4194300329 zo dňa 1.8.2007, Všeobecnými poistnými
podmienkami /ďalej len VPP/, dodatkom k VPP, oznámením o zániku poistenia, rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/1299/2012 zo dňa 19.1.2012, záznamom o

požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4194300329 a zistil, že skutkový stav zodpovedá
stavu, ako ho v žalobe opísala žalobkyňa s tým, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa
15.4.2013.

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky

z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude

rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať
skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského

súdu a jeho rokovaní poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd
zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovaní poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho
postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Ustanovenie § 243d ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“
nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného
ustanovenia je prelomenie materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je

možné vo veci konať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje
a zákon výslovne neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č.
355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na výkon

exekúcie súdnemu exekútorovi ( § 36 ods. 2 EP), súdu je známu z jeho úradnej činnosti, že v niektorých
prípadoch je žiadosť o udelenie poverenia zaslaná súdu aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od
doručenia návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie bola
stanovená do 3 mesiacov od účinnosti zákona, t.j. 31.3.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o
udelenie poverenia už musia byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov

na podklade rozhodcovských rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Žalovaný síce vyhlásil,
že žiaden návrh na výkon exekúcie voči žalobkyni na základe rozhodcovského rozsudku nepodal, ale ak
by súd žalobu zamietol a toto vyhlásenie by sa ukázalo nepravdivým, žalobca by sa dostal do situácie,
kedy by už nemohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samozrejme, by sa žalobkyňa
ako povinná v exekučnom konaní mohla brániť námietkami, resp. inými prostriedkami upravenými v EP,

čo by však znamenalo znova nastolenie „sporu“, ktorý sa rieši už v tomto konaní.

Teda dôvodom je aj právna istota účastníkov konania. Vyriešenie sporu zrušením rozhodcovských
rozsudkov z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je konečným rozhodnutím, keďže súd
musí zo zákona pokračovať v konaní v rozsahu žalôb podaných na rozhodcovský súd, v ktorých bude

rozhodnuté, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávky alebo nie.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia vystupoval
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj
požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. OZ, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala

žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Rozhodcovskú doložku upravenú v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa

nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ
sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského
súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu je podľa názoru súdu ukážkovým
príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom,
resp. osobou poverenou žalovaným, teda bola by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu.

Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že
ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť
si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej
strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej

doložky nevie, ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše.
Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej
zmluveanáslednesúuvedenédvaväčšierámčeky,jedennapodpispreklientaajedenprezamestnanca
poisťovne, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje

dojem, že ten hlavný, či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne
o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient
nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS /na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej/ o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s

predbežneformulovanouštandardnouzmluvou(č.3ods.2). Vtomtoprípadebolarozhodcovskádoložka
navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré
boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe
konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.

Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de

facto povinnosť).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Rozhodcovský

súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Na základe
uvedeného súd návrhu vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu, podľa ktorého
žalobkyňa ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie a
bránenie svojho práva.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok
je nezákonný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) Občianskeho súdneho
poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne,

aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade
s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky namietané dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa

jednotlivo, ani v jednom prípade však nezistil, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu, ktoré
by odôvodňovalo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné,
správne.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením

všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil
normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich
záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom
konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných
podmienok na jeho vyhlásenie.

Žalobkyňa uzatvorila dňa 01.08.2007 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so
žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných

poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednanáa ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade
akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných
poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania
žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných podmienok týkajúca sa
rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania

podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a
mätúcu.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu
spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo

smernice 93/13/EHS nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok
rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci

a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Z daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho

poriadku ako vecne správny potvrdil.

Záveromodvolacísúdupozorňujenaskutočnosť,žeúspešnýmpopretímplatnostirozhodcovskejzmluvy
dochádza k pokračovaniu v konaní na všeobecnom súde vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, čo vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z. z. v znení neskorších predpisov.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, táto
nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný takýto návrh tiež nepodal,

ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania nemohla byť priznaná.
Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo strany
žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové
konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.