Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235574
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112235574.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. S., bytom R. XXX, proti žalovanému J. T., bytom R.
XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 381/2012-230 zo dňa 20. 6. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX k. ú. R., a to parcelu č. 462/1 o výmere 537 m2 - orná pôda, parcelu
č. 462/3 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. 462/6 o výmere 134 m2
- zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 462/6 o výmere 134
m2; hnuteľné veci: vešiakovú stenu, chladničku s mrazničkou, sedaciu súpravu, komodu, skrinku

pod TV, stôl s napodobeninou mramoru, kuchynský stôl so štyrmi stoličkami, manželskú posteľ a
spálňový nábytok a záväzky zo zmluvy o poskytnutí podpory č. 707/2929/2001 uzatvorenej dňa
11.10.2001 a zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. 0327408008 a č.
03274033007) uzatvorenej dňa 27.8.2006. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni za účelom
úplného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 25.217,92 Eur do 6 mesiacov od
právoplatnostirozsudkuanáhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznal.Žalobkyniuložilpovinnosťzaplatiť

trovy štátu vo výške 24,50 Eur na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 24,50 Eur na účet Okresného súdu v Prešove
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nedospel k záveru, aby podiely
účastníkov konania na spoločnom majetku mali byť vyjadrené v neprospech žalobkyne, nakoľko

žalovaný nepreukázal, že by táto sa nepodieľala na nadobudnutí spoločného majetku z dôvodu, že
nepracovala, práci sa vyhýbala, spôsobovala rodine škody alebo sa podieľala na jeho nadobudnutí
nepodstatnou časťou, preto pri určení výšky podielu účastníkov konania na majetku nadobudnutom
počas manželstva vychádzal zo zásady uvedenej v ust. § 150 vety prvej Občianskeho zákonníka, teda,
že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Žalovaný však žiadal, aby súd zo spoločného odpočítal hodnotu výkonov jeho otca pri
výstavbe rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva spočívajúcich v realizácii
špecifikovaných stavebných prác (č. l. 105b) s uvedením výmery, jednotkovej ceny a celkovej ceny
realizovaných stavebných prác s tým, že tieto boli výlučne darované jemu.

Vzmysleust.§628Občianskehozákonníkapredmetomdarovacejzmluvymôžebyťvšetko,čomôžebyť

predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda veci hnuteľné a nehnuteľné, vrátane spoluvlastníckeho
podielu, byty a nebytové priestory a pokiaľ to ich povaha pripúšťa i práva alebo iné majetkové hodnoty.Vdanomprípadepodľanázorusúdusamotnácenaprácejednéhozmanželov,prípadneinéhorodinného
príslušníka dobrovoľne sa podieľajúceho na výstavbe rodinného domu patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania nie je takou majetkovou hodnotou, ktorá by v zmysle ust. § 628
Občianskeho zákonníka mohla byť predmetom darovania.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.11.2005 pod sp. zn. 22Cdo 1128/2005
investíciami vynaloženými do spoločného na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného

manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela.

Rodina predstavuje spoločenstvo blízkych osôb, medzi ktorými existujú úzke príbuzenské,
psychosociálne, emocionálne, ekonomické, ako aj ďalšie väzby. Je nesporné, že na Slovensku je
doposiaľ silne zakorenený princíp tradičného európskeho poňatia rodiny, založený na biologickom
pute pokrvného príbuzenstva medzi členmi rodiny, ktorého charakteristickou črtou okrem iného je aj

poskytovanie vzájomnej, nielen materiálnej, ale aj nemateriálnej pomoci medzi najbližšími príbuznými,
ktorými nesporne sú aj rodičia a deti.

Za takúto pomoc možno považovať prácu rodiča pri výstavbe rodinného domu svojho dieťaťa a
majetkovú hodnotu uvedených prác nie je možné považovať podľa názoru súdu za vnos z oddeleného

majetku jedného z manželov na majetok spoločný.

Pri určení podielov účastníkov konania na vypriadavanom majetku vychádzal z rozdielu súčtu aktív
vo výške 88.635,38 EUR (nehnuteľnosti 85.300,- EUR, vešiaková stena 100,- EUR, chladnička s
mrazničkou 20,- EUR, sedacia súprava 70,- EUR, komoda 400,- EUR, skrinka pod TV 80,- EUR, stôl

s napodobeninou mramoru 50,- EUR, kuchynský stôl so štyrmi stoličkami 40,- EUR, manželská posteľ
10,- EUR a spálňový nábytok so skriňami 50,- EUR a konto stavebného sporenia 2.515,38 EUR) a
pasív pozostávajúcich z nesplatenej časti úverov ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške
30.896,88 EUR, čo predstavuje sumu 57.738,50 EUR a teda podiel každého z manželov je 28.869,25
EUR.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil aj tým, že s poukazom na vyššie uvedené vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania je nesporné, že žalovanému boli prikázané veci vo
vyššej hodnote, ako je hodnota jeho podielu, preto je povinný žalobkyni vyplatiť finančnú náhradu jej
podielu na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku
vynaložil na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo zo spoločného majetku bolo
vynaložené na jeho oddelený majetok.

S poukazom na uvedené skutočností preto súd prvého stupňa pri určení výšky náhrady za podiel
žalobkyne vychádzal zo sumy 28.869,25 EUR, z ktorého odpočítal hodnotu vnosu žalovaného
pozostávajúceho z peňažných prostriedkov mu darovaných rodičmi na účely založenia stavebného
sporenia vo výške 110.000,- Sk (3.651,33 EUR) a teda hodnota náhrady podielu, ktorú má žalovaný
žalobkyni vyplatiť je v sume 25.217,92 EUR.

S poukazom na výšku náhrady za podiel žalobkyne súd prvého stupňa určil žalovanému dlhšiu lehotu za
účelom vytvorenia časového priestoru na získanie finančných prostriedkov pre účely vyplatenia určenej
náhrady v prospech žalobkyne.

Na základe uvedených skutočností preto súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p. O trovách štátu pozostávajúcich zo
znalečného vyplateného zo štátnych prostriedkov v celkovej výške 49,- Eur bolo rozhodnuté v zmysle

ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného
uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo viedlo knesprávnym právnym záverom súdu prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) a tým k nesprávnemu
určeniu výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý je on povinný zaplatiť žalobkyni. Súd ním navrhnuté dôkazy
nevykonal a napriek tomu vo svojom odôvodnení uviedol, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa sa

nepodieľala na nadobudnutí spoločného majetku rovnakou mierou. Hoci zároveň, prečo nepovažoval
za potrebné vypočuť svedkov a vykonať tie dôkazy, ktoré navrhoval, neuviedol, neodôvodnil a ani sa
inak s nevykonaním navrhovaných dôkazov nevysporiadal. Nie je v jeho finančných možnostiach, aby
si mohol dovoliť právneho zástupcu, ktorý by mu pomohol účinne presadiť jeho práva svojimi odbornými
vedomosťami, preto využíva možnosti, ktoré mu zákon dáva tak, ako je v jeho silách a trvá na tom, aby

práca jeho otca vo forme služby ako poskytnutého daru, ako aj miery pričinenia o spoločný majetok a
starostlivosti o deti žalobkyňou zohľadnené pri vyporiadaní BSM boli. Tvrdosť súčasného rozhodnutia
mu spôsobí existenčné problémy, nakoľko spláca úvery za nehnuteľnosť, deti sú v jeho starostlivosti
a žalovaná neprispieva nič navyše, ako je jej rozhodnutím dané a navyše bude nútený zobrať si úver,
či pôžičku na vyplatenie podielu. Navrhol rozsudok zmeniť a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni za účelom
úplného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu podstatne nižšiu, a to časť v

hotovosti a časť v splátkach podľa určenia súdu.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa navrhujúc rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad

upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že nie
sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

V danej veci je nepochybné, že žalovaný požadoval pred súdom prvého stupňa výsluch svojich rodičov
a syna E. a J. (č. l. 108 - 109, č. l. 176 spisu a č. l. 179 spisu).

Súd prvého stupňa na tieto návrhy zo strany žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval a návrhy na
dokazovanie jednak nevykonal a ani nerozhodol, že ich nevykoná, pričom tento svoj postup náležitým
spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku neodôvodnil.

Súd prvého stupňa napriek uvedenému konštatoval, že odvolateľ nepreukázal, že žalobkyňa sa
nepodieľala na nadobudnutí spoločného majetku rovnakou mierou alebo podieľala sa na jeho
nadobudnutí nepodstatnou časťou.

Za situácie, ak počas celého konania žalovaný namieta rovnosť podielov manželov podľa § 150 OZ

a súd prvého stupňa bez ďalšieho neodôvodní nevykonanie navrhnutých dôkazov na preukázanie, že
podiely oboch manželov nie sú rovnaké, tak potom súd prvého stupňa nepostupoval správne a svojím
postupom odňal možnosť konať účastníkom pred súdom, čo znamená dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Odvolaciemu súdu nedá nepripomenúť, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom
pomere. Určeniu iného, než rovnakého pomeru podielov by však musel predchádzať dokonale zistený
skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Aj z
uvedeného je zrejmé, že nevykonaním dokazovania navrhovaného zo strany účastníka bez toho, aby

totonevykonaniedôkazovboloodôvodnené,saodnímaúčastníkomkonaniaprávonaspravodlivýsúdny
proces.

Žalovaný tvrdí, že jeho otec postavil rodinný dom účastníkov „od základov po strechu“. Potom vzniká
otázka, či takýto prínos v takomto rozsahu do spoločného majetku je podstatným a v zmysle ust. § 150

OZ je potrebné ho zohľadniť do takej miery, aby došlo k prelomeniu zásady rovnosti podielov.

Za takejto situácie, ak prvostupňový súd nevykoná dokazovanie a nevykonanie dokazovania nijako
neodôvodní, potom ani odvolací súd nemôže urobiť záver o dôvodnosti namietaných okolností zo strany
odvolateľa, či vzhľadom na jeho tvrdený podstatný prínos k zadováženiu spoločného majetku zo strany

jeho otca má podstatný vplyv na prelomenie zásady rovnakých podielov.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa bez vykonania dokazovania nesprávne vylúčil z
možnosti darovania majetkové hodnoty podľa § 118 Občianskeho zákonníka.Za takejto situácie je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a nepreskúmateľným rozhodnutím
sa odníma účastníkom právo konať pred súdom.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu nález Ústavného súdu SR III.
ÚS 343/2014-26 zo dňa 25. 11. 2014 „Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich označených
základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom
krajského súdu, ktoré má vyplývať z extrémneho nesúladu skutkových a právnych záverov konajúcich

súdov „s vykonanými skutkovými zisteniami“. Pritom poukazuje na skutočnosť, že v konaní preukázala
„písomnou zmluvou a výsluchom jej rodičov ako svedkov“, že „ako býv. manželia nadobudli členský
podiel, že sa tak stalo síce za trvania manželstva, ale výslovne darom iba v jej prospech, preto sa mal
uplatniť režim výluky hodnoty tohto členského podielu z BSM“. Preto záver krajského súdu o „tzv. vnose
majetku oddeleného od BSM /tu darom od rodičov sťažovateľky/ na nadobudnutie členského podielu
družstevného bytu voľnou úvahou, lebo sa nedala zistiť jeho presná alebo približná výška“, bol podľa jej

názoru porušením zásady zákazu tzv. deformácie dôkazu, „teda vyvodenie takých skutkových zistení,
ktoré v žiadnom zmysle nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Hodnotenie tohto konkrétneho dôkazu
- výsluchu rodičov sťažovateľky a listinného dôkazu vo forme darovacej zmluvy - je tak poznamenané
prvkom svojvôle či arbitrárnosti, takže ide o taký prípad nesprávnej realizácie dôkazného konania
vo forme porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, ktoré malo za následok

porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska
ústavnej akceptovateľnosti napadnutého rozsudku bolo povinnosťou krajského súdu ako odvolacieho
súdu sa s touto podstatnou námietkou sťažovateľky v odôvodnení napadnutého rozsudku primeraným
spôsobom zaoberať a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadať. Uvedená námietka má v
okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru ústavného súdu podstatný charakter, a preto bolo z

hľadiskapožiadaviektvoriacichintegrálnusúčasťzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1
ústavyaprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1Dohovorunevyhnutné,abysakrajskýsúd
s ňou v odôvodnení napadnutého rozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal, t.j. zaujal
k nim jednoznačný a nespochybniteľný právny záver. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje a zároveň
sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 537/2012 (na ktorý

poukázala aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti), keď ústavný súd si osvojil právny názor vyjadrený v
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2914/99 a vzťahujúcim sa aj na posudzovanú vec, podľa
ktorého znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní
spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúži o nadobudnutie i udržanie spoločnej
veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie

spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému
manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú
finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak
vyjadrená nie iba percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol
zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude v prvom rade potrebné zistiť podrobne všetky okolnosti,
za ktorých bol rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania BSM účastníkov konania, postavený a
kto a v akej miere sa pričinil o jeho výstavbu. Zároveň posúdi ďalšie okolnosti potrebné pre spravodlivé
vyriešenie veci podľa § 150 OZ a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkou vyjadrenou v ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie bolo presvedčivé.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.