Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306212351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2306212351.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. R. L., B. XX, B., zastúpená advokátskou
spoločnosťou: Šiška & Partners, s.r.o., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 961, proti odporcovi: Ing.
arch. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, Q., zastúpený advokátkou: JUDr. Eleonóra Zuzáková,
Mierové námestie 4, Galanta, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č.k.17C 174/2006-764 zo dňa 20. novembra 2014 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 17C 174/2006-818 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy
konania, ktoré vznikli Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta vo výške 2.309,18 eur do

troch od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
ktoré vznikli Slovenskej republike a to na účet Okresného súdu Galanta vo výške 2.309,19 eur, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 141 ods. 2, § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 O.s.p. vecne
odôvodnil tým, že zo štátnych prostriedkov bola na trovy dôkazov v konaní vyplatená suma vo výške

4.618,35 eur. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania
navrhovateľkou z dôvodu, že účastníci konania uzatvorili dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, pričom sa
dohodli na predmete konania, ako i na náhrade trov štátu a to tak, že každý z účastníkov konania je
povinný zaplatiť štátu jednu polovicu náhrady trov štátu. Účastníci konania nespĺňajú predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, súd preto každého z nich zaviazal v 1/2-ici na náhradu trov štátu,

ktoré štát vynaložil na trovy dôkazu.

Dodatočne prvostupňový súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil II. výrok vyššie citovaného
uzneseniaOkresnéhosúduGalantač.k.17C174/2006-764zodňa20.11.2014včastivýškynáhradytrov
štátu, na ktorých úhradu súd zaviazal odporcu a to z nesprávnej sumy: 2.309,19 eur na správnu sumu
2.309,17 eur. Zároveň vyslovil, že v ostatných častiach zostáva uznesenie nezmenené. Rozhodnutie

odôvodnil po citácii § 164 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že bola nesprávne uvedená suma
titulom náhrady trov konania, ktoré vznikli Slovenskej republike na náhradu ktorej bol zaviazaný odporca,
pričom správne malo byť uvedené 2.309,17 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c),
d) a f) O.s.p. s odôvodnením, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, výška sa mu zdá neadekvátna,
nesprávna, nepodložená. Poukázal na to, že je nemajetný s minimálnym dôchodkom a z rozhodnutia

nie je možné zistiť ako sa súd dopracoval k tejto sume, z čoho vychádzal a na základe akých dôkazovrozhodol. Poukázal na to, že konanie vo veci samej bolo zastavené, pretože navrhovateľka zobrala
návrh späť a odporca so späťvzatím vyslovil súhlas.

Protitomutouzneseniupodalaodvolanienavrhovateľkaprostredníctvomprávnehozástupcuatovcelom
rozsahu z dôvodov uvedených podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Je názoru, že skutkové zistenia
súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd nezohľadnil skutkový stav veci, rozhodnutie odôvodnil
len právnou normou, pričom aké právne úvahy ho k náhrade trov konania viedli, to neuviedol. Podľa

odvolateľky je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, arbitrárne. Poukázala na chybu v rozhodnutí,
pretože pokiaľ každý z účastníkov má zaplatiť polovicu náhrady trov konania tak má za to, že je
to vyčíslené nesprávne. Každý z účastníkov bol povinný zaplatiť polovicu zo sumy 4.618,35 eur, čo
predstavuje sumu 2.309,18 eur. Prvostupňový súd sa však vôbec nevysporiadal s preddavkami, ktoré
navrhovateľka zložila na znalca - Znalecký ústav Slovenská technická univerzita pod položkou registra
D1417/07atonazákladetoho,žebolazaviazanázložiťpreddavoknaznaleckédokazovanieuznesením

zo dňa 14.12.2007 vo výške 15.000,-Sk/500,- eur, ktorú povinnosť si splnila. V tejto súvislosti poukázala
na to, že uvedeným uznesením prvostupňový súd upravil učtáreň, aby poukázala po právoplatnosti
uznesenia Ústavu súdneho znalectva, Stavebnej fakulty STÚ v Bratislave preddavok na znalečné
vo výške 15.000,- Sk a to z preddavku zloženého navrhovateľkou na znalca pod položkou denníka
112-11-207 položka registra D14 17/07 s tým, že preddavok bude poukázaný znaleckej organizácii.

Tento zložený preddavok súd opomenul odpočítať od priznanej sumy trov štátu. Keď prvostupňový súd
priznáva znalečné, neodpočítal preddavok vo výške 500 eur, ktorý bol zložený navrhovateľkou. Je to
suma, ktorú skutočne štát uhradil z vlastných prostriedkov nebola vo výške 1.689,86 eur, ale vo výške
1.189,86 eur. Odvolateľka poukázala na preddavky zložené na trovy spojené s podaním znaleckého
posudkuIng.Seka,keďsúduznesenímzodňa10.03.2010uložilodporcovipovinnosťzložiťnaúčetsúdu

preddavok vo výške 1.000,- eur, pričom odporca sa odvolal a prvostupňový súd jeho odvolaniu vyhovel a
zaviazal ho zaplatiť 500,- eur, odporca si svoju povinnosť splnil iba čiastočne a zložil preddavok vo výške
200,- eur (100,-eur položka registra D14 137/10 a 100,- eur položka registra D14 12/11). Odvolateľka
ďalej dôvodila, že znalecký posudok Ing. Seka bol v záujme odporcu na jeho návrh, na zaplatenie
preddavku súd zaviazal iba jeho a uznesenie bolo vykonateľné už v roku 2010 kedy bolo možné od

odporcu vymáhať plnenie. Preto by malo spravodlivé, aby odporca uhradil zvyšok preddavkov, na ktorý
ho súd zaviazal.

Čo sa týka preddavkov zložených na trovy spojené s podaním znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v zmysle uznesenia zo dňa 15.02.2012 bola navrhovateľke

a odporcovi uložená povinnosť zložiť preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku
vo výške 500,- eur, keďže tieto preddavky nepostačili, súd im uložil uznesením zo dňa 13.05.2013
povinnosť zaplatiť obom účastníkom ďalšie preddavky vo výške 250,- eur, spolu teda 750,- eur pre
každého účastníka. Z uznesenia č.k. 17C 174/2006-74 v spojení s opravným uznesením vyplýva, že
celková suma, ktorá bola zložená navrhovateľkou na úhradu odmeny hotových výdavkov znaleckého

dokazovania a to Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je vo výške 750,- eur a to
preddavok vo výške 500,- eur položka registra D14 20/12 a preddavok vo výške 250,- eur položka
registra D14 48/13. Suma zložená odporcom bola vo výške 438,36 eur a to preddavok vo výške 300,-
eur,položkaregistraD14133/11apreddavokvovýške100,-eurpoložkaregistraD1470/12apreddavok
vo výške 38,60 eur položka registra D14 65/2013. V tejto súvislosti odkazuje odvolateľka na § 140 ods.

1, § 141 ods. 1 O.s.p. ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. ÚS 520/2012 a rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo 426/2012.

Navrhovateľka uhradila všetky preddavky riadne a včas, odporca uhradil iba čiastočne vo výške
438,63 eur a neuhradil 311,37 eur. Prvostupňový súd neodôvodnene zvýhodnil odporcu a neboli

rešpektované základné atribúty spravodlivého súdneho konania. Prvostupňový súd teda opomenul
odpočítať preddavok zložený navrhovateľkou vo výške 500,- eur, D14 77/07 a navrhovateľka zložila na
účet súdu všetky sumy stanovené preddavky na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1.250 eur na
rozdiel od odporcu, ktorý zložil iba vo výške 638,63 eur. Celkové trovy znaleckého dokazovania boli
vo výške 6.006,98 eur, jedna polovica predstavuje 3.300,49 eur, navrhovateľka zložila preddavky vo

výške 1.250 eur, teda by mala nahradiť trovy konania vo výške 1.753,49 eur a odporca na znalecké
dokazovanie zložil preddavky vo výške 638,36 eur a zostáva mu uhradiť náhrada vo výške 2.364,86 eur.
Štáttedazosvojichprostriedkovuhradiltrovydôkazov,ktorénebolikrytépreddavkamivovýške4.118,35
eur, pričom navrhovateľka je povinná uhradiť z toho polovicu vo výške 1.753,49 eur a odporca vo výške2.364,86 eur. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a to tak, že navrhovateľka je
povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Slovenskej republike a to na účet Okresného súdu Galanta
vo výške 1.753,49 eur a odporca je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Slovenskej republike a

to na účet Okresného súdu Galanta vo výške 2.364,86 eur.

K doručenému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka uviedla, že z dohody o mimosúdnom vyporiadaní zo
dňa 20.12.2013 vyplýva, že predmetom bol tiež záväzok odporcu zaplatiť jednu polovicu z trov súdneho
konania. Poukázala na to, že z podaného odvolania odporcu nie je zrejmé čoho sa odvolaním domáha.

Uviedla, že podala taktiež odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu.

Uznesením súdu prvého stupňa 17C 174/2006-821 zo dňa 17. februára 2015 prvostupňový súd
odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania podali včas

účastníci konania (§ 201 a 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 202 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť ako vecne správne.

Predmetom konania je náhrada trov konania štátu.

Odvolateľka v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za

konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a

ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§

219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím argumentom navrhovateľky odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolateľka ako prvé uvádza, že napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací súd

poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky.

Odvolateľka žiadala zohľadniť zaplatené preddavky na trovy znaleckého dokazovania.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Povinnosť platiť trovy konania je založená na záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas
konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo
jeho zástupcovi.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania, pripúšťa zákon výnimku.
Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platí namiesto účastníkov trovy konania štát.
V zmysle toho platí štát napr. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom (§ 141 ods. 2).

V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát
podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa

výsledkov konaniastíhalapovinnosťnahradiťtrovykonaniadruhémuúčastníkovi.Zuvedenéhovyplýva,
že účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, možno náhradu
takýchto trov uložiť len v tom prípade, ak v konaní nemal úspech alebo mal úspech len čiastočný.

V konaní, ktoré bolo zastavené, hradí štátu náklady konania, ktorému bola podľa § 146 ods. 2 uložená

povinnosť nahradiť náklady druhému účastníkovi (druhej strane). Ak bolo o náhrade nákladov medzi
účastníkmi rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), hradia obaja účastníci (obe strany) náklady štátu
rovným dielom.

Súd prvého stupňa vo veci samej uznesením č.k. 17C/174/2006-721 zo dňa 16.1.2014, konanie zastavil,

keďže navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť a navrhla konanie zastaviť z dôvodu
uzatvorenia mimosúdnej dohody o predmete konania, ako aj o náhrade trov štátu medzi účastníkmi
konania, súčasne žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu
rozhodol tak, že súd o nej rozhodne samostatným uznesením. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.2.2014.

Vychádzajúc z uvedeného potom v danom prípade vzhľadom na výsledok konania vo veci samej a
rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, platí, že obaja účastníci hradia náklady konania
rovným dielom, keďže nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V danom štádiu konania rozhodovania o náhrade trov konania štátu, prvostupňový súd vychádzal zo
zistenia ktoré trovy dôkazov štát platil. Keďže v danej veci došlo k početným znaleckým dokazovaniam
(štát platil aj svedočné), osobitne prvostupňový súd zisťoval ktoré trovy dôkazov súd platil a z tejtosumy potom vychádzal a uložil povinnosť hradiť náklady štátu rovným dielom obom stranám sporu.
Odvolateľka žiadala zohľadniť zaplatené preddavky na znalecké dokazovanie, teda išlo o jej trovy
konania, ktorých náhradu mala uplatniť v štádiu rozhodovania o náhrade trov konania účastníkov. Z

tohto dôvodu potom odvolanie odporkyne nebolo dôvodným.

K odvolacím argumentom odporcu odvolací súd uvádza, že k preskúmateľnosti napadnutého uznesenia
je dôvodné odkázať na vyššie uvedené odôvodnenie, v ktorom sa odvolací súd už tejto otázke venoval.

Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne,
a preto odvolací súd postupom podľa ust. § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v
spojení s opravným uznesením potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.