Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010131
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010131.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2016, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Márie Leškovej a Mgr. Alexandra Tureka, v trestnej veci
obžalovaného O. W.C., takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku obžalovaného O. W., nar. Q..XX.XXXX C. W., T. D. W.Ž.,
P. X, D. N. D. W., J. Č.. X spod obžaloby zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, ktorých sa mal
dopustiť tak, že

dňa 27.09.2015 okolo 21.20 hod. v Rožňave na ulici Čučmianskej, pred bránou rodinného domu č. 40, po
predchádzajúcej hádke fyzicky napadol T. W. takým spôsobom, že presne neidentifikovaným polenom
ho chcel udrieť po hlave, pričom poškodený T. W. reflexívne zdvihol ľavú ruku v snahe zablokovať tento
úder, týmto predmetom ho zasiahol do oblasti ľavého predlaktia, čím mu spôsobil zlomeninu vretennej
kosti ľavého predlaktia, s dobou liečenia v trvaní najmenej 42 dní,

o s l o b o d z u j e ,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku súd poškodených T. W. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.,
Krajskú pobočku Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie
vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal obžalobu na O. W. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, ktorých sa mal
dopustiť tak ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť
vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný a využil právo nevypovedať.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať, jeho výpoveď z prípravného
konania v zmysle ustanovenia § 258 ods.4 Trestného poriadku bola prečítaná. Z tejto vyplynulo, že v
kritický večer - v nedeľu bol už v posteli a pozeral televízor, keď počul, že niekto hodil kameň na ich
plechovú strechu. Tiež počul kričanie, že ich zabijú a podpália im dom. Na to otec s matkou vyšli vonkuna ulicu a tam ich napadol N. W. so synmi N., T. a ich matkou K.. S nimi mal byť aj W. F.. Potom z domu
vyšiel aj on a jeho bratia O. O. W., ako aj ich ženy. Keď vyšiel vonku hneď sa chytil s poškodeným T. W.,
pritom sa dostali aj na zem a otec poškodeného udieral zrejme s poriskom z lopaty. Chcel aj jeho udrieť,

pritom ho aj udrel, no udrel aj poškodeného syna T. práve vtedy, keď bol rozohnaný a ľavou rukou ho
chcel udrieť, zrejme ho musel silno udrieť, pretože vykríkol po maďarsky „čo robíš“. Rozhodne poprel,
že by bol utekal za poškodeným T. W. a že by pred bránou starých rodičov ho udrel nejakým predmetom
po ruke a že by mu tým ruku zlomil. Tvrdil, že zrejme ruku mu zlomil jeho otec spôsobom, ako to vyššie
popísal. Toto potvrdil aj pri konfrontácii s poškodeným jednak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom

pojednávaní. Obžalovaný v prípravnom konaní tiež tvrdil, že bitku vyprovokovali poškodený s otcom a
matkou a v ten večer oni aj rozbili okno na bratovom aute zn. Golf.

Poškodený T. W. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v kritický večer šla jeho matka kúpiť cigarety, pritom
bola napadnutá matkou obžalovaného, ako aj obžalovaným. On s otcom a bratom N. boli v dome starých
rodičov, a keď počuli, že niekto kričí, že „bijú ti manželku“, vybehli z domu a utekali smerom kde mala byť

napadnutá ich matka. Napadnúť ju mala matka obžalovaného, ktorá jeho matke požičiavala peniaze a
keďže matka mala problémy s peniazmi, včas ich nevrátila, tak z toho dôvodu bola napadnutá. Z domu
a z dvora starých rodičov vybehli bez toho, že by niečo zobrali do rúk. Keď prišli na miesto, videl, že
jeho matka sa bije s matkou obžalovaného, no už vtedy proti nim šla rodina obžalovaného, ktorí mali v
rukách nejaké drevené predmety. On sa dostal do fyzického konfliktu s W. W. - bratom obžalovaného.

Tvrdil, že s obžalovaným sa do fyzického kontaktu nedostal. Bol niekým udretý aj do hlavy, museli mu
ranu zašívať tromi stehmi, no nevedel povedať kto mu toto zranenie spôsobil. Keďže videli , že oni sú
v presile, tak utekali do dvora starej matky. Keď bol pred bránou asi 3-4 m stará mama zakričala, aby
dal pozor, na to sa otočil a vtedy videl, že na neho útočí obžalovaný, ktorý mal v ruke nejaký predmet,
útočil mu smerom na hlavu, preto nastavil ruku, takže obžalovaný mu trafil ruku a práve vtedy došlo

k zlomeniu. Na otázku obhajcu, aby zdôvodnil rozpor, keď v trestnom oznámení udával, že tržnú ranu
na hlave mu spôsobil obžalovaný a na hlavnom pojednávaní tvrdil, že nevie kto mu túto ranu spôsobil,
zotrval na tvrdení, že nevie kto ho udrel do hlavy. Taktiež nevedel zdôvodniť rozpor medzi tvrdením v
prípravnom konaní, kde tvrdil, že keď bol pri bránke tak sa otočil a vtedy videl za ním obžalovaného, ako
je zahnaný smerom na jeho hlavu, na to zdvihol ruku nad hlavu a zachytil úder a na hlavnom pojednávaní

tvrdil, že otočil sa po tom, ako stará mama zakričala, aby dal pozor. Ďalej vypovedal, že po príchode
policajtov týmto neoznámil, že má zranenú ruku a to preto, lebo sa ho na nič nepýtali. Až na druhý deň
to oznámil vyšetrovateľovi. Nevie o tom, že by niekto rozbil okno na motorovom vozidle zn. Golf. Tiež
tvrdil, že W. F. tam prítomný nebol.

Nevedel sa vyjadriť k tvrdeniu starej matky, ktorá tvrdila, že keď vybehli z ich dvora smerom kde mali
biť jeho matku, zobrali do rúk palice.

Svedok N. W., otec poškodeného, vypovedal, že kritického dňa spolu s manželkou a synom T. boli
u svokrovcov im pomáhať. Manželka vo večerných hodinách okolo 21.00 hod. šla kúpiť cigarety. Po

niekoľkých minútach počuli krik, niekto volal „utekajte bijú K.“. Na to vybehol so synom T. a utekali
smeromkobchodu.Svokravyšlapredbránuaodtiaľtosledovala.Keďprišlinamiestovidel,žemanželka
bola na zemi, okolo nej bol obžalovaný so svojou matkou. Matka obžalovaného jeho manželku ťahala
za vlasy. Vtedy už na to miesto utekali aj otec obžalovaného so synmi W. a O. s kolíkmi v rukách. Keď
sa stretli, chytil sa on s O. W., syn N. sa bil s W. W., do neho skočil aj obžalovaný a jeho starší brat.

Neskôr aj obžalovanému v ruke videl nejaký drevený predmet. Keď pribehli na miesto, vtedy obžalovaný
ešte v ruke nič nemal. Keď videl, že oni sú v presile, synovi povedal, že utekajme preč. Keď boli asi
3-5 m pri bráne počul, ako svokra zakričala na syna T. „dávaj pozor“, vtedy syn T. sa otočil, pritom on
videl, že obžalovaný nejakým predmetom v ruke mieril na hlavu syna T., syn nastavil ruku, takto zachytil
úder od obžalovaného a syn aj zajačal od bolesti. Podľa neho vtedy obžalovaný musel synovi ruku

zlomiť. Tvrdil, že on so synmi a s manželkou žiadne predmety v rukách nemali. Podľa neho dôvodom
napadnutia jeho manželky bolo to, že manželka si požičala od matky obžalovaného peniaze na úroky
a manželka peniaze nevrátila. Za celý čas on nikoho neudrel, pretože nemal na to ani šancu, nevidel
ani to, že by syn T. niekoho udrel. Taktiež poprel, že by v kritický večer on so synmi a manželkou bol
pred bránou domu obžalovaného a jeho rodičov. Nevie o tom, že by bolo nejaké okno na aute rozbité.

Keďže on v ruke nič nemal, on nemohol ani synovi zlomiť ruku.

Svedkyňa O. J., stará matka poškodeného, vypovedala, že v kritický večer dcéra s manželom a vnukmi
im boli pomáhať doma, dcéra potom večer šla kúpiť cigarety a keď odišla, počuli, že niekto kričí „N., ženuti bijú“. Na to zať, ako aj vnuk utekali z dvora, pritom zobrali z dvora palice a to z metly, ako aj z hrablí
a utekali smerom kde bili jej dcéru. Ona vyšla pred bránu. Videla, že vnuk T. sa bil s obžalovaným a
jeho bratom W. a zať sa bil s otcom obžalovaného. Videla to na vzdialenosť 4-5 metrov. Tiež videla, ako

otec obžalovaného spadol na zem a to po údere palicou zo strany jej zaťa. Neskôr vnuk T. sa prestal
biť s obžalovaným a s W. W., vnuk T., ako aj so zaťom sa vracali do jej dvora, za nimi šiel obžalovaný,
videla , že obžalovaný chcel vnuka napadnúť, preto zakričala „T. pozor“ a vtedy videla ako obžalovaný
udrel vnuka po ruke. Udrel ho palicou. V čase keď kričala pozor T., vnuk T. sa otočil, ruku mal vo výške
pása v pravom uhle a vtedy ho po nej obžalovaný udrel, dobre to videla. Po tomto údere vnuk vošiel

do brány, ako aj ostatní a bránu zavreli. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný mal v
ruke čierny gumený obušok necelý meter veľký a na hlavnom pojednávaní tvrdila, že obžalovaný mal v
ruke drevenú palicu, nevedela tento rozpor odstrániť

Matka poškodeného, K. W., vypovedala, že v kritický večer šla kúpiť cigarety, po ceste sa stretla s
obžalovaným a jeho matkou. Od matky obžalovaného si požičiavala peniaze na úroky a to tak, že keď

jej požičala 200 € o mesiac jej musela vrátiť 300 €. Keďže nemala peniaze na vrátenie, z toho vznikol
medzi nimi incident - pobili sa. Matka obžalovaného ju chytila za vlasy, spadli na zem a keď bola na
zemi, obžalovaný ju kopol do tváre, mala aj napuchnutú peru. Ona sa bila s matkou obžalovaného na
zemi, takže nevidela kto s kým sa bije. Tvrdila však, že pribehla tam aj manželka obžalovaného s
veľkou drevenou palicou a udrela ju po ruke. Neskôr bežala domov do dvora matky, za ňou bežal aj

manžel a posledný bežal syn T.. Keď bola už skoro pri bráne, tak jej matka, ktorá stála pri bráne zakričala
na jej syna „pozor T.“ a vtom syn zdvihol ruku a nevedela povedať akou palicou, ale bola to drevená,
obžalovaný ho udrel po ruke. Na to vošli všetci do dvora, bránu zavreli a potom ešte obžalovaný s otcom
niečím na bránu búchali. Pokiaľ v prípravnom konaní nevypovedala, že manželka obžalovaného ju
udrela palicou po ruke, tak len preto, lebo sa bála rodiny obžalovaného, aby nezbili jej švagrinú.

Svedok N. W., brat poškodeného, vypovedal, že v kritický deň bol spolu s rodičmi a bratom T. pomáhať
u starej matky. Večer matka šla kúpiť cigarety a keď odišla počuli, ako niekto na otca kričal, že ti bijú
manželku. Na to spolu s otcom a bratom vybehli z dvora bez toho, že by niečo zobrali do rúk, neskôr
videl, ako matka leží na zemi, pritom videl, že obžalovaný stál pri nich, mal v ruke nejakú palicu a vtedy

už oproti nich šli W. O. ml., O. st. a W.. K nemu pribehol O. W. ml. a on neregistroval čo robí brat
a otec. Nič nevidel, lebo on ušiel. Vrátil sa až potom keď prišli policajti, videl, že brat má napuchnutú
ruku. V ten večer mu brat nepovedal, čo sa mu stalo s rukou až potom keď šli na pohotovosť od matky
sa mal dozvedieť, že k zlomenine ruky malo dôjsť úderom od obžalovaného. Tvrdil, že tvrdenie starej
matky, že keď z dvora vybehli zobrali do rúk poriská z metiel a hrablí nie je pravdivé. Tiež tvrdil, že on

nikomu zranenie nespôsobil.

Svedok S. J., starý otec poškodeného, vypovedal, že on samotnú bitku nevidel, počul len veľký krik.
Videl len to, ako poškodený prišiel do dvora, sadol si do fúrika, on sa ho pýtal, že čo mu je, no on mu
nechcel nič povedať. Nevedel povedať kto volal políciu.

Svedkyňa O. W., matka obžalovaného, vypovedala, že v kritický večer konflikt začali poškodený s
rodinou, ktorí prišli pred ich dom, najprv rozbili vonku okno na synovom aute, hádzali kamene na strechu
a kričali na nich, aby išli vonku. Spolu s manželom vyšli vonku, kde ju napadla K. W. so synom N.
a jej manžela napadol manžel K. W.. Nespravila ani 3 kroky a dostala aj ona úder od poškodeného

teleskopickým obuškom. V dôsledku tohto úderu krvácala nad ľavým okom. Potom z domu vybehli aj
synovia O. a W., no jej manžel už mal vtedy rozbitú hlavu. Potom videla, že poškodený napadol jej syna
O., spolu sa bili. Keď jej syn O. s poškodeným boli na zemi, otec poškodeného bol rozzúrený a poriskom
v ruke ich bil. Viackrát ich udieral a poškodený pritom aj kričal, že „čo robí“. Tvrdila, že jej manžel bol
napadnutý zozadu bratom poškodeného N. tak, že ho sekerou udrel do hlavy. Po údere zostal ležať na

zemi. Keď niekto kričal, že idú policajti, poškodený s otcom a matkou sa pobrali preč. Nikto za nimi z
ich rodiny nešiel, takže jej syn nemohol zlomiť poškodenému ruku pred bránou rodinného domu starých
rodičov.

Svedok O. W. - otec obžalovaného, v podstate rovnako vypovedal, ako O. W., až na to, že keď vyšiel

vonku z dvora , zobral so sebou bejzbolovú palicu, ktorá neskôr bola aj nájdená po príchode policajtov.
Zozadu bol udretý sekerkou N. W. (bratom poškodeného), spredu ho udieral poriskom od lopaty otec
poškodeného. Po údere sekerou spadol na zem, na to otec poškodeného sa otočil a začal týmto
poriskom od lopaty udierať jeho syna O., ako aj samotného poškodeného, ktorý sa bil na zemi.V podstate to isté vypovedal svedok O. W. ml., brat obžalovaného, ktorý tiež potvrdil, že obžalovaný sa
s poškodeným bili a keď boli na zemi, udieral ich poriskom od lopaty otec poškodeného a pri jednom z

úderov poškodený vykríkol po maďarsky smerom k svojmu otcovi „čo robíš“.

To, že celý incident vyprovokoval poškodený s rodinou potvrdili aj svedkyne K. W. - manželka
obžalovaného, C. J. - švagriná obžalovaného, ktorá volala aj políciu, O. I., J. W..

Svedkyňa W. K. vypovedala, že v kritický večer šla k svojej mame pre deti a po ceste videla, ako N.
W. st. rozbíjal okno na aute s veľkou hrubou palicou a jeho synovia hádzali kamene na strechu domu,
pritom kričali , že ich všetkých pozabíjajú. Videla ako vyšli z domu O. W. s manželom O., pýtali sa ich,
že čo tam kričia, pritom N. W. st. ešte raz buchol do auta. Navzájom sa potom pobili. Videla ako sa
spolu bijú aj obžalovaný s poškodeným a ako otec poškodeného bil obžalovaného s palicou, ale udrel
aj poškodeného. Tiež videla ako N. W.U. ml. udrel otca obžalovaného, ktorý po údere spadol na zem a

veľmi krvácal, nevedel povedať akým predmetom ho udrel.

Vypočutí svedkovia K. H., K. N., policajti OO PZ Rožňava, na hlavnom pojednávaní vypovedali, že
na miesto samé prišli už v čase, keď bolo po bitke. Na mieste ich čakal obžalovaný s rodinou. Na
mieste samom bola taktiež sanitka RZP, v ktorej ošetrovali O. W. st., otca obžalovaného. Svedok K.

N. vypovedal, že pôvodne na OO PZ Rožňava vypočúvali otca obžalovaného - O. W. s manželkou,
ktorí boli ako poškodení. V súvislosti s touto bitkou on pôvodne aj začal trestné stíhanie za ublíženie
na zdraví O. W. st. , ktoré si vyžiadalo liečenie okolo 10 dní a výtržníctvo. Po vypočutí svedkov zo
strany obžalovaného, ako aj poškodeného odstúpil vec vyšetrovačke. Čo sa s tým ďalej robilo nevedel
povedať. Nespomínal si, že by poškodený v ten večer sa sťažoval na bolesti ruky.

Svedok K. H. vypovedal, že býva v Rožňave na Cintorínskej 1, t.j. nad Rómskym klubom. V kritický
večer bol vonku na dvore, pričom počul krik a buchot a bolo rozbité aj okno na aute. Videl tiež, ako N.
W. so synmi N., T. a manželkou šli k domu O. W.. Kričali na nich, aby išli von, že ich zabijú a v rukách
mali palice a sekery. Videl ako hodili kameň na strechu domu O. W. a po chvíľke sa strhla bitka. Nevedel

povedať kto konkrétne s kým sa bil. Keď niekto zakričal , že idú policajti, tak N. W. sa rozbehli dole,
poodhadzovali všetky veci, s ktorými sa bili. Za nimi mal utekať aj obžalovaný a jeho bratia, ale čo sa
dialo už dole to nevidel. Tvrdil, že obžalovaný a jeho bratia v rukách nemali žiadne predmety. Sledoval
to na vzdialenosť 40 - 50 m a tvrdil, že okno na aute rozbil poškodený T. W..

Svedok R. N. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v kritický večer videl ako hore ulicou šiel poškodený
T.Á. W. ešte s jedným fúzatým, v rukách mali nejaké palice, poriská, ako aj železné tyče a videl ako
rozbili okno na aute a kričali „poďte vonku, zabijeme vás“. Vonku vyšiel O. W. a jeho manželka, tento sa
začal hneď biť s tým starším čo mal fúzy. Potom vybehli z domu aj synovia O. W. st. Tiež videl ako sa
obžalovaný bil s poškodeným. Skončilo to tak, že niekto zavolal, že idú policajti, na to poškodený s jeho

rodinou utekali dole. Obžalovaný aj s ďalšími zostali na mieste a čakali na policajtov.

Svedkyňa Ž. F. potvrdila, že N. W. st. bil obžalovaného, ktorý bol na zemi s poškodeným a pri jednom
z úderov poškodený vykríkol „čo robíš“.

Svedok MUDr. T. C., ktorý v kritický večer na chirurgickej ambulancii v Rožňave ošetroval poškodeného
vypovedal, že si spomína len na to, že poškodeného, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní
ošetroval, ale čo konkrétne obžalovaný povedal si už nepamätá, všetko je to uvedené v lekárskej správe.
Nespomínal si na to, že by poškodený udával, akým spôsobom došlo k zlomenine jeho ruky.

Zo znaleckého posudku MUDr. N. C. a jeho výpovede vyplynulo, že poškodený kritického dňa utrpel
tržno-zmliaždenú ranu temena hlavy, pomliaždenie prednej steny hrudnej a zlomeninu vretennej kosti
ľavej ruky. Z týchto poranení najvážnejším je zlomenina vretennej kosti vľavo, ktorá vznikla priamym
úderom na kosť. Tento druh zlomeniny podľa znalca môže vzniknúť dvomi spôsobmi a to buď pádom
na tvrdí predmet alebo priamy úderom na túto časť ruky. Táto zlomenina vznikla jediným úderom. K

zlomenine mohlo dôjsť úderom pod pravým uhlom smerujúcim na ruku. Pripustil, že túto zlomeninu
poškodenému mohol spôsobiť aj jeho otec, pokiaľ by ho priamo udrel. Musel to byť priamy silný
úder. Znalec teda pripustil, tak verziu mechanizmu vzniku zranenia, ktorú udával poškodený, ako aj
obžalovaný.Z prečítanej lekárskej správy od MUDr. T. C. vyplynulo, že dňa 28.09.2015 bol poškodený ošetrený na
UPS chirurgickej ambulancii NsP Sv. Barbory v Rožňave. Poškodený udával, že bol napadnutý známymi

osobami, na okolnosti sa pamätal. Pri ošetrení boli zistené vyššie popísané poranenia.

Z lekárskej správy od MUDr. T. C. na čl. 196 vyplýva, že dňa 27.09.2015 o 23.09 hod. bola ošetrená
O. W. (matka obžalovaného), ktorá udávala, že bola napadnutá známymi osobami, udretá palicou do
oblasti obočia vľavo. Túto predložil na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného.

Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom a fotodokumentácie vyplýva, že na mieste, kde malo dôjsť
k bitke bolo nájdené drevené porisko o dĺžke 1,29 m, drevená palica o dĺžke 75 cm, rozpadnutý
teleskopický obušok čiernej farby, zlomená drevená časť poriska dĺžky 86 cm a zlomená drevená časť
poriska dĺžky 80 cm (podoba bejzbolovej palice).

Z prečítaného rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy v Rožňave
sp.zn. OU-RV-OVVS-2016/001567-Mi zo d ňa 29.02.2016 vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d/ Zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktorého sa mali dopustiť

obžalovaný O. W. a jeho matka O. W. tým, že dňa 27.09.2015 okolo 21.30 hod. pred domom č. 7 na
Krátkej ulici v Rožňave mali fyzicky napadnúť K. W., nar. XX.XX.XXXX (matku poškodeného) tak, že O.
W. ju mala ťahať za vlasy a O. W. ju mal jedenkrát kopnúť nohou do tvárovej časti hlavy bolo podľa §
76 ods.1 písm.c/ Zákona SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zastavené z
dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvineným z priestupku preukázané.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12
Trestného poriadku dospel k jednoznačnému záveru, že nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť
záver, že skutku popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustil obžalovaný, v tomto smere sú
značné a závažné pochybnosti a preto súd vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach

v prospech obžalovaného, ho spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm.c/ Trestného poriadku
oslobodil.

Z vykonaného dokazovania vyplývajú dve verzie , čo sa týka vzniku konfliktu medzi rodinou
obžalovaného a rodinou poškodeného. Obžalovaný spolu s rodinou tvrdí, že konflikt vyprovokoval

poškodený s rodinou tým, že prišli k ich domu, kde hádzali kamene na strechu domu, vykrikovali, že ich
pozabíjajú a rozbili aj okno na aute zn. Golf. Túto verziu potvrdili aj nestranní svedkovia K. H., R. N. O.
Ž. F.. Na druhej strane poškodený s rodinou tvrdia, že konflikt vznikol po tom, ako matka obžalovaného
pre požičané peniaze napadla matku poškodeného, keď šla kúpiť cigarety a práve vtedy mal niekto
kričať na otca poškodeného, že mu bijú manželku a preto sa tam rozbehli. V tomto smere však nebol

zabezpečený žiaden svedok, ktorý by potvrdil, že na otca poškodeného kričal. Predsa keby tomu tak
bolo museli by udať toho, kto to mal vidieť a kričať. Ich verzia je spochybnená aj rozhodnutím Okresného
úradu o zastavení priestupkového konania (viď vyššie uvedené citované rozhodnutie Okresného úradu
v Rožňave).

Obžalovanéhopriamousvedčovalpredovšetkýmpoškodený.Súdjehovýpoveďvšakhodnotí,vzhľadom
na rozpory v jeho výpovediach, ako nevieryhodnú. Tieto rozpory spočívajú v tom, že pôvodne tvrdil, že
obžalovaný ho fyzicky napadol tak, že ho udrel dreveným predmetom do hlavy, čím mu spôsobil tržnú
ranu, ktorú bolo potrebné zašiť troma stehmi. Na hlavnom pojednávaní však už tvrdil, že nevie kto mu
toto zranenie spôsobil a že on sa s obžalovaným nebil. Rozpor v jeho tvrdeniach spočíva aj čo sa týka

udávaných okolností pred úderom na ruku. V prípravnom konaní tvrdil a to tak v trestnom oznámení, ako
aj vo výpovediach, že keď bol pri bránke otočil sa a vtedy videl za ním obžalovaného, ako je zahnaný na
neho a chce ho udrieť poriskom na hlavu, preto zdvihol ruku nad hlavu a zachytil úder, ktorý smeroval
na jeho hlavu a práve vtedy týmto úderom mu zlomil ruku. Na hlavnom pojednávaní prvýkrát tvrdil, že
sa otočil až na to, ako stará matka (O. J.) skríkla „T. daj pozor“. Túto jeho verziu spochybňuje výpoveď

jeho starej matky , ktorá tvrdila, že všetko dobre videla a keď zakričala, aby si vnuk dal pozor, tento sa
otočil a obžalovaný ho udrel po ruke, ktorú mal pred sebou vo výške pása.Hodnovernosť výpovede poškodeného je spochybnená už aj tým, že tvrdil, že keď vybehli z dvora na
obranu svojej matky, v rukách nič nemali. Stará matka poškodeného toto jeho tvrdenie však vyvrátila.

Súd je toho názoru, že zo strany obžaloby boli zabezpečené len dôkazy na preukázanie viny
obžalovaného, pri zabezpečovaní dôkazov sa nepostupovalo v zmysle ustanovenia § 2 ods.10
Trestného poriadku., v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Totiž ako vyplynulo z dokazovania, zranený v kritický čas bol aj otec obžalovaného, ktorého odviezla
aj sanitka RZP. Lekárska správa o jeho poraneniach však zabezpečená nebola. Zranená bola aj

matka obžalovaného, lekárska správa bola predložená až obhajcom na hlavnom pojednávaní. Nebolo
zisťované, aký bol mechanizmus týchto ich zranení, teda čím tieto zranenia mohli byť spôsobené a to
preto, aby bolo možné vyhodnotiť hodnovernosť výpovede poškodeného a jeho otca, čo sa týka ich
tvrdenia, že oni žiadne drevené predmety, resp. iné predmety v rukách nemali.

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že podľa poškodeného a jeho rodiny, oni mali byť napadnutí, no zranení
boli rodičia obžalovaného.

Za danej dôkaznej situácie, keď výpovede poškodeného, jeho otca, matky, brata a starej matky,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa javia ako nehodnoverné, súd mal dôvodné pochybnosti o

tom,žebyobžalovanýbolspôsobilpoškodenémuťažkúujmunazdraví,ktoroubezpochybyjezlomenina
ľavého predlaktia, a preto ho spod obžaloby oslobodil.

Súd v súlade s ustanovením § 288 ods.3 Trestného poriadku poškodených T. W. a Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu a.s. Krajskú pobočku Košice, Senný trh 1, Košice s nárokom na náhradu škody odkázal na

konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)

· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.