Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515205852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného K. proti
odporcovi T., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 4C/328/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo
výške 130 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 11.06.2015. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 11.06.2015 do 31.10.2015 vo výške 76 Eur uložil
odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur až do zaplatenia, spolu s bežným

výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Konanie v časti zaplatenia výživného v sume 20 Eur od 26.05.2015 zastavil. Z
vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ je synom odporcu. Rodičia navrhovateľa
nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2014, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom, č.k. 5P/210/2014-37 zo dňa 22.06.2015. Odporca na výživu

navrhovateľa prispieva bez rozhodnutia súdu sumou 100 Eur mesačne. Rodičia majú
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi J., ktorý je študentom vysokej školy, a ktorému odporca
bez rozhodnutia súdu platí titulom výživného 150 Eur mesačne. J. požiadal súd o určenie výživného
odporcovi na sumu 200 Eur, konanie je vedené pod sp. zn. 12C/314//2015 a nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Navrhovateľ je študentom X. ročníka L.. Denne uhrádza cestovné vo výške 3 Eur z F. do
M. hromadnou autobusovou dopravou. Celodennú stravu mu zabezpečuje matka vo forme hotového
jedla, prípadne dáva navrhovateľovi sumu 20 Eur na dva dni, z toho si navrhovateľ uhrádza aj cestovné

výdaje. Navrhovateľ je v maturitnom ročníku, na stužkovú slávnosť zaplatila od podania návrhu matka
navrhovateľa sumu 100 Eur, na slávnostné oblečenie vynaložila sumu 109 Eur. Zvýšené výdavky má
navrhovateľajsozdravotnýmstavom,otompredložilazástupkyňapísomnédôkazy.Matkanavrhovateľa
pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným príjmom vo výške 759 Eur, odporca
má príjem zo zamestnaneckého pomeru vo výške 822,70 Eur. Z vykonaného dokazovania okresný
súd vyvodil, že je potrebné stanoviť vyživovaciu povinnosť odporcovi súdnym rozhodnutím, napriek

tomu, že odporca navrhovateľovi dobrovoľne uhrádza výživné vo výške 100 Eur. Stanoviť povinnosť
súdom možno aj v prípade, že rodič neprispieva na výživu svojho dieťaťa dostatočne a takáto situácia
nastala aj v danom prípade. Za primerané a zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam odporcu súdpovažoval výživné vo výške 130 Eur. Vychádzal pritom zo zásady, že životná úroveň detí a rodičov
má byť približne rovnaká. Pokiaľ má odporca čistý mesačný príjem vo výške 822,70 Eur a matka
navrhovateľa 759 Eur, ich príjmové možnosti nie sú síce výrazne rozdielne, avšak navrhovateľ žije v

spoločnejdomácnostismatkouaďalšímdospelýmbratom.Navrhovateľmáokrembežnýchvýdavkovna
stravuaoblečenieajvýdajespojenésdochádzkoudoškoly,resp.domiestapovinnejpraxenavrhovateľa
v T.. Matka navrhovateľa uhrádza tiež náklady spojené s bývaním, hygienické potreby a pod., pričom
z jej príjmu pripadá na člena domácnosti suma 253 Eur (759 : 3). Odporca má svoj príjem len pre
seba a aj po zaplatení výživného na oboch synov (v súčasnosti 130 Eur + 150 Eur)

mu zostane suma 542 Eur, ktorá je podstatne vyššia než suma, ktorá pripadá na jedného
člena v domácnosti navrhovateľa. Z uvedeného príjmu bude odporca schopný takto určené výživné
bez ohrozenia základných životných potrieb uhrádzať. Navyše, sporná zostala medzi účastníkmi otázka
ďalšieho príjmu odporcu ako samostatne hospodáriaceho roľníka, prípadne vyučeného elektrikára, keď
na preukázanie svojich tvrdení súdu účastníci nepredložili, ani neoznačili žiadne dôkazy. Pokiaľ odporca
poukazoval na príjem matky navrhovateľa počas dvoch prázdninových mesiacov, kedy zarobila navyše

sumu 1.000 Eur, treba uviesť, že pracovala, aby vylepšila rodinný rozpočet počas obdobia, ktoré bolo
určené na regeneráciu jej pracovnej sily. Pokiaľ navrhovateľ žiadal výživné vo výške 150 Eur, vo
zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol z dôvodu, že odporca má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
synovi J., vysokoškolákovi, ktorý požiadal súd o určenie výživného odporcovi na sumu 200 Eur, pričom
konanie je vedené pod sp. zn. 12C/314//2015 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. Odporcovi vznikol

určením vyživovacej povinnosti nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.06.2015 (od podania
návrhu) do 31.10.2015 vo výške 76 Eur a okresný súd umožnil odporcovi tento v
zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur. Nedoplatok vznikol
za 4 mesiace vo výške 30 a za mesiac 6/2015 alikvotná časť nedoplatku za tento mesiac predstavuje
za 20 dní sumu 20 Eur. Z výslednej sumy 150 Eur súd odčítal plnenie odporcu navrhovateľovi za služby

mobilného operátora v celkovej výške 64 Eur, pričom vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov, resp.
odporcu a zástupkyne navrhovateľa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 a § 75 ods. 1, § 76
ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací

súd I. výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu uloží prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa a III. výrok zruší.
Uviedol, že si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi vo výške 100 Eur mesačne plní dobrovoľne a
má za to, že vzhľadom na jeho majetkové pomery a potreby navrhovateľa je táto výška dostačujúca.
Podľa jeho názoru, návrh na určenie výživného nevychádza z potrieb navrhovateľa, ale z potrieb jeho

matky a je to len ďalšia časť jej pomsty a intríg voči jeho osobe, ktoré sa začali počas Vianoc 2014, kedy
ho vyhodila zo spoločnej domácnosti. Uviedol, že matka navrhovateľa je výlučnou vlastníčkou rodinného
domu v F., súpisné číslo X, kde žijú i synovia. Uvedenú nehnuteľnosť spoločne zhodnotili a súd sa má
preto zaoberať pri porovnávaní majetkových pomerov jeho a matky navrhovateľa tou skutočnosťou,
že matka je vlastníčkou nehnuteľností vyššej hodnoty, do ktorej on investoval. Mal za to, že matka

navrhovateľa má lepšie majetkové pomery, nemá žiadne pôžičky, ani úver viaznuci na nehnuteľnosti,
naopak,jemusapomeryzmenili,nakoľkomuselriešiťsvojubytovúsituáciu,požiadaťoúver,ktorýmubol
schválený vo výške 20.000 Eur, čím sa jeho výdavky zvýšili o 205 Eur mesačne. Nesúhlasil so záverom
súdu, že z príjmu matky vo výške 759 Eur mesačne pripadá na člena domácnosti 253 Eur, nakoľko
matka poberá prídavky na obe deti vo výške 47 Eur mesačne, uplatňuje si daňový bonus vo výške 50 Eur

ročne, má príjem z výkonu povolania poslankyne Obce F. a z rôznych aktivít počas letných prázdnin,
ktorých výšku nevie preukázať, pričom táto priznala príjem vo výške 500 Eur za mesiac júl 2015 a 500
Eur za mesiac august 2015. Mal za to, že nie je preukázané, že by potreby navrhovateľa presahovali
sumu 253 Eur + 100 Eur, ktoré od neho dostáva. Náklady navrhovateľa sú cestovné do
školy a prax 60 Eur mesačne, strava do 60 Eur mesačne, mobil 10 Eur mesačne, oblečenie a obuv 100

Eur sezónne, vreckové 30 Eur mesačne, výdavky s bývaním 30 Eur mesačne, iné výdavky navrhovateľ
nepreukázal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na skutočnosť, že popri bežnom výživnom
navrhovateľovi poskytol 100 Eur na stužkovú. Ďalej uviedol, že za posudzované obdobie je
jeho príjem vo výške 822 Eur mesačne, a to vďaka nadčasom, inak by bol jeho príjem 710 Eur mesačne,
pričom z príjmu poukazuje 205 Eur na splátku úveru, 30 Eur na kúrenie, 30 Eur na elektrinu, 150 Eur

na výživné na syna J., 100 Eur mesačne na navrhovateľa, cestovné výdavky má 100 Eur mesačne,
internet a telefón 25 Eur mesačne, na stravu 60 Eur mesačne, ošatenie maximálne 150 Eur. Uviedol, že
iný príjem nemá a ako samostatne hospodáriaci roľník zatiaľ príjem nedosahuje.Navrhovateľ sa k písomnému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho

dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku, v ktorom bol vo zvyšnej

časti návrh zamietnutý a vo výroku, v ktorom bolo konanie v časti o zaplatenie výživného v sume 20
Eur od 26.05.2015 zastavené. V tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval,
nakoľko v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a
plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti)

nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie
zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.),
ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.).

O výživnom súd rozhoduje podľa stavu zistenom v čase vydania rozhodnutia. Základnými kritériami
na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti
a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určovaní

vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a
uspokojuje potreby jeho bývania.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu

a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované
reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež
o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné,

uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.

Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska
ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenie a pod., pričom sa
vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov

treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty
nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, úspor alebo iných majetkových
úžitkov a pod.), resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa aj dieťa. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také
jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem

rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil
z neho správne právne závery, pričom ani odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval v danej veci dôsledne podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení, ako i ustálenej súdnej praxe. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo
zistené, že navrhovateľ je plnoletým synom odporcu, pripravuje sa formou denného štúdia na
svoje budúce povolanie. Odporca prispieva na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne, ktorá nie je
dostatočná na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľa. Súd prvého stupňa za primerané a

zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam odporcu považoval výživné vo výške 130 Eur mesačne,
ktoré zodpovedá i odôvodneným potrebám navrhovateľa. Vychádzal z priemerného čistého mesačného
zárobku navrhovateľa vo výške 822,70 Eur s tým, že príjem matky navrhovateľa je 759 Eur. S matkou
navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti spolu s dospelým bratom J..Odvolací súd je toho názoru, že výška výživného pre navrhovateľa zo strany odporcu vo výške 130
Eur mesačne zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam i majetkovým pomerom, predovšetkým jeho

priemernémučistémumesačnémupríjmuvovýške822,70Eur, atoisprihliadnutímkjehonevyhnutným
nákladom (náklady na bývanie, stravu a pod.) a vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi
J. vo výške 150 Eur mesačne.

Pokiaľ odporca tvrdil, že výška výživného pre navrhovateľa z jeho strany 100 Eur mesačne je

postačujúca, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožnil. Navrhovateľ je mladý človek vo veku XX
rokov, pripravujúci sa aktívne na svoje budúce povolanie, pričom okrem bežných výdavkov na bývanie,
stravu, oblečenie, hygienu má výdaje spojené so štúdiom a dochádzkou do školy v M.,
resp. do miesta povinnej praxe v T., ďalšie náklady má nesporne na uspokojovanie svojich kultúrnych
a spoločenských potrieb obvyklých u každého mladého človeka v jeho veku a pod. Náklady na
uspokojovanie jeho potrieb podstatne prevyšujú sumu výživného stanovenú súdom zo strany odporcu,

keď len bežné náklady navrhovateľa sám odporca v podanom odvolaní vyčíslil na minimálne 200 Eur
mesačne (pričom náklady na stravu a ošatenie boli zo strany odporcu nesporne podhodnotené, neboli
zohľadnené žiadne náklady na uspokojovanie kultúrnych a spoločenských potrieb navrhovateľa). Nie je
možné spravodlivo požadovať od matky navrhovateľa, aby popri osobnej starostlivosti o navrhovateľa
uspokojovala i prevažnú časť jeho odôvodnených nákladov výlučne zo svojho príjmu. Z týchto dôvodov

námietka odporcu voči výške súdom stanovenej vyživovacej povinnosti z jeho strany dôvodná nebola.

Pokiaľ odporca namietal nesprávne posúdenie príjmov a majetkových pomerov na strane
matky navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ vyživovaciu povinnosť matky voči nemu
žiadnym spôsobom nespochybnil, ani v priebehu konania nebolo žiadnym z účastníkov tvrdené, ani

preukazované, že by si matka navrhovateľa svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu neplnila. Predmetom
tohto súdneho konania je určiť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi zo strany otca (odporcu). Preto
bolovkonanívýznamnéposúdiťmožnosti,schopnostiamajetkovépomeryotcanavrhovateľa(odporcuv
tomto súdnom konaní) a odôvodnené potreby navrhovateľa. Spory, vyplývajúce z majetkových vzťahov,
resp. vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva odporcu a matky navrhovateľa, sú v danej veci

právne bezvýznamné.

K námietke odporcu, že súd prvého stupňa neprihliadol k sume 100 Eur, ktorú navrhovateľovi navyše
poskytol na stužkovú slávnosť, odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedené tvrdenie
odporca pred súdom prvého stupňa nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, preto nebolo možné na jeho

tvrdenie prihliadnuť ani v odvolacom konaní (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o výživnom, vo
výroku o nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý bol okresným súdom správne ustálený, ako i vo výroku
o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p., a keďže
navrhovateľ ako úspešný účastník konania náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, táto mu priznaná
nebola.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .