Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221513
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812221513.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa BL T. debt, s. r. o. so sídlom v D., C. č. XX, X.
XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou I.-C., s.r.o. so sídlom v D., C. č. XX, X. XX XXX
XXX proti odporcovi K. H., bytom R. I. č. XXX, prechodne bytom D. - N., J. XXXX/XX č. izby XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu C., zastúpeného JUDr. D. o zaplatenie 318,44 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 5C/118/2014-94

zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňa vnapadnutejčastivovýrokuopriznanínáhradytrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a zároveň zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu vo výške 65,88 eur, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. S. do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 42 ods. 4
písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 53a ods. 1, §
544 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 318,44 eur s prísl. ako zmluvnej pokuty, ktorá
bola odporcovi vyfakturovaná jeho právnym predchodcom za porušenie povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o pripojení, ktorú odporca s jeho právnym predchodcom uzatvoril. Odporca je sankcionovaný
za nedodržanie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve o pripojení a
Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z
prevádzky. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi bola vystavená faktúra č. 7911076725 na sumu 318,44

eur s dátumom splatnosti 11.12.2009. Odporca túto sumu riadne a včas neuhradil, v dôsledku čoho
sa dostal s plnením do omeškania, preto si navrhovateľ voči nemu uplatňuje aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V návrhu navrhovateľ uviedol, že
dňa 16.12.2011 uzatvoril so spoločnosťou I. T., a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že podaním zo
dňa 23.09.2014 oznámilo združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstup do konania ako

vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník sa k návrhu navrhovateľa vyjadril v podaní z
13.10.2014, v ktorom uviedol, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty
zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom takúto zmluvnú pokutu už súdy právoplatne určili ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú.
Návrh navrhovateľa preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca uzavrel dňa 19.09.2007

s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou I. T., a.s. Dodatok k zmluve o pripojení č. MT
GSM 910195280, predmetom ktorého bola zmena z pôvodného programu služieb GSM Relax 60 naprogram Relax 100(200). Súčasne bol odporcovi predaný mobilný telefón zn. Sony Ericsson K550i za
zvýhodnenú cenu 1,- Sk. Odporca sa zaviazal využívať služby právneho predchodcu navrhovateľa po
dobu 24 mesiacov a účastníci si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur v prípade

porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu - najmä porušenia záväzku riadne a včas platiť
cenu služieb navrhovateľovi podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami, ako aj, že sa po uvedenú dobu nedopustí takého
konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od
zmluvy, alebo vypovedať zmluvu pre porušenie povinností zo strany odporcu. Odporca riadne a včas

neuhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby faktúrami č.
7904845407, 7903940545 a 7902832747 splatnými v dňoch 22.03.2009, 22.04.2009 a 22.05.2009 v
celkovej výške 106,06 eur, preto mu právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval zmluvnú pokutu vo
výške 331,94 eur faktúrou č. 7911076725, ktorú odporca rovnako neuhradil. Dňa 07.12.2011 uzavreli I.
T., a.s., so sídlom v D., J. XX a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok. Z predloženej časti prílohy
č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na navrhovateľa bola postúpená aj pohľadávka voči

odporcovi vo výške 318,44 eur. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa
dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne. Poukázal na § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý pre platnosť dohody o zmluvnej pokute okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená
výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia
musia byť vyjadrené jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na

porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, inak je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne
neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie o
zmluvnej pokute neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta
zabezpečuje, preto ho súd prvého stupňa považoval z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatné.
Ďalším dôvodom neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute bolo, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu

nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné „vypojenie SIM karty zo strany
podniku“. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je v tomto prípade podmienený ďalšou právnou skutočnosťou
(právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu). Zmluvnú pokutu však
možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú. Súd prvého stupňa v súvislosti s dojednaním zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o pripojení uviedol aj to, že rovnaké ustanovenie o zmluvnej pokute už

bolo vyhlásené za neprijateľnú (a teda neplatnú) zmluvnú podmienku, a to rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda sp.zn. 5C/122/2012 zo dňa 02.10.2014. Na základe všetkých uvedených skutočností
súd prvého stupňa nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia Ďalej vyplýva, že o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §
142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.Vkonanímalodporcaazároveňajvedľajšíúčastníkúspech,

preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Vedľajší účastník si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré
vyčíslil na sumu 65,88 eur, ktoré mu súd prvého stupňa aj priznal, nakoľko dospel k záveru, že vedľajší
účastník riadne a účelne bránil práva odporcu a vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), nemožno mu odoprieť

ani právo na zastúpenie advokátom. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 24,90 eur. Za jednotlivé úkony
právnej služby patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena a náhrady nasledovne: 1/
odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 24,90 eur a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur a 2/ odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky

za vyjadrenie z 13.10.2014 vo výške 24,90 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ proti výroku o priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka

nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník je v tomto prípade
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie má v zmysle ust. § 93 ods.
2 O.s.p. zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí
preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Dané združenie by malo disponovať takým personálnym

substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a orientovať sa v oblasti spotrebiteľského práva.
Navrhovateľ konštatoval, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc,
ale spochybňuje účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, ako subjektu odborne spôsobilého,
a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Spochybnil však účelnosť vstupu vedľajšiehoúčastníka do konania tým, že sám neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, ale ju poskytol
prostredníctvom advokáta, za ktorého služby žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Zastával názor,
že trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastníci hromadne

vstupujú do súdnych konaní automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli
o konkrétnych okolnostiach sporu. Vedľajší účastník, ako odborne spôsobilý subjekt, poukázal iba na
ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať ex
offo. Na túto skutočnosť poukázal aj Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012.
Podľa navrhovateľa vedľajší účastník do konania nevniesol žiaden prínos, keďže nepoukázal na inú

skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti. Činnosť spotrebiteľského
združenia je podporovaná Ministerstvom hospodárstva SR aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie
spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, a tým hradí ich výdavky a podporuje ich odbornosť v oblasti
ochrany práv spotrebiteľov. Navrhovateľ mal za to, že prijatím štátnej dotácie a priznaním náhrady trov
konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vzniká tak pochybnosť, či cieľom
vedľajšieho účastníka je skutočne ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia.

S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p. mal za to, že podstatnou podmienkou vstupu
vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce
vystupovať. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa
05.02.2013. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s týmto vstupom súhlasí. K ustanoveniu § 101 ods.

3 O.s.p. uviedol, že výzva adresovaná účastníkom uvedená v tomto ustanovení sa použije vtedy ak, súd
bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania.
Navrhovateľ ďalej poukázal, že Ministerstvo hospodárstva SR niektorým spotrebiteľským združeniam
udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje
do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia
zmluvnej pokuty v sume 318,44 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj
vedľajší účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa návrh vo veci samejzamietol. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci by mu ich náhrada
patrila, tento si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 65,88 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym
názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,

v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenie riadne prevzal a dňa 14.10.2014 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie.
V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150

O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorou spochybnil samotné
procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu. S odvolaním na právnu úpravu § 93 ods.
3 O.s.p. účinnú od 1.1.2015 tvrdil, že vedľajší účastník nepredložil súhlas odporcu na strane ktorého mal

vystupovať.Námietkunavrhovateľa,ktorouspochybňujeudeleniesúhlasuhlavnéhoúčastníka(odporcu)
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd považuje za nedôvodnú. V danom prípade
odporca na výzvu súdu nereagoval, a teda nedal súhlas, ani nesúhlas so vstupom. V čase rozhodovania
súdu prvého stupňa síce už bola účinná zmenená úprava § 93 ods. 3 O.s.p. (účinnosť od 01.01.2015),
ktorá na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyžaduje výslovný súhlas hlavného účastníka so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vstupu, avšak ku vstupu vedľajšieho účastníka do
konania došlo ešte dňa 26.09.2014 t.j. za účinnosti predošlej právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu
zostávajú zachované všetky právne účinky vstupu vedľajšieho účastníka, napriek tomu, že došlo k
zmene právnej úpravy podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vyplýva to z princípov
ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné odvodené od princípu právneho

štátu,zasúčasnéhokonštatovania,ženovouprávnouúpravoustanovenépodmienkyvstupuvedľajšieho
účastníka zhoršujú právnu pozíciu vedľajšieho účastníka, ktorý sa zúčastňuje konania popri odporcovi
(výslovne stanovené podmienky jeho vstupu).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní

náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v konaní náhrada trov
odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .