Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211010700
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211010700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.

Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci obžalovaného Z. G., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.10.2015, č.k.
2T/248/2011-447, na verejnom zasadnutí dňa 21.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Z. G., nar. XX.X.XXXX
odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému
trestu vo výške 500,- eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 28.10.2015, č.k. 2T/248/2011-447 rozhodol tak, že
obžalovaného Z. G. uznal vinným, že
dňa 5. decembra 2008 o 14.30 hodine v obci Františkovy Lázně, okres Cheb, Česká republika
na ceste I. triedy č. 21 , v km 55,802, za jazdy na nákladnom motorovom vozidle značky Iveco
Stralis e. č. GA 558 BZ s návesom značky Samro e. č. GA 329 YF smerom od mesta Cheb na Aš,
začal predchádzať pred ním v pravom jazdnom pruhu, tým istým smerom jazdiace osobné motorové
vozidlo značky Škoda Felícia, českej štátnej poznávacej značky 2K2 0167, riadené vodičom I. H., nar.

X.X.XXXX, štátnym občanom Českej republiky, v čase, kedy nemal pred sebou dostatočný rozhľad,
aby sa mohol bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré predbiehal, prešiel do protismeru, avšak z dôvodu
oproti prichádzajúceho osobného vozidla značky Renault Espace českej štátnej poznávacej značky 2K3
7798, riadeným vodičom X. S., nar. X.X.XXXX, štátnym občanom Českej republiky sa musel zaradiť späť
do pravého jazdného pruhu, kedy pravou prednou časťou nákladného vozidla narazil do zadnej ľavej
časti vozidla Škoda Felícia, následkom čoho osobné vozidlo dostalo šmyk, začalo rotovať, následne
prešiel do protismeru, kde narazil do prednej časti oproti prichádzajúceho osobného motorového vozidla

značky Renault Espace, pričom pri zrážkach vodič I. H. utrpel zlomeninu 6. a 7. rebra vľavo bez posunu
úlomkov, zhmoždenie ľavej časti hrudníka, poranenie ľavej časti pľúc (pneumothorax), krvácanie do
ľavej hrudnej dutiny, ktorých liečba trvala od 5.12.2008 do 2.2.2009, podľa znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo, odvetvia chirurgia a traumatológia a spolujazdkyňa vo vozidle Renault Espace I. S.,nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Českej republiky utrpela nalomenie hrudnej kosti, čo si vyžiadalo
liečbu v trvaní 4 až 6 týždňov, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia a
traumatológia,

teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

k peňažnému trestu vo výške 500,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Tento rozsudok prvostupňový súd odôvodnil tým, že súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného, keďže boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania potom ako
obžalovaný riadne a včas prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie a bol predvolávaný po zákonnom
poučení o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 Trestného

poriadku. Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania, ale aj z hlavného pojednávania
vyplýva, že tento vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a ľutuje svojho konania.
Prvostupňový súd trestné stíhanie proti obžalovanému najskôr podmienečne zastavil s poukazom
na ustanovenie § 216 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a určil skúšobnú dobu na
15 mesiacov, ktorá sa skončila dňa 23.7.2014. Po skončení skúšobnej doby si súd vyžiadal výpis z

evidenčnej karty vodiča a zistil, že obžalovaný nesplnil podmienky skúšobnej doby, z ktorého dôvodu súd
uznesenímzodňa18.11.2014rozhodolopokračovanítrestnéhostíhania,keďžeobžalovanývskúšobnej
dobe sa neosvedčil. Na základe týchto skutočností prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie,
na ktorom prečítal nielen výpoveď obžalovaného, ale aj vypočutých poškodených a svedkov z
prípravného konania a oboznámil pripojené listinné dôkazy z prípravného konania a to protokol a plánok

dopravnej nehody, lekárske správy poškodených, ale aj znalecké posudky z odboru cestnej dopravy
a zdravotníctva. Súd mal preukázanú skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Súd zvážil pri výmere výšky a druhu trestu možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného v zmysle
§ 34 Trestného zákona a nasledovné, jeho bezúhonnosť, priznanie sa a účinnú ľútosť. Ďalej zvážil

skutočnosť, že k samotnému skutku došlo skoro už pred 7 rokmi, ako i to, že v zmysle § 2 ods.
7 Trestného poriadku má každý právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti. Orgány činné v trestnom konaní
podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Súd dospel k záveru, že

peňažný trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Zároveň súd upozornil obžalovaného,
že v prípade ak rozsudok nadobudne právoplatnosť a on zmarí peňažný trest, možno nariadiť výkon
náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok.
Proti rozsudku vo výroku o treste podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor.Obžalovaný v zákonnej
lehote odolanie nepodal.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 312 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322, ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku
1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie,
vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len
vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by
mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok

na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátorakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému

je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto záverom.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd pochybil, keď nedostatočne

vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a tomuto uložil peňažný trest, bez
uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Vykonaným dokazovaním
bolo podľa prokurátora preukázané, že zo strany obžalovaného išlo o hrubé porušenie
pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorých zavinil dopravnú nehodu s ťažkou ujmou na zdraví. Preto
rozhodnutie súdu s poukazom na výšku uloženého trestu a neuloženie trestu zákazu činnosti považuje

za nesprávne a neadekvátne. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovení § 321 ods. 1 písm.
b), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle ustanovenia
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu.
Sťažnostný súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bolo proti nemu podané odvolanie,

teda do výroku o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že rozhodnutie o treste je
založené jednak na skutočnostiach, ktoré sa viažu bol osobe obžalovaného, ktorými sú jeho
bezúhonnosť, priznanie sa a účinná ľútosť. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd ďalej vychádzal i z
objektívnej skutočnosti, ktorou je uplynutiedlhšej doby od spáchania trestnej činnosti. Pri zohľadnení
uvedených skutočností dospel súd k záveru že na nápravu a prevýchovu páchateľa bude postačovať

uloženie peňažného trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu je výrok o treste potrebné zrušiť z dôvodu
neprimeranosti uloženého trestu.
Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že uložený trest je vo vzťahu ku všetkým okolnostiam
prípadu, ako aj k osobe páchateľa neprimerane nízky. Na jednej strane prvostupňový súd
správne zvážil uplynutie času od páchania trestnej činnosti, ktoré má v konečnom dôsledku za následok,

že potrestanie obžalovaného trestom odňatia slobody by bolo v súčasnosti neadekvátne. Uloženie
peňažného trestu, s primeraným náhradným trestom odňatia slobody je teda v tomto prípade
primerané, pokiaľ ide od druh trestu. Uložením takéhoto trestu samostatne však nemožno v plnej
miere naplniť účel individuálnej prevencie, ktorá má slúžiť k vytvoreniu podmienok na výchovu páchateľa
k tomu, aby viedol riadny život. Podstatnou okolnosťou v tomto smere je spáchanie priestupkov v cestnej

premávke obžalovaným v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, ktoré potom
viedli k pokračovaniu v trestnom stíhaní a k odsúdeniu obžalovaného. Podmienečné zastavenie
trestného stíhania u obžalovaného nesplnilo výchovný účel a na jeho naplnenie je potrebné uložiť
obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Uvedený trest zároveň naplní aj účeltakzvanej generálnej prevencie, ktorý je v tomto prípade, podľa odvolacieho súdu potrebné
sledovať rovnako dôsledne.
Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste. Nakoľko

prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na nové rozhodnutie,
odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom a uložil
obžalovanému trest, ktorý považuje za primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.