Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816200523.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: S. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: Mgr. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX P.,
zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota,
a otca: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX P.Ľ., zastúpený JUDr. Ladislavom
Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným dňa 01.02.2016, domáhala proti otcovi určenia vyživovacej povinnosti
otca za dobu od 01.02.2015, kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť s otcom maloletého
dieťaťa, do 22.12.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Revúca č.k.
6P/33/2015-90 zo dňa 12.11.2015 o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ktorým bola
maloletá S. pre dobu po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný platením výživného vo výške 100,- Eur mesačne. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že
od odchodu matky zo spoločnej domácnosti s otcom, otec matke na výživu maloletého dieťaťa nijako
finančne neprispel, zakúpil však maloletej oblečenie, bicykel a prispel polovicou na zariadenie detskej
izby pre maloletú. Až po právoplatnosti rozvodového rozsudku otec matke poslal výživné na dieťa v
sume 39,- Eur za mesiac december 2015 a v sume 100,- Eur za mesiac január 2016. Dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie nároku na výživné za dobu spred začatia súdneho konania vo veci
podaného návrhu matka videla v skutočnostiach, že už mesiac po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti
podala matka návrh na rozvod manželstva, vzhľadom na podanie ktorého nebol dôvod začať osobitné
konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu za dobu do rozvodu manželstva,
otcovi dieťaťa bol ešte v mesiaci apríl 2015 doručený návrh matky na rozvod manželstva, otec dieťaťa
v dobe od 01.02.2015 do 22.12.2015 poberal prídavok na dieťa a uplatňoval si daňový bonus. Vo
veci rozvodu manželstva účastníkov konania súd prvýkrát rozhodol dňa 14.05.2015, a matka nemôže
niesť zodpovednosť za procesnú chybu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol bez vypočutia otca
maloletého dieťaťa, čo malo za následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom.
Otec maloletej sám uznáva, že v rozhodnej dobe matke na výživu dieťaťa nijako finančne neprispel na
objektívne existujúce potreby maloletej pri možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť.

Otec navrhoval návrh matky zamietnuť, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine je možné právo na
výživné priznať iba od podania návrhu a v tejto veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo možné priznať právo na výživné aj za dobu pred podaním návrhu. Otec si svoju

vyživovaciu povinnosť k dcére splnil v dostatočnej miere, okrem toho, že sa o dieťa staral osobne a platil
mu počas rozhodnej doby všetky náklady v čase keď sa o dieťa osobne staral, ďalej platil dcére obedy
v škole, dával jej vreckové a platil aj ďalšie náklady na oblečenie, obuv a výdavky ako sú uvedené v jeho
písomnom vyjadrení, spolu v celkovej sumy 2 639,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: kópie poštových peňažných poukazov č. l. 4-5,
správa kolízneho opatrovníka č. l. 15, pripojený spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 6P/33/2015,
listinnými dôkazmi predloženými otcom na pojednávaní, a výsluchom matky a otca, na základe čoho
mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX E. P.. V mesiaci február 2015 sa
matka aj s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom a dňa 26.03.2015 podala matka návrh
na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Revúca č.k. 6P/33/2015-90 zo dňa 12.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2015.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol najskôr rozsudkom č.k. 6P/33/2015-37 zo dňa 14.05.2015 po
pojednávaní vykonanom v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril
iba kolíznemu opatrovníkovi pri šetrení pomerov maloletého dieťaťa odporca prezentoval stanovisko, že
s rozvodom manželstva nesúhlasí, pojednávania vo veci sa odporca nezúčastnil, pričom nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto súd prvého stupňa, nepovažujúc osobný výsluch
odporcu za potrebný, vo veci pojednával a rozhodol aj bez prítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.
s. p. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoP/62/2015-63 zo dňa
24.09.201,5 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu, že rozvod manželstva účastníkov konania bez toho, aby vo veci bol odporca vypočutý, je tak
závažným zásahom do rodinného života účastníkov konania, v dôsledku ktorého treba mať za to, že
nevypočutím odporcu vo veci sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, aj keď sa riadne
predvolaný účastník pojednávania nezúčastnil bez toho, že by svoju neúčasť ospravedlnil. Súd prvého
stupňa preto vec znovu prejednal a rozhodol aj v prítomnosti odporcu s odstupom cca 8 mesiacov od
podania návrhu na rozvod manželstva.

V dobe od mesiaca február 2015 do právoplatnosti rozvodového rozsudku v mesiaci december 2015 sa
rodičia starali o maloleté dieťa tak, že počas týždňa bola dcéra v starostlivosti matky a víkendy a ďalšie
dni najmä počas prázdnin a sviatkov dcéra trávila u otca, pričom takto otec vykonával starostlivosť o
dieťa približne v rozsahu 100 dní a matka približne v rozsahu 200 dní, t.j. obaja rodičia vo vzájomnom
pomere 1:2 v prospech matky. Bežné výdavky maloletého dieťaťa platil vždy rodič, ktorý sa o dieťa
osobne staral. Okrem toho otec dieťaťu zakúpil bicykel za 120,- Eur, a rôzne oblečenie, platil náklady
na výlety, stravu v škole 20,- Eur až 25,- Eur mesačne, príspevok ZUŠ 10,- Eur mesačne a vreckové
15,- Eur. Matka dieťaťu zakúpila televízor za 400,- Eur, zaplatila dovolenku za 400,- Eur. Obaja rodičia
spoločne každý v podiele 1 zaplatili náklady na zariadenie detskej izby pre maloletú v byte, do ktorého
sa matka s dcérou odsťahovala.

Matka bola v dobe od 01.02.2015 do 22.12.2015 zamestnaná, z pracovného pomeru dosahovala príjem
1.046,- Eur mesačne, ďalší príjem mala z jazykovej školy, a to vo výške 30,- Eur mesačne. Náklady
matky predstavovali inkaso za byt vo výške 242,44 Eur mesačne (nájom, plyn, elektrina, internet).

Otec dieťaťa bol tiež zamestnaný s priemerným čistým zárobkom vo výške 750,- Eur mesačne a
uplatňoval si aj daňový bonus na dieťa vo výške 21,41 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52
Eur mesačne. Mesačné výdavky odporcu predstavovali náklady na bývanie v rodinnom dome 217,- Eur
(drevo 42,- Eur, elektrina 170,- Eur, koncesionárske poplatky 5,- Eur), platby za mobil 16,- Eur a internet
13,- Eur, ďalej na obuv a odev 70,- Eur mesačne, strava 170,- Eur mesačne a poplatky a náklady za
užívanie auta 80,- Eur mesačne.

Matka návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca nepodala skôr iba z dôvodu, že si myslela, že
rozvodové konanie sa skončí skôr, otec sa však podľa matky mal vyjadriť tak, že bez rozhodnutia súdu
matke na dieťa nedá ani jedno euro.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v dobe od mesiaca február 2015 do 22.12.2015,
kedy bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne rozvedené, rodičia maloletého dieťaťa nežili v
spoločnej domácnosti, o dieťa sa starali striedavo obaja a to tak, že matka mala dieťa v starostlivosti
približne 2/3 tejto doby a otec 1/3 tejto doby. Otec matke na dieťa neplatil výživné, pričom matka návrh
na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nepodala z dôvodu, že dňa 26.03.2015
podala na súd návrh na rozvod manželstva účastníkov konania, s ktorým je spojená úprava práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu (teda aj úprava vyživovacej povinnosti otca) na dobu po rozvode
manželstva. Samostatný návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, vrátane určenia
vyživovacej povinnosti otca pre dobu do rozvodu manželstva, nepodal ani jeden z rodičov maloletého
dieťaťa, matka až po rozvode manželstva dňa 01.02.2016 podala návrh, ktorým sa domáha spätného
určenia vyživovacej povinnosti otca. Matka takto pritom postupovala aj napriek vyjadreniu otca, že bez
rozhodnutia súdu matke na dieťa nedá ani jedno euro.

Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je určenie výživného na maloleté dieťa, a to výlučne
za dobu spred začatia konania vo veci, podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine pred samotným posúdením
možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k dcére ako aj pred určením prípadného
zročného výživného s prihliadnutím k rozsahu, v akom si otec faktickou starostlivosťou a inými plneniami
svoju vyživovaciu povinnosť k dcére v rozhodnom čase splnil, potrebné je posúdiť základ nároku
maloletej na určenie vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na podmienku existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného na maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania.

Z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine plynie, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a iba ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Existencia podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa znamená, že priznanie výživného za dobu
pred začatím konania bude skôr výnimočné, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno
posudzovať iba samotnú skutočnosť, že návrh na určenie výživného nebol podaný skôr, pretože v takom
prípade by existencia podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa stratila význam. Za okolnosti
hodné osobitného zreteľa tak možno považovať skutočnosti, ktoré objektívne bránia v podaní návrhu
(napr. zlý zdravotný stav účastníka konania vylučujúci možnosť včasného uplatnenia práva podaním
návrhu na súde a pod.), ale napr. najmä tiež stav, ak otec dieťaťa nie je známy a k určeniu otcovstva
dôjde neskôr, aby sa tak otec dieťaťa nevyhol splneniu nepremlčanej vyživovacej povinnosti.

Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v § 98 ods. 1 neobsahoval podmienku dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre priznanie výživného pre maloleté dieťa aj za dobu pred začatím konania. Táto podmienka
bola do právneho poriadku zavedená až s účinnosťou nového Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v
jeho § 77 ods. 1 s účinnosťou od 01.04.2005. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, cieľom
doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného, je
zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť
tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti s tým, že súd bude skúmať dôvody, ktoré
bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju
vyživovaciu povinnosť.

Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by matke objektívne bránili v podaní
návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére za dobu do rozvodu manželstva
účastníkov konania už skôr ako až po rozvode manželstva účastníkov konania. Najmä za situácie, ak
sa otec dieťaťa mal vyjadriť tak, že bez rozhodnutia súdu matke na dieťa nedá ani jedno euro, muselo
byť matke jasné, že o vyživovacej povinnosti otca za dobu do rozvodu manželstva rozhodnuté nebude
v konaní o rozvod manželstva vedenom na návrh matky, s ktorým je spojené konanie o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu až pre dobu po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa.
Práve vzhľadom k takémuto vyjadreniu otca bolo potom dôvodné a nevyhnutné zo strany matky začať
aj osobitné konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu za dobu do rozvodu
manželstva samostatným návrhom včas. V tejto súvislosti preto nemôže byť rozhodujúce ani to, že vo
veci rozvodu manželstva účastníkov konania súd prvýkrát rozhodol dňa 14.05.2015, pričom procesný
postup súdu prvého stupňa, ktorý bol odvolacím súdom vyhodnotený ako nesprávny, mal za následok
zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom a opätovné rozhodnutie vo veci až v mesiaci
november 2015, keďže určenie vyživovacej povinnosti otca za dobu do rozvodu manželstva predmetom
tohto konania nebolo a bez ohľadu na čas rozhodnutia vo veci si otec svoju vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu podľa tvrdení matky neplnil riadne už od mesiaca február 2015.

Ostatné dôvody uvádzané matkou, že matka mesiac po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti podala
návrh na rozvod manželstva, ktorý bol otcovi dieťaťa doručený v mesiaci apríl 2015, že otec dieťaťa
v dobe od 01.02.2015 do 22.12.2015 poberal prídavok na dieťa a uplatňoval si daňový bonus, že
otec maloletej prípadne aj sám uznáva, že v rozhodnej dobe matke na výživu dieťaťa nijako finančne
neprispel, ako aj objektívne existujúce potreby maloletej a možnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť,
nie sú okolnosťami, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77
ods. 1 Zákona o rodine, pretože ide o skutočnosti podstatné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti
otca v rozhodnom období.

Z dôvodov zhora uvedených, preto súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu, zamietol.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.