Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114213306.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, okr. L., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so
sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so

sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 461,23 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C/200/2014-95 zo dňa 11.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného trovy prvostupňového konania vo výške 90,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45,56
EUR a
- 9,25 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 14,02 EUR od 18.5.2011 do zaplatenia
- 9,25 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 17,52 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia
- 9,5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 14,02 EUR od 18.7.2011 do zaplatenia

a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu
trov konania medzi žalobcom a žalovaným nepriznal.

Poslednýmvýrokomvyslovil,ženáhradutrovkonaniamedzižalobcomavedľajšímúčastníkomnastrane
žalovaného nepriznáva.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1, 5 Zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z., ust. § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53a ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu je ako tzv. štandardná alebo formulárová zmluva zmluvou spotrebiteľskou s

poukazomna§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy ale tiež podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008.

Súd prvého stupňa považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté
služby v sume 45,56 EUR (14,02+17,52+14,02), keďže nemal preukázané, aby žalovaný cenu za
poskytnuté služby uhradil (jednotlivé faktúry za obdobie od 1.4.2011 do 30.6.2011 so splatnosťou k

17. dňu nasledujúceho mesiaca). Z prisúdenej sumy súd priznal zároveň zákonný úrok z omeškania spoukazomna§517ods.1,2Občianskehozákonníkatak,akojetouvedenévovýrokovejčastirozsudku,
t.j. odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr.

Ohľadom uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 199 EUR súd prvého stupňa poukázal na právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/380/2014 zo dňa 25.6.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.8.2014, na základe ktorého bolo určené, že obsahovo zhodná podmienka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom podľa citovaného ustanovenie § 53a Občianskeho
zákonníka je žalobca ako právny nástupca dodávateľa povinný zdržať sa takejto podmienky, preto súd

nemohol poskytnúť ochranu takto uplatnenému nároku a v časti tejto zmluvnej pokuty žalobu zamietol.

Ohľadom ďalších zmluvných pokút, a to pokuty za Magio box (150 EUR), pokuty za diaľkový ovládač
16,77 EUR), pokuty za kartu (19,95 EUR) a pokuty za ostatné príslušenstvo (29,95 EUR), súd prvého
stupňa poukázal na skutočnosť, že žalobca vôbec nepreukázal ich dojednanie, nie je zrejmé za akých
okolností a v akej výške ich žalobca môže žiadať. Navyše, keďže neboli v zmluve vôbec dojednané,

teda nemohli byť dojednané ani písomne, preto by už boli aj z dôvodu absencie písomného dojednania
neplatné. V tejto časti preto súd prvého stupňa považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy pokút v
uvedenej výške, preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom pomerne
neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil.

Náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane pomerne

úspešnejšieho žalovaného, keďže jeho trovy nepovažoval súd zároveň nepriznal náhradu trov konania
ani vedľajšiemu účastníkov, ktorý vystupoval v konaní na strane pomerne úspešnejšieho žalovaného,
keďže jeho trovy nepovažoval za účelné pre uplatňovanie práv žalovaného, nakoľko súd z úradnej
povinnosti skúma neprijateľné zmluvné podmienky, neplatnosť jednotlivých zmluvných ustanovení a ich
dôvodnosť, a teda súd by v predmetnej veci rozhodol rovnako aj bez ingerencie vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku, a to iba proti výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
nebola priznaná proti žalobcovi náhrada trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane
žalovaného. Uviedol, že v konaní vystupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý bol
v konaní úspešný v podstatnom rozsahu, keď so žalobou uplatnenej sumy 461,23 eur s prísl. bol

žalovaný zaviazaný zaplatiť len 45,56 eur s prísl. Preto sa domnieva, že súd prvého stupňa mal
zaviazať žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania. Súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neprijateľné zmluvné podmienky, neplatnosť jednotlivých
zmluvných ustanovení a ich dôvodnosť súd skúma z úradnej povinností a teda súd by v predmetnej veci
rozhodol rovnako aj bez ingerencie vedľajšieho účastníka. Podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného úvahy súdu, o ktoré oprel napadnutý výrok o trovách konania vyplývajú z mimoprávnych
predpokladov, nakoľko v právnom poriadku oporu nemajú. Vedľajší účastník vstúpil do konania na
podporužalovanéhoprotižalobcovianieprotisúdu,lebozodôvodnenianapadnutéhovýrokusajaví,ako
kebysúdvnímalúčasťvedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhovkonanínapodporuspotrebiteľaako
účasť zameranú proti súdu. Nie sú apriori toho názoru, že súdy bez ich ingerencie v konaní by rozhodli

nesprávne, ale vedia preukázať tisíckami prípadov, že v konaniach, v ktorých nevystúpili na podporu
spotrebiteľa, súdy nerozhodovali v súlade so spotrebiteľským právom a vedia preukázať množstvo veci
aj v konaniach, v ktorých vstúpili na podporu spotrebiteľa v postavení vedľajšieho účastníka, že nápravu
dosiahli až v rámci opravných prostriedkov. Vedľajší účastník na strane žalovaného nevie dopredu určiť,
ako súd v tej ktorej veci rozhodne. Preňho je podstatné zistenie, že žalobca, ktorým je obchodník, sa

snaží použiť súd na získanie exekučného titulu proti spotrebiteľovi, ktorý by mohol byť použitý aj na
získanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, z úžery a z nemorálnosti, z neplatných právnych
úkonov a z premlčaných nárokov, a to často aj s použitím nekalých obchodných praktík. Podľa názoru
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je súd povinný v každej veci rozhodovať ex offo zákonne
a spravodlivo. Poukázal na ust. § 1, § 2, § 3 Občianskeho súdneho poriadku. Do pozornosti vedľajší

účastník na strane žalovaného dal, že to nie sú oni, kto vyvoláva súdneho konania, lebo vstupujú do
konaní, kde už niekto proti spotrebiteľom začal. Z uvedených dôvodov navrhli rozhodnutie súdu prvého
stupňavnapadnutomvýrokuzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,alebovnapadnutývýrok zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznať, tak ako ju
vyčíslil v podaní zo dňa 27.06.2014 vo výške 90,98 eur. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na uznesenie
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11Ro/84/2012. Podané odvolanie zo strany vedľajšieho účastníka,
ktorý vstúpil do prebiehajúceho konania z vlastného podnetu pokladá za neopodstatnené. V prípade,
ak hlavný účastník nevyužije svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší účastník bez jeho
prejavu vôle takto konať nemôže. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn.

10C/64/2012.Vedľajšíúčastníkbybezvedomiahlavnéhoúčastníkanemalpodávaťopravnéprostriedky.
V takom prípade je postavenie vedľajšieho účastníka zvýhodnené, keďže sa rozhodnutie dotkne
výlučne majetkovej sféry hlavných účastníkov. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca aj na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.10.2013 sp. zn. 6Cdo/357/2012. Poukázal
na to, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu má v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne
len žalovaný. Ide o významné a dispozičné oprávnenie žalovaného, to znamená, že iba žalovaný

rozhodne, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a
bude pokračovať v konaní podľa prejednávacej zásady a zásady kontradiktórnosti, pokiaľ by sa
priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi, došlo by tým k popretiu dispozičného práva
žalovaného. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a

účelu vedľajšieho účastníctva. Na uvedenú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013. Preto navrhol, aby odvolací súd odmietol
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov konania medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom na strane žalovaného nepriznal, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné.

Podľaust.220O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňazmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Súd prvého stupňa o trovách konania účastníkov rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Teda,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa správne zistil, že pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov
konania a zároveň, že pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Z uvedeného
teda jednoznačne vyplýva, že úspešnejší žalovaný by mal na náhradu trov konania právo.

Aj keď súd prvého stupňa správne konštatoval, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval v konaní na strane
pomerne úspešnejšieho žalovaného by mal tiež právo na náhradu trov konania, aj tak mu ich nepriznal,
keďže trovy nepovažoval za účelné pre uplatňovanie práv žalovaného, nakoľko z úradnej povinnosti
skúma neprijateľné zmluvné podmienky, neplatnosť jednotlivých zmluvných ustanovení a ich dôvodnosť,

a teda v predmetnej veci rozhodol rovnako aj bez ingerencie vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav ale zo zistených skutočností nevyvodil správny právny záver.Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia §
93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník

vo svojich písomných podaniach namietal práve tie skutkové okolnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia
žaloby.

Vedľajší účastník vstúpil do konania iba čo do zmluvnej pokuty vo výške 415,67 eur. Poukázal na ust. §
52 ods. 2, § 53 ods. 1, 5 a § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka zmluvnej pokuty, považoval

ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. otázku neprijateľnosti, a teda neplatnosti
zmluvnej pokuty vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom preukazoval už judikovanými rozsudkami
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 07.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
4C/161/2011 zo dňa 06.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012
zo dňa 15.03.2012. Z najnovších rozhodnutí poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012. Preto navrhoval zamietnuť žalobu v časti, v ktorej žalobca uplatňuje
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 415,67 eur. Tu si aj vyúčtoval trovy konania, a to zo sumy 415,67
eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby 29,87 eur a 4,04 eur režijný paušál,
a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa ust. § 13a ods. 1 písm.
a), vyjadrenie z 27.06.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Teda dva úkony po

29,87 eur, 2x režijný paušál 8,04 eur, odmena 75,82 eur, DPH 20% 15,16 eur, teda spolu 90,98 eur.

Zákonodarca v ust. § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonnému ustanoveniu „ navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie

právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu
ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi najmä zákon č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna
úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť
poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom ( z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-279/09).

Vedľajší účastník práve svojou právnou argumentáciou inicioval a podporoval ochranu žalovaného
proti žalobcom uplatnenému nároku a ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa,
argumentačne bol úspešný, výsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby práve v časti, v ktorej vedľajší
účastník vstúpil do konania. Súd prvého stupňa teda nesprávne hodnotil kritérium účelnosti trov konania
na strane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Možno konštatovať pravý opak toho, čo uviedol

súd prvého stupňa, a to bez ohľadu na to, že odvolací súd nepochybuje o tom, že súd prvého stupňa by
aj bez vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol vo veci správne a zákonne.

Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na stane žalovaného trovy prvostupňového konania vo výške 90,98 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa
ust. § 220 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.