Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515208173
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515208173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, vo veci

starostlivosti súdu o mal. D. H.-H., J.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: D. H.-H., J.. XX.XX.XXX, G. S., S.. V.. Š.Y. XXX/
XX, zast. JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou v Senici, J. Kráľa 738/12, a otca: F. E., J.. XX.XX.XXXX,
G. S., N. XXX/X, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. D. takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

„Maloletá D. H.-H., J.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať výživným na maloletú D. sumou 80,-Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.04.2016.“

II. Otec je oprávnený sa s maloletou D. stýkať každý nepárny týždeň v roku od piatku od 14:00 hod do

nedele do 17:00 hod. Otec maloletú prevezme a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste
bydliska maloletej.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec podal návrh na úpravu práv a povinností k mal. D.. Navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti. Uviedol, že o maloletú sa starajú obidvaja, komunikujú spolu. Je zamestnaný, platí nájom
vo výške 200,- Eur mesačne. Vie sa o maloletú postarať, vie variť, oprať.

Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti.
Uviedla, že maloletá má rada oboch rodičov. Je zamestnaná s príjmom cca 400,- Eur mesačne, nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá D. navštevuje 1. ročník základnej školy, je v zásade zdravá,
navštevuje výtvarný, literárno - dramatický krúžok, mažoretky, chovateľský krúžok, krúžok jogy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením rodného listu maloletej, potvrdenia o
príjme matky a otca, nájomnej zmluvy, potvrdenia o návšteve krúžkov, zistil tento skutkový stav:

Maloletá D. sa narodila mimo manželstva svojich rodičov. Rodičia detí dlhodobo bývali v spoločnej
domácnosti, následne ukončili spolužitie a matka odišla zo spoločnej domácnosti. O maloletú toho času
zabezpečujú starostlivosť obaja rodičia.Matka mal. je zamestnaná s príjmom 395,50 Eur netto mesačne. Býva spolu s maloletou v jednoizbovom
byte, má štandardné výdavky na domácnosť. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec je zamestnaný, dosahuje príjem 679,- Eur mesačne v priemere. Má štandardné výdavky na
domácnosť. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Mal. D. navštevuje 1. ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletá navštevuje

viacero krúžkov a to výtvarný, literárno - dramatický krúžok, mažoretky, chovateľský krúžok, krúžok jogy,
je zdravá.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Rodičia maloletej D. uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej je maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia. Otec sa
zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou 80,- Eur s účinnosťou od 01.04.2016 vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky detí.

Kolízna opatrovníčka navrhla rodičovskú dohodu schváliť.

Uzatvorenú rodičovskú dohodu vychádzajúc z citovaných ustanovení súd schválil, táto je v záujme
maloletej. Matka o maloletú zabezpečuje starostlivosť na dobrej úrovni, v jej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktoré sa otec zaviazal platiť na maloletú, táto

zodpovedá oprávneným potrebám maloletej D., ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov maloletých
detí. Súd prihliadol na to, že maloletá D. navštevuje 1. ročník základnej školy, výživné zo strany matky
je plnené i osobnou starostlivosťou o maloletú.

Predmetným rozhodnutím súd ďalej upravil styk otca s maloletou a to v súlade s návrhom oboch rodičov.

Rozhodnutie o úprave styku je v záujme maloletej. Prostredníctvom takto upraveného styku sa otec
môže podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú, matka na pojednávaní deklarovala, že styk otca
s maloletou sa môže realizovať i v priebehu pracovného týždňa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.