Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 24C/75/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110215376
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hrnčiar

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110215376.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom E.. Petrom Hrnčiarom v právnej veci navrhovateľa: CBA

Slovakia, s.r.o. so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zast. JUDr. Alexandrom
Filom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcom: 1) C. H., X.X.XXXX, G. G.B. H. (B.),
F. XXX/XX, XXX XX K. nad K., 2) H. E., nar. XX.X.XXXX, V. 1, B., 3) H. L., nar. X.X.XXXX, L. XX, B., 4)
P. O., nar. XX.X.XXXX, J. XX/XXX, B., zast. JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom, 013 23 Višňové
53, 5) H. F., nar. XX.X.XXXX, J. X/XX, B., 6) H. X., nar. X.X.XXXX, H. XXX, XXX XX G., o zaplatenie
náhrady schodku s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa1)je povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu325,30eurs9%ročnýmúrokomzomeškania

od 28.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca 2) je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 243,98 eur s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 243,98 eur od 7.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 81,32 eur od 7.11.2009 do 28.11.2012 a s
0,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 81,32 eur od 29.11.2012 do zaplatenia, to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa3)je povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu159,33eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 159,33 eur od 28.10.2010 do zaplatenia a sumu 16,09 eur ako 9% ročný úrok z omeškania
zo sumy 275,30 eur za dobu od 1.2.2010 do 27.10.2010, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporkyňa4)je povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu325,30eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
od 10.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa5)je povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu325,30eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
od 7.11.2009 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa6)je povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu243,98eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 243,98 od 14.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 81,32 eur od 14.11.2009 do 28.11.2012 a s 0,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 81,32 eur od 29.11.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.5.2010 domáhal pôvodne proti 10 odporcom náhrady škody
vo výške 7.585,12 eur s úrokom z omeškania od 7.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania,pričom od jednotlivých odporcov navrhovateľ uplatňoval čiastkové sumy podľa miery ich zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách. Navrhovateľ neskôr v časti proti 3 odporcom zobral návrh späť, v
ktorej časti súd konanie zastavil. Rozsudok sa preto týka už len 7 odporcov. Títo boli s navrhovateľom

v pracovnom pomere, odporkyňa 1) ako vedúca predajne a ostatní ako predavač-pokladník. Všetkým
boli zverované hodnoty, ktoré boli povinní vyúčtovať, preto bola s nimi uzatvorená dohoda o spoločnej
hmotnej zodpovednosti. Okrem 10 zamestnancov žalovaných v tomto konaní v spornej predajni
pracovalo ešte 9 hmotne zodpovedných pracovníkov. Dňa 1.4.2009 bola vykonaná inventarizácia
za obdobie od 29.5.2008 do 1.4.2009. Pred tým bola inventarizácia uskutočnená 29.5.2008. Hrubý

schodok bol zistený vo výške 19.170,56 eur (577.532,29,- Sk) - čo je celkový rozdiel medzi účtovným
stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom. Tento stav bol znížený podľa
vnútropodnikových predpisov koeficientom normovaných strát a koeficientom nákupných cien na sumu
10.626,59 eur (320.136,65,- Sk). Na schodok navrhovateľ upozornil zamestnancov a vyčíslil ich podiel
na schodku. Urobil tak predložením návrhu dohody o uznaní dlhu a jeho splatenie splátkami (doručené
osobne alebo poštou). Ostatní zamestnanci dlh uznali a neboli preto žalovaní. Úrok z omeškania si

uplatňuje navrhovateľ od 7.11.2009, listy z 23.10.2009 boli zaslané 27.10.2009, pričom doba na poštové
doručenie je 3 dni a 10 dní plynula lehota na plnenie. Neskôr uplatnil úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 7 dní od doručenia výziev na úhradu škody a proti niektorým odporcom v časti
zobral svoj návrh späť. Po predložení doručeniek od odporcov (dátumy prevzatia výziev z 23.10.2009
na úhradu škody) totiž vysvitlo, že dni splatnosti nastali neskôr, než navrhovateľ pôvodne uplatňoval.

Odporcovia sa písomne vyjadrili k návrhom nasledovne:

Pôvodná odporkyňa K.S., vedúca predajne: Poukázala na konanie 2C 142/2009, v ktorom bola úspešná
a týkala sa tej istej veci, preto považuje vec za vyriešenú. (Išlo o inú vec - schodok v pokladni, pozn.

súdu.). Voči tejto odporkyni bolo pred rozhodnutím vo veci samej konanie zastavené z dôvodu jej úmrtia,
ale na jej výpovede súd prihliadal, pretože bola pôvodne žalovaná a bola vedúcou predajne.

Odporkyňa 1) s ak veci nevyjadrila a nedostavila sa ani na jedno pojednávanie.

Odporca 2): Pracovníci nerobili na jednom pracovisku (pult s mäsom, pokladňa, vykladanie tovaru),
ale na základe pokynov vedúcej bez jasných pravidiel. Pracoval aj v pokladni, ale nikdy nedošlo k
prevzatiu pokladne alebo uzavretiu pokladne pri zmene pracovníkov. Upozornil na to vedúcu, že nie sú
pravidlá, nikto nevie, čo má robiť, upozorňovali na to aj iní, ale vedúca to ignorovala. Vedúca dávala
kľúče hocikomu. Spýtal sa vedúcej pri nástupe na inventúru, tá povedala, že nebudú robiť zakaždým

inventúru pri každej zmene. Po poznaní situácie z pracoviska odišiel. Inventúra nebola ani pri jeho
odchode urobená. O inventúre nevedel, ani o jej výsledkoch, ani s ním prerokovaná.

Odporkyňa 3): Jej podiel je neúmerný dobe, ktorú v predajni odpracovala (všetko, čo zarobila, má
uhradiť), je to v rozpore s dobrými mravmi. Pracovali v 2 smenách po 4 zamestnancoch, takže na 1

pripadá podiel 110,69 na schodku. Je ochotná uhradiť 165,97eur (aj to je neúmerné), ktorú aj uhrádza.
Prepustili ju po 18 dňoch, lebo nechcela predávať mäso po záruke. Pracovala len na pulte s mäsom,
nikdy nie v pokladni, nemala nikdy tržbu ani kľúče od predajne. Nemohla nič zobrať, pri odchode
bola kontrolovaná nadriadenou a ani s 3. osobou nemohla nič zobrať, lebo musel ísť každý popri
pokladni. Striedanie zamestnancov zrejme malo súvis s veľkým schodkom. Nevedela pre svoju mladosť

a neskúsenosť, že mala žiadať o inventúru pri nástupe a odchode. Preto je ochotná časť podielu uhradiť.
V predajni musel niekto systematicky kradnúť, v noci sa údajne v predajni z času na čas svietilo.

Odporkyňa 4): Nie si je vedomá porušenia povinností. Pracovala iba 9 dní. Nemala nikdy kľúče
od obchodu, či trezoru Je však ochotná uhradiť čiastku zodpovedajúcu počtu odpracovaných dní

u navrhovateľa. Pripojila list z 12.11.2009, ktorým reagovala na list navrhovateľa z 23.10.2009.
Navrhovateľ v lehote 1 mesiaca neoboznámil zamestnancov s výškou škody. Pri odchode žiadala
inšpektorku o inventúru, tá však uviedla, že sa robí len pri zmene vedúceho (zástupcu). Už pri
predchádzajúcom schodku (3.3.2008 - 29.5.2008) upozorňovala na nezabezpečenie proti krádežiam a
nič sa nezmenilo.

Odporkyňa 5): Navrhovateľ porušil povinnosť podľa § 191 ods. 2 ZP, výsledok nebol prerokovaný,
nedostala záznam o výsledku inventúry, nebola dodržaná 1 mesačná lehota. Záznam z prerokovania
škody bol doručený až po 7 mesiacoch. Neustále upozorňovali na nedostatky v pracovnýchpodmienkach ústne aj písomne (nedostatok pracovníkov, neúmerná fluktuácia zamestnancov). Bolo
to však ignorované zamestnávateľom, inšpektorka bola napokon aj prepustená a podieľala sa na
vzniknutom schodku. Dochádzalo k zdvojenému príjmu, vedeniu účtovnej evidencie v rozpore s

predpismi,doinventarizáciesavedomenezahrňovalitovaryvsklade(inšpektorkabolanatoupozornená
a pracovníci spísali nesúhlas. Vedúca predajne bola následne okamžite prepustená a okrem inšpektorky
aj niektorí pracovníci z vedenia. Pri príchode a odchode zamestnancov bola inventúra inšpektorkou
odmietaná. Veľký počet zamestnancov sa podieľa na schodku, čo zrejme navrhovateľ zneužíval, možno
aj schodok umelo zvyšoval (rozpor medzi evidenciou predajne a podnikom, prechod Sk na eur...). Keď

4 pracovníčky oznámili nedostatky, nový inšpektor im doručil listiny na podpis, ktorým by ony požiadali o
skončenie pracovného pomeru. Pripojila list zo 7.10.2008, ktorým reagovala na inventarizáciu za dobu
do 29.5.2008 a v ktorom upozorňovala na počet zamestnancov, prácu v 2 smenách, neoznámenie
výsledkov inventarizácie. Pripojila list z 11.11.2009, ktorý sa týkal sporného schodku, kde naviac uviedla,
že už v októbri 2008 upozornila inšpektorku na spôsoby vedúcej predajne. Namiesto riešenia na ňu
kričala pred zamestnancami, že vedúca môže dať kľúče od predajne, kancelárie a trezoru komu chce.

Odporkyňa mala robiť zástupkyňu, čo si však rozmyslela. Po pol roku vyšlo najavo, že vedúca dávala
kľúče pracovníčke J., ale aj iným, dokonca do predajne chodili v noci. Upozorňoval na to inšpektorku
aj odporca 3). Obidve (vedúca, inšpektorka) boli síce prepustené, ale neriešilo to schodok a to, že
nedostatky neboli odstránené. Navrhovateľ prijímal ľudí bez overenia záznamov v registri trestov.

Odporkyňa D.M., voči ktorej bolo konanie zastavené uviedla: Pracovala pri pulte na údeniny a zákusky.
Po mesiaci práce informovala vedúcu a inšpektorku, že sú veľké nedostatky pri kontrole na predajni
- nevideli za regály, nebolo možné sledovať pohyb ľudí, ak dochádzalo ku krádežiam, často boli na
predajni len dvaja ľudia - pokladník a pracovník za pultom. Inšpektorka ju upokojila, že sa nemá
čoho obávať, prípadný schodok sa bude kompenzovať. Keďže sa nič nemenilo, v skúšobnej dobe

odišla. Požiadala inšpektorku o vykonanie inventúry, ktorá ju odmietla so slovami, že sa nemôže robiť
inventúra kedykoľvek si to niekto zmyslí. Nevedela však, že mala ukončiť dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti a mala za to, že skončením pracovného pomeru bola ukončená aj dohoda o hmotnej
zodpovednosti. Dodnes nemá záznam o výsledku inventarizácie, dostala rovno záznam o náhrade
škody, tlačivo o uznaní dlhu a dohody o splátkach. V predajni sa k záznamu o inventarizácii nedostala s

tým, že je to len v sídle spoločnosti v Lučenci. Podľa vyjadrenia kolegýň došlo k chybám pri inventarizácii
(zdvojené príjmy tovarov, nezrovnalosti v tržbe tovarov). Vedúca predajne (odporkyňa 1) požičiavala
kľúče od predajne, napokon bola aj odvolaná.

Navrhovateľ predložil nasledovné listinné dôkazy:

Pracovná zmluva s odporkyňou K.S. od 29.5.2008 na miesto vedúcej predajne. Pracovný pomer trval
do 27.5.2009, kedy skončil okamžitým skončením pracovného pomeru listom navrhovateľa zo dňa
26.5.2009. Dôvody skončenia súd uvádza pri skutkových a právnych záveroch.

Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a pracovné zmluvy s ostatnými zamestnancami na pozícii
predavač - pokladník: s odporkyňou 1) od 28.10.2008, pracovný pomer skončil 25.11.2008 v skúšobnej
dobe bez udania dôvodov, s odporcom 2) od 12.2.2009, pracovný pomer sám skončil 4.5.2009 v
skúšobnej dobe bez udania dôvodov, s odporkyňou 3) od 19.1.2009, pracovný pomer jej bol ukončený
11.2.2009 v skúšobnej dobe bez udania dôvodov, s odporkyňou 4) od 4.4.2008, pracovný pomer

skončil 11.6.2008 v skúšobnej dobe bez udania dôvodu na podnet zamestnankyne, s odporkyňou 5) od
14.4.2008 a s odporkyňou 6) od 3.10.2008, od 1.4.2009 v pozícii zástupkyňa vedúcej predajne, pracovný
pomer skončil 17.8.2009 dohodou bez udania dôvodov na podnet zamestnankyne.

Ostatné 3 pôvodne žalované odporkyne M.P., B.I. a D.M. pracovali ako predavačky pokladníčky od

20.11.2007 do 19.1.2009 (dohoda na podnet zamestnankyne), od 24.4.2008 do 12.8.2008 (dohoda) a
od 10.6.2008 do 13.8.2008 (v skúšobnej dobe na podnet zamestnankyne).

Rozpis podielu zamestnancov na schodku vo výške 10.626,59 eur: Jednotlivé podiely odporcov sú
nasledovné (% podiel podľa výšky platu, suma v eur, zníženie na priemerný mesačný zárobok:

odporkyňa 1) 4,04%, 429,63 eur, 325,30 eur, odporca 2) 5,05%, 536,40 eur, 325,30 eur, odporkyňa
3) 4,17%, 443,45 eur, 325,30 eur, odporkyňa 4) 4,04%, 429,63 eur, 325,30 eur, odporkyňa 5) 4,90%,
520,70 eur, 325,30 eur a odporkyňa 6) 6,64%, 705,91 eur, 325,30 eur. Podiel všetkých uvedených
odporkýň je teda znížený na ich priemernú mesačnú mzdu, ktorá bola u všetkých rovnaká. Zvyškypodielov presahujúcich priemernú mesačnú mzdu (aj v prípade ostatných predavačiek neuvedených v
tomto rozsudku) boli pripočítané k podielu vedúcej predajne. Odporkyňa K.S. tak mala podiel 16,13%, čo
je suma 1.714,42 eur, po pripočítaní zvyškov podielov (2.979,19 eur) je jej celkový podiel 4.693,61 eur.

Mzdové listy jednotlivých odporcov, z ktorých navrhovateľ počítal ich priemerné zárobky.

List „Uznanie dlhu a dohoda o splátkach“ z 23.10.2009, ktorý poslal navrhovateľ odporcom. V prvom
bode sa uvádza, že zamestnanec uznáva nárok navrhovateľa z titulu schodku vo výške 4.693,64 eur

s tým, že dlžník doposiaľ nič nezaplatil. V ďalších ustanoveniach sa uvádzajú podmienky splátok vo
výške navrhnutých navrhovateľom. Dlžník by sa mal zaviazať už najneskôr do 15. novembra uhradiť
prvú splátku.

Na pojednávaniach okrem toho účastníci ešte uviedli:

Navrhovateľ: Podiel zamestnanca sa prepočítava podľa jeho priemerného zárobku, nie podľa dĺžky
odpracovanej doby v inventúrnom období (tak to bolo počas skoršej právnej úpravy). Mnohé námietky
účastníkov nesúvisia s konaním, treba zistiť, či boli nejaké krádeže hlásené a vyšetrované. Kamerový
systém nie je v príčinnej súvislosti so schodkom. Zamestnanci v predajni v deň inventúry podpísali
prehlásenie, podľa ktorého bol všetok tovar riadne sčítaný, prevážený a nahlásený inventarizačnej

komisii a že súhlasia s vykázanou fyzickou zásobou tovaru a spôsobom vykonania inventarizácie.

Odporkyňa K.S.: Pri inventúre boli zdvojené doklady, bol navýšený tovar, teda fyzicky tam nebol, ale v
počítači uvedený bol. Inventarizácia sa nerobila podľa dokladov, ale podľa údajov v počítači, ktoré boli
zdvojené. V predajni si doklady fyzicky skontrolovali, sedelo to. Pred inventarizáciou si skontrolovala

doklady, sedelo to. Našla aj zdvojené doklady a z podniku jej volali, aby prestala vymazávať údaje z
počítača, ona uviedla, že išlo len o jednu faktúru, ale že dvakrát bol tovar prijatý. Tovar mohol byť prijatý
2-3 krát, pretože ho nahrala ona a potom omylom inšpektorka, ktorá si to nevšimla a nahrala opäť ten
istý tovar. Nefungovalo to po dvojiciach (člen komisie a predavač). Nežiadala nič prerátať, bola tam
inšpektorka a všetko to riadila a pracovníci mali za to, že sa všetko prerátalo. Práve pri dohľadávaní sa

zistilo, že tovar tam bol, aj keď nebol zachytený. Z veľkoskladu navrhovateľa prichádzali dodacie listy z
podniku, pri iných dodávateľoch priniesol vodič so sebou aj dodací list, ktorý vedúca nahral do počítača.
Technik z podniku to spájal aj so zlým počasím, že údaje vtedy neprejdú vôbec. Pokiaľ ide o tvrdené
žúrky, ktoré mala údajne robiť v predajni, tak býva 21 km od Žiliny a mala málo spojov a odchádzala so
zamestnancami, pretože zamykala predajňu. Po inventúre dostala výpoveď ona a inšpektorka a počula,

že nový inšpektor dal zničiť dodacie listy a podklady.

Odporca 2): Často bol na predajni okrem vedúcej len on a jedna predavačka a striedali sa medzi
pokladňou a pultom. Predajňa nemala žiadne zabezpečenie proti krádežiam (kamerový systém). Podľa
zamestnancovsaneprepočítalsklad.Ažnapojednávaní10.5.2011predložilnavrhovateľsúpisinventúry.

Došlo tam asi k 2 krádežiam. V jednom prípade boli na predajni len 3 (s vedúcou) a zákazník utekal z
predajne so 4 ks šunky v hodnote asi 2.000,- Sk. Vedúcu upozorňoval na nedostatky, napr. na pozáručné
doby, často v predajni stáli 3-4 dni 2-3 plné nákupné košíky mliečnych výrobkov bez precenia zo strany
vedúcej. Často mala pánske návštevy, komunikácia o práci bola s ňou povrchná.

Odporkyňa 3): Upozorňovala vedúcu napr. na precenenie mäsových výrobkov, vedúca z nezáujmu alebo
neochoty tak neurobila.

Odporkyňa 5): Komisia nepustila do skladu predavačky, že tam môžu ísť iba oni. Chýbalo 15 ks slivovice
a ona ich našla v sklade 50ks, teda prebytok. Takisto nebolo na kontrolných lístkoch označené, že tovar

bol spočítaný a nahodený do počítača. Námietky komisia neakceptovala. Inšpektorka sa rozčúlila, že
to je zlé, ale nič sa nedialo. Sklad pri inventúre nebol zahrnutý do fyzického stavu, inšpektorka sľúbila
nápravu, nič sa neudialo. Dochádzalo k zdvojeným príjmovým dokladom, mali staré počítače, nemali
kamerový systém. Na predajni boli často 3, počas dovolenky vedúcej sa to neriešilo. Tržby odnášala
väčšinou inšpektorka, alebo zástupkyňa alebo ktokoľvek iný. 3 mesiace bol pokazený trezor, ochrana

spočívala len v zamknutí kancelárie (kľúče mal však hocikto). Po službe vedúcej našli ráno v predajni
plné popolníky, vedúca tam mala mužské návštevy.

Svedkovia na pojednávaní uviedli:Zuzana M., vedúca inventarizačnej komisie: Po príchode na predajňu si ju prezrú (veľkosť, priestory),
rozdelia sa do skupín a každá pracuje na určenom úseku (predajňa, sklad...). Po zistení fyzického stavu

tentonahrajúdoPCavytlačiasakontrolnéhárky,ktorésazasskontrolujú,čibolovšetkonahraté,opravia
sa chyby. Ak sú chyby, tak sa znova prejde predajňa, či sa nič nevynechalo a vytlačia sa inventúrne
rozdiely. Opäť sa skontroluje, či sa niečo nevynechalo alebo nezabudlo. Ak je predpokladaný počet
určitého druhu tovaru napr. 15 ks a zistí sa 13 ks, tak sa to uvedie podľa skutočného stavu. Rozdiel
sa účtovne zisťuje až v podniku, úlohou komisie je zistiť skutočný stav. V sklade nebola, bola vedúca

komisie, vždy to funguje tak, že je spolu člen komisie a predavač. Ak je veľký rozdiel, spýtajú sa na to
vedúcej, ak je pochybnosť, preráta sa to znovu. Alkohol je drahá položka, ak sa zistí rozpor, tak sa to
overí a dopíše do skutočného stavu ako prírastok.

Svedkyňa D. M., členka inventarizačnej komisie: Obvykle sa nahlási inventúra 1 týždeň dopredu. Každá
skupina dostane notebook a nahráva pridelený úsek (napr. jeden regál) a v prítomnosti predavačiek

sa to nahráva. Bola na predajni, nie v sklade, ale myslí si, že sa to robí všade rovnako. Nepočula, že
by do skladu bol daný zákaz vstupovať predavačkám, niet dôvodu započítať niečo, čo sa objaví alebo
namieta a nájde sa to.

Svedkyňa K.V., členka inventarizačnej komisie: V každej predajni, ak sú nejaké rozdiely, tak sa na ne

treba pozrieť. Nie je pravdou, že by sa komisia ponáhľala domov. Dohľadávali rozdiely, potom prišlo
podanie zamestnancov a po dohode s dohľadávaním prestali. Vždy sa musí sčítať všetok tovar a vo
všetkých miestnostiach, ona si už nepamätá, v ktorej miestnosti bola ona a či ona bola vo všetkých
miestnostiach.

Svedkyňa Z.A., členka inventrizačnej komisie: Komisia prešla všetky miestnosti a sklady a na konci
sa opýtali vedúcej, či boli všade a či bolo všetko nahraté. Na záver sa vytlačia inventúrne rozdiely
a opäť sa to prechádza. Ani v jednom prípade neboli vznesené námietky. Pokiaľ ide o podanie z
1.4.2009, tak sa uvádza, že rozdiely sú dôsledkom chybného príjmu tovarov, ale to sa inventarizačnej
komisie netýka. Nevedela, v akom štádiu bolo spísané podanie zamestnankýň, že nemá význam

rozdiely dohľadávať. Veľké rozdiely sa hneď začnú dohľadávať, po dohode medzi vedúcou komisie a
inšpektorkou v dohľadávaní nepokračovali, pokiaľ išlo o malé rozdiely, v hodnote niekoľkých eur. Je
hlúposť, aby v 300 predajniach robili inventúry rovnakým spôsobom a len v tejto jedinej nie. V každej
miestnosti vrátane skladu potrebuje komisia personál pri inventarizácii.

Svedkyňa A. G., účtovníčka: Vyhodnocujem na základe inventúry (skutočný stav) s predpokladaným.
Inventúra je odsúhlasená s vedúcou a až na základe toho to spracúva. Ďalšie údaje dostáva od
maloobchodnej účtovníčky - normy strát z tržieb z mäsa, zeleniny a pod. Potom sa to predloží vedeniu
na vymáhanie. Pri tržbách je 0,25% z tržieb stratné (počíta sa s krádežami) a to bez ohľadu na druh
tovaru. Pri zelenine sa odpočítava 1% z nákupných cien a pri mäse 2% (úbytok na váhe, vyschýnanie

a pod.). Po uzatvorení výsledkov inventúry sa to odsúhlasuje s vedúcou alebo zástupkyňou, obvykle
do 2 týždňov a vedia na predajni výsledok. Účtovný stav poznajú aj na svojich počítačoch v predajni.
Ak nefunguje komunikácia v predajni, to už nie je problém učtárne. Norma na počet zamestnancov v
predajni, resp. personálne otázky nie sú v jej kompetencii. Pri inventúre sa robí aj tzv. stopkasa a zisťuje
sa rozdiel v peňažných prostriedkoch, ale ten nesúvisí s tovarovou inventarizáciou a ani sa výsledok

kasy neobjavuje v jej výsledkoch.

Svedkyňa L.C., predavačka: Pracovala v predajni asi 2 mesiace do 25.5.2009. Tašky si kontrolovali
vzájomne pri odchode. Takisto vlastné nákupy. Neskoršie ostávala v práci vedúca ktorá si zrejme robila
tržbu. Pri inventúre mala na starosti regál, k inému sa vyjadriť nevie. V predajni nebolo nič v poriadku,

všetko bolo porozhadzované. Z predajne odišla a dobre urobila, manko by bolo ešte vyššie. Nikdy
nerobila s tržbou ani v pokladni. Počet zamestnancov nebol dostatočný, často boli a v predajni len dve
(pokladňa a pult), ostatní boli v sklade (preberanie tovaru, upatovanie...). Do predajne chodili veksláci a
feťáci, bola to vylásená predajňa, kde si chodili veci doslova nabrať.

Svedkyňa Z. CH., predavačka: V predajni pracovala od 1.5.2008 a odporkyňa sa vedúcou stala od
29.5.2008. Už pri inventúre kvôli nástupu odporkyne 1) nemala dobrý pocit z vedúcej, po 2 mesiacoch
žiadala inventúru, na čo inšpektorka povedala, že inventúra stačí po 1 roku. Prijímali pracovníkov bez
preverenia, napr. silu, ktorá už od detstva tam chodila kradnúť. Taký prípad bola aj V.P., na čo upozornilavedúcu, lenže vysvitlo, že ony boli kamarátky. Problémy boli s kasou, keď väčšinou ju od nej preberala
zástupkyňa - odporkyňa 6). Tržba (v množstve potrebnom na druhý deň) zostávala často len tak v
skrini alebo ju videla položenú na stoličke v kancelárii. Na otázku, čo to je, jej vedúca v jednom prípade

povedala, že si požičala na dovolenku, lebo ešte nemá peniaze na účte. Pri odchode z práce ukazovala
svoju kabelu vedúcej, ale nie všetci to robili. Tovar preberala vedúca nezodpovedne bez riadnej kontroly.
Potvrdila, že vznášali požiadavku na inventúru, už nevie, či inšpektorke to dávali alebo na podnik.

Svedkyňa Ing. M. G., inšpektorka predajne: Inventúra bola robená kvôli zmene vedúcej, pri inventúre

svedkyňa prítomná nebola. Réžia inventúry a všetko s tým spojené je však v réžii komisie. Pokiaľ
ide o problémy, tak jej telefonovali z podniku, že je problém s kasou. Zamestnanci nevedeli, aký má
byť správny stav (teda konkrétny počet kusov tovaru). Doklady si kontrolovala sama vedúca, ona ako
inšpektorka tam bola za obchod, účtovné veci si robil podnik. Niektoré doklady s vedúcou kontrolovali,
predajňa prechádzala z jedného centrálneho skladu na druhý a nesedeli tam niektoré názvy a čísla
v novom sklade na dodacích listoch. V tejto predajni s tým boli veľké problémy, mali problémy aj s

počítačovou sieťou. Elektronicky prišla dávka dodacích listov a boli zdvojené často a nevedeli to ani
odkontrolovať alebo nemali prístup k tým údajom. Ona ten systém nepoznala. Je možné, že niečo z
Lučenca poslali a pre problémy v sieti to nedošlo. Alebo naopak, robila sa uzávierka a exportovali
sa údaje do Lučenca a boli s tým problémy, o ktorých v podniku vedeli. Spomína si, že boli nejaké
problémy, že inventúra nebola robená prehľadne. Všetko si riadi komisia, nevie, či k niečomu nemali

prístup zamestnanci a ako sa to riešilo.

Súd zabezpečil nasledovné listinné dôkazy:

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C 142/2009-118 zo dňa 7.10.2010, že predmetom konania bol schodok

v stave hotovosti v pokladni a nejde teda o totožnú vec s prejednávanou.

OO PZ SR Žilina - Východ oznámilo listom zo dňa 18.5.2011 a Mestská polícia Žilina listom zo dňa
6.6.2011, že v spornom období nebola v predajni nahlásená žiadna krádež.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov a listinné dôkazy súd uvádza nižšie pri skutkových a právnych záveroch,
kde na tieto dôkazy odkazuje pri konkrétnych skutkových alebo právnych skutočnostiach. Mnohé
argumenty účastníci opakovali, neuvádza ich preto súd opakovane pri všetkých účastníkoch (najmä
odporcoch).

Skutkové a právne závery súdu s uvedením právnej úpravy:

I. Inventarizácia - jej priebeh a výsledky

I.1. Predmet inventarizácie - všetok tovar vo všetkých priestoroch predajne

I.1.1. Zodpovednosť vedúcej a predavačiek

Odporcovia uvádzali, že inventarizačná komisia buď vynechala sklad úplne alebo ho neprešla celý

(nesčítala všetok tovar). Ako priamu skúsenosť to uvádzali odporkyne K.S. a odporcovia 2)-5). Ďalej
tvrdili, že neboli označené kontrolné lístky pri tovare, teda, či bol tento tovar započítaný do inventarizácie.

Odporkyňa K.S. to však sama poprela pri svojej výpovedi v inej súvislosti, keď uvádzala, že vedúca
inventarizačnej komisie s ňou prechádzala jednotlivé úseky a prechádzalo sa, či je všetko zahrnuté do

zostáv. Na predajni boli nejaké rozdiely, ale boli malé.

Je potom úplne nepochopiteľné a nedôveryhodné, že by obišli sklad alebo, že by komisia nikoho
z predajne do skladu počas inventarizácie nepustila alebo že by sa vedúca nedomáhala riadneho
započítania tovaru v sklade, resp. všetkého tovaru v sklade.

Odporkyňa K.S. tiež uviedla v jednej zo svojich výpovedí, že po inventarizácii nežiadala prerátavať
chýbajúci tovar. Mala za to, že je všetko prerátané. Bola tam vraj D. a tá to všetko riadila. Inšpektorkavšak vo svojej výpovedi uviedla, že inventarizáciu si riadila komisia a ona do toho nemohla zasahovať.
To potvrdili aj členky komisie aj predavačky.

SúdnepovažujezadôveryhodnúobranuodporkyneK.S.,ženebolprepočítanýsklad,keďsúčasnesama
produkovala takéto rozporné tvrdenia. Teda, že na jednej strane nebol prepočítaný sklad (alebo úplne),
že nebolo umožnené toto prepočítať a že súčasne obišla s vedúcou komisie všetky úseky a prepočítať
tovar nežiadala.

Dôležité je tiež vyjadrenie inšpektorky, že išlo o plánovanú inventúru z dôvodu zmeny vedúcej predajne
a niekoľko dní dopredu avizovanú inventúru (obvykle 3 - 5 dní). A ďalej, že za chod predajne zodpovedá
vedúca kancelárie a je jej vecou sa na inventúru pripraviť.

Samotná odporkyňa K.S. vo svojej výpovedi uviedla, že si pred inventúrou prešla predajňu a že jej
to vychádzalo dobre (všetko fyzicky prešla a sedelo jej to). Nie je zrejmé, ako a kedy to zvládla, keď

viacčlenná komisia to podľa nej nezvládla za celý deň. Dôležité však je, že z toho vyplýva, že o inventúre
vedela a že ona sama sa podľa vlastného uváženia na ňu aj chystala. Ak sa ostatní odporcovia sťažovali,
že o inventúre nevedeli a to ani pred začiatkom ani po jej začiatku, tak je to predovšetkým vecou vedúcej
predajne. Mohla im to dopredu oznámiť. Zamestnanci mohli uprednostniť prítomnosť na pracovisku pred
pracovným voľnom, dovolenkou, návštevou lekára a pod. Celý kolektív predajne sa mohol na inventúru

pripraviť, urobiť v predajni a v sklade poriadok a uľahčiť tak priebeh inventúry (dostupnosť tovaru, jeho
prehľadnosť a pod.).

Toto svoje tvrdenie o kontrole predajne pred inventúrou poprela v inej časti výpovede, kde zase
uviedla, že inšpektorka pred inventarizáciou nekontrolovala stav, či sedí. Nie je zrejmé, aké povinnosti

a prečo by mala mať inšpektorka (namiesto vedúcej) vo vzťahu ku kontrole predajne a vo vzťahu k
účtovným dokladom. Hlavný je však rozpor v tom, že súčasne mal aj nemal byť skontrolovaný stav pred
inventarizáciou.

Inšpektorka vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že je vecou vedúcej a nie inšpektorky dohodnúť sa s

vedúcou komisie na priebehu inventarizácie. Uviedla, že aj v danom prípade si inventúru riadila komisia
a komunikovala s vedúcou. Tomu zodpovedajú aj zhodné vyjadrenia členiek inventarizačnej komisie.
Že totiž každá inventúra má svoje štandardné pravidlá: 1. Jej účelom je fyzicky spočítať všetok tovar na
predajni, nech sa nachádza v hocijakej časti predajne. 2. Komisia si rozdelí predajňu na jednotlivé úseky
a ku každej členke komisie je pridelená pracovníčka z predajne. Takto členky vykonávajú inventúry v

desiatkach či stovkách predajní, je to ich náplň práce v priebehu celého roka.

Súd nepovažuje za dôveryhodné tvrdenie, že by členky komisie vedome a výnimočne v tejto predajni
postupovali inak. Opäť si mohol pracovný kolektív na čele s vedúcou dohodnúť, ako si počas
inventarizácie rozdelia prácu, ktorá pracovníčka bude na ktorom úseku a byť súčinná pri sčítavaní tovaru

(či ako pomoc členke komisie alebo paralelné sčítavanie). Predavačky prinajmenšom v počte členiek
komisie mali tú istú kapacitu sčítať všetok tovar.

Bolo to však ich záležitosťou a najmä ich vedúcej. Tvrdenie, že ani vedúca nemala prístup do skladu
počas inventarizácie, nikto z odporcov ani netvrdil a bolo by to aj absurdné. Ak znela dohoda vedúcej s

komisiou, že ona bude v sklade za predajňu k dispozícii komisii, v takom prípade by mohlo mať logiku
tvrdenie niektorých odporcov, že predavači nemali do skladu prístup.

Najmä odporkyňa K.S. sa odvolávala na výpoveď inšpektorky, ktorá mala potvrdiť, že neboli prejdené
všetky priestory a spočítaný všetok tovar. Inšpektorka však uviedla, že počula, že v spornom prípade

nebola inventúra transparentná a nejaký tovar sa nasnímal až na podnet predavačky. Uviedla, že bola
len na konci inventarizácie. 100%- ná inventarizácia je podľa nej vtedy, keď je organizačne všetko
zabezpečené tak, aby sa nasnímal všetok tovar a veľkú úlohu má aj vedúca.

Sama inšpektorka vyvrátila tvrdení odporkýň, že by inšpektorka tvrdila, že personál predajne nemal

prístup do skladu. Inventarizácie sa totiž nezúčastnila a prišla iba na záver. Len počula od zamestnancov
(teda od odporcov) niečo v tom zmysle. To isté sa týka tvrdení odporkyne 1), ktorá spájala vyjadrenia
inšpektorky z konania 14C 57/2011 s týmto konaním. Išlo o inú inventúru a za iné obdobie, takže nejde
o nijakú spojitosť.Odporkyňa K.S. ďalej tvrdila, že pri „dohľadávaní“ sa zistili rozdiely. Ak sa toto dohľadávanie robilo počas
inventarizácie, tak by to vyvracalo tvrdenia odporcov, že dohľadávanie, resp. zisťovanie rozdielov nebolo

možné. Ak sa robilo po skončení inventarizácie, tak je to právne bezvýznamná skutočnosť. Po skončení
inventarizácie nastal nový stav a mohlo dôjsť aj k zmenám (pohyb tovaru).

Dodatočné tvrdenia o tom, že nebolo niečo dobre spočítané, sú neoveriteľné. Ak by išlo o mladých
a neskúsených zamestnancov s niekoľkodňovou praxou, tak by to nebolo možné vylúčiť. V prípade

odporkyne K.S. však ide o vedúcu predajne a v prípade napr. odporkyne 5) o skúsenú pracovníčku v
obchode. Súd neverí ich tvrdeniam, že by počas inventarizácie nedokázali formulovať svoje výhrady a
že by ich členky komisie ignorovali.

Záver súdu pri tejto otázke je nasledovný: Odporkyňa K.S. ako vedúca predajne mala významné
postavenie a zodpovednosť aj v predajni samotnej, pred inventarizáciou, aj počas inventarizácie. Ona

toto svoje postavenie a zodpovednosť v konaní pred súdom znižovala takmer na nulovú hodnotu - buď
poukazovala na dôležitú úlohu inšpektorky alebo komisie. Súčasne však v niektorých výpovediach
vypovedala v súlade so svojim významným postavením (prechádzala všetky priestory, nežiadala
dohľadávať rozdiely...). Pritom mohla inventarizáciu zamestnancom oznámiť, pripraviť sa s nimi na ňu
a aktívne sa jej zúčastniť. Súd pritom nemá na mysli nahrádzať činnosť komisie alebo sa im pliesť do

ich kompetencií.

Súd má za to, že odporkyňa K.S. zavádzala rozpornými tvrdeniami nielen súd, ale aj ostatných odporcov.
Súd je presvedčený, že zamestnancov zavádzala už počas a po inventarizácii. Zrejme v obave pred
výsledkami inventarizácie sa snažila získať zamestnancov na svoju stranu a vniesť do celej veci chaos.

Obranu odporkyne K.S. súd považoval za účelovú (jednak si sama rozporovala a jednak bagatelizovala
svoju funkciu). Okrem nej ju najviac používala odporkyňa 5), ostatní odporcovia sa ku tejto obrane
pridávali. Nikto z nich však nevedel uviesť vlastnú skúsenosť s tým, že našli nejaký tovar, ktorý nebol
započítaný alebo že sa chceli dostať do skladu a niekto im v tom bránil.

Napokon aj obrovský schodok, týkajúci sa všetkého sortimentu tovaru a tak z predajne ako aj skladu,
svedčí o tom, že nešlo len problém v sklade s jednotlivými druhmi tovaru.

Predavačky prirodzene nemohli žiadať inšpektorku ani inventarizačnú komisiu, aby im niečo individuálne

vysvetľovali, či postupovali podľa ich predstáv. So svojimi požiadavkami sa mohli a mali obracať na
vedúcu predajne a tá mala možnosť a kompetenciu vznášať pripomienky a námietky vedúcej komisie.

Je možné, že sa tak aj dialo, nie je však zrejmé, či a ako tieto pripomienky prejednala a či dala
pracovníčkam korektnú odpoveď. Napokon o tom svedčí aj vyjadrenie zamestnancov z 1.4.2009.

Tejto časti odôvodnenia sa týka aj časť 2.2.2. odôvodnenia. Či boli alebo neboli zaškrtnuté lístky
umiestnené pri tovaroch, nemalo na riadny priebeh inventarizácie vplyv. Resp. platí aj opak, ak by lístky
boli zaškrtnuté, nezaručovalo by to kvalitu inventarizácie.

I.1.2. Vyjadrenia zamestnancov z 1.4.2009 počas inventarizácie

Súd poukazuje na obsah vyhlásenia z 1.4.2009 vyhotoveného navrhovateľom podpísané členmi
inventarizačnej komisie a personálom predajne (vrátane odporcov K.S., 2, 5 a 6), podľa ktorého svojimi
podpismi čestne vyhlasujú, že všetok tovar bol riadne sčítaný, prevážený a nahlásený komisii. Ďalej,

že podpísaní súhlasia s vykázanou fyzickou zásobou tovaru a so spôsobom vykonania inventarizácie.
Uvádza sa v ňom, že po podpísaní vyhlásenia sa žiaden tovar do inventarizačných hárkov nedopisuje.

K tomuto vyjadreniu niet čo dodať, nikto z odporcov netvrdil, že by to bolo podpísané pod hrozbami či
neprípustným nátlakom. Ak boli zle informovaní, tak najmä svojou vedúcou.

Obsah druhého vyjadrenia z toho istého dňa je nasledovný: „Chýbajúce tovary uvedené v inventúrnych
rozdieloch sú dôvodom chybného príjmu tovarov z VO a iných príjmových tovarov od dodávateľov.
Z tohto dôvodu nemá zmysel vyhľadávať chýbajúce množstvá“. Tlačivo je podpísané 7 alebo 8zamestnancami predajne - dajú sa rozpoznať podpisy: R., X., F. a M. - z osôb zúčastnených v tomto
konaní (účastníčky, svedkyňa).

Z uvedeného dokladu je zrejmé: 1. Že už došlo k spočítaniu tovaru a že boli vyhotovené inventúrne
rozdiely. 2. Že existovali rozdiely a to v neprospech predajne. 3. Že rozdiely sú zavinené chybným
príjmom tovaru. 4. Že nemá zmysel vyhľadávať chýbajúce množstvá.

Bodmi 1., 2. a 3. sú vyvrátené tvrdenia odporcov, že neboli vytlačené inventúrne rozdiely, že nemali

vedomosť výsledku inventarizácie (samozrejme nie definitívnom) - teda že bol negatívny pre predajňu
a že z procesu vyhľadávania boli vylúčení alebo že k žiadnemu nedošlo.

Vyjadrenia odporcov k tomuto tlačivu neboli takmer žiadne, resp. len všeobecné, že niečo podpisovali,
že nevedia v ktorej fáze inventúry a pod. Takisto sa vyjadrovali nejasne k tomu, kto a na čí popud tlačivo
napísal a podpísal. Odporkyňa 5) sa vyjadrovala v tom zmysle, že niečo im bolo dané na podpis (akoby

komisiou, pozn. súdu).

Nie je zrejmé, kto vyjadrenie naformuloval a napísal, ale súd odvodzuje, že to nemohol byť nikto z
inventarizačnej komisie. Úlohou komisie nie je nič iné, ako fyzicky spočítať všetok tovar v predajni a
spísať počty. V prípade inventúrnych rozdielov je úlohou tieto zisťovať, ale zase len z hľadiska fyzického

súpisu - či nedošlo k zlému spočítaniu, nesprávnemu súčtu čiastkových položiek alebo opomenutiu
spočítať nejaký tovar (nedostupný, zakrytý a pod.). Komisia z povahy veci nemôže riešiť veci a súvislosti
účtovné (dodacie listy, faktúry), pretože nemá na to mandát, informácie a podklady a nie je to úlohou
komisie. Nemala by na to ani fyzicky čas, možno ani vzdelanie pre prípad, že by si v rozpore so svojimi
úlohami chceli pridať prácu.

Je to úplne absurdná predstava pri jej jedinej úlohe - spočítať počet fliaš oleja, krabičiek s mydlom...
a zaznamenať to do počítača. Nič na tomto závere nemení skutočnosť, že komisia má k dispozícii
predpokladaný stav tovaru na predajni. Ten jednak nemusí byť ku dňu inventúry definitívny (nemusí
obsahovať pohyb tovaru a dokladov z posledných dní pred inventúrou) a jednak ho komisii dá k dispozícii

finančná učtáreň navrhovateľa. Aj keď predpokladaný stav vyplýva z účtovnej evidencie navrhovateľa,
nič to nemení na tom, že komisia len a len spočítava tovar na predajni. Aby to zreteľne súd vyjadril,
použije nadsadenú formuláciu: Inventarizáciu môže vykonávať každý, kto vie čítať, písať a počítať. S
pohybom účtovných dokladov a ich vzájomným vzťahom (príjem - výdaj) nemá fyzická inventúra nič
spoločné. Predpokladaný stav má komisia k dispozícii z logických dôvodov (lebo by ho k dispozícii

teoreticky ani mať nemusela): Aby bola inventarizácia korektná a prehľadná a aby komisia (ale aj
personál predajne) mala orientáciu o počte tovaru. Aby veľký rozdiel v počtoch bol návodom na to, aby
sa tým ešte zaoberali a odstránili prípadnú zreteľnú chybu.

O činnosti komisie svedčí aj Inventúrny súpis zásob tovaru zo spornej inventarizácie, ktorý súd popisuje

v bode I.2. odôvodnenia.

Ak je vo vyjadrení uvedené, že príčinou rozdielov sú chyby v príjme tovaru a že už rozdiely nemá význam
vyhľadávať, tak z toho vyplýva: 1. Že personál berie na vedomie rozdiely v ich neprospech. 1.2.2. Že
personál predajne pozná aj príčiny rozdielov.

Tu však súd konštatuje, že ak príčinou rozdielov má byť chybný príjem tovaru, že takýto dôvod
mohla formulovať len vedúca predajne. Tá je za príjem tovaru zodpovedná, jednak fyzicky (v prípade
neprítomnosti tým môže poveriť niekoho iného), ale najmä dokladovo. Dodacie listy totiž mala v
réžii len vedúca. Nikdy ani ona netvrdila, že by túto činnosť vykonávali predavačky. Ak pre súd z

nepochopiteľných dôvodov to mala robiť aj inšpektorka, tak len so súhlasom vedúcej.

Len vedúca mohla takýto dôvod formulovať, pretože sa týkal jej vlastnej činnosti a zodpovednosti a
jedine ona si mohla byť vedomá svojich vlastných chýb.

Predavačky prítomné v predajni to akceptovali a súhlasili, že vo vyhľadávaní rozdielov netreba
pokračovať (či začínať).1.2. Výsledky inventarizácie

Odporcovia (najmä odporkyňa K.S.) spochybňovali priebeh inventúry, chýbajúce pravidlá, záznamy
výsledkov a výpočet schodku a podielov zamestnancov. Išlo o všeobecné námietky, súdu nie je zrejmé,
čoho sa týkajú. Súd preto sumarizuje to, čo predložil navrhovateľ s tým, že súdu to na rozhodnutie to
postačuje. Ak navrhovateľ predložil niektoré doklady prvýkrát až v súdnom konaní, súd to zohľadnil pri
úrokoch z omeškania a pri trovách konania v prospech odporcov. Niektoré nedorozumenia vznikli aj z

toho dôvodu, že zástupca 1) vstúpil do konania až v priebehu konania po niekoľkých pojednávaniach,
pričom niektoré doklady už boli predložené a dôkazy vykonané. Nemohol súd všetko opakovať kvôli
vstupu advokáta do konania.

I.2.1. Postup inventarizácie, pravidlá

Samotná fyzická inventarizácia nevyžaduje stanovenie prísnych formálnych pravidiel. Zmyslom
inventúry je v podstate jednoduchá záležitosť - spočítať počty kusov (balíkov, balení, prepraviek...)
tovaru podľa druhu a spísať to. Organizačnou požiadavkou je, aby podľa povahy predajne (veľkosť,
dispozičné riešenie, rozmanitosť tovaru...) efektívne bol dosiahnutý cieľ - spočítať všetok tovar vo
všetkých priestoroch predajne.

Chýbajúca existencia formálneho interného predpisu v tomto smere nespôsobuje podľa súdu problém,
ktorý by spochybnil priebeh inventarizácie.

Súčinnosť personálu predajne, príprava na inventúru, paralelné sčítavanie tovaru, vyhľadávanie

rozdielov, námietky... - to všetko boli možnosti personálu predajne na čele s vedúcou predajne. Na to
súd už poukazoval v odôvodnení pri posudzovaní priebehu inventúry.

I.2.2. Záznamy z výsledkov inventarizácie

Navrhovateľ predložil spisový materiál z fyzickej inventarizácie, z ktorého vyplýva:

1) Príkaz na vykonanie inventúry vydal dňa 26.3.2009 Mgr. D.B., viceprezident navrhovateľa s tým,
že určil členov komisie a deň inventúry na 1.4.2009 za inventarizačné obdobie 28.5.2008 - 1.4.2009.
2) Spis obsahuje záznam z kontroly odvodu tržieb z pokladne (chýbalo 6.628,11 eur), ktorý rozdiel

vedúca predajne uznala a podpísala. Súčasne žiadala o prešetrenie vzniknutého rozdielu. 3) Vyhlásenie
8 zamestnancov (vrátane odporcov K.S., 2, 5 a 6), pred začatím inventarizácie, že odovzdali všetky
doklady, že všetky príjmy a výdavky sú zachytené v evidencii a že sú si vedomý dôsledkov utajenia či
neoprávneného manipulovania s majetkom. 4) Vyhlásenie z 1.4.2009 podpísané členmi inventarizačnej
komisie, predavačkami (vrátane odporcov K.S.,, 2, 5 a 6), podľa ktorého svojimi podpismi čestne

vyhlasujú, že všetok tovar bol riadne sčítaný, prevážený a nahlásený komisii. Ďalej, že podpísaní
súhlasia s vykázanou fyzickou zásobou tovaru a so spôsobom vykonania inventarizácie. Uvádza sa
v ňom, že po podpísaní vyhlásenia sa žiaden tovar do inventarizačných hárkov nedopisuje. 5) Súpis
nezúčastnených dokladov za inventarizačné obdobie (z 30.3.2009 a 1.4.2009 v hodnote 100,59 a 5.517,
54 eur). Doklad je podpísaný odporkyňou 1). 6) Stav zásob pred zahájením inventúry v predajných

cenách 65.582,34 eur, dosiahnuté tržby za sporné obdobie a prehľad dokladov potrebných pre ďalšie
spracovanie inventúrneho výsledku (č. 0749, 3.091,50 eur a č. 0849, 1.126,20 eur). Doklad je podpísaný
odporkyňou K.S.. 7) Prírastok - inventúrny storno doklad v hodnote 19,42 eur. Doklad je podpísaný
odporkyňou 1). 8) Popisy inventúrnej komisie - uvedenie členov komisie s uvedením časi úseku, ktorý
spracúval a inventúrnym výsledkom za tento úsek, sumárny výsledok v predajných cenách 45.771,32

eur a nákupných cenách 28.744,87 eur, rozdiel spolu bol zistený 19.830,47 eur. Doklad je podpísaný
odporkyňou 1). 9) Hárky - inventúrne súpisy zásob tovaru podľa úsekov - Predajňa - drogéria, sladkosti,
syry-mlieka, cestoviny, nealko... Sklad - sladkosti, kahance, kompóty-kávy, nealko, mliečny box, ,
alkohol-semená...), pričom na každej stránke je od niekoľkých položiek po 36 položiek s uvedením
registračného čísla tovaru, názvu tovaru, ks/hmotnosť, jednotková cena, cena spolu a celková cena za

stránku.Každástránkajepodpísanápríslušnýmčlenomkomisiepridelenýmnakonkrétnyúsek,vedúcou
inventúrnej komisie a vedúcou predajne - odporkyňou K.S.. 10) Inventúrne rozdiely - chýbajúce. Ide o 11
hárkov (po 60 položiek) s uvedením chýbajúceho tovaru s presným označením uvedením registračného
čísla tovaru, názvu tovaru, ks/hmotnosť, jednotková cena a cena spolu. Ide o vyše 600 položieknajčastejšie sa objavuje alkohol, pivo, nealko, mlieko, cigarety, mäso, saláma, syr, pečivo...Každý hárok
je podpísaný vedúcou predajne, hárky boli vytlačené 1.4.2009 o 15.39 hod. 11) Inventúrne rozdiely -
navyše.Ideo3hárkytovarov,ktorébolizistenénaviac.Položkysúmenejorientovanénabežnépotraviny

a tvrdý alkohol. Každý hárok je podpísaný vedúcou predajne, hárky boli vytlačené 1.4.2009 o 15.39 hod.
12)Záznamzvykonanejinventarizácietovarovýchzásobzodňa10.6.2008suvedenímvýpočtuschodku
- konečný stav na vymáhanie od pracovníkov - 10.626,59 eur. Na doklade je uvedené „Oznámené p.
Némovej 19.6.2009“. 13) Na obale spisu je uvedené: „Inventúra bola telefonicky odsúhlasená 7.4.2009
s p. ved. R. na sumu 45.771,32 eur.

Podľa názoru súdu sú doklady kompletné a komplexne a prehľadne preukazujú priebeh a výsledky
inventarizácie. Chýbajúci tovar je veľmi rozmanitý, vo veľkom množstve, týkajúci sa všetkých priestorov
predajne (a vôbec nielen skladu) a veľkej hodnoty. Prevažujú však potraviny (vrátane alkoholu a piva)
bežnej spotreby počas dňa ako jedlo (saláma, mlieko, syry)), na posedeniach (alkohol, nealko cigarety),
či na varenie doma (mäso).

Je irelevantné tvrdenie o nezaškrtnutí kontrolných lístkov po sčítaní toho ktorého tovaru. Nie je zrejmá
ani kvalita týchto lístkov (aktuálnosť, úplnosť, presnosť a pod.).

I.2.3. Výpočet schodku a výpočet podielov pripadajúci na zamestnancov

Navrhovateľ predložil doklad (v bode 5.2.2. pod č. 12) záznam z vykonanej inventarizácie tovarových
zásob zo dňa 10.6.2009 (oznámený odporkyni 7) 17.6.2009) za obdobie 29.5.2008 - 1.4.2009, podľa
ktorého: stav zásob ku dňu ostatnej inventarizácie 29.5.2008 v predajni 35.836,35 eur, dňa 1.4.2009
komisia v zložení H., H., F., Y., Y., Y., R., M.. Stav zásob na základe účtovnej evidencie 64.941,88, na

základe fyzickej inventúry 45.771,32 eur, schodok (rozdiel) 19.170,56 eur, po prepočítaním na nákupné
ceny je schodok 11.838,47 eur. Po odpočítaní noriem strát v nákupných cenách z dosiahnutej tržby
(mínus 706,81 eur), z nákupu ovocia a zeleniny (mínus 149,45 eur) a z nákupu mäsa a mäsových
výrobkov (mínus 355,62 eur), spolu normy strát 1.211,88 eur je rozdiel v nákupných cenách 10.626,59
eur.

Z tohto dokladu (ako aj dokladov uvedených pod bodom I.2.2.) vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa o
tom, že jednotlivé čiastky, ktoré pripadajú na odporcov sa dozvedel až 23.10.2009 sú absurdné: 1.
Z dokladov predložených navrhovateľom je zrejmé, že dňa 1.4.2009 vykonal inventarizáciu a vedel
hrubý výsledok. Súčasne mal v ten deň prehľad dokladov, ktoré treba do výsledku zahrnúť. 2. Ak aj

existovali doklady, ktoré ešte dodatočne bolo potrebné zahrnúť do inventúrneho výsledku, tak stav
zásob, z ktorého vychádzali aj v súdnom konaní (45.771,32 eur) bol navrhovateľovi známy 7.4.2009,
kedy ho telefonicky odsúhlasoval s odporkyňou K.S. 3. Záznam z inventúry je zo dňa 10.6.2009, kde
bol už j upravený stav zásob podľa účtovnej evidencie (64.941,88 eur) oproti účtovnému stavu v deň
inventúry 65.582,34 eur. Záznam už obsahoval aj výpočet čistého schodku zníženého o predpokladané

položky. Najneskôr v tento deň vedel navrhovateľ všetko potrebné pre prerokovanie náhrady škody.
Nepreukázal, že by tento doklad nemohol vyhotoviť aj skôr. Išlo len o jeho internú záležitosť, kedy
sa k tomu reálne dostane. 4. Novej vedúcej - odporkyni 6) oznamovali tento výsledok 19.6.2009, čiže
navrhovateľ ho už považoval za oficiálny. 5. Bolo už potrebné len vypočítať podiely pripadajúce na
jednotlivých zamestnancov. Navrhovateľ tak mohol urobiť kedykoľvek, ak tak urobil až 23.10.2009, tak

porušil zákon.

Z týchto dokladov je ale aj zrejmé to, že navrhovateľ nemal v inventarizácii chaos, ktorý by spochybňoval
výsledky inventarizácie, ako to tvrdila najmä odporkyňa K.S. a 5). Navrhovateľ s oznámením výsledkom
objektívne meškal. V prípade vzniku škody nepostačuje oznámiť výsledky pôvodnej a novej vedúcej.

Tie podľa všetkého tieto výsledky (teda výsledný schodok) predavačkám neoznámili. Najmä však v tom
čase mnohí už v predajni nepracovali.

Oznámiť výsledok zamestnancom znamenalo minimálne im doručiť záznam z inventarizácie a tabuľku
s výpočtom a podielmi jednotlivých zamestnancov. Je možné, že by aspoň sčasti sa predišlo súdnemu

sporu. Ak dochádzalo dodatočne k úpravám schodku, tak len z očakávaných a legitímnych dôvodov: 1.
Dodatočné zahrnutie účtovných dokladov do inventúrneho výsledku (faktúry, dodacie listy), ktoré neboli
ešte známe alebo účtovne uzavreté v deň inventarizácie. 2. Znižovanie výsledku o položky (DPH, marža,
normy strát z tržieb - tzv. stratné, z nákupu ovocia a zeleniny a mäsa a mäsových výrobkov).Išlo o odpočet v prospech odporcov a boli výrazné (z 19.170,56 eur na 10.626,59 eur). Dojem, že
navrhovateľ má problémy s uzavretím inventarizácie bol vyvolaný tým, že predavačov oslovil prvýkrát

až po pol roku.

Odpadá tým aj argument odporkyne K.S., že nebola premietnutá položka strát (krádeže a pod.). Tá bola
akceptovaná pri výpočte (odpočítané stratné).

I.2.4. Dvojnásobné a viacnásobné evidovanie dodacích listov, softvérové chyby a chyby pri
elektronickom prenose dát, kvalita PC sietí, problémy pri prechode zo Sk na eur

Najmä odporkyňa K.S., odporkyňa 5) a pridávali sa aj ďalšie, uvádzali, že niektoré tovary boli 2-4x
nahraté do počítača v rámci príjmu tovaru (napr. ona to nahrala a potom omylom inšpektorka).

Odporkyňa K.S. popísala, ako dochádzalo k duplicitným, či viacnásobným príjmom tovaru. Svedkyňa
M.B., účtovníčka (výpoveď je uvedená nižšie) popísala, že na zdvojené doklady sa vždy prišlo, pretože
sa to kontrolovalo po dekádach a ešte každý mesiac. Dlhodobo v tomto smere robila odporkyňa K.S.
chyby.

Odporkyňa K.S. teda robila veľké chyby, ale súčasne systém práce vylučoval, aby k jednej faktúre boli
priradené dva alebo viac dodacích listov. Doklady sa „stretali“ v učtárni a na chyby sa prišlo. B. platby
identifikoval počítačový program a ručne sa to potom odčítavalo.

Zdvojené dodacie listy nemali žiaden vplyv na výsledok inventarizácie. Svedkyňa J.Š., členka komisie,

uviedla, že každá z nich dostane notebook, kde majú údaje o množstve tovaru, potom zistia skutočné
množstvo tovaru a porovná sa to a vyhodnotí. Na konkrétnu inventúru si nepamätá, ale vždy spočítavajú
všetok tovar. S dodacími listami komisia nemá nič spoločné. Predavačky si spočítajú tovar sami a potom
sa to porovná. Inventúrne hárky visia v predajni do konca inventúry a ešte sa tam dopisujú opravy.

Súd sa zaoberá v odôvodnení aj tým, čo je predmetom inventarizácie a vyplýva to aj z priložených
dokladov. Dňa 1.4.2009 komisia len spočítavala tovar v predajni a v sklade a existencia zdvojených
dokladov ich fyzické spočítanie tovaru nemohla ovplyvniť.

Pokiaľ ide o stav zásob zistených na základe účtovnej evidencie, podrobne a jasne to vysvetlil svedok

S.S., vedúci odboru informačných technológií navrhovateľa: Dodacie listy expedujú dvomi spôsobmi -
dodací list v papierovej forme dovezie vodič aj s tovarom a okrem toho je doručovaný aj elektronicky.
Vedúca má možnosť si to odkontrolovať, teda otvoriť dodací list v programe počítača a porovnať
ho. Každý pohyb tovaru môže byť daný len na základe dokladu. Zásobu dokladov si môže vedúca
skontrolovať a je vylúčené, aby stav dodacích listov bol iný, ako vykonala obsluha počítača (teda

vedúca). Každodenná kontrola konzistencie dokladov (príjem - výdaj) je základný pilier tohto systému.
Prípadná prechodná porucha na to nemá vplyv. V predajni sa nič nedeje automaticky a každý došlý
dodací list je zaevidovaný a daný do systému len vtedy, keď tak učiní obsluha (vedúca). Ak je však
na dodacom liste uvedených 100 ks tovaru a fyzicky je dodaných len 80 ks tovaru, je to chyba príjmu
predajne, nie systému. Kvalita techniky môže mať vplyv len na rýchlosť a komfort práce, nie na výsledok.

Prenos iných údajov z predajne ako sú dodacie listy, sú štatistické údaje, ktoré vplyv na účtovníctvo
nemajú. Systém zabraňuje odosielaniu duplicitných dokladov tzv. mäkkou kontrolou, to znamená, že
upozorňuje odosielateľa, že dodací list už bol spracovaný a odoslaný. O tzv. kontrolu by šlo, keby
program fyzicky neumožnil duplicitný doklad odoslať. Aby mohol byť ten istý doklad spracovaný dvakrát,
tak by sa ak muselo udiať pod rôznymi číslami dokladov. Za 15 rokov práce u navrhovateľa sa prípad

dvojitého zaevidovania totožného dokladu nestal. Rozhodujúca je funkčnosť počítača, nie je jeho vek.
Ak telefonické linky boli premočené, tak mohlo dôjsť k spomaleniu komunikácie.

Podobne sa vyjadrila spoločnosť S., a.s., tvorca aplikačného programového vybavenia, ktoré používal
navrhovateľ pri spracúvaní dodacích listov (účtovných dokladov) doručil súdu stanovisko: Funkčnosť a

správnosť údajov v programe je overená rokmi a stovkami až tisíckami inštalácií. Pri inštalácii programu
v predajni aj v podniku je väčšia pravdepodobnosť odhalenia chýb obsluhy (napr. dvojité spracovanie
dodacieho listu). Zvyčajne po skončení kalendárneho mesiaca sa kontroluje: porovnávanie údajov,
ktoré odoslala centrála a ktoré sa vytvoril na predajni, porovnávanie dodacích listov a faktúr - ak bydošli dva dodacie listy, len k jednému existuje došlá faktúra, druhý dodací list zostane nespárovaný.
Je aj kontrola odvedených tržieb s údajmi z pokladní, predajňa odsúhlasuje „kontokorent“ - zoznam
dokladov, ktoré sú v centrále evidované pre predajňu, zvyčajne raz ročne sa robia inventúry, pričom

v prípade neprimeraných hodnôt je možné overiť správnosť finančných údajov na skladových kartách
tovarov - kontrolou histórie pohybov, čiže pri každej položke je možné zobraziť históriu príjmov a výdajov.
Pri prenose dát môže dôjsť k chybe a súbor dát nie je expedovaný. V žiadnom prípade sa nemôže
stať, aby bola expedovaná len časť súboru, ktorú by bolo možné v aplikácii spracovať. Na elimináciu
chýb pri odosielaní jednotlivých denných dávok slúži odosielanie kompletných mesačných dávok.

Možnosť opakovaného odoslania a prijatia dávky existuje (pre prípad, že sa pôvodná dávka k príjemcovi
nedostane, prípadne po dohode centrály s predajňou pri úprave pôvodných údajov, v prípade mylného
vymazania dávky (vrátane dodacieho listu) obsluhou či už nechtiac alebo zámerne. Je to možné aj vtedy,
akobsluharučne(nieautomatizovane)vytvoríručnerovnakýdodacílistakozautomatizovanéhosúboru.
Všetko závisí od obsluhy, softvér nevie skontrolovať, či tovar bol fyzicky dodaný a v akom množstve.
Žiadna dávka nie je nahratá a expedovaná do centrály sama, len taká, ktorú urobí obsluha. Obsluha

má možnosť údaje zmazávať. Staršia a pomalšia technika spôsobuje pomalšie spracovanie údajov, nie
chyby. Pri „zamrznutí“ PC môže dôjsť k poškodeniu údajov, ktoré však obsluha môže následne opraviť.
Program pracuje tak, ako ho obsluha nastaví. Funkčnosť programov u podnikateľských subjektov
pravidelnepreverujúaudítoriadaňovéúrady.Algoritmusprogramupracujerovnakopriveľkýchajmalých
sumách, takže presnosť výpočtu nie je ovplyvnená výškou sumy. Pri prechode na eur sa prepočítavali

ceny, nie množstvá. Na kontrolu správnosti prechodu slúžili zostavy, kde bolo možné porovnať, čí
koncovéstavyzodpovedajúpoprepočítaníkurzomnaSk.Pokiaľdochádzalo kzaokrúhľovaniu(niektoré
položky nahor a niektoré nadol), tak rozdiely boli minimálne. Pri prechádzaní z jedného číslovania na
druhý (zmena centrálneho skladu v Piešťanoch na Chynorany, ktorý mal iné číslovanie dokladov) sa
zvyčajne prevádza overene správnosti, či súhlasia referenčné hodnoty pred a po prevádzanej akcii.

Meškanievexpedovaníúdajovmáiba„časový“vplyvnazásoby,ajprioneskorenomdoručenídodacieho
listu sa údaje v aplikácii aktualizujú. Ktoré dodacie listy obsluha spracuje a expeduje, je iba na nej.

Spoločnosť S.T. a.s., (správca prenosových sietí) uviedol, že k softvérovej chybe alebo k chybe pri
prenose sa nie je možné jednoznačne vyjadriť, odporučil vyžiadať vyjadrenie odborníka - súdneho

znalca.

Súd poukazuje na to, že na otázky týkajúce sa možných softvérových chýb sa dostatočne vyjadrila
iná spoločnosť a takisto sa vyjadrila aj k možným chybám pri prenose. V prípade chýb pri prenose
ide o všeobecné dotazy a takisto aj odpovede sú všeobecné - k akým chybám môže dôjsť a s akými

dôsledkami.

Staré počítače a ich vplyv na inventarizačný výsledok vysvetlil firemný informatik a dodávateľská firma.
Spôsobujenižšíkomfortamenšiurýchlosť,aleniestratuúdajovaneodstrániteľnéproblémy(napr.potzv.
zamrznutí PC sa operácia zopakuje). Ide o skutočnosti, ktoré sú už vo všeobecnom povedomí užívateľov

informatiky.

Problém prechodu Sk na eur vysvetlil autor programu, že jednoducho z toho dôvodu nemohol nastať
problém, pretože to bolo možné aj overiť prepočtom na kurz. K drobným rozdielom dochádzalo len kvôli
zaokrúhľovaniu.

Na zamedzenie dvojitého evidovania dodacích listov eviduje viacero bariér: Vedúca musí mať v práci
systém a poriadok a označiť si, ktoré dodacie listy už expedovala. Nepripustiť k práci inú nekvalifikovanú
osobu alebo osobu bez hmotnej zodpovednosti (inšpektorku).

Ak aj omylom chce expedovať dodací list duplicitne, program ju na to upozorní. Ak to ignoruje, príde na
to učtáreň - program páruje súvisiace doklady (dodací list a faktúru), podľa toho totiž pristupuje k plateniu
faktúr. Že na to učtáreň prišla, potvrdzuje výpoveď učtárne, že viackrát na to upozorňovala vedúcu.

Okremtohoexistujedekádnaamesačnákontrolatýchtodokladovazoznamdokladov,ktoréodsúhlasuje

vedúca predajne.

II. Výška a rozsah náhrady škodyRozsah a spôsob náhrady škody sú upravené v Zákonníku práce upravený nasledovne:

§ 186: (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú

škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti,
ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182

až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo
psychotropných látok. (3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej
škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 188: Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

§ 189: (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť
schodok alebo stratu v plnej sume. (2) Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. (3) Podiel náhrady určený podľa
odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť

sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými
podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich
priemerných zárobkov. (4) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

§ 191: (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec
zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú
náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo,
že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. (4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody

o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eur je zamestnávateľ povinný
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Odporcovia namietali výšku uplatňovanej škody s ohľadom na počet odpracovaných dní. Zo zákona
vyplýva spôsob výpočtu škody a súvislosť s počtom odpracovaných dní tam nie je. Preto súd viac túto

námietku neodôvodňuje. Podľa času odpracovanej doby sa podiel na schodku počítal podľa staršej
právnej úpravy, došlo však k jej zmene a preto zaoberať sa tým nemá význam.

Súd pôvodne rozhodol vo veci rozsudkami č.k. 24C 75/2010-415 zo dňa 29.11.2012 (voči odporcom 2
až 6) a č.k. 24C 75/2010-495 zo dňa 31.3.2013 (voči odporkyni 1).

Súd pri rozhodnutí vychádzal pri náhrade schodku z takej výške, ako bola zistená pri inventúre a z
podielov jednotlivých zamestnancov v závislosti na ich priemernom zárobku v rozhodnej dobe a nie
od dĺžky odpracovanej doby v rozhodnej dobe. V tomto smere teda v plnom rozsahu akceptoval návrh
navrhovateľa.

Pri končenej výške súd vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu je aj na strane navrhovateľa a na
strane odporcov vychádzal zo zodpovednosti v rozsahu 25% uplatňovaného nároku. V tomto smere súd
rozhodol o nároku voči odporcom 1), 2), 4) a 6), podobne aj pri odporkyni 3), ale tej zohľadnil, že pred
začatím konania uhradila viac, než by ju súd zaviazal uhradiť. Iba pri vedúcej predajne (K.S. 100%) a

odporkyni 5) posudzovanej ako zástupkyňa vedúcej (75%) vychádzal z iných pomerov.

Pokiaľ ide o výsledky inventúry (bod I. odôvodnenia) a podiel, akým sa na schodku podieľajú jednotliví
zamestnanci (bod II. odôvodnenia), tak proti prvému rozsudku podali odvolanie odporcovia 4) a 5).
Odporkyňa 4) uviedla, že nie je ochotná uhradiť priznanú sumu, trvá na vyjadrení zo 7.11.2012, v

spornom období odpracovala len 9 dní, nemala možnosť spôsobiť schodok vo výške 325,30 eur, nemala
žiadnu možnosť presvedčiť sa o správnosti inventúry, termín jej nebol určený a ani sa jej nezúčastnila.Odporkyňa 5) uviedla, že nesúhlasí s výškou škody v rozsahu 75% oproti ostatným zamestnancom,
ktorých súd zaviazal len na 25% uplatňovanej škody. V predajni pracovala ako predavač a bola
posudzovaná ako zástupkyňa, ktorá funkcia vôbec nebola obsadená v inventúrnom období. Odporkyňa

5) túto pozíciu odmietla, od októbra na tejto pozícii pracovala odporkyňa 6) - 6 mesiacov. Súd zrejme
omylom zamenil odporkyne 5) a 6). V rozhodnutí sa neuvádza dĺžka pracovného pomeru odporkyne 5),
keď síce bola v pracovnom pomere do 1.4.2011, ale od augusta 2009 bola práceneschopná a následne
invalidná.

Navrhovateľ sa k odvolaniam vyjadril tak, že v počas sporného obdobia v predajni nebola ustanovená
zástupkyňa vedúcej, odporkyňa 6) sa ňou stala až neskôr od 1.4.2009. V čase inventúry nebola
odporkyňa 4) zamestnankyňou navrhovateľa, preto nebol dôvod oznamovať jej termín inventúry.

Krajský súd uznesením č.k. 8Co 589/2013-625 zo dňa 27.8.2014 prvostupňový rozsudok č.k. 24C
75/2010-415 zrušil vo výrokoch, ktorými súd zaviazal odporkyňu 4) k náhrade sumy 81,32 eur s prísl.,

odporkyňu 5) k náhrade sumy 243,98 eur s prísl. a ktorými zamietol návrh vo zvyšku voči odporcom 2),
4), 5) a 6) a úplne voči odporkyni 3) zamietol.

Pokiaľ ide o výsledky inventúry a výpočet podielov pripadajúci na jednotlivých zamestnancov, tak
odvolací súd uviedol: 1. Výška manka bola ustálená na sumu 10.626,59 eur a týkala sa inventarizačného

obdobia od 29.5.2008 do 1.4.2009. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku otázkou ustálenia výšky
manka podrobne zaoberal (najmä strana 19-29) a v tomto smere náležite a presvedčivo vyhodnotil
obranu odporcov. 2. V odvolacom konaní ustálenú výšku manka v podstate namietala len odporkyňa
K.S. tvrdením, že priebeh a výsledky inventarizácie sú neobjektívne, v rozpore so všeobecne platnými
právnymi predpismi a všeobecnou metodikou. Poukazovala na skutočnosť, že pracovníci vykonávajúci

inventarizáciu neumožnili pri odčítaní tovarov prítomnosť žiadneho pracovníka z predajne a po
ukončení fyzickej kontroly odišli z predajne bez toho, aby oznámili zistený stav. Až po dlhšej dobe
jej bolo oznámené, že došlo k úprave manka. Všetko to vzbudilo u nej pochybnosť o objektívnom
zistení skutkového stavu. Odvolací súd tieto námietky odporkyne K.S. (medzičasom zomrela)
vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vypočul všetkých členov

inventarizačnej komisie, účtovníkov navrhovateľa, informatika navrhovateľa, záznam z inventarizácie,
tvorcuprogramovéhovybavenianaspracovaniedodacíchlistov.Označenédôkazynevyznelivprospech
tvrdení odporkyne K.S., ktoré boli skôr všeobecné, než konkrétne. Konečná výška manka bola upravená
v prospech odporcov. Odporkyňa K.S. písomne aj súhlasila s vykázanou inventúrou a so spôsobom
inventúry a s tým, že pred začatím inventúry boli odovzdané všetky doklady týkajúce sa stavu a pohybu

zásobtovaruaževšetkypríjmyavýdavkydozačatiainventúrysúzachytenévúčtovnejalebooperatívnej
evidencii. 3. Okresný súd na jednej strane v súvislosti s určením rozsahu (podielu) zodpovednosti
jednotlivýchodporcovnavzniknutomschodkucitovalprávnuúpravuZákonníkapráceauviedol,žepočet
odpracovaných dní jednotlivých zamestnancov počas sporného obdobia nemá vplyv na spôsob výpočtu
škody. Na druhej strane túto skutočnosť zohľadňuje pri určení väčšej spoluzodpovednosti odporkyne

5). Takisto nie je zrejmé, z akých skutočností a dôkazov vychádzal okresný súd pri prijatí záveru, že
odporkyňa 6) mala väčšiu zodpovednosť z titulu neformálne vykonávanej funkcie zástupkyne vedúcej.

Na základe uvedených záverov odvolacieho súdu okresný súd v novom rozhodnutí vychádzal z
nasledovných záverov, pokiaľ ide o výsledky inventúry a výpočet podielu jednotlivých zamestnancov:

Prvostupňový súd je viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu a preto otázku výsledkov
inventarizácie a výsledného schodku súd už považuje za uzavretú a „odobrenú“ odvolacím súdom.
Výsledný schodok 10.626,59 eur a ten tvorí základ pre výpočet podielov zamestnancov.

Pokiaľ ide o výpočet podielu zamestnancov, tam tiež súd považuje za uzavretý problém, že totiž počet
odpracovaných dní nemá žiaden vplyv na určenie rozsahu zodpovednosti zamestnanca.

Právna úprava je jednoznačná v § 189 ods. 2 a 3 ZP: 2) Pri spoločnej zodpovednosti za schodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom

zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. (3) Podiel náhrady určený
podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenýmipodielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich
priemerných zárobkov.

Z toho plynie záver, že len priemerný zárobok zamestnanca je rozhodujúcim kritériom pre výpočet
podielu. Ak sa právna úprava zmenila, tak nemá význam, aby na to zamestnanci opakovane poukazovali
a odvolávali sa na to. Na druhej strane právna úprava limituje výšku škody pri bežných zamestnancoch,
ktorí nie sú vedúcimi alebo zástupcami vedúcich predajní.

Z uvedeného vyplýva, že ani súd nemá právo pri prípadnom vyvodzovaní spoluzodpovednosti
navrhovateľa alebo väčšej spoluzodpovednosti niektorých zamestnancov používať tento argument na
zníženie či zvýšenie spoluzodpovednosti niektorých zamestnancov.

Napokon súd vychádzal z toho, že jedine pôvodná odporkyňa K.S. bola v osobitnom postavení vedúcej
predajne, žiadna iná pracovníčka nevykonávala ani funkciu vedúcej predajne ani zástupkyne vedúcej

predajne. Odporkyňa 5) bola len na túto pozíciu vytypovaná a chvíľu sa do funkcie zacvičovala,
ale nikdy sa ňou skutočne nestala (najmä z vlastnej vôle). Na posúdenie veci nemá vplyv, či prácu
akéhosi neformálneho zastupovania vedúcej počas jej neprítomnosti vykonávala odporkyňa 5), 6) alebo
ktorákoľvek iná.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co 590/2013-639 zo dňa 27.8.2014 zrušil aj rozsudok
prvostupňového súdu č.k. 24C 75/2010-495 zo dňa 31.1.2013 voči odporkyni 1).

Súd zaviazal odporkyňu 1) na úhradu 81,32 eur s prísl. a vo zvyšku o zaplatenie 243,98 eur s prísl.
zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho

rozhodnutia uviedol: 1. Súd síce podrobne a rozsiahlo odôvodňuje svoje rozhodnutie (v podstate
opísanie prvého rozsudku voči ostatným odporcom - poznámka odvolacieho súdu), absentuje však
konkrétne odôvodnenie, prečo odporkyňa 1) bola zaviazaná na sumu 81,32 eur a prečo vo zvyšku
bola náhrada zamietnutá. 2. Súd dôsledne nezisťoval pobyt odporkyne 1), osoby, ktoré by jej mohli byť
ustanovené za opatrovníka - až následne by mohol súd rozhodnúť o tom, že listiny pre ňu určené možno

doručovať ukladaním do spisu. Takýmto spôsobom boli porušené jej práva.

Súd v priebehu ďalšieho konania po náročnom zisťovaní zistil pobyt odporkyne a doručil jej všetky
potrebné listiny týkajúce sa sporu so všeobecným poučením účastníka o jeho právach a povinnostiach
a s osobitným poučením o možnosti nahliadnuť do celého spisu a urobiť si z neho odpisy či fotokópie.

Podobne ako na začiatku konania, keď jej boli doručené niektoré prvotné listiny, ani teraz odporkyňa
1) nereagovala - k veci sa nijakým spôsobom nevyjadrovala, nezúčastňovala sa pojednávaní a ani sa z
neúčasti neospravedlňovala či nežiadala pojednávania odročiť.

Súd preto odstránil prekážku (zistil jej pobyt a doručoval všetky písomnosti vrátane dovtedajších) a

umožnil je zúčastniť sa konania. Ak tieto práva nevyužila, bolo to jej legitímnym právom, súd vec
prejednal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd pokračuje v
konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“

Súd pri prejednaní veci rozhodnutí vo veci samej vychádzal zo spoločných záverov týkajúcich sa
všetkých odporcov, pretože už konal aj s touto odporkyňou a rozhodoval vo veci samej jedným
rozsudkom.

Závery okresného súdu v novom rozhodnutí, pokiaľ ide o základ schodku a výpočet jednotlivých podielov
odporcov na základe posúdenia prvostupňového a odvolacieho súdu:

1. Výška schodku je 10.626,59 eur. 2. Výška schodku podľa pomeru priemerných zárobkov je u
odporkyne 1) 429,63 eur, odporcu 2) 536,40 eur, odporkyne 3) 443,46 eur, odporkyne 4) 429,63 eur,

odporkyne 5) 52,070 eur a u odporkyne 6) 705,92 eur. 3. U každého odporcu je podiel limitovaný
priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody. U každého z odporcov ide o sumu 325,30
eur. Zvyšok bol započítaný na úkor vedúcej K.S. (ktorá však zomrela). 4. Ani jedna zamestnankyňa čizamestnanecnebolivedúcoualebozástupkyňou,pretosúdnijakýmspôsobomnezasahovaldopomerov
z tohto dôvodu ani pri posudzovaní inej zodpovednosti pri konkrétnom odporcovi.

Tieto sumy boli základom pre rozhodovanie súdu pred posudzovaním o prípadnej spoluzodpovednosti
navrhovateľa, kde by tieto sumy mohli byť znížené. Sumár základných súm pred novým rozhodnutím
súdu je nasledovný:

Odporkyňa 1) - nárok voči nej je 325,30 eur, neuhradila doposiaľ nič. Odporca 2) - pôvodný nárok je

325,30 eur, pôvodným rozsudkom č.k. 24C 75/2010-415 zo dňa 29.11.2012 súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 81,32 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 29.11.2012 do zaplatenia. Odporca
2) sa proti tomuto výroku neodvolal, preto súdu zostalo posúdiť nárok na sumu 243,98 eur s prísl.
Odporkyňa 3) - základný nárok je 325,30 eur, uhradila pred začatím konania 50 eur, takže navrhovateľ
od nej uplatňoval len 275,30 eur (325,30 mínus 50) a v priebehu konania uhradila sumu115,97 eur do
celkovej sumy 165,97 eur (50 + 115,97), ktorú bola ochotná akceptovať. Súdu zostalo na rozhodnutie

posúdiť nárok na sumu 159,33 eur s prísl. Odporkyne 4) a 5) - pôvodný nárok 325,30 eur a zostal
nezmenený. Odporkyňa 6) - pôvodný nárok je 325,30 eur, pôvodným rozsudkom č.k. 24C 75/2010-415
zo dňa 29.11.2012 súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 81,32 eur s 8,75% ročným úrokom z
omeškania od 29.11.2012 do zaplatenia. Odporkyňa 2) sa proti tomuto výroku neodvolala, preto súdu
zostalo posúdiť nárok na sumu 243,98 eur s prísl.

III. Riadne pracovné podmienky

Prvostupňovému súdu zostalo posúdiť námietky účastníkov týkajúce sa tvrdenej zodpovednosti
zamestnávateľa za schodok, najmä odvolania navrhovateľa a odporcov 5) a 6), ktoré sa týkali

najmä tvrdeného nevytvorenia riadnych pracovných podmienok. Títo odporcovia podali odvolanie proti
pôvodnému rozsudku.

Navrhovateľ v odvolaní namietal: 1. Zamestnávateľ podľa § 182 ods. 1 ZP nemusí preukazovať, že
schodok zavinili spoločne hmotne zodpovední pracovníci. 2. Podľa § 282 ods. 3 ZP sa zamestnanec

môže tohto negatívneho dôsledku zbaviť celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol
celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Musí tiež dokázať, že schodok vznikol zavinením iného -
spoločne hmotne zodpovednej osoby, zamestnávateľa, zlodeja alebo inej osoby. Musí tiež preukázať
príčinnú súvislosť medzi zavinením iného a schodkom. 3. Okresný súd smeruje všetky svoje tvrdenia
vedúce k zníženiu zodpovednosti navrhovateľa ku krádežiam (zlodeji, odporcovia). Také skutkové

tvrdenia však súd neuvádza. K takémuto záveru nestačí , že takáto situácia mohla vzniknúť. K takému
záveru by muselo byť preukázané zavinenie navrhovateľa a že je to v priamej príčinnej súvislosti
so schodkom. 4. Ak mali kradnúť aj zamestnanci, nemožno uvažovať o znížení ich zodpovednosti.
Také moderačné oprávnenie zákon nepozná. 5. Použitie § 187 ods. 1 ZP nemožno v danom prípade
použiť, lebo sa týka všeobecnej zodpovednosti za škodu. 6. Nesprávne je použitie § 563 Občianskeho

zákonníka („Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“), pretože
Zákonník práce má v tomto smere osobitne ustanovenie § 33 ods. 3 („Ak nie je lehota uspokojenia
nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa
nárokuspokojiťdosiedmichdníododňa,keďouspokojenieoprávnenýúčastníkpožiadal.“).7.Nemožno

aplikovať splatnosť nárokov podľa § 191 ZP, ale podľa § 33 ods. 3 ZP. Navrhovateľ jednoznačne
preukázal, kedy odporcov vyzval na zaplatenie schodku a kedy nastala splatnosť pohľadávok. 8.
Neobstojí priznanie úrokov z omeškania od rozhodnutia súdu. Ak by aj bolo preukázané neprerokovanie
škody podľa § 191 ods. 2 ZP, splatnosť by nastala najneskôr 7. Dňom po doručení žaloby. 9. Neobstojí
tvrdenie, že o výške škody vedel navrhovateľ 10.6.2009, kedy bola štatutárnym orgánom predpísaná k

úhrade suma 10.626,59 eur, išlo totiž o celkovú sumu schodku, ktorú nie je možné požadovať spoločne
od všetkých zamestnancov. Podiely museli byť najskôr rozrátané. K tomu podľa pomeru priemerných
či pravdepodobných zárobkov došlo až 23.10.2009.

Odporkyňa K.S. v tejto súvislosti v odvolaní uviedla: 1. Je povinnosťou zamestnávateľa vytvárať

podmienky na riadne plnenie úloh a tieto kontrolovať. Nerealizoval riadne zaškolenie vedúcej predajne,
nevykonával školenie. 2. Ako vedúca priamo nekomunikovala s riaditeľstvo, ale inšpektorkou. 3. Počas
neobsadenia zástupkyne vedúcej inšpektorka poverila otváraním predajne inú predavačku.Odporkyňa 4) uviedla v odvolaní v tejto súvislosti: 1. Navrhovateľ neplnil voči nej základné povinnosti,
čím jej nevytvoril podmienky na ochranu zverených hodnôt. 2. Výška schodku a jej podiel neboli s ňou
prerokované.

Odporkyňa 5) v odvolaní uviedla: 1. Predavačky robili nad rámec svojich povinností. Predajňa bola
dlho bez zástupkyne. 2. Navrhovateľ zanedbal svoje povinnosti pri poučení zamestnancov a vytváraní
podmienok.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co 589/2013-625 zo dňa 27.8.2013 vo vzťahu k ustáleniu
rozsahu (podielov) zamestnancov, resp. spoluzodpovednosti navrhovateľa, uviedol:

1.Závery sú predčasné a nepreskúmateľné. 2. Ak okresný súd poukazoval v zmysle judikatúry
na povinnosť zamestnávateľa vytvárať riadne pracovné podmienky a toto neplnenie ako dôvod na
čiastočné alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca, súd takúto judikatúru neoznačil a

zmieňuje judikatúru vo vzťahu k škode ako takej, nie vo vzťahu ku škode za schodok, kde sa z
hľadiska zamestnanca vychádza z prezumpcie jeho viny (§182 ods. 2 ZP). 3. Súd ustáli zodpovednosť
zamestnávateľa na 75% pri predavačoch z dôvodu nevytvorenia riadnych pracovných podmienok. Súd
sa však len obmedzil na konštatovanie, že medzi nedostatočnými podmienkami a vznikom schodku
videl priamu súvislosť, nakoľko predajňa bola nastavená tak, že zamestnanci a jej zákazníci ju mohli

systematiky vykrádať. Súd sa však už nezaoberal tým, že kto akou mierou sa na tom podieľal. Táto
úvaha je skôr akademická a vychádzajúca z tvrdení odporcov. Proti týmto úvahám stojí správa mestskej
a štátnej polície (č.l. 130 a 136), že v spornom období nebola nahlásená žiadna krádež. 4. Súd sa
nevysporiadal dôsledne s § 182 ods. 3 a 4 ZP, podľa ktorého sa zamestnanec zbaví zodpovednosti, ak
preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia. Nedostatky v pracovných podmienkach musia byť v

príčinnej súvislosti so skutočnosťami uvádzanými v § 182 ods. 4 ZP. Súd mal uviesť, ktoré konkrétne.
5. Ak nedostatky v pracovných podmienkach nesúviseli s § 182 ods. 4 ZP, mal súd uviesť, či je daná
spoluzodpovednosť zamestnávateľa za schodok aj podľa § 187 ods. 1 ZP a prečo. 6. Pri omeškaní a
splatnosti dlžníka sa mal zaoberať aplikáciou § 33 ZP, ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k
ustanoveniam Občianskeho zákonníka. 7. Súd zistí, 7.1. aká bola organizačná štruktúra predajne, či

počet zamestnancov bol nedostatočný, 7.2. či mal byť v štruktúre predajne zástupca vedúceho predajne.
7.3. Ak nemal kto zastupovať vedúcu predajne K.S., ako dlho bola vedúca v spornom období neprítomná
v práci a aký vplyv mala jej neprítomnosť na chod predajne. 7.4. Odporkyňa 5) nech uvedie, kedy a
ktorí zamestnanci predajne upozorňovali ne nedostatky. Odvolací súd uvádza, že jej list zo 7.10.2008
je všeobecný a nemá súvis so sporným obdobím. 7.6. Súd vypočuje opätovne inšpektorku Golisovú, či

ju odporkyňa 5) upozorňovala na situáciu v predajni.

Právna úprava zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať, podľa zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce (ZP):

§ 182: (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za
zverenéhotovosti,ceniny,tovar,zásobymateriálualeboinéhodnotyurčenénaobehaleboobrat,ktoréje
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec
sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti
bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo
inývedúci,prípadnezástupcavedúceho,alebostým,ženiektorýzozamestnancovoddohodyohmotnej

zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

§ 183: (1) Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak
sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do
jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných

podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej
zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec
alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovipísomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom
odstúpenia od tejto dohody.

§ 184: (1) Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej
zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri
skončení pracovného pomeru. (2) Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti
so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri

preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene
vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných
zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej
zodpovednosti. (3) Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer
sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený,
zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou

inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. (4) Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na
pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o
vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný
schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

III.1. Možnosť zamestnancov nakladať s predmetom určeným na obeh po celú dobu zverenia predmetu.

III.1.1. Kľúče od predajne, otváranie a vstup do predajne

Odporkyňa 1) uviedla, že okrem otvorenia predajne kľúčom bolo treba zadať PIN kód, ktorý mala vedúca

a zástupkyňa každá iný. Odporca 3) uviedol, že kľúče od predajne mal hocikto. Kľúče od predajne
nemala nikdy k dispozícii odporkyňa 4). Odporkyňa 5) poprela, že by mala niekedy kľúč od predajne,
resp. akýkoľvek kľúč. Predajňu otvárala vedúca alebo odporkyňa 6) a vždy sa čakali jedna na druhú.
Odporkyňa 6) uviedla, že sa kľúče nikdy nemenili, len PIN kódy. Zo zhodnej výpovede odporkyne 1),
odporkyne 6) a svedkyne V. P., ktorá pracovala ako predavačka v spornej dobe vyplynulo, že okrem

vedúcej predajne mala určitú dobu kľúče od predajne aj svedkyňa V.P. (na prelome rokov 2008 a 2009)
aj odporkyňa 6). Tá sa zaúčala do funkcie zástupkyne vedúcej, nakoniec však preradenie na túto funkciu
nepodpísala.

Podľa inšpektorky bolo nepísaným pravidlom, že kľúče mali všetky zamestnankyne, pričom do predajne

malivstupovaťminimálnedve.Vchodybolidva-spredu,kdechodilizákazníciavzadu,kdeboldodávaný
tovar. Aj v spornej predajni mali kľúče všetci predavači. Pravidlo o vstupe minimálne 2 zamestnancov
prísne platilo v Prima Zdroj (firme, od ktorej navrhovateľ predajne kúpil). Takisto platilo pravidlo, že pri
zmene vedúcej sa menili kľúče, takisto pri zmene viacerých pracovníkov. U navrhovateľa takto pravidlá
ustanovené neboli. Bolo na vedúcej, komu dala urobiť kľúče. Kľúč od kancelárie podľa vnútorného

poriadku mohla mať len vedúca. Počas neprítomnosti bolo na nej, komu ich dala a komu dôverovala.
Nevie sa vyjadriť, kto mal v predajni kľúče, bola to vec vedúcej. Inšpektorka následne upravila výpoveď
tak, že nevedela, ktorá presne predavačka má od predajne kľúč.

Nešlo o primerané pracovné podmienky pre zamestnancov predajne. Kľúče mala len vedúca a po

celé obdobie inventarizačného obdobia nebola do funkcie oficiálne ustanovená jej zástupkyňa. V čase
neprítomnosti ju musela pravidelne zastupovať ňou určená predavačka a odovzdala jej aj kľúče od
predajnespríslušnýmPINkódom.Taktoexistovalpocelúdobuspornéhoobdobiasystémsneformálnou
zástupkyňou, ktorá vak nemala postavenie so zvýšenou zodpovednosťou.

Ďalej neexistovali pevné pravidlá vstupu do predajne a odchodu z predajne. Tie mal určiť zamestnávateľ
alebo vedúca predajne. Odporcovia síce uvádzali, že vstupovali aspoň dvaja, ale súčasne sa vyjadrovali,
ževedúcazostávalavpredajni,zrejmeabysiporobiladoklady.Dokoncaniektoríodporcoviapodozrievali
vedúcu zo žúrok na predajni s cudzími osobami po pracovnej dobe.

V každom prípade zamestnanci - predavači nemali zabezpečené pracovné podmienky tak, aby mohli po
celú dobu nakladať so zverenými hodnotami. Do predajne mohol vstupovať samostatne každý, kto mal
kľúč a poznal PIN kód. Podmienky by boli vytvorené vtedy, ak by do predajne nemohla vstupovať jedna
osoba sama alebo by napr. každý mesiac mali zamestnanci prehľad (výpis) zo vstupov a výstupov dopredajne. Podľa času a kódu by bola možná kontrola, kto a kedy vstupoval do predajne mimo pracovnej
doby.

Fakticky nikto nepoprel, že prinajmenšom vedúca v predajni ostávala aj po odchode všetkých
predavačov. Takisto len od vedúcej záležalo, komu kľúč dá (dávala ho prinajmenšom predavačke V.P.
a odporkyni 6) pri zaúčaní za zástupkyňu, ktorou sa nikdy nestala).

Za tento stav zodpovedá navrhovateľ, ktorý obrovskú predajňu s veľkými tržbami nechal prevádzkovať

bez stanovených pravidiel. Zodpovedá za to aj vedúca, ktorá pri absencii podnikových pravidiel mala
stanoviť sama.

Záver súdu:

V súvislosti s prejednávanou konkrétnou vecou súd uzatvára, že síce nedostatky existovali, ale že

žiaden zamestnanec nepreukázal kvalifikované upozornenie zamestnávateľa na tieto nedostatky. Ak
sa nedostatky týkali aj a najmä vedúcej predajne a aj inšpektorky, je pochopiteľné, že upozorniť bolo
potrebné obchodnú spoločnosť v Lučenci. S ohľadom na vzdialenosť medzí sídlom predajne a sídlom
spoločnosti by zrejme prichádzalo do úvahy len alebo najmä písomné upozornenie. Tvrdenia ohľadne
upozornenia vedúcej alebo inšpektorky buď tieto osoby popreli alebo tvrdenia o upozorneniach boli

všeobecné (bez udania vecnej a časovej súvislosti so sporným obdobím).

Zo strany zamestnancov by prichádzal do úvahy postup podľa § 183 ods. 1 ZP (odstúpenie od dohody
o hmotnej zodpovednosti po písomnom upozornení na nedostatky a márnom uplynutí lehoty na ich
odstránenie) alebo minimálne preukázanie, že na konkrétne nedostatky zamestnávateľa upozornil.

Najpodstatnejšie však v zmysle záverov odvolacieho súdu je, že samotná existencia nedostatkov
nepostačuje na zbavenie sa zodpovednosti za schodok. Nie je preukázané ( a ani len tvrdené a
preukazované zo strany odporcov), že by práve na základe týchto nedostatkov došlo k schodku a koho
zavinením.

Nejde o súvislosť s nedostatkami podľa § 182 ods. 4 ZP a príčinnú súvislosť medzi zavinením
zamestnávateľa a vznikom schodku podľa § 187 ods. 1 ZP ani nikto netvrdil a ani nebola zistená.

III.1.2. Kľúče od trezoru

Odporkyňa 6) uviedla, že trezor bol 3 mesiace poškodený. Podľa odporkyne 6) tržby odnášala
aj inšpektorka. Nikto túto skutočnosť nespochybnil. Odporca 3) uviedol, že pracoval na viacerých
pozíciách. Ak niekto šiel za pokladňu alebo od nej odchádzal, nerobilo sa to s riadnym odovzdaním,
uzavretím kasy a pod. Upozorňoval na to vedúcu.

Nemá to priamy súvis so sporom. Peňažné prostriedky (schodok na tržbe) neboli predmetom tohto
konania. Ani odporkyňa 6) priamu súvislosť neuviedla.

Z uvedeného však vyplýva, že niekto iný zo spoločnosti navrhovateľa, kto nie je v pozícii vedúcej

predajne alebo predavača-pokladníka, disponuje s prostriedkami, ktoré sú inak zverené v rámci
hmotnej zodpovednosti. Inšpektorka však dohodu o spoločnej (ani inej) hmotnej zodpovednosti nemala
podpísanú.

Takéto prípady idú na vrub vedúcej predajne. Ak by aj poverila tretiu osobu (mimo okruhu hmotne

zodpovedných) odnášaním tržby, mala by mať o tom mať presnú evidenciu. Akýkoľvek problém s tým
spojený (strata) je totožný, ako keby stratila tržbu samotná vedúca.

Postaveniu inšpektorky v predajni sa súd venuje nižšie, aj táto časť však nepriamo potvrdzuje, že v
predajni vládol chaos s vedomím navrhovateľa (prinajmenšom inšpektorky).

Záver súdu:

Skutočnosti nesúvisia s konkrétnym nárokom, len dotvárajú obraz chodu predajne.III.2. Spôsobilosť vedúcej (a jej zástupkyne) na výkon funkcie, vedenie predajne

Súd v rámci tohto bodu posudzoval či nenastala situácia, že schodok alebo jeho časť zavinil jeden zo
zamestnancov. Potom by bol v tejto časti zodpovedný za náhradu schodku vo vyššej miere, než mu
prináleží podľa zákonného výpočtu podielov a o to by boli nižšie podiely ostatných zamestnancov.

III.2.1. Vedúca predajne

§ 82 písm. a) a b) ZP: Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť
a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci.

Inšpektorka vo výpovedi uviedla, že dôvodom inventarizácie bola zmena vedúcej predajne. Samotný

navrhovateľ musel preto mať vážne dôvody na to, ak sa rozhodol vymeniť vedúcu. Je možné, že
spoločnosť navrhovateľa nebola dostatočne riadená, došlo k personálnym zmenám na viacerých
postoch (vo výpovediach účastníkov to zaznelo). To však nie je skutočnosť, ktorú by bolo možné
pripočítať na vrub zamestnancom.

V liste navrhovateľa zo dňa 26.5.2009 - Okamžité skončenie pracovného pomeru s odporkyňou 1)
sa ako dôvod tohto postupu uvádza: Pri inventarizácii pokladničnej hotovosti 1.4.2009 bolo zistené,
že v marci 2009 bola neodvedená tržba vo výške 6.628,11 eur. Odporkyňa 1) dlh uznala a uviedla
inšpektorke, že dlh vznikol opakovaným neodvádzaním tržieb. Uviedla tiež, že to zaplatí do 30.4.2009 z
úveru, ktorý si na ten účel vezme, neskôr uviedla, že tak učiní do 8.5.2009, neskôr že v 2 splátkach do

11.5.2009 a 15.5.2009. Napokon 15.5.2009 inšpektorke uviedla, že tak neučiní, lebo na tom majú podiel
aj iné predavačky, ktoré nemenovala. Uviedla jedine predavačku V. P., ktorej niekoľkokrát dala kľúče od
predajne a v čase jej neprítomnosti ju aj zastupovala a aj ona sa mala podieľať na neodvedenej tržbe.
Navrhovateľ v liste uviedol, že vedúca zodpovedá za riadnu evidenciu tržieb, uchovanie finančných
prostriedkov a ich včasný, správny a preukázateľný odvod do peňažného ústavu.

Odporkyňa 4) sa vyjadrila, že bola prepustená po 18 dňoch práce, podľa nej preto, lebo odmietala
predávaťmäsopozáručnejdobe.Uviedlatiež,ženedochádzalokpreceňovaniumäsavprípadepotreby.
Z výpovedí niektorých odporcov vyplynulo aj to, že svedkyňa V.P. bola podozrivá z krádeže cigariet, ale
nebolo jej nič preukázané (ako tvrdila svedkyňa V.P., takisto, že register trestov má čistý). Podozrievala

ju inšpektorka. Jedna zo svedkýň - predavačiek uviedla, že napísala na vedenie list, kde popisovala zlé
praktiky vedúcej, potom ju preradili na inú predajňu.

Svedkyňa M.B., účtovníčka v podniku v Lučenci, veľmi podrobne popísala neschopnosť vedúcej
vykonávať funkciu. Mala neporiadok prakticky vo všetkom (dodacie listy, tržby, stravné lístky...). Mala

často dvakrát vedený príjem tovaru a telefonicky to museli odkonzultovať aj 5 krát do týždňa. Ako
účtovníčka porovnávala došlú faktúru s dodacím listom od vedúcej, či tovar prevzala. Vedúca vravela, že
sa duplicita stane tak, že zaeviduje príjem tovaru ona a potom omylom aj inšpektorka. Vedúca nemala
prehľad o výške tržby alebo o stave stravných lístkov, vždy sa odvolávala na inšpektorku. Svedkyňa jej
vravela, že ona je vedúca a nie inšpektorka a že ak jej aj niečo odovzdá, tak si to má nechať podpísať o

inšpektorky. Spočiatku to chápala, že je nová vo funkcii, ale trvalo to veľmi dlho. Inšpektorka je tam na
to, aby jej poradila, ale nie robila účtovníctvo za ňu. Rozhodne sa zdvojené doklady nemohli prenášať
dlhšie obdobie, pretože sa to kontrolovalo každých 10 dní a potom ešte na konci mesiaca. Zdvojené
platby identifikuje počítač a potom sa to ručne odpočítava. V deň inventúry sa mohli prejaviť zdvojené
príjmy len za posledných 10 dní, pri konečnom vyčíslení inventarizácie je to už odpočítané.

Samotná vedúca uvádzala, že dodacie listy boli evidované aj 2, 3 až 4 krát. Pritom to bola jej činnosť,
takže išlo o jej vlastné chyby. Ak sa to opakovalo často a dlho, tak to mohlo byť spôsobené len tým,
že dlhodobo nedokázala vedúca riadne vykonávať svoju činnosť alebo to robila úmyselne s cieľom
vytvoriť neprehľadný stav. Súd sa nižšie zaoberá zdvojenou evidenciou dodacích listov s tým, že je

nevysvetliteľné, ako je možné takúto chybu opakovať dlhodobo a často.

Vedúca predajne nemala stanovené pravidlá pre vstup a odchod z predajne, vlastné zastupovanie.
Tržbu umožňovala odnášať a podieľať sa na evidencii dodacích listov inšpektorku, ktorá nebola hmotnezodpovedná. Umožnila jej podieľať sa na niečom, čo výsostne sa týka spoločnej hmotnej zodpovednosti,
pričom inšpektorka takú dohodu uzatvorenú nemala.

Zamestnancov neinformovala o dôležitých skutočnostiach, napr. o inventarizácia, jej výsledkoch,
predpokladanej výše schodku. Podľa záverov súdu tak konala úmyselne s vedomím možného vysokého
manka a vlastnej zodpovednosti zaň.

Podrobnejšie sa niektorými nedostatkami vedúcej súd zaoberá pri konkrétnych pracovných

podmienkach.

Súd mal preukázané, že vedúca nebola spôsobilá na výkon svojej funkcie. Súd to mal preukázané
zhodnými výpoveďami niektorých odporcov, svedkýň. Samotná odporkyňa 1) svojimi protichodnými
výpoveďami potvrdila svoju nedôveryhodnosť. Napr. v prípade schodku na tržbe, ktorá vec je
prejednávaná v inom konaní (2C 142/2009) sa bránila vedúca v čase od zistenia schodku do skončenia

pracovného pomeru rozporne. Najskôr viackrát schodok uznala a sľúbila jeho vyrovnanie a napokon
uviedla, že sa to týka aj iných predavačiek. Uviedla však jedinú (V.P.), ktorá však nepracovala v predajni
v mesiaci marec. V podobnej obrane pokračovala aj v konaní pred súdom (2C 142/2009). V konaní
24C 75/2010 však uviedla vo svojej výpovedi, že nechápe, prečo do schodku na tržbe navrhovateľ
zaťahuje aj iné predavačky, keď sa to týka len jej. Z toho možno odvodiť účelový postup vedúcej. Keď

je bezprostredne konfrontovaná so schodkom, uvádza, že ho uhradí. Keď sa stupňuje tlak na úhradu
schodku, uvedie, že sa to netýka len jej, ale len všeobecne uvedie jednu predavačku. Konanie 2C
sa vyvíja v prospech vedúcej (súd návrh zamietol) a v konaní 24C niektorí odporcovia a svedkyne
sa vyjadrujú v jej neprospech (zlé vedenie predajne). Za takýchto okolností odporkyňa 1) opäť mení
stanovisko a uvádza, že tržba sa týka len jej. Takéto zmenené stanovisko chápe súd ako priaznivý signál

voči odporcom, aby také isté priaznivé boli ich výpovede voči nej.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ustanovil do funkcie niekoho, kto s tým nemal žiadnu skúsenosť,
ale ani žiadne zaškolenie. Vedúcej zodpovednosť je, že za takých okolností funkciu prevzala. Vo vzťahu
k ostatným zamestnancom je zodpovednosť navrhovateľa, že takýto stav pripustil.

Ak o veľkých nedostatkoch vedúcej vedela učtáreň v podniku navrhovateľa, vedel o tom aj navrhovateľ
ako zamestnávateľ.

III.2.2. Zástupkyňa vedúcej, jej ustanovenie do funkcie

Ak bol v kolektívnej zmluve uvedený zamestnanec uvedený ako zástupca vedúceho, ale k platnému
ustanoveniu do funkcie nedošlo, považuje sa zamestnanec len za predavača. Ustanovenie do funkcie
má súvislosť s dohodou o hmotnej zodpovednosti.

V predajni nebola určená ani 1 zástupkyňa vedúcej predajne. Ak niekto túto funkciu vykonával, tak
bez riadneho uvedenia do funkcie a bez povinnej inventarizácie. Ak niekto zastupoval vedúcu, tak
len po neformálnej dohode, bez riadneho poučenia, zaškolenia a určenia rozsahu povinností. Najmä
však pre zastupujúcu nevznikala zvýšená hmotná zodpovednosť. Pre hociktorú predavačku, ktorá
takto zastupovala vedúcu, vznikli väčšie kompetencie a možnosti, avšak bez adekvátnej zvýšenej

zodpovednosti.

Toto považuje súd za vážny nedostatok v prevádzke predajne, ktorý dopadal na predavačov v predajni
zvýšeným rizikom z hľadiska hmotnej zodpovednosti.

III.2.3. Postavenie inšpektorky

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že inšpektorku nemožno považovať za súčasť pracovného kolektívu
predajne, ktorý tvoria vedúca, zástupkyňa vedúcej a predavačky (pokladníčky). Inšpektorka nemá
uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Bez ohľadu na to, že nie je priamou nadriadenou vedúcej

predajne, z hľadiska pracovného kolektívu predstavuje inšpektorka „osobu zamestnávateľa“. Samotný
zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru uvádza, že inšpektorka vyzývala vedúcu na úhradu
neodvedenej tržby, urgovala ju a pod. Samotný zamestnávateľ aj na základe skutočností tvrdených
inšpektorkou (žiadala vedúcu o vysvetlenie neodvedenej tržby a inšpektorke vedúca dôvody uvádzala)aj na základe jej úkonov (komunikácia s vedúcou - výzva, urgencia) spísal zamestnávateľ skončenie
pracovného pomeru.

Z uvedeného vyplýva, že postavenie inšpektorky je také, že ak ona mala vedomosť o stave v
predajni (vrátane nedostatkov a sťažností zamestnancov), tak potom mal o tom vedomosť aj samotný
zamestnávateľ.

Podľa vedúcej predajne inšpektorka nahrávala do PC príjem tovaru dodacie listy. Takáto činnosť už má

priamu súvislosť so schodkom prejednávaným v tomto spore. Opäť súd poukazuje na to, že niekto, kto
nie je hmotne zodpovedný, disponuje s dokladmi, ktoré majú priamu súvislosť s možným schodkom.

Odporkyňa D.M. (konanie voči nej bolo zastavené) informovala vedúcu a inšpektorku o problémoch,
inšpektorka ju upokojila, že sa nemá čoho obávať, prípadný schodok sa bude kompenzovať. Keďže sa
nič nemenilo, v skúšobnej dobe odišla. Požiadala inšpektorku o vykonanie inventúry, ktorá ju odmietla

so slovami, že sa nemôže robiť inventúra kedykoľvek si to niekto zmyslí. Nevedela však, že mala
ukončiťdohoduospoločnejhmotnejzodpovednostiamalazato,žeskončenímpracovnéhopomerubola
ukončená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Dodnes nemá záznam o výsledku inventarizácie, dostala
rovno záznam o náhrade škody, tlačivo o uznaní dlhu a dohody splátkach. V predajni sa k záznamu o
inventarizácii nedostala s tým, že je to len v sídle spoločnosti v Lučenci. Podľa vyjadrenia kolegýň došlo

k chybám pri inventarizácii (zdvojené príjmy tovarov, nezrovnalosti v tržbe tovarov). Vedúca predajne
(odporkyňa 1) požičiavala od predajne kľúče od predajne, napokon bola aj odvolaná.

Podobným spôsobom sa vyjadrovali viacerí odporcovia. Inšpektorka v predajni pôsobila ako autorita,
ktorá bola vnímaná ako nadriadená predavačov. Disponovala s tržbou, dodacími listami (účtovné

doklady) a dokonca sa vyjadrovala k tomu, či inventúra má alebo nemá byť uskutočnená, resp. túto
vždy odmietala. Takisto vedúca predajne dodávala inšpektorke významné postavenie. Možno jej to
uľahčovalo riadenie predajne (udržiavanie disciplíny s odkazom nie na vlastnú autoritu, ale na autoritu
inšpektorky), možno jej to uľahčovalo prácu (inšpektorka jej pomáhala), možno to zneužívala na
zľahčenie svojej práce a z času na čas sa na inšpektorku len vyhovárala, možno nestačila na výkon

svojej funkcie a možno platilo všetko spoločne z uvedeného.

Takýto stav považuje súd za neprípustný. Do vzťahov riadenia a hmotnej zodpovednosti bol „vpustený“
zamestnanec, ktorý požíval autoritu, pretože bol mimo pracovného kolektívu a mal prinajmenšom
kompetenciu usmerňovať ich činnosť alebo ich aj kontrolovať a pritom nebol súčasťou pracovného

kolektívu, nebol vedúcim či zástupcom a najmä nemal podpísanú dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti.

Namiesto, aby inšpektorka poučila zamestnanca pri žiadosti o inventúru, ako môže postupovať a aké
pravidlá platia, tak ho v podstate zahriakne. Je bez významu, že inšpektorka nie je osobou, ktorá by

mala postavenie o vnútorných pomeroch predajne rozhodovať, ale vedúca predajne taký stav vytvorila,
pripustila a ešte aj v súdnom konaní sa bránila tým, že ona za nič nemôže, ale len inšpektorka (komisia,
zamestnávateľ, iní zamestnanci...).

Ďalej platí aj to, že inšpektorka o chode predajne vedela, obracali sa na ňu so sťažnosťami zamestnanci

a nič s tým nikdy neurobila. V tomto prípade ju však už treba posudzovať ako osobu zamestnávateľa a
teda, že o nedostatkoch vedel aj zamestnávateľ.

Záver súdu k bodom III.2.1, III.2.2. a III.2.3:

Platí to isté, čo súd uvádzal pri bode III.1.1., neboli preukázané relevantné upozornenia zamestnancov
na tieto nedostatky, nedošlo k odstúpeniam od dohôd od hmotnej zodpovednosti a nebolo preukázané,
že by zavinením odporcu došlo k vzniku schodku (§ 187 ods. 1 ZP), ak nešlo o súvis s nedostatkami
podľa § 182 ods. 4 ZP (čo tiež nikto netvrdil).

III.3. Nedostatok pracovníkov na predajni a nemožnosť brániť sa proti krádežiam

V danom prípade išlo o veľkú predajňu na sídlisku (svedčia o tom aj tržby v súpise inventarizácie). Pokiaľ
ide o jej personálne obsadenie, nemôže ísť o paušálne posúdenie (druh tovaru a jeho hodnota, spôsobpredaja - samoobslužná predajňa kombinovaná s pultovým predajom, veľkosť predajne a jej dispozičné
riešenie, potreba dopĺňania tovaru v priebehu dňa, iné povinnosti - dodávka tovaru, práca s účtovným
i dokladmi, prestávky v práci...).

Odporca 3) uvádzal, že došlo k 2 krádežiam, v jednom prípade zákazník ukradol 4 ks šunky v hodnote
cca 2.000,- Sk. Odporkyňa 4) pracovala len za pultom, nikdy nie v pokladni ani neodovzdávala tržbu.
Pri odchode bola kontrolovaná nadriadenou, nemala preto možnosť odnášať tovar bez platenia a ani
prostredníctvom 3. osoby, pretože každý musel prejsť cez pokladňu.

Odporkyňa 6) uvádza, že navrhovateľ nežiadal od nich výpis z registra trestov. Súd námietku chápe tak,
že navrhovateľ si neoveroval ani to, či noví zamestnanci už v minulosti nekradli a pod. V každom prípade
súd považuje fluktuáciu na predajni bez vykonávania inventarizácie za obrovský problém, ktorý nemohol
skončiť inak ako skončil. Niektorí odporcovia uviedli, že keď zistili, aký je stav v predajni a že sa s tým
nič nerobí, že okamžite skončili pracovný pomer (v skúšobnej dobe alebo dohodou na ich žiadosť).

Nemožno však vylúčiť, že zamestnanci poznajúc tento stav, ho využili a zneužili.

Súd dospel k tomu, že stav v predajni bol taký, že: 1. Boli vytvorené priaznivé podmienky pre krádež
tovaru zákazníkmi. 2. Keďže išlo o predajňu na veľkom sídlisku, kde zákazníci mohli dobre poznať

systém predajne a slabé miesta jej riadenia, mali možnosť zákazníci premyslene organizovať krádeže a
aj vo väčšom množstve (nízky počet pracovníkov...). 3. Takú istú možnosť mali aj zamestnanci a to buď
priamo alebo prostredníctvom svojich známych alebo rodinných príslušníkov. Najlepšie vedeli, kedy sú
aké možnosti. Z tohto okruhu nemožno vylúčiť ani inšpektorku.

Všetci odporcovia sa zhodne vyjadrovali, že boli takmer bezmocní proti zlodejom. Nie je však potom
zrejmé, ako mohli byť účinní proti prípadným zlodejom spomedzi samých seba, resp. aj s pomocou
blízkych osôb. V situácii, ak jedna predavačka sa venuje zákazníkom za pultom a druhá má zákazníkov
pri pokladni a žiaden iný predavač nie je v predajni (vedúca je napr. v kancelárii), sú vytvorené dobré
podmienky pre kradnutie zo strany zákazníkov.

Ak odporcovia uvádzali, že vedúca si neplnila riadne svoje povinnosti a často v predajni nebola, nie je
zrejmé, kto vykonával kontrolu predavačiek pri odchode. V predajni nebola určená zástupkyňa a tak
sa mohli kontrolovať len predavačky vzájomne jedna druhú. Opäť nemožno vylúčiť, že pri dohode 2-3
predavačiek sa mohli dohodnúť a spoločne okrádať svojho zamestnávateľa.

Odporca 3) uvádzal, že po odchode z predajne pracoval v predajni obchodného reťazca L., kde boli
úplne iné podmienky a riadne stanovené pravidlá. Je všeobecne známe, že v tomto reťazci v prípade
malého množstva zákazníkov časť zamestnancov ostáva doma a ďalej to, že vždy sa jeden pracovník
venuje len kontrole osôb pohybujúcich sa po predajni (zákazníkov aj predavačov).

Je to dobrý príklad na to, aby súd poukázal na to, že v spornej predajni neexistoval žiaden systém, ktorý
by za každých okolností mal platiť. V prípade kritického a mimoriadneho poklesu zamestnancov pod
určitý počet aj za cenu dočasného uzavretia predajne.

Veľká fluktuácia zamestnancov počas jedného roka, keď viacerí z nich odpracovali len niekoľko dní, či
týždňov, je doklad nie o hospodárskej kríze a nezamestnanosti (každý by si naopak prácu vážil), ale
dôkaz toho, že väčšina z predajne doslova utekala. Čo ich samozrejme nezbavuje zodpovednosti.

Záver súdu:

Odvolací súd zaujal jasné stanovisko - zo strany okresného súdu išlo skôr o akademickú úvahu o tom,
že boli dané možnosti na vykrádanie predajne. Ak to aj okresný súd má osvedčené, že takéto podmienky
na rozkrádanie predajne boli dané, nebolo preukázané, ktorí zamestnanci alebo zlodeji a kedy tak mali
konať a podieľať sa na vzniku schodku. Ani v ďalšom konaní neprodukovali v tomto smere zamestnanci

žiadne tvrdenia a ani dôkazy.Nič neprinieslo ani doplnenie dokazovania, keď navrhovateľ doplnil údaje o počtoch zamestnancov v
predajni a o počte zameškaných dní (6) zo strany vedúcej v spornom období. Odporcovia na tento dôkaz
vôbec nereagovali, nič z neho nevyvodzovali a nič na základe toho ani netvrdili.

IV. Upozornenia zamestnancov

§ 178 ods. 2 ZP: Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je
na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto

povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba
alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné
pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

§ 183: (1) Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak
sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do

jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných
podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej
zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec
alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi
písomne. (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom

odstúpenia od tejto dohody.

Ak odporkyňa 5) listom zo dňa 7.10.2008 upozorňovala na nedostatok predavačov, spôsob oznámenia
výsledkov inventúry..., išlo síce o list týkajúci sa iného manka, než sporného a odvolací súd to tak
aj uzavrel. Odporkyňa ďalšie dôkazy neprodukovala, opätovne vypočutá inšpektorka v tomto smere

nič nepotvrdila, uviedla len, že skôr išlo o vzťahové otázky ako iné veci, ktoré napokon ani nemala v
kompetencii.

Súd pôvodne ustálil, že upozornenia adresované vedúcej a inšpektorke sú postačujúce, ak sa však
týkajú práve činnosti týchto dvoch osôb, tak pochopiteľne nemôžu takéto upozornenia postačovať.

Neboli však preukázané konkrétne upozornenia na konkrétne nedostatky a následne, že by tieto
konkrétne nedostatky, resp. zavinenie zamestnávateľa mali priamy vplyv na vznik schodku, resp. na
vznik škody podľa § 187 ZP (mimo rámec hmotnej zodpovednosti).

IV. Poučovacia povinnosť zamestnávateľa, školenie zamestnancov

§ 41 ZP ods. 1 (Predzmluvné vzťahy): Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný
oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s
pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Dohody o hmotnej zodpovednosti neobsahujú ani základné ustanovenia popisujúce podstatu tohto
inštitútu (prípadne úpravu zodpovednosti za škodu s ňou súvisiacu), aj keď zákonná úprava pozostáva
len z niekoľkých viet. Ide najmä o povinnosti zamestnávateľa pri vytváraní riadnych pracovných
podmienok a povinných inventarizáciách a práva zamestnanca pri márnom upozornení na nedostatky,
možnosti žiadať inventarizáciu a možnosti odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti. V dohodách sú

fakticky len tie ustanovenia, ktoré sa týkajú záujmov zamestnávateľa (povinnosti zamestnancov, podiel
zamestnanca na prípadnej škode a pod.).

Dohody obsahujú vyhlásenie o tom, že zo strany zamestnávateľa sú vytvorené všetky podmienky na
riadnu ochranu zverených hodnôt. Dohody boli podpisované najmä pri vzniku pracovného pomeru, takže

ide o formálne vyhlásenie. Zamestnanec nemôže pri vzniku

Záver súdu:

Napriek týmto skutočnostiam, ktoré súd nevidí ako korektné, nemožno uzavrieť pri prezumpcii zavinenia

zamestnanca, že tieto nedostatky v poučení sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom schodku, resp.,
že by boli dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti zamestnancov.Bolo vecou odporcov, že v takej situácii nežiadali o inventarizáciu alebo nevypovedali dohodu o hmotnej
zodpovednosti.

V. Prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a jej oznámenie zamestnancovi, jej prerokovanie so
zástupcami zamestnávateľov a rozhodnutie o trovách konania

§ 33 ods. 3 ZP: Ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie
je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o

uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

§ 191 ZP: (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu
zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje
požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo
dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. (4) Požadovanú náhradu

škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eur je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Odvolací súd uzavrel, že pri splatnosti a omeškaní je potrebné vychádzať z § 33 ods. 3 ZP. Súd pôvodne
vychádzal aj z ustanovenia § 191 ZP o povinnosti preorokovať škodu a s tým spojenými aj časovými

súvislosťami. Na základe záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd vychádza z toho, že pohľadávky
navrhovateľa sú voči odporcom splatné do 7 dní odo dňa doručenia predžalobných výziev. Po uplynutí
7. dňa sa dostali odporcovia do omeškania. Úrok z omeškania bol v roku 2009 9%. Ak súd v prvom
rozsudku vychádzal, že do omeškania sa dostali až po prejednaní nároku na súde (odo dňa 29.11.2012,
teda deň nasledujúci po pojednávaní, vtedy bola sadzba 8,75% ročne).

Na základe záverov v druhom rozhodnutí súd priznáva úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil
navrhovateľ, teda od 8. dňa po doručení výzvy na úhradu, pričom tieto jednotlivé dátumy doručení výziev
nikto nespochybňoval.

Súd preto priznal navrhovateľovi nároky tak ako ich uplatnil, pričom súd zohľadnil sumy, ktoré odporkyňa
3) uhradila, sumy ktoré súd už voči odporcom 2) a 6) právoplatne priznal. Súd musel potom priznať
dodatočne pri odporcoch 2) a 6) úrok z omeškania aj zo súm 81,32 eur za dobu, za ktorú pôvodne návrh
zamietol a musel rozhodnúť aj o doplatení 0,25%ročnom úroku z omeškania, čo vzniklo rozdielom v
sadzbách v roku 2009 a 2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.