Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010145
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615010145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného E.
A., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného E. A. a Okresného prokurátora v Topoľčanoch,
protirozsudkuOkresnéhosúduTopoľčanyzodňa12.01.2016sp.zn.2T/54/2015,naverejnomzasadnutí
konanom v Nitre dňa 24.05.2016 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému E. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Q., ul.
E. XXX/XX,
u k l a d á

podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Podľa§48odsek4Trestnéhozákonasaobžalovanýnavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedoústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
II.
Podľa§319Trestnéhoporiadkusaodvolanieokresnéhoprokurátora zamieta,pretoženiejedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný E. A.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138
písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkom základe, že:
od presne nezistenej doby od konca roku XXXX až do mesiaca október XXXX si bližšie nezisteným
spôsobom na bližšie nezistených miestach neoprávnene a bez povolenia zadovažoval presne nezistené

množstvá drog zvaných "pervitín" a "marihuana", ktoré následne prechovával na neznámom mieste a
následne distribuoval užívateľom týchto drog v K. a v okolí mesta, pričom pervitín predával L. A. v období
od mája XXXX do mája XXXX v K. v dvoch prípadoch za XX,-Eur za jednu dávku, pričom mu najmenej
trikrát drogu daroval, X. U. daroval najmenej dvakrát drogu v období od leta XXXX do mesiaca marecXXXX v obci Q. a najmenej dvakrát mu pervitín predal za sumu XX,-Eur za jednu dávku drogy, F. J. v
období od konca roka XXXX do konca roka XXXX v K. najmenej jedenkrát daroval pervitín a najmenej
v XX-tich prípadoch mu predal pervitín za XX,-Eur za jednu dávku drogy, J. A. v období od leta XXXX

do konca roka XXXX v obci Z. Q., ako i na iných miestach v okrese K. najmenej trikrát daroval pervitín,
P. A. v období od jesene XXXX do mesiaca marec XXXX v Q. najmenej päťkrát daroval pervitín, F. E.
v období od leta XXXX do konca letných mesiacov XXXX v Q. daroval jedenkrát pervitín a najmenej
dvakrátmupredaldávkupervitínuzaXX,-Eurzajednudávkudrogy,A.U.vobdobíodmesiacanovember
XXXX do marca XXXX na rôznych miestach v okrese K. najmenej päťkrát daroval pervitín a F. V. mal v

období pred zadržaním A. U. darovať najmenej jedenkrát marihuanu, pričom pervitín - metamfetamín
je v zmysle zákona Z. rady SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok a jeho
držba bez povolenia je trestná a marihuana - rastliny rodu Cannabis je v zmysle zákona Národnej rady
SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení
neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a jeho držba bez povolenia je trestná.

Súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého ho zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák.
Zároveň obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na dobu

2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste.
Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste a zaradení obžalovaného.
Okresný prokurátor v Topoľčanoch svoje odvolanie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia
slobody a uloženia ochranného dohľadu obžalovanému voči rozsudku nemá výhrady, avšak nestotožnil

sa s rozhodnutím súdu I. stupňa, ktorým obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal na to, že zákonnými kritériami podľa § 48
ods. 4 Tr. zák. pre zaradenie páchateľa do iného ústavu, než do ktorého má byť zaradený, sú závažnosť
trestného činu, miera narušenia páchateľa, ak okolnosti svedčia v prospech toho, že v ústave na výkon
trestu iného stupňa bude náprava páchateľa lepšie zaručená. Tvrdil, že obžalovaný napriek množstvu

usvedčujúcich dôkazov o spáchaní trestnej činnosti, jej spáchanie v priebehu prípravného konania, i v
priebehu hlavného pojednávania popieral. Spáchanie trestnej činnosti neoľutoval, z čoho vyplýva, že k
tejto je nekritický, pričom sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, ktorý je objektívne závažným a veľmi
nebezpečným protispoločenským konaním a práve preto so zreteľom na závažnosť trestného činu, ktorý
obžalovaný spáchal, je potrebné ho zaradiť v zmysle § 48 ods. 3 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s

maximálnym stupňom stráženia.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a aby následne vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám tak, že obžalovanému
uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov a
na výkon trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Na tomto odvolaní zotrval na verejnom zasadnutí aj zástupca krajského prokurátora.
Obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Dudzíka svoje odvolanie odôvodnil tým, že sa necíti
byť vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, pretože nie je dealerom a celé konanie bolo
iba výsledkom pomsty zo strany svedkov. Tvrdil, že sa dostal do nesprávnej partie, do ktorej patrili aj
odsúdený U. a svedok V.. Podľa jeho názoru sa nechal využívať skutočnými dealermi na odvoz do miest,

kde si odsúdený U. chodil zabezpečovať drogy. Keď s nimi chodil, tak ich zväčša čakal v aute a nemôže
tvrdiť, že na miestach, kde vozil U., tento kupoval drogy. Všetci svedkovia, ktorí proti nemu svedčili,
sú alebo boli konzumentmi drog. Ani jeden zo svedkov nie je natoľko hodnoverný, aby na základe ich
výpovedí mohol byť uznaný za vinného. Poukázal tiež na to, že klasický dealer drog U. dostal trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov a on až 10 rokov.

Pokiaľ ide o svedka J., tento vo svojej výpovedi tvrdil, že až v 50-tich prípadoch kúpil od neho pervitín, čo
je nehodnoverná výpoveď. Okrem toho tvrdil, že je absolútne nelogické, aby drogy rozdával zadarmo.
Trest, ktorý mu bol uložený, považoval za neprimerane represívny a prísny a vzhľadom k tomu, že skutok
mu nebol preukázaný, mal byť v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený. Z opatrnosti
navrhol aj zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a v konečnom dôsledku jeho zrušenie

a vrátenie súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Ďalší obhajca obžalovaného JUDr. Juraj Gavalec hore uvedené odôvodnenie odvolania doplnil a
poukázal na to, že do obrazu vytvoreného vypočutými svedkami nezapadá znalecký posudok znalca
MUDr. Petra Kozlíka, podľa ktorého u obžalovaného neboli zistené známky závislosti od omamnýcha psychotropných látok. I napriek informáciám, že má predávať omamné látky, sa im nepodarilo
i napriek zásahu zabezpečiť taký dôkaz proti nemu, ktorý by tvrdenia o predaji drog potvrdzoval.
Nebola objasnená zásadná otázka, či obžalovaný mal vôbec možnosť omamnú látku zabezpečiť.

Poukázal na to, že súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a
hypotéz. Ak by súd uveril výpovediam svedkov bez odborného preskúmania toho, čo podľa svedkov
obžalovaný predával alebo bez preskúmania aspoň jedného záchytu drogy u obžalovaného, nemožno
dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že skutočne predával omamné látky. Okrem toho
ničím nebolo preukázané, že obžalovaný mal možnosť sa k omamným látkam dostať. Ďalej uviedol, že

obdobie uvedené v rozsudku je také rozsiahle a nekonkrétne, že nemožno vylúčiť, že došlo k prerušeniu
pokračovania trestnej činnosti a tým nemuselo prísť ani k naplneniu kvalifikačného znaku na viacerých
osobách. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/,
písm. d/, písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu doplnil toto odvolanie v tom smere, že navrhuje po vrátení

veci súdu I. stupňa, aby bolo dokazovanie zamerané na to, čo polícia urobila preto, aby bola vina
obžalovaného preukázaná.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne
požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu v dôsledku odvolania obžalovaného a prokurátora,
krajský súd preskúmal celý rozsudok a dospel k záveru, že čiastočne dôvodné je iba odvolanie

obžalovaného.
Z vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne
a nepochybne preukázané i napriek tomu, že obžalovaný od začiatku spáchanie trestného činu popieral,
že tento mal predávať alebo darovať omamné a psychotropné látky najmä pervitín viacerým osobám.
ZvýpovedísvedkovL.A.vyplynulo,žetomutovobdobímesiacovmájXXXXažmájXXXXpredalvdvoch

prípadoch jednu dávku pervitínu za XX,- eur a trikrát mu drogu daroval, svedok J. A. tiež potvrdil, že mu
obžalovaný najmenej dva- trikrát daroval pervitín, v piatich prípadoch tak urobil aj P. A., F. E. dvakrát
predal pervitín dávku za XX,- eur a jedenkrát mu ju daroval a takisto X. U. za pervitín od obžalovaného
platil jedenkrát XX,- eur a dve dávky dostal zadarmo. X. ide o F. J., tento potvrdil, že mu pervitín daroval
iba jedenkrát a najmenej v XX-tich prípadoch mu pervitín predal.

Z výpovede svedka A. U., ktorý bol za drogovú trestnú činnosť už odsúdený, vyplynulo, že v roku XXXX
mu sám obžalovaný volal a išli spolu do Q., kde mu obžalovaný tvrdil, že ide drogy kúpiť pre seba a
ďalšie osoby. Obžalovaného do Q. viezol asi 5- až X-krát, pričom v jednom prípade bol on sám zadržaný
pri ceste zo Q., kde bol zakúpiť drogy aj pre obžalovaného a tieto mu viezol.
Správne potom súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný sa

dopustil konania, kladeného mu za vinu a jeho konanie aj správne právne kvalifikoval ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák., pretože obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával po
akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, čo jednoznačne pervitín - metamfetamín a marihuana

je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov
v znení neskorších predpisov.
Obrana obžalovaného, že všetko je to iba pomsta svedkov proti nemu, vykonaným dokazovaním
preukázaná nebola, pretože títo svedkovia tak v prípravnom konaní za prítomnosti obhajcu, pri
rekognícii, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne tvrdili, že okrem toho, že si drogu kupovali aj od

iných osôb, túto kupovali aj od samotného obžalovaného, ktorého opoznali ako osobu, ktorá im drogu
predávala resp. darovala. Dokonca svedkovia tvrdili, že obžalovaný s nimi aj drogu užíval.
Nič na tom to nemení ani znalecký posudok znalca MUDr. Petra Kozlíka, ktorý zistil, že u obžalovaného
nejdeoznámkyrozvojazávislostiodomamnýchlátokanešloaniochorobnýsklonkužívaniuomamných
látok.

Tvrdenie obhajoby, že je vôbec otázne, či sa obžalovaný k drogám mohol dostať, resp. či to, čo mal podľa
výpovedí svedkov dávať resp. predávať svedkom, boli omamné látky, súd považoval za irelevantné,
pretože svedkovia potvrdili, že to bol pervitín a aj svedok U. uviedol, že tento chodili kupovať najmä do
Q. a aj on vedel, že obžalovaný pervitín kupoval.Pokiaľ ide o vinu obžalovaného, táto bola súdom správne zistená.
Krajský súd po preskúmaní veci však dospel k záveru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený, je
trestom neprimerane prísnym. Za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. je možné

uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu
okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom žiadna
priťažujúca okolnosť zistená nebola.
Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd I. stupňa vychádzal z trestnej sadzby 10 až
13 rokov a 4 mesiace. Trest odňatia slobody na samej spodnej hranici vo výmere 10 rokov považoval

súd za postačujúci na prevýchovu obžalovaného s poukazom na účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák. tak
v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie.
StýmtonázoromsúduI.stupňasavšakodvolacísúdnestotožnil.Akovyplývazdoposiaľzabezpečených
dôkazov a listín, obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Pokiaľ ide o priestupky, mal iba jeden na
úseku dopravy, žije s rodičmi, nebol prejednávaný pre priestupok komisiou verejného poriadku.
Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal od roku XXXX do roku XXXX, t.j. od dvadsiateho roku života.

Sám tvrdil, že sa dostal do nesprávnej partie, ktorá jednak obchodovala s drogami a brala drogy. Ide
o obžalovaného, ktorý podľa znaleckého posudku závislý na drogách nie je, nemal doposiaľ žiadne
problémy so zákonom.
S poukazom na všetky tieto skutočnosti a na to, že ide o mladého človeka, ktorý sa aj vplyvom
nesprávnych kamarátov dostal do rozporu so zákonom, riadne pracoval, odvolací súd dospel k záveru,

že trest, ktorý mu uložil súd I. stupňa, hoci aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10
rokov, je neprimerane prísny. Odvolací súd použil pri ukladaní trestu obžalovanému ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, pretože vzhľadom na okolnosti celého prípadu mal za
to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom za tento obzvlášť závažný zločin by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného

činu bude v plnej miere postačujúci aj trest kratšieho trvania.
Pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., kde súd nesmie uložiť trest
odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody aspoň 10 rokov. Z týchto dôvodov odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por., keďže trest bol neprimerane prísny a

obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov majúc za to, že výška tohto trestu a
samotný trest odňatia slobody a jeho výkon bude vzhľadom na osobu obžalovaného postačujúci na jeho
nápravu a prevýchovu.
Správne bol obžalovaný na výkon tohto trestu v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, hoci

mal byť v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, s poukazom na mieru narušenia obžalovaného, ktorý závislý nie je, nikdy predtým nebol vo
výkone treste a nikdy predtým ani nebol trestne stíhaný, bude jeho náprava dostatočne zaručená práve
v tomto minimálnom stupni stráženia.
Z hore uvedených dôvodov sa preto nestotožnil odvolací súd s námietkami uvedenými v odvolaní

prokurátora, pretože nemožno pri zaradení obžalovaného brať do úvahy skutočnosť, že tým, že
obžalovaný i napriek usvedčujúcim dôkazom sa k spáchaniu trestnej činnosti nepriznal a túto neoľutoval,
ho zaradiť do maximálneho stupňa stráženia.
Z ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. jednoznačne vyplýva, že pri zaradení páchateľa do iného stupňa
stráženianeždoakéhomalbyťzaradenýpodľaTrestnéhozákona,jemožnévtedy,akmásozreteľomna

závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že táto náprava bude lepšie zabezpečená
i v ústave iného stupňa stráženia.
Ako už bolo konštatované, hoci sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, jeho miera narušenia a s
poukazom aj na výšku uloženého trestu, nie je tak závažná, aby musel trest vykonávať v maximálnom
stupni stráženia.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti preto bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.
Pokiaľ ide o výrok o ochrannom dohľade, tento zostal v napadnutom rozsudku nedotknutý, pretože je
správny a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.