Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222049
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113222049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. Šoltésovej 2, Bratislava, správcu úpadcu Fima möbel, s.r.o. v konkurze,
Jesenského 2, Dunajská Streda proti žalovanému Mgr. Ing. D. L., E. XX, F., správcovi úpadcu Mária
Fitosová, nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/31/2013-61 zo dňa 31.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 31.10.2014 Okresný súd Trnava určil, že pohľadávka veriteľa Fima möbel s.r.o.
prihlásená prihláškou vo výške 418.848,98 eur v konkurznom konaní Okresného súdu Trnava sp.
zn. 25K/17/2013 vedenom voči úpadcovi Mária Fitosová, narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX
XX H., zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 7/123, je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená.

Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že

tento účastník sa práva na náhradu trov voči žalovanému vzdal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal určenia, že pohľadávka
veriteľa Fima möbel, s.r.o. vo výške 418.848,98 eur prihlásená v konkurznom konaní vedenom
voči úpadcovi Mária Fitosová je v celom rozsahu zistená, čo do prihláseného právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Žalobca v žalobe uviedol,
že žalobca prihlásil u právneho predchodcu žalovaného JUDr. Tibor Timár ako predchádzajúceho

konkurzného správcu úpadcu Mária Fitosová, narodená XX.XX.XXXX, prihláškou svoju nezabezpečenú
pohľadávku vo výške 418.848,98 eur vyplývajúcu z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2008.
Správca prihlásenú pohľadávku poprel. Dôvodom popretia bolo tvrdenie správcu, že žalovaný
nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby
bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa § 451
Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na §
397 v spojení s §261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca so zisteniami správcu a s jeho dôvodmi

popretia prihlásenej pohľadávky nesúhlasí a namieta, že správca nesprávne posúdil zmluvný vzťah
žalobcu a žalovaného, keďže v tomto prípade sa nejednalo o nadobúdanie majetku spoločnosťou od
jej spoločníka, v súlade s uvádzaným ustanovením §59a ods. 1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa
ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny titul nadobudnutia majetku spoločnosťouod jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov spoločníkovi spoločnosťou. Vzhľadom na to,
že splatnosť pôžičky bola určená v čl. II bode 1 zmluvy o pôžičke ako termín „do 31.12.2015“ pohľadávku
premlčaná nie je.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.4.2014 (č.l. 23 spisu) uviedol, že dňa
5.8.2013 tunajší súd rozhodol o výmene správcu úpadcu Mária Fitosová a za nového správcu bol
ustanovený žalovaný. K dôvodom popretia zo strany predchádzajúceho správcu žalovaný uviedol, že sa
vyjadrovať nebude a uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponechal na posúdenie

súdu. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na § 9 ods. 1, § 95 ods. 2 a § 95 ods. 3 ZoKR
a ďalej uviedol, že žalobca ako veriteľ úpadcu Mária Fitosová si prihlásil do konkurzného konania
pohľadávku titulom zmluvy zo dňa 31.7.2008 uzatvorenej medzi veriteľom Fima möbel s.r.o. konajúcim
Máriou Fitosovou, konateľkou a dlžníkom Mária Fitosová FIMA-MOBEl. Zároveň z výpisu obchodného
registra vyplýva, že spoločníkom FIMA-MOBEL s.r.o. s podielom viac ako 5 % je Q. W., ktorý je osoba
blízka úpadcovi Mária Fitosová (je manželom úpadcu). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení má

žalovaný za to, že táto zmluva o úvere bola uzavretá medzi spriaznenými osobami, nakoľko ide o
spriaznené osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, uspokojí sa prihlásená pohľadávka žalobcu ako
podriadená pohľadávka. Uvedené nie je dotknuté skutočnosťou, že predchádzajúci správca nepoprel
prihlásenú pohľadávku čo do popretia. „Podriadenosť pohľadávky“ nastala ex lege. Z uvedeného dôvodu
sa žalovaný nestotožňuje so žalobou, aby súd určil, že pohľadávka je v celom rozsahu zistená aj

čo do poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Zároveň žalovaný v závere poukázal na to, že
žalobca nepreukázal skutočné poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy o pôžičke veriteľ pôžičku dlžníkovi
poskytol formou bezhotovostného prevodu na peňažný účet dlžníka dňom podpísanie tejto zmluvy jej
obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepredložil doklad o splnení podmienok poskytnutia pôžičky na
strane veriteľa z ktorého by bolo zrejmé, poskytnutie predmetnej pôžičky (t.j. výpis z bankového účtu

žalobcu“). Nakoľko žalovaný nemá k dispozícii účtovníctvo úpadcu, žalovaný sa nevie vyjadriť či sa
predmetnápôžičkanachádzavúčtovníctveúpadcu.Žalobcajevšakpovinnýviesťúčtovníctvo,zktorého
dôvodu je potrebné preskúmať účtovníctvo žalobcu, t.j. či v danom období žalobca pôžičku poskytnutú
úpadcovi, riadne viedol vo svojom účtovníctve. Nakoľko však žalobca žiaden takýto dôkaz nepredložil
ani neoznačil, má žalovaný za to, že pohľadávka žalobcu je nepreukázaná.

Žalobcavosvojompísomnomvyjadrenízodňa2.6.2014uviedol,žeuznesenímOkresnéhosúduTrnava,
sp. zn. 25K/17/2013, zo dňa 15.04.2013, uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 77/2013 dňa
22.04.2013, súd vyhlásil konkurz na majetok Márie Fitošovej a ustanovil správcu JUDr. Tibor Timár.
Žalobca v zastúpení správkyňou JUDr. Jarmilou Špačkovou prihlásil do konkurzu vyhláseného na

majetok úpadcu - Mária Fitošová súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 06.06.2013
o. i. pohľadávku pod č. 123 v celkovej výške 418.848,98 eur. Ako právny dôvod bolo uvedené „Zmluva
o pôžičke zo dňa 31.07.2008“ a k prihláške bola doložená fotokópia predmetnej zmluvy. Predchádzajúci
správca úpadcu zapísal prihlásenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok pod č. 7/123 a o zapísaní
prihlásenej pohľadávky upovedomil JUDr. Špačkovú ako správcu spoločnosti Fima möbel, s.r.o..

Predchádzajúci správca listom zo dňa 09.07.2013 ďalej oznámil, že prihlásenú pohľadávku popiera v
nasledovnom znení:
- Dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky: Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. §
59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na
základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným,

najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka; Deň popretia: 06.07.2013;
- Časť pohľadávky: Istina; Popretá suma: 418.848,98 EUR; Dôvod popretia sumy: totožný ako v prípade
právneho dôvodu pohľadávky; Deň popretia: 06.07.2013;
- Dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávky: -; Deň popretia: -.

Iný dôvod popretia právneho dôvodu predchádzajúci správca neuviedol a nepopieral ani prihlásené
poradie uspokojenia pohľadávky (E - iná pohľadávka). Predmetom tohto konania je určenie prihlásenej
pohľadávky, ktorá bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny.
Dôvody popretia predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky
na súd. Žalobca v žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú
pohľadávku, keďže dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentácia žalobcu je obsiahnutá v žalobe. Z uvedeného vyplýva, že predmetom tohto konania jeposúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a určenie, či sa
prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Ak by teda žalovaný chcel mať v tomto spore
úspech, mal by preukázať, že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku

sú skutočne dôvodmi zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však explicitne
vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že „K dôvodom popretia zo strany Predchádzajúceho správcu
sa Žalovaný vyjadrovať nebude; uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponecháva
na posúdenie súdu.“, čím v podstate implicitne vyjadruje stanovisko, že nemá žiadne námietky proti
žalobe a sám sa nestotožňuje s argumentáciou predchádzajúceho správcu a ním uvedenými dôvodmi

popretia. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávku
za pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci
správa nepoprel prihlásené poradie (E), pretože v zmysle vyjadrenia žalovaného „podriadenosť
pohľadávkynastávaexlege“.Žalobcasastakýmtotvrdenímnestotožňuje.Predmetomtohtokonaniamá
byť výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku
sú skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nemá byť poskytnutie priestoru súčasnému

správcovi na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní by
súd mal žalobnému návrhu buď vyhovieť, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správcu pri popretí
prihlásenej pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietnuť, ak opodstatnenými sú. Ďalej
žalobca ku skutočnosti, či podriadenosť pohľadávky „nastáva“ alebo „nenastáva“ ex lege uviedol, že
za podriadenú pohľadávku sa považuje taká pohľadávka, ktorá spĺňa zákonné náležitosti podľa § 95

ods. 2 ZKR, pričom ZKR upravuje režim pohľadávok, ktoré sa považujú v zmysle zákona za podriadené
alebo ktoré sa ako podriadené uspokojujú (§ 95 ods. 3 ZRK). Toto ustanovenie je však nutné chápať
v širšom kontexte celého ZKR a nie účelovo vytrhávať jednotlivé ustanovenia z kontextu. Ustanovenia
ZKR ako celku je nutné chápať tak, že v konkurze sa uspokojujú iba tie pohľadávky, ktoré si veritelia
prihlásia. A to nie všetky prihlásené pohľadávky, ale len tie, ktoré sú správcom zistené, resp. ktoré súd

určil, a to v takom rozsahu, ktorý je zistený alebo v rozsahu, ktorý sa považuje za zistený na základe
zákonnej fikcie zistenia pohľadávky. Z uvedeného dôvodu, teda nie je správny názor žalovaného, že
pohľadávka sa uspokojuje ako podriadená, ak sa považuje za podriadenú, pretože najprv by si veriteľ
takúto pohľadávku do konkurzu musel prihlásiť a musela by byť v konkurze zistená, resp. určená ako
podriadená. Ak si teda veriteľ prihlásil poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie

nepoprel, považuje sa toto poradie ex lege za zistené a pohľadávka sa teda uspokojuje ako pohľadávka
s poradím E-iná pohľadávka a nie ako pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa
v tomto prípade pripustila argumentáciu žalovaného, že je irelevantné, či je zistené poradie D alebo
E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a rovnako by stratilo zmysel zákonné
oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie. Z uvedeného teda jasne vyplýva,

že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a ani uspokojovať ako podriadená,
keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel, a tým sa toto poradie považuje ex
lege za zistené a pohľadávka sa v konkurze musí uspokojovať ako pohľadávka s poradím E. Žalobca
ďalej uviedol, že v ZKR, konkrétne v § 32 ods. 3, je explicitne uvedená zákonná lehota na popretie
pohľadávok, v ktorej je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať prihlásené pohľadávky a

v prípade, že sú sporné, tieto poprieť a popretie v zmysle § 32 ods. 5 ZKR zdôvodniť. Lehota na popretie
prihlásenej pohľadávky v danom konkurze uplynula dňa 08.07.2013. V tejto lehote predchádzajúci
správca prihlásenú pohľadávku poprel a dôvody popretia zapísal do zoznamu pohľadávok a oznámil
veriteľovi. Žalovaný sa svojím vyjadrením k žalobe pokúša poprieť prihlásené poradie, ktoré sa v
zmysle zákonnej fikcie zistenia márnym uplynutím lehoty na popretie považuje za zistené, resp. snaží

sa konajúci súd zavádzať a podsúvať mu názor, že by mal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný si v
konkurze neprihlásil poradie, aké si podľa názoru žalovaného mal prihlásiť. Žalobca sa odvoláva aj na
princíp právnej istoty, keďže správca svojím rozhodnutím o popretí alebo nepopretí pohľadávky závažne
ovplyvňuje právne postavenie veriteľa a dodatočné menenie alebo rozširovanie dôvodu alebo rozsahu
popretia je neprípustné. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok je poskytnúť

priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a umožniť mu/im v odôvodnených
prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote, táto možnosť im zanikne a
pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez možnosti dodatočne ju popierať
alebo rozširovať rozsah popretia. Predmetné tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení týkajúce
sa poradia prihlásenej pohľadávky je potrebné preto považovať z uvedených dôvodov za irelevantné a

účelovo zavádzajúce, s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný v záverečnej časti svojho vyjadrenia
tiežspochybňujeexistenciuprihlásenejpohľadávkyzdôvodu,žepodľajehonázoružalobcanepreukázal
vznik záväzku, keďže nepreukázal faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca k tomu uviedol, že v
lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci správca z uvedeného dôvodu pohľadávku nepoprel, čojednoznačnenaznačuje,žejunepovažovalzaspornúztohtodôvodu.Žalovanýsasnažípopieraťprávny
dôvodpohľadávkyapodsunúťsúdunázor,žebymalžalobuzamietnuť,čovšaksodvolanímsanavyššie
uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobcu je nutné považovať za neprípustné, keďže predmetom

tohto konania je posúdenie dôvodov, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a
ich opodstatnenosti. Lehota na popretie pohľadávky uplynula dňa 08.07.2013, a tým správcovi zanikla
možnosť popierať ju opätovne z iných dôvodov a rozširovať rozsah jej popretia. Súd by nemal na
dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení prihliadať ani z toho dôvodu,
že predchádzajúci správca mal k dispozícií dostatočnú lehotu na dôkladné preskúmanie Prihlásenej

pohľadávky a jej prípadne popretie a odôvodnenie jej popretia, prípadne mal možnosť požiadať súd
o predĺženie lehoty na jej popretie, čo však neurobil. Ak by sa akceptoval stav, že správca počas
lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v
incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by
sme ho tým povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok,
pretože by sme mu poskytovali dodatočnú možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Súd ako

subjekt vykonávajúci dohľad nad činnosťou správcu a kontrolu jeho činnosti by takýto postup schvaľovať
nemal. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento
konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia, a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým
nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a
len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia Prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo

by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to predovšetkým so súhrnnou prihláškou, oznámením správcu o popretí, zmluvou
o pôžičke, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca ako aj žalovaný v konaní zotrvali na obsahu písomných podaní predložených súdu.

Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok súd zistil, že veriteľ FIMA möbel s.r.o.
prostredníctvom správkyne JUDr. Jarmily Špačkovej uviedol v súhrnnej prihláške zo dňa 6.6.2013

doručenej správcovi JUDr. Tiborovi Timárovi dňa 6.7.2013 okrem iných aj prihlášku pohľadávky pod
poradovým číslom 123 spolu v celkovej sume 418.848,98 eur, pričom ako právny dôvod pohľadávky je
uvedené zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008 uzavretá medzi Fima möbel s.r.o. a Mária Fitosová FIMA-
MÖBEL.

Z oznámenia o popretí pohľadávky (č.l. 6 spisu) zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že správca JUDr. Tibor Timár
oznámilJUDr.JarmileŠpačkovejzastupujúcejspoločnosťFimamöbels.r.o.ževkonkurznejveciúpadcu
MáriaFitosovávedenejnaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.25K/17/2013,žeokreminéhobolapopretá
prihlásenápohľadávkavcelomrozsahu,zdôvodovuvedenýchvzoznamepohľadávok,ktorýjepriložený
k tomuto podaniu. V zozname pohľadávok je uvedená aj popretá pohľadávka č. 7/123 v celkovej sume

418.848,98 eur s dňom popretia 6.7.2013 a uvedením dôvodu popretia „veriteľ nepreukázal splnenie
podmienok podľa ustanovenia § 59a ods. 1, ods. 3 ObchZ na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou
zmluvou, plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ustanovenia § 451 OZ a je plnením
premlčaný najneskôr ku dňu 31.7.2008 s poukazom na ustanovenie § 397 v spojení s ustanovením §
261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Popretá suma 418.848,98 eur dôvod popretia sumy totožný ako v

prípade právneho dôvodu pohľadávky.

Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 46 spisu) súd zistil, že dňa 18.8.2008 uzavreli podľa § 657 a nasl. OZ veriteľ
Fima möbel s.r.o. konajúci konateľkou Mária Fitosová a dlžník Mária Fitosová FIMA-MÖBEL zmluvu o
pôžičke predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť pôžičku vo výške 3.791.120 SK dlžníkovi s

tým, že dlžník je povinný vrátiť požičanú sumu najneskôr do 31.12.2015.

V konaní mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že veriteľ Fima möbel, s.r.o.,
prihlásil v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25K/17/2013 voči dlžníkovi Mária Fitosová,
narodená 10.5.1960 okrem iných aj pohľadávku v celkovej sume 418.848,98 eur. Ako právny dôvod

vzniku pohľadávky uviedol „Zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008“. Pohľadávka vznikla na základe
nevráteniačastipôžičky.PohľadávkusprávcaúpadcuJUDr.TiborTimárzapísaldozoznamupohľadávok
pod poradovým číslom 7/123. Dňa 6.7.2013 správca uplatnenú pohľadávku poprel a to z dôvodu, že
„Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to,aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust.
§ 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na
ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka“.

V danom prípade však na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2008 nenadobúdala majetok žiadna
obchodná spoločnosť, ale spoločnosť Fima möbel, s.r.o. poskytovala pôžičku podnikateľke Márii
Fitosovej FIMA - MÖBEL. Nejednalo sa tak o nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka,
v súlade so správcom uvádzaným ustanovením §59a ods. 1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa

ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny titul nadobudnutia majetku spoločnosťou
od jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov spoločníkovi spoločnosťou. Je tak zrejmé, že
správca posúdil zmluvný vzťah úpadcu a veriteľa nesprávne a nie je daný tak daný správcom uvedený
dôvod popretia predmetnej pohľadávky. Listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní dostatočne
hodnoverne preukazujú dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa Fima möbel, s.r.o. voči
úpadcovi a nedôvodnosť popretia pohľadávky predchádzajúcim správcom. Predmetnú pohľadávku súd

pokladá za odôvodnenú, nespornú, oprávnenú a opodstatnenú.

Medzi účastníkmi však zostalo sporné či je možné v priebehu incidenčného konania meniť
prípadne dopĺňať a rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ako nový správca
sa bližšie k dôvodom popretia predchádzajúceho správcu v priebehu konania nevyjadril ale rozšíril

popretie prihlásenej pohľadávky o ďalšie dôvody, keď tvrdil, že zmluva o pôžičke bola uzavretá
medzi spriaznenými osobami, pohľadávka je tak pohľadávkou podriadenou a to aj napriek tomu, že
predchádzajúcimsprávcomuvedenépopreténeboloazároveňveriteľnepreukázalskutočnéposkytnutie
pôžičky, čo opäť predchádzajúci správca nepokladal za sporné.

Správca vykonáva popretie prihlásených pohľadávok tak, že rozsah a dôvody popretia zapíše do
zoznamu pohľadávok. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu v akom
nebola popretá, považuje za zistenú. Zákon explicitne, výslovne nerieši či správca po uplynutí lehoty,
ktorú mu zákon poskytuje na popieranie prihlásených pohľadávok ešte môže dodatočne meniť alebo
rozširovať dôvody alebo rozsah popretia. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že je nutné aplikovať

analógiu k situácii keď veriteľ uvedie v prihláške svojej pohľadávky okrem iného právny dôvod vzniku
pohľadávky, celkovú sumu a poradie pohľadávky a pod., pričom zákon aj jemu poskytuje na prihlásenie
a uvedenie údajov do prihlášky zákonnú lehotu. V prípade popretia prihlásenej pohľadávky sa veriteľ
v zmysle § 32 ods. 15 ZoKR môže v incidenčnej žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Veriteľ si preto musí v lehote na prihlasovanie pohľadávok svedomito, starostlivo zvážiť aké údaje

do prihlášky uvedie (dôvod, výšku....) lebo len toho sa bude môcť v prípade popretia domáhať pred
súdom. Veriteľ je vo svojom nároku uplatnenom v incidenčnej žalobe viazaný údajmi z prihlášky a
nemôže napr. požadovať vyššiu sumu, iný právny dôvod vzniku pohľadávky a pod. ako uviedol v
prihláške v lehote určenej na prihlasovanie pohľadávok. Súd má za to, že ako veriteľ tak aj správca
majú rovnaké právne postavenie s pohľadu jeho vyváženosti a právnej istoty. Preto pokiaľ je veriteľ

viazaný údajmi z prihlášky a môže sa následne v súdnom konaní domáhať len najviac toho, čo
uviedol v prihláške, tak aj správca by mal podľa názoru súdu byť viazaný údajmi (rozsahom a dôvodmi)
uvedenými v jeho popretí a tak ako ani veriteľ nemôže po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok
dodatočne rozširovať, meniť údaje v prihláške, tak ani správca po uplynutí lehoty na popieranie nemôže
dodatočnemeniťaleborozširovaťdôvodyaleborozsahpopretianapr.ažvincidenčnomsúdnom konaní.

Rovnako ako veriteľ, tak aj správca má dostatočnú zákonnú lehotu (ktorú je možné naviac aj na žiadosť
správcu predĺžiť), aby s odbornou starostlivosťou posúdil prihlásenú pohľadávku, dôkladne preskúmal
jej obsah, údaje v nej uvedené a v prípade zistení, že pohľadávka je sporná, ju v spornom rozsahu
poprel. Práve na to slúži lehota na popieranie pohľadávok. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na
popieranie pohľadávok je poskytnúť priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a

umožniť v odôvodnených prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote,
táto možnosť im zanikne a pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez
možnosti dodatočne ju popierať alebo rozširovať rozsah popretia. Rovnako ako žalobca je súd názoru,
že ak by sa akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z
absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne

alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by sme ho tým povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok, pretože by sme mu poskytovali dodatočnú
možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku
z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia,a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného
dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia
prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej

pohľadávky. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, jeho právnym
názorom a ďalej na ňu v odôvodnení poukazuje, nakoľko je táto zhodná s právnymi úvahami a právny
názorom súdu uvedeným vyššie. Predmetom daného konania je určenie prihlásenej pohľadávky, ktorá
bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny. Dôvody popretia
predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalobca bol presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky na súd. Žalobca v
žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku, keďže
dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom tohto
konania je tak posúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a
určenie, či sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Žalovaný by tak mal preukázať,

že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne dôvodmi
zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávku za pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať
ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci správca nepoprel prihlásené poradie (E),
pretoževzmyslevyjadreniažalovaného„podriadenosťpohľadávkynastávaexlege“.Stakýmtotvrdením

sa súd, rovnako ako žalobca nestotožňuje. Predmetom tohto konania je (ako je vyššie uvedené)
výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú
skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nie je poskytnutie priestoru súčasnému správcovi
na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní súd
žalobnému návrhu buď vyhovie, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správca pri popretí prihlásenej

pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietne, ak opodstatnenými sú. Ak si veriteľ prihlásil
poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie nepoprel, považuje sa toto poradie ex
lege za zistené a pohľadávka sa uspokojuje ako pohľadávka s poradím E-iná pohľadávka a nie ako
pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa pripustila argumentáciu žalovaného, že je
irelevantné, či je zistené poradie D alebo E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a

rovnako by stratilo zmysel zákonné oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie.
Z uvedeného teda jasne vyplýva, že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a
ani uspokojovať ako podriadená, keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel,
a tým sa toto poradie považuje ex lege za zistené. V lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci
správca z dôvodu, že by mal pochybnosti o existencii samotnej pohľadávky pohľadávku nepoprel,

nakoľko ju nepovažoval z uvedeného dôvodu za spornú. Žalovaný sa v konaní dodatočne snaží popierať
právny dôvod pohľadávky, čo však s vzhľadom na vyššie uvedené je nutné považovať za neprípustné,
keďže predmetom tohto konania ako je vyššie opakovane uvedené je posúdenie výlučne dôvodov,
pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a ich opodstatnenosti. Z uvedeného
dôvodu dospel súd k záveru, že na dodatočne menené prípadne rozšírené dôvody popretia prihlásenej

pohľadávky ako tomu bolo v danom konaní, nemožno prihliadať.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, keď určil, že prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená.

Treba len podotknúť, že súd pri takomto určení nevychádzal z nesprávneho petitu návrhu, v ktorom
sa navrhovateľ domáhal, že pohľadávka je v celom rozsahu zistená. Žalobca sa mal návrhom správne
domáhať určenia, že popretá pohľadávka je v celom rozsahu oprávnená, opodstatnená a nie jej zistenia,
pretože otázka zistenia vyplýva zo samotného skúmania a určenia pohľadávky. Súd preto vyhlásil
výrok rozhodnutia v súlade so znením príslušného právneho predpisu. Súd nie je viazaný žalobným

návrhom, petitom navrhovateľa na znenie výroku, ak navrhovateľ v návrhu presne, určite a zrozumiteľne
označí určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje
v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a
povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri

formulácii výroku rozhodnutia súd dbá, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca
žalobou skutočne domáhal (rozsudok NS SR 5Cdo/ 254/2009). Žalobca sa návrhom domáha určenia
tých skutočností, ktoré boli správcom popreté.Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané skutočné poskytnutie pôžičky, ktorá podľa čl. I. bod
5 zmluvy mala byť dlžníkovi poskytnutá formou bezhotovostného prevodu na peňažný účet. Žalobca
doklad o poskytnutí pôžičky nepredložil ani neoznačil, pričom žalovaný účtovníctvo úpadcu Mária
Fitosová k dispozícii nemá. Samotná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami a
preto by v zmysle § 9 v spojení s § 95 ods. 2 a 3 zák. č. 7/2005 Z.z. prihlásená pohľadávky žalobcu

mala byť uspokojená ako podriadená pohľadávka napriek tomu, že predchádzajúci správca pohľadávku
čo do poradia podľa § 32 ods. 2 nepoprel.

Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne právne posúdil absenciu explicitnej zákonnej úpravy týkajúcej
sa možnosti správcu dodatočne meniť alebo rozširovať dôvody alebo rozsah popretia pohľadávok a v
tejto súvislosti nesprávne použil analógiu legis nakoľko posúdenie pohľadávky ako podriadenej nie je

otázkou dodatočnej zmeny, doplnenia alebo rozširovania dôvodov popretia, ale je explicitným zákonným
dôsledkom v prípadoch, kedy ide o právny úkon, právny dôvod vzniku pohľadávky, uzatvorený medzi
spriaznenými osobami.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

Podľa zistenia odvolacieho súdu sa s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho opravnom
prostriedku, totožnou s procesnou obranou uplatnenou v prvostupňovom konaní, súd prvého stupňa
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to spôsobom logickým, vecne správnym a
vyčerpávajúcim. Naproti tomu pripustenie správnosti právneho názoru prezentovaného odvolateľom by
znamenalo bezvýznamnosť právnej úpravy popretia pohľadávky obsiahnutej v ustanovení § 32 zák. č.

7/2005 Z.z. vyžadujúcej zdôvodnenie popretia ako aj stanovenie jeho rozsahu.

Vzhľadom na to, že sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. bez uvedenia ďalších dôvodov ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný
žalobca návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.