Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208956
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714208956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa K. Y., G..Y..,

Z.: XX XXX XXX, U., J. X, M. G. X. U., U. G. Y.. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, U., D.. T.. O. XX, R. K. A. E.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. R., J. Q.. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 186,92 eur takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16,92 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne odo dňa 28.6.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti istiny-zmluvnej pokuty 170,- eur s prísl. súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 28.7.2014 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 186,92 eur s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 11.2.2013 zmluvu č.
G.XXXXX a dodatok k zmluve zo dňa 11.2.2013 G.. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ aktivoval
odporcovi prístup k službe W. P., J. W. s dohodnutou zmluvou pokutou 170,- eur.

Navrhovateľ sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za
neuhradené služby 16,92 eur a zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu

udáva, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období
02/2013-03/2013, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. G., časť práva a
povinnosti podniku a účastníka je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,- eur.

Súd vykonal dokazovanie, a to: zmluva o poskytovaní služby S. W. zo dňa 11.2.2013, dodatok k zmluve
čl. 6-10 zo dňa 11.2.2013, príloha k dodatku k zmluve, pokus o pokonávku zo dňa 13.6.2013, faktúra na
sumu 9,92 eur, faktúra na sumu 7,- eur, všeobecné podmienky čl. 19-29, záznam o zaplatení súdneho

poplatku zo dňa 28.8.2014, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch, podľa ktorého
ustanovenia súd v danej veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 14.4.2016 bez nariadenia
pojednávania a predvolávania zúčastnených strán v zmysle § 156 ods. 3 OSP

V časti istiny 170,- eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu považuje

titulom zmluvnej pokuty a to podľa bodu 2.13 písm. b) Dodatku k zmluvným podmienkam, kde nie je
špecifikované jasne a zrozumiteľne uvedené, čoho sa uvedená zmluvná pokuta týka a zároveň, ako je
uvedené, že pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti, tak výška pokuty sa bude postupne znižovať a že druhá
časť viazanosti sa vypočíta tak, že počet celých mesiacoch medzi posledným dňom doby viazanosti aokamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli
výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli č. 6. Výsledná suma
zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich 2 vetách sa zaokrúhľuje na celé

eurocenty nadol.

Už samotná táto citácia, ktorú uviedol navrhovateľ v právach a povinnostiach je nejasná, nezrozumiteľná
a pre laika absolútne nepochopiteľná, nakoľko zmluva a ďalšie dodatky k zmluve týkajúce sa práv a
povinností účastníka zmluvného vzťahu musia byť jasné, zrozumiteľné a pochopiteľné pre každého

účastníka. Navrhovateľ úmyselne uviedol takúto zmluvnú klauzulu, aby účastník uvedenej klauzule
nerozumel a na základe toho, aby účastník-navrhovateľ mohol uplatňovať v prípade porušenia takúto
zmluvnú pokutu. Súd má zato, že uvedená zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe
týchto skutočností súd návrh navrhovateľa týkajúci sa zmluvnej pokuty v sume 170,- eur zamietol ako
nedôvodný.

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby vo výške 16,92 eur, a to faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 9,92 eur zo dňa 26.2.2013 splatná 12.3.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX na
sumu 7,- eur zo dňa 26.3.2013 splatná dňa 9.4.2013. Súd tejto časti návrhu vyhovel.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:

a) Porušenie právnej povinnosti
b) Existencia škody
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.

K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná
škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa
preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota

mobilnéhotelefónu.Zostranyodporkynenedošlokporušeniužiadnejprávnejpovinnostitak,akouvádza
navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty
mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku
k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje § 420 a
násl. O.z. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné

pri vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa § 488 a násl. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva
povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.

Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej

osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr.
z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti
(právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv,
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52, ods. 3, Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53, ods. 4, písm. k/, Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53, ods. 5, Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania.

Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov, kedy podľa § 3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku.

Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 8,50 % ročne odo dňa 28.6.2013 do zaplatenia.
Keďže sa odporca ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho
úroky z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu k

úhrade dlžnej sumy vo výške 16,92 eur s prísl.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 150, súd náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu,
že navrhovateľ bol úspešný len v časti neuhradenia faktúr a v časti zmluvnej pokuty nebol úspešným
účastníkom konania a súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ opakovane podáva návrhy

na začatie konania v časti škody, o ktorých už prejudiciálne súdy opakovane rozhodli aj v I.stupni, aj na
Krajských súdoch s tým, že nárok nie je dôvodný, čo sa týka náhrady škody. Aj napriek tomu opakovane
v uvedených konania podali návrhy a uplatňujú si naďalej náhradu škody. Aj vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ je právne znalý zákona o ochrane spotrebiteľa a ostatných právnych noriem.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.