Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230591
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115230591.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletú: B. W.,
B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa rodičov: otca - T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, S., zastúpeného: JUDr. Barbora
Šruteková, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava a matky - T.. W. W., B.. XX.X.XXXX, X. P. Č..
XXX, zastúpenej: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný s účinnosťou od 1.3.2016 prispievať na výživu maloletej Natálie sumou 150,-eur
mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2016 do 27.4.2016 vo výške 100,-eur súd povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 20,-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13C/198/2009-16 zo dňa 12.10.2009 v časti
bežného výživného na maloletú B..

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2016 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletej B..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
zárobkami matky, daňovým priznaním otca za rok 2015, rodným listom, oboznámením sa so spisom
tunajšieho súdu sp.zn. 13C/198/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer sedem
rokov, otec nad rámec výživného ničím iným neprispieva na výživu maloletej, výživné vo výške 100,-
eur, ktoré je doposiaľ stanovené je minimálna suma. Vyživovacia povinnosť otcovi pribudla už pred tromi
rokmi, poukazuje na to, že je živnostník a pokiaľ má za to, že jeho príjem je nízky a nestačí pokryť
všetky jeho potreby, je potrebné aby zvážil, či vôbec je účelné prevádzkovať ďalej živnosť. Matka pracuje
ako učiteľka s priemerným čistým mesačným príjmom 690,80 eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá,
nemá ani iné vyživovacie povinnosti. Výdavky na maloletú sú nasledovné: strava mesačne 130,- eur
doma; stravné v škole 19,- eur mesačne; oblečenie a obuv 50,- eur mesačne; drogéria a hyg. potreby
v čom je zahrnutý aj prací prášok, aviváž, čistiace potreby, kozmetika 15,- eur mesačne; šk. klub 3,-
eurá mesačne; pomôcky do školy priemerne mesačne 8,50 eur; kino, divadlo, kultúrne podujatie 5,- eur

mesačne; záujmy a krúžky 2,67 eur; zdravotná starostlivosť 15-30,- eur mesačne; plavecký výcvik v
rámci školy je 25,- eur ročne; výlety v škole 20,- eur ročne.

Matka uviedla, že otec v mesiaci marec a apríl 2016 riadne zaplatil výživné, za toto obdobie nemá
dlh na výživnom. Ona pracuje stále u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy, stále
býva v rodinnom dome ktorého je výlučnou vlastníčkou a ktorý má po starých rodičoch, býva tam len
s maloletou. Výdavky v súvislosti s bývaním sú za plyn 80,- eur mesačne, elektrina 33,- eur mesačne,
vodné stočné 7,-eur mesačne. Maloletá navštevuje ZŠ vo Voderadoch, výdavky v súvislosti so stravou
a návštevou školského klubu sú približne 22,- eur mesačne, navštevuje krúžky v škole s čím je výdavok
3,-eurá polročne + 20,- eur polročne materiál a pomôcky do školy. Maloletá má zdravotné problémy, má
problémy s chrbticou, maloletá nosí korzet s týmto sú ročné výdavky v súvislosti s korzetom, nosí ho
tri až štyri roky, tento výdavok hradí poisťovňa, je tam minimálny doplatok ročne, nevie uviesť v akej
výške. Maloletá nosí ortopedické vložky do topánok s čím je výdavok každého polroka asi 3,- eurá ako
doplatok na vložky. Maloletá sa sťažovala na bolesti brucha, čo trvá od decembra 2015, v súčasnosti
je to lepšie, psychologička uviedla, že je to z dôvodu psychických problémov, v súvislosti s týmto užíva
probiotiká s čím je výdavok mesačne asi 15,30 eur.

Splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného v rozsahu ako žiada matka
nesúhlasia, keď takto určená výška výživného nemá oporu v majetkových a zárobkových možnostiach a
schopnostiach otca, príjem otca je asi 400,- eur mesačne netto. Okrem toho má otec príjem zo sezónnych
brigád čo po rozpočítaní na celý rok predstavuje priemerne približne 100,-eur mesačne. Ako už bolo
uvedené, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X.. S maloletou X. a so svojou družkou - matkou
maloletej žije v spoločnej domácnosti u svojej matky, ktorej prispievajú na domácnosť sumou 160,-eur
mesačne, ide o príspevok na bývanie, teda energie. Družka otca je zamestnaná, jej príjem je 500,-eur
brutto mesačne. Otec si platí odvody na zdravotné poistenie vo výške 60,-eur mesačne, platí exekúciu
vo výške 50,-eur mesačne za dlhy, ktoré mal v minulosti. Otec má záujem plniť si riadne vyživovaciu
povinnosť, otec je ochotný platiť výživné vo výške najviac 150,- eur mesačne, ktoré výživné bude podľa
ich názoru plne kryť odôvodnené potreby maloletej, keď podľa vyjadrenia matky maloletá má okrem
bežných výdavkov na stravu, ošatenie, obuv výdavky zvýšené max. o sumu 50,- eur mesačne, pričom
poukazuje aj na to, že takisto matka má povinnosť podieľať sa na výžive maloletej. Nestotožňuje sa s
tvrdením, že otec by mal zvážiť či bude ďalej podnikať, vzhľadom na to, že poukazuje na svoj nízky
príjem, keď otec sa snaží, v minulosti mal dokonca nižší príjem z podnikania ako v súčasnosti. Čo sa
týka tvrdenia, že otec nad rámec výživného ničím neprispieval s týmto nesúhlasí, keď otec v minulosti
na požiadanie matky prispel na zakúpenie niektorých vecí pre maloletú ako bicykel, čo bolo asi pred
dvomi rokmi, tablet zakúpil asi pred 4 rokmi, školskú tašku, keď nastupovala do druhého ročníka.
Nestotožňuje sa s výdavkami na stravu maloletej B. doma, keď dieťa obeduje v škole, preto nemôžu byť
také vysoké, podľa toho čo uviedla zástupkyňa matky reálne výdavky sú okolo 150,- eur mesačne.

Otec uviedol, že je živnostníkom od roku 2010, v čase poslednej úpravy výživného pracoval vo firme
Adler s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.000,- eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou,
nakoľko mali viacej práce a zamestnávateľ im nechcel dať vyššiu mzdu, mohol tam ďalej pracovať.
Následne hneď začal podnikať ako živnostník. Predmetom činnosti sú stavebné práce, nemá žiadnych
zamestnancov. Jeho príjem za rok 2015 bol v čistom asi 400,-eur mesačne, v tomto roku má vyšší
príjem, lebo má viac práce, za január - marec 2016 bol jeho príjem asi 600,-eur mesačne. V súčasnosti
už nechodí na sezónne brigády tak ako to bolo minulý rok, lebo na to nemá čas. Maloletá X. je zdravá,
sú s ňou len bežné výdavky, takisto má výdavky na probiotiká. Keď je družka v práci, stráži maloletú
jeho matka.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že doporučuje výživné zvýšiť, nakoľko je to v záujme maloletej.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/198/2009-16 súd zistil, že rozsudkom č.k. 13C/198/2009-16 zo
dňa 12.10.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej B. rozvedené, maloletá B. bola na čas po rozvode
manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na jej výživu sumou 100,-
eur mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli o úprave styku. Z obsahu spisu vyplýva, že matka v tom čase
pracovala ako učiteľka v Materskej škole v Hrnčiarovciach nad Parnou s priemerným čistým mesačným
zárobkom 498,- eur, otec bol zamestnaný ako robotník v spoločnosti Adler, s.r.o. s priemerným čistým
mesačným zárobkom 1.000,- eur.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2009.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - Základná škola s materskou školou Hrnčiarovce nad Parnou, súd
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie apríl 2015 až marec 2016 bol 690,81 eur.

Z Rodného listu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX sa narodila maloletá X. W. matke X. Y. a otcovi T. W..

Z daňového priznania otca za rok 2015 súd zistil, že príjem otca zo živnosti bol vo výške 6.351,41 eur,
výdavky boli vo výške 1.551,43 eur, základ dane bol 4.799,98 eur , otcovi vznikol daňový preplatok vo
výške 67,56 eur.

Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3) Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný avšak nie
v rozsahu ako žiadala matka.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých
okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného
zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných
nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti.
Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno
za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady
spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od
formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu ("vždy
prihliadne") prihliadať na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už
má preukázané, že je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo

dohody upravujúcich vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných
nákladov (zasahujúcu tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými
ukazovateľmi (nárast cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré
samo osebe môže byť relevantnou zmenou pomerov.

V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
uplynula dlhá doba - 6 a pol roka, došlo k zmene pomerov najmä u maloletej B., všetky potreby maloletej
za také dlhé obdobie vzrástli, v súčasnosti maloletá B. navštevuje 3. ročník základnej školy.
Otec bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 zamestnaný s čistým príjmom
1.000,- eur mesačne. Matka bola zamestnaná s čistým príjmom 498,- eur. Otec ani matka nemali
vyživovacie povinnosti.
V súčasnosti je príjem matky 690,81 eur, teda jej čistý príjem sa od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti zvýšil v priemere o 192,81 eur. Otec od roku 2010 podniká ako živnostník, z jeho daňového
priznania za rok 2015 vyplýva, že jeho príjem sa v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy
výživného kedy bol zamestnaný podstatne znížil, podľa vyjadrenia otca jeho čistý príjem v roku 2016 je
vyšší ako v roku 2015, je to priemerne 600,- eur mesačne.
Otec, podľa názoru súdu, nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ktorý prestal pracovať v spoločnosti
Adler, s.r.o., keď skutočnosť, že mal viac práce za tú istú mzdu nemožno považovať za vážny dôvod
pre ukončenie tohto pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní vychádzal s
poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdal vyššieho
zárobku, keď z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť
nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe
zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie
sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
Vzhľadom na uvedené, súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti v danej veci vychádzal u
otca zo zárobku 1.000,- eur mesačne, ktorý dosahoval v spoločnosti Adler, s.r.o.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v
rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takto určená vyživovacia
povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej,
ktoré možno považovať za bežné potreby dieťaťa v jej veku, ako i zárobkovým možnostiam povinného
- otca a matky maloletej B., keď súd zohľadnil i skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť
voči maloletej X..

Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od 1.3.2016 tak, ako žiadala matka, keď v zmysle
citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania,
resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej
veci súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 1.3.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 1.3.2016
do 27.4.2016 vo výške 100,- eur (50,- eur, t.j. suma o ktorú sa zvýšilo výživné krát 2 mesiace).
Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku a ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca súd povolil otcovi v súlade
s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, splácať v mesačných splátkach tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o
konanie ktoré možno začať i bez návrhu.

Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zmenil posledné
rozhodnutie súdu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.