Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/419/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815206808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815206808.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit

a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so
sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: Q. D., C.. XX.XX.XXXX,
S. N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 343,46 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 94,51 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 14,51 € od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € od 27.11.2012
do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 28.12.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 343,46 €, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 10,98 € od 18.01.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14,51
€ od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € od 26.11.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 26.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 248,95 € od 26.08.2013 do zaplatenia. Nároky uplatňované v žalobe odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 24.04.2012 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej elektronickej
sieti a aktivovať mu dátovú službu na dohodnutý mesačný program služieb. Spolu so zmluvou podpísal
žalovaný dňa 24.04.2012 dodatok, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť
žalovanému prístup do siete internet bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia
špecifikovaného v zmluve a predať žalovanému koncové zariadenie v akciovej cene s podmienkou

lehoty viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie žalovanému
riadne a včas. Za poskytnuté služby boli žalovanému vystavené faktúry. Žalovaný porušil zmluvu tým,
že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho vznikol poskytovateľovi služieb nárok na deaktiváciu
služby. Konaním žalovaného týmto nedošlo ani k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti
24 mesiacov, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a
odovzdané koncové zariadenie. Preto poskytovateľovi služby vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 €, ktorá bola žalovanému vyfaktúrovaná. Následne zmluvou z 09.06.2014

spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods.
2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu
termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom
spisu, a to žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba T-Mobile mobilný a
dodatkom k nej zo dňa 24.04.2012, faktúrami na č. l. 6 - 9 spisu a oznámením o postúpení pohľadávok
zo dňa 03.07.2014.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uzavrel dňa 24.04.2012 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. ako poskytovateľom v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, predmetom
ktorých bolo poskytovanie elektronickej dátovej služby právnym predchodcom žalobcu ako podnikom
žalovanému ako účastníkovi s dobou viazanosti 24 mesiacov a predaj koncového zariadenia. Zmluva
bola uzavretá na dobú neurčitú. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a

včas cenu poskytnutých služieb, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 7209266630 splatnou
25.09.2012 za obdobie od 08.08.2012 do 07.09.2012 vo výške 14,51 €, č. 7211402245 splatnou
25.11.2012 za obdobie od 08.10.2012 do 07.11.2012 vo výške 40,30 € a č. 7212467148 splatnou
25.12.2012 za obdobie od 08.11.2012 do 07.12.2012 vo výške 39,70 €.
Pre prípad porušenia záväzku riadne a včas platiť cenu služieb a následného deaktivácie služby bola v

dodatku k zmluve dohodnutá povinnosť žalovaného uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 €. V dodatku bolo uvedené, že tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Faktúrou
č.7308073885 splatnou 25.08.2013 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 497,90 €.
Cenu služieb ani zmluvnú pokutu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil.
Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 03.07.2014 vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 09.06.2014 uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom
Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky s
príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu
uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo
účelu tohto zákona.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení (ďalej aj
„zákonč.351/2011Z.z.“)zmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebsapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku
uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom služby, t.j. podnikateľom pri jeho
podnikateľskejčinnostiavsúvislostisňou(dodávateľom)ažalovanýmprijehonepodnikateľskejčinnosti(spotrebiteľom),súdtentovzťahvyhodnotilakoobčianskoprávnyvzťahaspotrebiteľskúzmluvuvzmysle
§ 52 OZ. Žalobca ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi pohľadávky voči žalovanému vstupuje
do právneho vzťahu na miesto dodávateľa, pričom charakter pohľadávky po jej postúpení zostáva

zachovaný (právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy). Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 44 ZEK
a aplikáciu OZ na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky zmluvou neupravené sa
aplikujú ZEK a OZ, ak znenie zmluvy neodporuje kogentným ustanoveniam týchto predpisov, od ktorých
sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť.
Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný doteraz nezaplatil

cenu za právnym predchodcom žalobcu riadne a včas poskytnuté služby na základe zmluvy, a to spolu
sumu 94,51 €, nesplnil si tak svoj splatný zmluvný záväzok, a preto ho súd zaviazal na úhradu uvedenej
sumy.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,

ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ z dôvodu jeho
rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 OZ v platnom znení z nasledovných dôvodov:

Ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmysle dodatku k zmluve viazané nielen na porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, ale kumulatívne aj na následnú
deaktiváciu služby žalobcom. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda viazaný na splnenie dvoch
kumulatívnych podmienok: 1. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu

poskytovaných služieb (resp. realizovať zmluvné dobíjanie) a 2. deaktiváciu služby zo strany žalobcu.
Nárok na zmluvnú pokutu teda nemohol vzniknúť skôr, ako žalobca deaktivoval službu.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanoveniach § 544 až § 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou
majetkovej sankcie (ujmy) riadne plniť svoj záväzok. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje

hrozbu pre dlžníka, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť zaplatiť pre ten
prípad dojednané plnenie - pokutu. Zmluvná pokuta plní teda v prvom rade preventívnu funkciu riadneho
plnenia zmluvných záväzkov. Ak zlyhá funkcia preventívna, nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia
zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrnúť aj ďalšie

čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia
ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inak
povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením
povinnosti vznikla veriteľovi škoda.

Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy (neumožňuje teda zmluvným dojednaním sa od
neho odchýliť), umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je presné a určité označenie
povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré je možné

zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, lebo každá platne dojednaná povinnosť môže byť
týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti sa napr. môže jednať o povinnosť poskytnúť plnenie vo
veciach, v činnostiach, alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti; zabezpečená môže
byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti;zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na
plnenie nekompletné.

Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na deaktiváciu poskytovanej služby, pretože toto nemôže
byť kvalifikované ako porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 544 ods. 1 OZ, ktorý má byť zmluvnou
pokutou sankcionovaný, nakoľko tento úkon jednak činí žalobca, v prospech ktorého je zmluvná pokuta v
tomto prípade dojednaná a nie žalovaný a jednak sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú
pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Ustanovenie zmluvy, ktorého zmyslom je

dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad deaktivácie služby a nie len pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti, je tak v rozpore s ustanovením § 544 OZ. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že
ak je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na deaktiváciu služby žalobcom, hoci odôvodnené porušením
povinnosti žalovaného, jedná sa o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1
OZ a z tohto dôvodu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ (v podrobnostiach viď judikát - rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1113/2003 zo dňa 30.11.2004). Keďže dojednanie

o zmluvnej pokute možno podľa povahy právneho úkonu a jeho obsahu oddeliť od ostatného obsahu
zmluvy o pripojení a jej súčastí, nespôsobuje teda neplatnosť zmluvy a jej súčastí ako celku, a teda vo
zvyšku v zmysle § 41 OZ zostávajú zmluva a jej súčasti platné.

Právny úkon (zmluvné dojednanie), ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 OZ je absolútne neplatný.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu
na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný
od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie.
Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k
plneniu. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované

žalobcom na právnom základe zmluvnej pokuty. Z uvedeného dôvodu nemá právny význam zaoberať sa
neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku
jeho neprijateľnosti spočívajúcej v neprimeranosti zmluvnej pokuty, a preto ani vo výroku rozsudku
nevyslovoval jeho neplatnosť v zmysle § 153 ods. 4 OSP.
Podporne však súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Aj keby mal súd za to, že vo všeobecnosti má žalobca v prípade porušenia povinnosti žalovaným
platiť cenu služieb riadne a včas právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko táto bola dojednaná
v zmluve, písomne, bola určená jej výška a v zmluve bola dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná
povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu, súd sa v zmysle § 53 ods. 4 písm. k)
OZ zaoberal aj otázkou, či táto formulárovo a paušálne dojednaná zmluvná pokuta je aj primeraná ku

zabezpečenej povinnosti platiť cenu služieb. Žalovaný nezaplatil spolu cenu služieb vo výške 94,51 €,
pričom výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia tejto povinnosti bola určená paušálne
vo výške 248,95 €, čo prevyšuje viac ako dva a pol násobne výšku zabezpečenej povinnosti. Súd
preto považuje takúto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú sankciu spojenú
s nesplnením záväzku žalovaného, a preto dojednanie o nej za neprijateľnú podmienku uvedenú v

spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a tým za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Súd
však nevyslovil neplatnosť tejto podmienky vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 OSP
z vyššie uvedeného dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ (táto argumentácia
o neprimeranosti zmluvnej pokuty je len podporná) ako aj preto, že posúdenie, či je zmluvná pokuta
neprimerane vysoká vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti závisí vždy od konkrétnych okolností

prípadu, najmä od konkrétnej výšky nezaplatenej ceny služieb a výšky zmluvnej pokuty. Súd nemá za
to, že paušálna zmluvná pokuta vo výške 248,95 € je vo všeobecnosti neprijateľná, neplatná, má tak za
to vzhľadom na vyššie uvedené, iba v tomto konkrétnom prípade. Ak by však súd vyslovil neplatnosť
zmluvnej pokuty vo výroku rozsudku, malo by to v zmysle § 53a OZ ten následok, že dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým

významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, na čo súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidí dôvod.
Pokiaľžalobcatvrdí,žeajzľavnenácenakoncovéhozariadeniasaodvíjalaoddodržaniadobyviazanosti
24 mesiacov žalovaným a aj preto vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, k tomu súd uvádza
nasledovné:Žalovaný nemohol zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti len v prípade, že by došlo k zániku
zmluvy pred jej uplynutím, inak zmluvný vzťah trvá. K zániku zmluvy môže dôjsť z dôvodov uvedených

v § 44 ods. 6 až 11 ZEK (nakoľko sa jedná o zmluvu dojednanú na dobu neurčitú prichádza do úvahy
dohoda o ukončení platnosti zmluvy, odstúpenie od zmluvy, či výpoveď zmluvy), prípadne z dôvodov
uvedených v OZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva zanikla niektorým z týchto dôvodov. Žalobca
teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného zotrvať v
zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Podporne súd uvádza, že z dôvodu nepreukázania porušenia

tejto povinnosti nemohla žalobcovi vzniknúť ani škoda.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu v časti uplatnenej sumy 248,95 € ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže atypická zmluva a dodatok k nej boli uzatvorené dňa 24.04.2012 a žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením jeho peňažných záväzkov spočívajúcich v nezaplatených cenách služieb pred
31.01.2013(dňa26.09.2012,27.11.2012a28.12.2012),súdpoužilustanoveniaObčianskehozákonníka
a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia tejto atypickej zmluvy,
t.j. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Súd mal

preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby, pretože
nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej
priznanej čiastky istiny. Cena služieb vo výške 40,30 € bola splatná podľa faktúry do 25.11.2012. Tento
deň však pripadol na nedeľu, preto posledným dňom, kedy mal žalovaný povinnosť plniť bol v zmysle
§ 122 OZ najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok 26.11.2012 a teda do omeškania sa žalovaný

dostal 27.11.2012. Cena služieb vo výške 39,70 € bola splatná podľa faktúry do 25.12.2012. Tento
deň bol však prvým sviatkom vianočným, za ním nasledoval druhý sviatok vianočný, preto posledným
dňom, kedy mal žalovaný povinnosť plniť bol v zmysle § 122 OZ najbližší nasledujúci pracovný deň -
štvrtok 27.12.2012 a teda do omeškania sa žalovaný dostal 28.12.2012. Percentuálna výška žalobcom
uplatňovaného úroku z omeškania 8,75 % ročne je v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s jednotlivými
čiastkami istiny 0,75 %. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nároku žalobcu ohľadne uplatnených úrokov
z omeškania z priznanej istiny 94,51 € vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku
a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € za deň
26.11.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 26.12.2012 do 27.12.2012 a vo výške 8,75 %

ročne z nepriznanej sumy 248,95 € od 26.08.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak
totiž žalovaný nemal, resp. nebola preukázaná jeho povinnosť zaplatiť sumu 248,95 €, nemohol sa ani
dostať do omeškania s jej plnením.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP nasledovne:
Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma istiny pohľadávky 94,51 € z celkovej žalobcom
uplatňovanej sumy 343,46 €, čo predstavuje pomer 27,52 % úspechu žalobcu ku 72,48 % úspechu

žalovaného. Žalobca mal teda úspech vo veci síce čiastočný, ale menší ako žalovaný, a preto nemá
právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu
v tomto konaní ani nevznikli, súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP vyslovil, že mu náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznáva.Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení).