Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/205/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205212758
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7205212758.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcov X. I. J., K..
XX.X.XXXX, X. W.U. J. Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, obidvaja bývajúci B. S., Y. XX, zastúpení JUDr. Tatianou
Vorobelovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanému U. - W. V., U..W.., W. W.
B. O., P. Y. X, H.: XX XXX XXX, v konaní o určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcami v prvom a v druhom rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu
podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien, v nasledovnom znení:

„U.-W. V., U..W..
W. XXX XX O., P. Y. X,
H.: XXXXXXXX
Zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I., odd. Sa, vl. č. XXX/B

ako strana predávajúca
a

I. J. Y.. J., K.. XX.X.XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX a manželka W. J. Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, Y.. Č..
XXXXXX/XXXX, obaja bytom S., Y. XX, ako strana kupujúca, podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien, uzatvárajú túto zmluvu o prevode

vlastníctva bytu:

Článok I. Predmet zmluvy:
1. Predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy je prevod:
a) vlastníctva bytu č. X, vchod XX, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX Y. XX, XX, XX,
na ulici Y. XX B. S. (ďalej len byt)
b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné

číslo XXX Y. XX, XX, XX, pripadajúceho na byt č. X na ulici Y. XX B. S., uvedených v čl. III., vo veľkosti
podielu XXX/XXXXX
c) spoluvlastníckeho podielu na pozemku :
parcela registra „D.“ parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelné
číslo XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2
zastavané plochy a nádvoria, a parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 ostatné plochy, pripadajúceho

na byt č. X na ulici Y. XX, vo veľkosti podielu XXX/XXXXX.
2. Nehnuteľnosť uvedená v odseku 1 je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX katastrálne územie
X. Q., R. S. X., okres S. H.. na Okresnom úrade S., katastrálny odbor, právnym titulom nadobudnutia:
žiadosť o zápis bytov G.-XXXX/XXXX.

Článok II. Popis a rozsah vlastníctva
1. Prevádzaný byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva.

2. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, komora, predsieň, kúpeľňa, WC, balkón a pivnica.3. Súčasťou bytu je vnútorné vybavenie, a to najmä vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické,
telefónne, plynové a bytové prípojky, prípojky STA, okrem tých ktoré sú určené na spoločné užívanie.
Poštová schránka, zvonček, domáci telefón, kuchynská linka, plynový sporák, ohrievač, vodovodné

batérie, vaňa, radiátory.
4. Celková výmera podlahovej plochy bytu je XXX,XX Q..
5. Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu
a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní, hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu
teplej a studenej vody, plynu a elektrickými poistkami pre byt.

6. Situačný plán príslušného poschodia domu s vyznačením plochy prevádzaného bytu (IV. nadzemné
podlažie v podkrovnej obytnej časti bytového dom) a pôdorys bytu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy.

Článok III. Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu
1. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení domu.

2. Spoločnými časťami domu sú najmä: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchod, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.
3. Spoločnými zariadeniami domu sú najmä: sklady, sušiarne, spoločná televízna anténa, bleskozvody,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové bytové prípojky, ktoré sú určené
na spoločné užívanie.

4. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu. Veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu je XXX/XXXXX.
Článok IV. Technický stav domu a bytu
1. Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také závady a poškodenia bytu a jeho vybavenia,
spoločných častí, spoločných zariadení domu, na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť.

2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili so stavom bytu, jeho vybavenia, so
stavom spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku a v tomto stave ho kupujú a preberajú
do svojho bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok V. Úprava práv k pozemku

1. Predávajúci spolu s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na pozemku v zmysle čl.
I. odsek 1 písm. c tejto zmluvy.

Článok VI. Cena bytu a pozemku
1. Predávajúci predáva kupujúcim byt uvedený v článku I. ods. 1 písm. a) a článku II. vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
uvedených v článku III. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku za kúpnu cenu EUR
12.238,83 (slovom dvanásťtisícdvestotridsaťosem eur a osemdesiattri cent) takto:
a) kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu je EUR 10.214,66

b) kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku je EUR 2.024,17.
2. Cena bytu bola vypočítaná podľa § 18 zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien.
3. Kupujúci kupujú byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku za kúpnu cenu podľa odseku 1. a 2. do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva.

Článok VII. Platobné podmienky
1. Kúpnu cenu 12.238,83 EUR kupujúci zaplatia predávajúcemu spoločne a nerozdielne do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/205/2005 v mieste jeho
sídla.

Článok VIII. Správa domu
1. Správu domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy V. S.Š. W. W. W..Y..R.. W. XXX XX
S., O. X.
2. Kupujúci vyhlasujú, že pristupujú k zmluve o výkone správy.

Článok IX. Osobitné ustanovenia1. Predávajúci prehlasuje, že na prevádzanom byte, na spoluvlastníckom podiele spoločných častí,
spoločných zariadení domu a pozemku neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, okrem
záložného práva k bytu, ktoré vzniká zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome.

2. Kupujúci berie na vedomie, že súčasne s vlastníctvom bytu vzniká k bytu záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov v dome podľa ust. § 15 zákona č. 182/93 Zb.

Článok X. Nadobudnutie vlastníctva
1. Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Košice,

katastrálny odbor.
2. Kupujúci nadobúdajú bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe právoplatného
rozhodnutia Okresného úradu S., katastrálny odbor o povolení vkladu.
3. Nadobudnutím vlastníctva bytu v zmysle tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu zaniká pôvodný
nájom bytu uzavretý medzi prenajímateľom a nájomcom.

Článok XI. Záverečné ustanovenia
1. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú:
a) pôdorys bytu
b) situačný plán nadzemného podlažia.
2. Táto zmluva sa vyhotovuje v piatich rovnopisoch. Po vklade do katastra obdrží jeden predávajúci, dva

kupujúci a dva rovnopisy ostanú pre katastrálny úrad“.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 26.5.2005 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali

určenia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.
Pôvodné znenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou žalobného návrhu.

V návrhu na začatie konania žalobcovia poukázali, že na základe zmluvy o nájme bytu č. XXXXXX/
OZ, ktorú uzatvorili dňa 18.02.1999 na dobu neurčitú ešte so W. V. U..W.. R. S., sa stali spoločnými

nájomcamibytuč.X,pozostávajúceho ztrochizieb,kuchyneapríslušenstvanaIV.nadzemnompodlaží,
č. p. XXX bytového domu na ulici Y. Č.. XX B. S.. V súlade s ust. zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov vyzval žalobca písomne vlastníka bytového domu W. V. U..W.. k uzatvoreniu
zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. X, a to listom zo dňa 18.10.1999 a podľa inštrukcií vlastníka
žiadosť adresovali na odštepný závod B. S.Š.. Dňa 13.11.2003 žalovaný písomne reagoval na žiadosť

o prevod vlastníctva bytu a oznámil žalobcom, že najprv pristúpi k odpredaju neobsadených bytov v
dome na Y. Č.. X a až neskôr pristúpi k odpredaju nájomných bytov s tým, že vyzve žalobcov na
odkúpenie bytu. Žalovaný síce vyzval žalobcov na uzatvorenie zmluvy o kúpe bytu, avšak ako vyplýva
z písomného podania žalovaného zo dňa 1.6.2004 uviedol, že nemá v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. zákonnú povinnosť byt, ktorý majú žalobcovia v spoločnom nájme predať, a ak sa rozhodne ho

predať, pri stanovení kúpnej ceny nie je viazaný § 18 cit. zákona. Následne žalovaný písomne oznámil
žalobcom, že predmetný byt ponúka na odpredaj za cenu 1.750.000,-Sk. Žalobcovia však nesúhlasili s
takto stanovenou cenou. Žalovaný so žalobcami neuzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle
zák. č. 182/1993 Zb., a to aj napriek tomu, že túto snahu prejavoval, so žalobcami rokoval ústne a
adresoval aj písomné návrhy.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.7.2005. Žalovaný
pôvodne považoval petit žalobného návrhu za materiálne nevykonateľný, keďže v ňom obsiahnutý
text kúpnej zmluvy vykazuje vážne nedostatky (absentuje podstatná náležitosť - kúpna cena, veľkosť
spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku). U. - W. V., U..W..

je v súčasnosti akciovou spoločnosťou bez majetkovej účasti štátu, Fondu národného majetku či obce a
nepatrí medzi ostatné vymenované subjekty v § 18 zák. č. 182/1993 Z.z., kedy nesmie cena nájmu bytu
a pozemkov prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a, 18b predmetného zákona. K tejto problematike si U.
- W. V., U..W.. vyžiadala stanovisko Ministerstva financií SR, podľa ktorého ak nedošlo k uzatvoreniu
zmluvy o budúcej zmluve, tak pri prevode vlastníctva k bytu na ňu a pri výpočte ceny bytu nevzťahuje

sa ust. § 18 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z.V predmetnej veci najsamprv prvostupňový súd rozhodol dňa 27.3.2009 rozsudkom sp.zn.
41C/205/2005-572 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 41C/205/2005-594 zo dňa 13.5.2009 tak, že

vyhovel žalobnému návrhu a uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcami v prvom a v druhom
rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. l zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov v zmysle návrhu žalobcov. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
3Co/210/2009-647 zo dňa 29.6.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého
stupňa bol čiastočne nepreskúmateľný, nakoľko z rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo zrejmé, čím
skutkovo a právne odôvodnil svoj záver „Na základe takto súdom vyhodnoteného skutkového stavu
a citovaných ustanovení nemohlo dôjsť k premlčaniu žalobcami uplatneného nároku“. Vychádzajúc z
právneho názoru odvolacieho súdu úlohou súdu prvého stupňa bolo vysporiadať sa so vznesenou
námietkou premlčania uplatneného nároku žalovaným v náväznosti na ust. § 29 ods. 8 zákona č.

182/1993 Z.z. a vzhľadom na obranu žalobcov, že vznesená námietka je v rozpore s dobrými mravmi v
súlade s ust. § 3 ods. l Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na okolnosti prípadu skúmať, či výkon
práva a vznesenie námietky zaujatosti nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Následne prvostupňový súd rozhodol dňa 29.10.2010 rozsudkom sp. zn. 41C/205/2005-712 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom č.k. 41C/205/2005-779 zo dňa 3.10.2011 tak, že opätovne vyhovel žalobnému
návrhu a uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcami v prvom a v druhom rade zmluvu o prevode
vlastníctva bytu podľa § 5 ods. l zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v zmysle návrhu
žalobcov. Ani tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.5.2012 č.k. 3Co/49/2011-795

zrušil rozsudok č. k. 41C/205/2005-712 zo dňa 29.10.2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa prvostupňový súd nevysporiadal tiež s
argumentácioužalovaného,žejepotrebnénadanýprípadaplikovaťust.§29ods.9zákonaovlastníctve
bytov.

Voči vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/49/2011-795 zo dňa
31.5.2012 podali žalobcovia podaním zo dňa 9.8.2012 DOVOLANIE s poukazom na usť. § 237 písm.
f) O.s.p., že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, t.j. že závadným
procesným postupom odvolacieho súdu sa im znemožnila realizácia procesných práv, priznaných § 213
ods. 2 O.s.p. K možnému použitiu § 29 ods. 4, 9 zákona č. 182/1993 Z.z. v súlade s inými všeobecne

záväznými predpismi, zaujali by stanovisko, ktorým by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky DOVOLANIE žalobcov zo dňa 9.8.2012 uznesením č.k.
SCdo/281/2012-869 zo dňa 26.3.2014, doručeným Okresnému súdu Košice II. dňa 5.5.2014, odmietol,
nakoľko nemal preukázanú existenciu dovolateľmi namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f)

O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Žalobným návrhom,
Zmluvou o nájme bytu č. XXXXXX/OZ zo dňa 18.2.1999, Žiadosťou žalobcu o odkúpenie nájomného
bytu do súkromného vlastníctva zo dňa 18.10.1999, Oznámením U. - W. V., U..W.. zo dňa 13.11.2003

vo veci odpredaja bytu na Y. T. B. S., Opätovnou žiadosťou žalobcu o odkúpenie bytu zo dňa 7.10.2003,
Vyjadrením U. - W. V., U..W.. zo dňa 19.4.2004, Oznámením U. - W. V., U..W.. zo dňa 1.6.2004 a zo dňa
20.8.2004, Žiadosťou U. - W. V., U..W.. o stanovisko vo veci predaja bytov zo dňa 1.3.2004, Oznámením
Ministerstva financií SR zo dňa 19.4.2004 vo veci prevodu vlastníctva bytov v bytovom dome, Výpisom
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I u žalovaného, Dožiadaním nájomníkov bytov na

T.. Y. Č.. XX, XX U. XX B. S. zo dňa 17.2.2004, Žiadosťou žalobcu o zaslanie kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 21.10.2004, Žiadosťou žalobcu zo dňa 26.2.2001, Sťažnosťou nájomníkov bytov zo dňa
4.9.2004, Rozhodnutím MF SR č. 25/1991 zo dňa 29.10.1991, Zoznamom akcionárov W. V. U..W..
ku dňu 10.9.1999, Privatizačným projektom majetkovej účasti štátu na podnikaní zo septembra 2001,
Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca H.. R. Q. zo dňa 23.1.2007, Znaleckým posudkom č. XXX/

XXXX zo dňa 5.9.2007 znalca H.. J. I., Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 2.9.2008 znaleckého
ústavu W. W. E. B. O., Oznámením - doplnkom znaleckého ústavu W. B. O. zo dňa 17.2.2009), ostatným
spisovým materiálom, podaniami žalobcov a žalovaného, výsluchom znalca, prihliadol na právne názoryKrajského súdu v Košiciach uvedené v uzneseniach č. k. 3Co/210/2009-647 zo dňa 29.6.2010 a č. k.
3Co/49/2011-795 zo dňa 31.5.2012, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o nájme bytu č. XXXXXX/XZ súd zistil, že dňa 18.2.1999 žalobca v 1. rade a žalovaný uzavreli
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X na H.. nadzemnom podlaží, č. p. XXX, ulica
Y. Č.. XX B. S.. Byt má XX,XX Q. podlahovej plochy a príslušenstvo. Nájomná zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú od 1.3.1999. Nájomcami uvedeného bytu boli ďalej žalobkyňa v 2. rade (manželka
žalovaného v 1. rade) a ich dve deti.

Zo vzájomnej písomnej korešpondencie žalobcu a žalovaného vo veci odpredaja bytu do osobného
vlastníctva, súd zistil nasledovné: Listom zo dňa 18.10.1999 požiadal žalobca v 1. rade o odkúpenie
nájomného bytu do súkromného vlastníctva. Žiadosť o odkúpenie bytu žalovanému bola doručená
osobne dňa 18.10.1999, ktorá skutočnosť je zrejmá z pečiatky o doručení žiadosti žalovanému.
Ďalšiu žiadosť žalobca žalovanému doručil dňa 27.2.2001. Opätovná žiadosť o odkúpenie bytu bola

žalovanému zaslaná listom zo dňa 7.10.2003. Listom zo dňa 13.11.2003 žalovaný vo veci odpredaja
bytu na Y. žalobcovi oznámil, že v súčasnosti pristúpili k odpredaju neobsadených bytov v tomto dome.
Po ukončení tejto etapy pristúpia k odpredaju nájomných bytov s tým, že ako nájomníka ho vyzvú na
odkúpenie bytu. Taktiež listom zo dňa 19.4.2004 žalovaný oznámil žalobcovi, že žiadosti nájomníkov
podanénaodkúpeniebytovbolipostúpenénaprávnyodborústrediaASP,ktorýsaobrátilnaMinisterstvo

financií SR so žiadosťou o stanovisko, ako má U. - W. V. U..W.. postupovať pri predaji a po obdŕžaní
tohto stanoviska začnú s odpredajom bytov nájomníkom. Listom zo dňa 1.6.2004 žalovaný žalobcovi
oznámil,žeU.-W.V.,U..W..nemázákonnúpovinnosťvzmyslezák.č.182/1993Z.z.vzneníneskorších
predpisov predať byt, ktorý má žalobca v nájme a v prípade jeho predaja pri stanovení kúpnej ceny
nie je viazaná §-om 18 uvedeného všeobecne záväzného predpisu. Následne listom zo dňa 20.8.2004

žalovaný žalobcovi oznámil, že byt č. XX/X/IV, ktorého je nájomníkom, žalovaný ponúka na odpredaj
za predajnú cenu 1.750.000,-Sk, vrátane podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu, ako aj
na pozemku. Listom zo dňa 21.10.2004 žalobca opätovne žiadal žalovaného o zaslanie kúpnopredajnej
zmluvy.

U. - W. V., U. W.. listom zo dňa 1.3.2004 požiadala Ministerstvo financií SR o stanovisko k predaju
bytov vo vlastníctve U. -W. V., U..W.. s nájomcom, v ktorej žiadosti poukázala na skutočnosť, že W. V.,
U..W.. (teraz U. - W. V., U..W..) kúpila v roku 1994 od Q. S. bytový dom B. S. K. Y. T.., kat. úz. S. Q..
Uviedla, že po kompletnej rekonštrukcii bytového domu bol tento zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX
Správy katastra S. IV v prospech W. V., U..W.. ako dom súp. č. XXX, postavený na pozemkoch parc.

č. XXXX, XXXX, XXXX. Celkovou rekonštrukciou bytového domu došlo k vytvoreniu 24 bytov, z ktorých
časť bola zmluvou o nájme bytu prenechaná na neurčitú dobu do užívania bývalým nájomcom bytov
na V. T. B. S., ktorí byty na V. (vo vlastníctve W. V., U.. W..) uvoľnili z dôvodu rekonštrukcie objektu. V
čase od 10.1.1999 do 15.5.2002 požiadalo 8 nájomcov o odkúpenie týchto bytov do vlastníctva podľa
zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Keďže

uvedení nájomcovia o odkúpenie bytov požiadali v čase, keď W. V., a.s. bola obchodnou spoločnosťou
s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku SR a predaj bytov by uskutočnila U. - W. V., U..
W.. už v čase, keď došlo k zmene vlastníckych vzťahov (privatizačná transakcia medzi U. U., E. K. Q. W.
U. Q. E. W. bola uzavretá dňa 22.7.2002 a U. U. sa stala vlastníkom 66,7 % štátneho podielu akcií W. V.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali o stanovisko, či U. - W. V., U..W.. je povinná predmetné byty

nájomcom podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov predať a ak áno, či za cenu stanovenú v zmysle § 18 a nasl. zákona, alebo za trhovú cenu.

ZlistuMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky,Sekcielegislatívyamajetkoprávnej,odboruzahranično-
právneho, O. zo dňa 19.4.2004, na základe žiadosti žalovaného vo veci prevodu vlastníctva bytov v

bytovom dome, ktorý W. V. kúpila v roku 1994 a následne celý dom komplexne zrekonštruovala, súd
zistil nasledovné stanovisko Ministerstva financií SR: U. - W. V., U..W.., ktorý ku dnešnému dňu je úplne
sprivatizovaná, nemá povinnosť prevádzať byty, a v prípade prevodu vlastníctva bytov sa na ňu pri
výpočte ceny bytu nevzťahuje § 18 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. V
čase, keď došlo k privatizačnej transakcii medzi U. U., E. K. Q. W. U. Q. E. W., mali byť uzatvorené

s nájomcami bytov, ktorí si požiadali o odkúpenie bytu, zmluvy o budúcej zmluve, v ktorých mala byť
dohodnutá cena bytu ako aj lehota, v ktorej bude byt odpredaný. Ak uzavretiu takejto dohody nedošlo,
tak sa pri prevode vlastníctva na U. -W. V., U..W.. nevzťahuje povinnosť byt odpredať a ani výpočet
ceny podľa § 18 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.Okresný súd Košice II najsamprv uznesením sp. zn. 41C/205/2005-118 zo dňa 13.9.2006 ustanovil
znalca H.. R. Q. z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľnosti.

Úlohou znalca bolo stanoviť veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu na Y. T. Č.. XX B. S., pripadajúci na byt, uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu na
pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k. ú. X. Q. pripadajúci na byt č. X na Y. T. Č.. XX B. S.,
maximálnu cenu bytu č. X na H.. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa
B. S. K. Y. Č.. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX/X v k.ú. X. Q. v
súlade s § 18, 18a, 18b zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, spracovať výpočtový list ceny bytu a
pozemku.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX G. H.. R. Q. zo dňa 23.1.2007 súd zistil, že znalec vychádzal z
celkovej obstarávacej ceny obytného domu 30.302.694,-Sk, (z toho odkúpenie domu od mesta S. dňa

8.2.1994 za cenu 1.824.960,-Sk a technické zhodnotenie domu W. V.Ť. v rokoch 1996 - 1999 v sume
28.477.734,-Sk). Z posudku ďalej vyplýva, že spoluvlastnícky podiel bytu č. X na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu Y. XX, XX, XX činí XXX/XXXXX. Maximálna hodnota (cena)
nehnuteľnosti k 23.1.2007 predstavuje 1.405.180,-Sk, z toho hodnota bytu činí 1.344.203,-Sk a hodnota
alikvotného podielu na pozemku činí 60.977,-Sk, pričom vo vypočítanej hodnote je hodnota (cena)

samotného bytu včítane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu i podielu na
pozemkoch XXX/XX XXX.

Keďže žalobcovia nesúhlasili so znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca H.. R. Q., Okresný súd Košice
II uznesením sp. zn. 41C/205/2005 zo dňa 5.6.2007 na žiadosť žalobcov ustanovil znalca H.. J. I. z

odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, pričom úlohou znalca
po oboznámení sa s obsahom spisu bolo stanoviť veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu na Y. Č.. XX B. S., pripadajúci na byt, uviesť veľkosť
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k. ú. X. Q. pripadajúci
a byt č. X na Y. XX B. S., maximálnu cenu bytu č. X na H.. nadzemnom podlaží súp. č. XXX K. Y.

XX B. S. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X v k. ú. X. Q. v súlade
s § 18, 18a, 18b zákona č. 182/1993 Z. z., spracovať výpočtový list ceny bytu a pozemku, určiť
technický stav bytu vrátane príslušenstva, uviesť, či existuje nejaká záväzná smernica - pokyn pre
znalecké posudzovanie technického stavu, určiť technický stav predmetného bytu včítane príslušenstva

podľa záväzného metodického postupu pre znalecké posudzovanie technického stavu bytov s názvom
Znalecký štandard schváleného Ministerstvom spravodlivosti SR dňa 12.10.1993 pod č. XXXX/XX-XX -
Posudzovanie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov, špecifikovať vady a poškodenia
bytu a opravy, ktoré je nevyhnutné v byte vykonať, vyjadriť sa k zníženiu maximálnej ceny bytu pri
zohľadnení vád a poškodení bytu v nadväznosti na zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, vyjadriť sa k

podlahovej ploche bytu u podkrovného bytu s prihliadnutím na skosený strop, uviesť ostatné skutočnosti,
ktoré v predmetnej veci považuje znalec za potrebné uviesť.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca H.. J. I. zo dňa 5.9.2007 súd zistil, že znalec stanovil
veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX

na Y. XX B. S. pripadajúci na byt č. X v rozsahu XXX/XX XXX. Taktiež veľkosť spoluvlastníckeho podielu
na pozemku parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k.ú. X. Q. pripadajúci na byt č. X na Y. XX B. S. v
rozsahu XXX/10 XXX. Znalec vychádzal z obstarávacej ceny domu vo výške 30.302.694,-Sk, pričom
stanovil cenu bytu ku dňu spracovania posudku na 327.854,-Sk a cenu pozemku na 60.978,-Sk, spolu
cena bytu a pozemku ku dňu spracovania posudku činí 388.832,-Sk. Znalec v znaleckom posudku určil

technický stav predmetného bytu a špecifikoval vady a poškodenia bytu a opravy, ktoré je nevyhnutné
v byte realizovať. Uviedol, že pre samostatné posudzovanie technického stavu bytov v obytnom dome
neexistuje žiadna záväzná smernica a ani pokyn pre znalecké posudzovanie technického stavu bytu. K
zníženiu maximálnej ceny bytu pri zohľadnení vád a poškodení bytu v nadväznosti na zák. č. 182/1993
Z.z. sa vyjadril v tom zmysle, že pri výpočte ceny bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. nie je v predmetnom

zákone uvedené zníženie ceny bytu z titulu zohľadnenia vád a poškodení bytu. Ako potrebnú skutočnosť
uviedol, že pri výpočte ceny bytu bol použitý rok postavenia obytného domu 1956 z dôvodu, že podľa
zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, vek domu sa vypočíta podľa roku postavenia obytného domu a
nie od roku rekonštrukcie.Zo znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca H.. J. I. pre zmenu nebol spokojný žalovaný. Preto
Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 41C/205/2005 zo dňa 29.1.2008 ustanovil znaleckú

organizáciu Ú. W. E. W. B. O. z odboru Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorej úlohou bolo po
oboznámení sa s obsahom spisu, znaleckými posudkami č. X/XXXX U. XXX/XXXX a pripojenými
dokladmi posúdiť dôvody rozdielov v znaleckých posudkoch č. X/XXXX (vypracovaný znalcom H..
R. Q. zo dňa 23.1.2007) a č. XXX/XXXX vypracovaný H.. J. I.I. dňa 5.9.2007) so zameraním
na posúdenie, ktorý z dvoch posudkov je po odbornej stránke hodnovernejší a lepšie zodpovedá

výsledkomdokazovaniavpredmetnejveci,znaleckýmpostupom,štandardomainštrukciámMinisterstva
spravodlivosti uplatňovaných v čase jeho zhotovenia, určiť maximálnu cenu bytu č. X na H..
nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na Y. XX B. S. vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.
Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X B. S.. Ú.. X. Q. a uviesť skutočnosti, ktoré v predmetnej veci považuje
znalec za potrebné uviesť.

V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 2.9.2008 spracovanom znaleckým ústavom W. W. E. B.
O. znalecký ústav posúdil dôvody rozdielov v ZP č. X/XXXX a XXX/XXXX a uviedol, že pri výpočte
ceny predmetného bytu znalec v posudku č. X/XXXX (vypracovaný H.. R. Q. dňa 23.1.2007) použil
ako vek bytového domu iba vek nadstavby obytného podkrovia, to znamená od roku 1999. Znalec

v posudku č. XXX/XXXX (vypracovaný H.. J. I. dňa 5.9.2007) pri výpočte ceny predmetného bytu
vychádzal z celkového veku bytového domu, to znamená od roku 1956. Obidvaja znalci pri výpočte
ceny predmetného bytu neodpočítali základný štátny príspevok, aj keď nebol poskytnutý a súčasne
nedodržali správny postup výpočtu ceny bytu podľa použitého právneho predpisu. Porovnaním týchto
dvoch posudkov možno konštatovať, že po odbornej stránke je hodnovernejší a lepšie zodpovedá

výsledkomdokazovaniavpredmetnejveci,znaleckýmpostupom,štandardomainštrukciámministerstva
spravodlivosti uplatňovaným v čase jeho vyhotovenia znalecký posudok vypracovaný pod č. XXX/XXXX
dňa 5.9.2007 znalcom H.. J. I.. Znalecký ústav stanovil maximálnu cenu bytu č. X na H.. nadzemnom
podlaží bytového domu súp. č. XXX K. Y. XX B. S. vo výške 368.707,-Sk, pričom vychádzal z
obstarávacej ceny bytového domu v sumu 28.442 357,- Sk, roku začatia výstavby bytového domu 1952,

veku bytového domu 56 rokov ku dňu spracovania znaleckého posudku, opotrebenia 2 % x 56 rokov -
112 %, základného štátneho príspevku 5.300.000,-Sk. Vypočítaná cena pozemku pripadajúca na byt
č. X vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX s podlahovou plochou XXX,XX m2 činí 60.979,80 Sk.
Vypočítaná cena bytu č. X s podlahovou plochou XXX,XX m2 vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č.
XXX, činí 307.726,70 Sk a celkovú cenu bytu č. X s pozemkom na sumu 368.707,-Sk. Spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na spoluvlastnícky podiel k
pozemku je vypočítaný vo veľkosti XXXXX/XXXXXX.

Vzhľadom na požiadavku žalovaného, listom zo dňa 5.2.2009 súd požiadal znalecký ústav W. W. E.
W. B. O. o doplnenie - zodpovedanie na otázku požadovanú žalovaným, a to „Prečo sa pri spracovaní

znaleckého posudku znalecký ústav neriadil postupom uvedeným v Stanovisku Ministerstva financií
SR zo dňa 28.10.2008, podľa ktorého: Obstarávacia cenu domu sa zistí zo zostatkovej ceny pred
rekonštrukciou, ku ktorej sa pripočíta cena rekonštrukcie. Z takto zistenej obstarávacej cenu domu sa
odpočítajú 2 % amortizácie za roky 1999 - 2008 a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov resp.
nebytových priestorov, ak v dome sú. Základný štátny príspevok sa neodpočítava, nakoľko od roku 1991

sa už neposkytuje“. Zároveň žalovaný žiadal uviesť príklady, kedy by takýto postup bol možný.

Listom zo dňa 17.2.2009 W. W. E. Ú. W. G. k doplňujúcim otázkam uviedol, že podľa Uznesenia OS
KE II sp. zn. 41C/205/2005-364 zo dňa 29.1.2008 bolo úlohou znaleckého ústavu „Určiť maximálnu
cenu bytu č. X na H.. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX K. Y. XX B. S. vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parc. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X B. S.. Ú.. X. Q. vypočítanú ku dňu podania
žaloby a ku dňu spracovania znaleckého posudku v súlade s ust. § 18, 18a a 18b zák. č. 182/1993
Z.z. v platnom znení“. Pre posúdenie tejto úlohy riešiteľ vychádzal z podkladov, ktoré mu boli zaslané
žalovaným. Doklad o obstarávacej cene bytového domu bol taktiež predložený vlastníkom - žalovaným

pod názvom „Potvrdenie o obstarávacej cene bytového domu súp. č. XXX a poskytnutie štátneho
príspevku zo dňa 6.6.2008“, ktoré sú založené v prílohách Znaleckého posudku po č. X. Znalec nie
je príslušný preverovať poskytnuté podklady, ani iné podklady zabezpečovať. V prípade, že žalovaný
mal pochybnosti alebo nejasnosti o správnom vyčíslení príspevku, mohol v zmysle zák. č. 182/1993Zb. požiadať Ministerstvo financií na jeho vyčíslenie. Odpočítanie základného štátneho príspevku a
vypočítanie opatrenia (amortizácie) bolo urobené podľa § 18 ods. 1 uvedeného zákona nasledovne:
„ Cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho

nájomcu z vlastníctva právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje
tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a/ pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na
porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b/ pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 %
opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov
v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Znalec základný štátny príspevok odpočítal, nakoľko podľa cit. ustanovenia sa jedná o začatie výstavby
domu a nie začatie rekonštrukcie domu. Taktiež výšku opotrebenia odpočítal za roky veku domu a nie za
roky veku rekonštrukcie - nadstavby podkrovia, to znamená časti domu. Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku a bývaní v znení neskorších predpisov pojem rekonštrukcia nepozná.
V zmysle zákona sa jedná o zmenu pôvodnej stavby nadstavbou, ktorou sa stavba zvyšuje, prístavbou
ktorou sa stavba pôdorysne rozširuje alebo stavebnými úpravami vnútri pôvodnej stavby. V prípade

zmeny stavby nadstavbou nie je možné jej cenu z dôvodu, že jej životnosť je nevyhnutne viazaná na
životnosť pôvodnej stavby, stanovovať ako cenu novej samostatnej stavby. Postup výpočtu tak, ako je
uvedený v stanovisku Ministerstva financií SR je podľa názoru znalca možný v prípade, keď by išlo o
zmenu stavby prístavbou bytového domu so samostatným súpisným číslom.

Z ďalšieho dôkazu Rozhodnutia ministra financií Slovenskej republiky č. 25/1991 zo dňa 29.októbra
1991, predloženého žalovaným vyplynulo, že v zmysle ustanovení § 15 a § 22 ods. l zákona č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku a na základe výnimky povolenej podľa § 45 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby uznesením vlády Slovenskej republiky č. 537 z
24. septembra 1991, zrušil dňom 31.októbra 1991 W. V., Š. V. O., O. J. a v súlade s ustanoveniami

§ 15, § 62 ods. l a § 63 zákona č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach s účinnosťou od 1.
novembra 1991 založil akciovú spoločnosť s názvom W. V., U..W.. W. W. B. O., do ktorej začleňuje
všetky ďalšie organizačné zložky W. V., Š..V.. Majetok, ako aj práva a záväzky zrušeného podniku
Slovenská poisťovňa, š.p., sa prevádzajú na novovzniknuté právnické osoby v rozsahu ako je uvedené
v zakladateľskom pláne akciovej spoločnosti W. V..

Z ďalšieho dôkazu - z Účtovnej závierky k 31. decembru 1999, štruktúra akcionárov, predloženého
žalovaným vyplynulo, že akcionármi W. V. a.s. v roku 1999 boli Q. E. W., E. W., B. U..W.., Q. U..W.., V.
O. U..W.., E. L. U..W.., B.O. U..W.., B. U..W.., ostatní akcionári.

Podľa ust. § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto
vyhlásenie.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 18.10.1999 (kedy žalobca požiadal
právneho predchodcu žalovaného W. poisťovňu a.s. o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva), ďalej

len zák. č. 182/1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné práva
a práva k pozemku.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vlastníctvo bytu alebo
nebytového priestoru sa nadobúda: a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu,
s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, výstavbe alebo
nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, zmluva o
prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode nebytového priestoru v dome musí byť písomná a
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome
a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla

bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia
bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosťspoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k
úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku
nepostupuje podľa písm. e/, c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytového priestoru, d) úprava práv
k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho
podielu a priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom
domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením

opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu
alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru
v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú takéto objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa ust. § 29 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak štátny podnik
neuzavrel s nájomcom bytu, garáže alebo ateliéru zmluvu o prevode vlastníctva v lehote podľa odseku 2
a v tejto lehote vypracoval privatizačný projekt, je povinný na zabezpečenie tejto povinnosti s nájomcom
uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Nájomca môže podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto
povinnosti. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve prechádzajú na právneho

nástupcu štátneho podniku v plnom rozsahu.

Podľa ust. § 29 ods. 7 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vlastník domu,
ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu z vlastníctva štátu, W. pozemkového
fondu, obce, bytového družstva, obchodnej spoločnosti s účasťou obce, štátu alebo bytového družstva,

alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva družstva alebo z vlastníctva
obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. e), alebo ak ide o byty alebo o ateliéry v domoch
nadobudnutých podľa osobitného predpisu, nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného
predpisu, ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu
uvedenú v § 18 ods. l a § 18a ods. l.

Podľa ust. § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vlastníci domov
uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c/ a ž f/ sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca
požiada o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný

s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie
povinnosti. Cena bytu a pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Podľa ust. § 29 ods. 9 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ustanovenie odseku

8 sa nevzťahuje na služobné byty a na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. l písm.a ).

Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, cena bytu, nebytového
priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena
priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.

Podľa ust. § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, dohodnutá cena bytu
a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza
do vlastníctva doterajšieho nájomcu z: a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského
pozemkového fondu, b) obce, c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného

majetku Slovenskej republiky alebo obce, d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo
spotrebného družstva, e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písm.
c) alebo družstvom uvedeným v písmene d), f) právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byt do
vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, cena za 1
m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu
z vlastníctva právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z
obstarávacej ceny domu sa odpočíta: a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľnýdružstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b)pri byte 2 percentá a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia
za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak
nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 18a zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vyššiu cenu pozemku
zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno
dojednať.

Podľa ust. § 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby, tento zákon upravuje
podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné
ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového
fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu
majetkovýchúčastíštátunatomtopodnikaní,atonaslovenskéalebozahraničnéprávnickéalebofyzické
osoby.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, s
vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky
súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.

Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tak isto
sa nepremlčujú práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Je nesporné, že v danom prípade medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode
vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto sa nájomca môže
domáhať splnenia tejto povinnosti občianskom súdom konaní žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle.
Výrok rozsudku musí obsahovať všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže žalobcovia
sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák.
č. 182/1993 Z.z.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcov bolo však potrebné vyriešiť predbežne otázku, a to či
žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X K. Y. T..Č.. XX B. S. so
žalobcami v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Prvostupňový súd poukazuje na to, že súdna prax nebola úplne jednotná vo výklade ust. § 29 ods. 4

zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (viď rozsudok NS SR č. 5 Cdo 109/01 z 19.12.2001
uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 1/2003 alebo rozsudok 2Cdo 21/1999 uverejnený aj
v právnickom časopise So súdnej praxe pod č. 62/2000). Ustanovenie § 29 ods. 4 citovaného zákona
rieši vzťah štátny podnik - nájomca.

Zákonom č. 173/1999 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zák. č. 182/1993 Z.z., účinným od 16.7.1999, bol
do ust. § 29 vložený odsek 8 a 9, podľa ktorého vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3
písm. c) až f) sú povinní s nájomcami uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo
dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu

o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca
môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena
pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. l a v l§ 18a ods. l.Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na služobné byty a na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa §
4 ods. l písm. a).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného W. V. U..W..
odkúpila od Q. S. bytový dom na Y. XX B. S. ešte v roku 1994, ktorý následne v roku 1998 - 1999
komplexne zrekonštruovala. Takto došlo k zrekonštruovaniu bytu žalobcov, pričom žalobcovia užívajú
byt č. X, ktorého prevodu sa domáhajú, titulom nájomnej zmluvy č. XXXXXX/OZ zo dňa 18.2.1999.
Žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu ešte v čase, keď W. V.U. U..W.. bola obchodnou spoločnosťou

s majetkovou účasťou štátu a E. K.É. Q. W., ale predaj bytov už mala uskutočňovať U. -W. V.R.,
U..W.. v čase, keď došlo k zmene vlastníckych vzťahov v rámci privatizačnej transakcie medzi U.
U., E. K. Q. W. U. Q. E. W. zo dňa 22.7.2002. Žalobcovia preukázali, že požiadali o odkúpenie
bytu právneho predchodcu žalovaného ešte dňa 18.10.1999, ďalšiu žiadosť o odkúpenie bytu do
osobného vlastníctva doručili dňa 27.2.2001, kedy bol právny predchodca žalovaného obchodnou
spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku. Ďalšia žiadosť bola doručená

až dňa 7.10.2003, po privatizačnej transakcii medzi U. U., E. K.Z. Q. U. Q. E. W.. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že právny predchodca žalovaného W. V. U..W.. nebola štátnym podnikom,
ale bola obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku SR, teda
subjektom vymedzeným ust. § 17 ods. 3 písm. c)zák.č. 182/1993 Z.z. Povinnosť žalovaného uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalobcami mu teda vyplývala z ust. § 29 ods. 8 zákč. 182/1993 Z.z.

Počas súdneho konania žalovaný zastával názor, že U. - W. V. U..W.. je úplne privatizovaná, pričom
nemá povinnosť prevádzať byty do osobného vlastníctva v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. v znení
neskorších zmien a v prípade prevodu vlastníctva bytu sa na ňu pri výpočte ceny bytu nevzťahuje §
18 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. Mal za to, že v čase, kedy došlo k privatizačnej transakcii medzi

U. U., E. K. Q. W. U. Q. E. W., mali byť uzatvorené s nájomcami bytov, ktorí požiadali o odkúpenie
bytu, zmluvy o budúcej zmluve, v ktorých mala byť dohodnutá cena bytu, ako aj lehota, v ktorej
bude byt odpredaný. Podľa žalovaného, keďže k uzavretiu takejto dohody medzi žalobcami a W. V.
U..W.. nedošlo, tak sa pri prevode vlastníctva na U. - W. V., U..W.. nevzťahuje povinnosť byt odpredať
a ani výpočet ceny bytu podľa § 18 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tejto

súvislostivzniesolzopatrnosti žalovanýnámietkupremlčaniažalobcamiuplatnenéhonároku.Totosvoje
stanovisko žalovaný opieral o list Ministerstva financií SR, sekcie legislatívy a majetkoprávnej, odboru
zahranično-právneho zo dňa 19.4.2004.

I keď v danom prípade právny predchodca žalovaného nie je štátnym podnikom, stanovisko žalovaného

prakticky korešponduje s rozsudkom NS SR č. 2 Cdo/21/1999, ktorý vyložil ust. § 29 ods. 4 citovaného
zákona tak, že z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že prechod práv a povinností týkajúcich sa
prevodu bytov a nebytových priestorov na právneho nástupcu štátneho podniku je viazaný na existenciu
zmluvného vzťahu. Neprechádza zo zákona samým nadobudnutím vlastníctva podľa zákona č. 92/1991
Zb. v znení neskorších predpisov. To znamená, že ak by v čase ukončenia privatizácie podľa uvedeného

právneho predpisu neexistovala platná zmluva o budúcej zmluve, nájomca by stratil právny nárok na
prevodbytualebonebytovéhopriestoruodprávnehonástupcuštátnehopodniku.Nazákladeuvedeného
dospel dovolací súd k záveru, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 29 ods.
4 prvá veta zák.č. 182/1993 Z.z., nájomca sa môže splnenia tejto povinnosti domáhať v občianskom
súdnom konaní žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Výrok rozsudku preto

musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, resp. vo
výroku musí byť odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy o budúcej zmluve, ktorá
sa stáva súčasťou vyhotovenia rozsudku.

Odpoveď súd ďalej hľadal v zák. č. 182/1993 Z.z. o osobnom vlastníctve bytov a nebytových priestorov

a v zák. č. 92/1991 Z.z. o prevode majetku štátu na iné osoby, a to u oboch podľa stavu v čase, keď
táto povinnosť mala vzniknúť, resp. keď malo dôjsť k právnemu nástupníctvu.

Podľa názoru prvostupňového súdu žiadne ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z., ale ani iného právneho
predpisu, nespája s nesplnením povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, prípadne na

zabezpečenie tejto povinnosti zmluvu o budúcej zmluve, zánik uvedenej povinnosti. Len samotným
nesplnením povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu právnym predchodcom žalovaného,
táto povinnosť nezanikla. Privatizáciou právneho predchodcu žalovaného a s ňou spojeným právnym
nástupníctvom, vyplývajúcim z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého s vlastníckymprávom privatizovaného majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s
privatizovaným majetkom, vrátane neznámych, prešla táto povinnosť na žalovaného, pokiaľ právnemu
predchodcovi takáto povinnosť vznikla. Teda privatizáciou majetku štátu prechádzajú na nadobúdateľa

privatizovaného majetku práva a povinnosti súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane povinnosti
uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993Zb., pokiaľ takáto
povinnosť vznikla právnemu predchodcovi nadobúdateľa privatizovaného majetku. Takýmto spôsobom
Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 5Cdo 109/01 z 19.12.2001, ktorý bol uverejnený v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk č. 1/2003, vyložil ust. § 29 ods. 4 citovaného zákona. S týmto výkladom ust. § 29 ods. 4

zák. č. 182/1993 Z.z. sa v danom prípade prvostupňový súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje v
dôvodoch svojho rozhodnutia aj pri výklade ust. § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného to znamená, že povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
vznikla ešte W. V., U..W.. ako obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného
majetku SR podľa ust. § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. ako subjektu uvedeného v § 17 osd. 3

písm. c) zák. č. 182/1993 Z.z. Skutočnosť, že túto zmluvu o prevode vlastníctva bytu žalobca so W.
V. U..W.. neuzavrel, ani túto povinnosť nezabezpečil zmluvou o budúcej zmluve v čase privatizačnej
transakcie, neznamená, že táto povinnosť žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
s doterajším nájomcom zanikla. Privatizáciou majetku štátu (W. V., U..W..) prešli na nadobúdateľa
privatizovaného majetku U. - W. V.U., U.. W.. práva a povinnosti súvisiace s privatizovaným majetkom,

vrátane neznámych, teda privatizáciou majetku štátu prešla na U. - W. V. a aj povinnosť uzavrieť so
žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Predbežnú otázku teda prvostupňový súd vyriešil tak, že
žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993
Z.z. - ust. § 29 ods. 8.

Obmedzenie vlastníckeho práva (práva scudziť byt komukoľvek okrem nájomcu za trhovú cenu) je
opodstatnené ochranou nájomcov v sprivatizovaných domoch. Spoločenská výnimočnosť situácie
(verejný záujem) si vyžiadala zo strany zákonodarcu výnimočné zákonné obmedzenia v podobe
kontraktačnej povinnosti (viazanej aj temporálnym ustanovením a ustanovením maximálnej ceny), čo

možno akceptovať ako legálny postup súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Zákon o vlastníctve
bytov je zákonným podkladom, ktorý umožňuje zásah do zmluvnej slobody, pokiaľ ide o ustanovenie
hornej hranice ceny bytov, nebytových priestorov a príslušenstva vrátane pozemkov, ak sa prevádzajú
do vlastníctva nájomcov. Zákonné ustanovenie maximálnej ceny, ktorú možno pri prevode do vlastníctva
doterajšieho nájomcu dohodnúť, je vymedzením zákonného obsahu vlastníckeho práva k bytu a

jeho príslušenstvu, a teda aj výnimkou zo všeobecného pravidla o možnosti určiť cenu dohodou
predávajúceho a kupujúceho (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL ÚS 26/00 zo
4.apríla 2002).

Je nesporné, že v čase podania žiadosti žalobcov o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva dňa

18.10.1999 žalobcovia boli nájomníkmi bytu č. X na Y. XX B. S. a žalovaný bol obchodnou spoločnosťou
s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku, teda subjektom tak ako to vymedzuje ust. §
29 ods. 8 a ust. § 17 ods. 3 písm. c) zák. č. 182/1993 Z.z. (po novelizácii zák. č. 173/1999 Z.z., účinnej
od 16.7.1999). Podľa ust. § 17 ods. 1,3 citovaného zákona, cena bytu, nebytového priestoru alebo
ateliéru v dome, cena príslušenstva a cena priľahlého pozemku sa dojednáva dohodou predávajúceho a

kupujúceho. Dohodnutá cena bytu a pozemku podľa odseku l nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18,
18aa18b,aksaprevádzabytdovlastníctvadoterajšiehonájomcuzvlastníctva obchodnejspoločnostis
účasťou štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Keďže právny predchodca žalovaného
takýmto subjektom je, v danom prípade dohodnutá cena bytu nesmie prevýšiť cenu bytu určenú podľa
§ 18, 18a a 18b zák. č. 182/1993 Z.z. s poukazom na ust. § 17 ods. 3. Znamená to teda, že na daný

prípad sa vzťahuje cenová regulácia.

V predmetnej veci súd považuje za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bola počas konania
sporná výška kúpnej ceny za prevod bytu č. X na Y. Č.. XX B. S. do osobného vlastníctva. Preto boli
v predmetnom spore spracované až tri znalecké posudky. Žalobcovia pred vyhlásením uznesenia o

ukončení dokazovania požiadali súd o pripustenie zmeny návrhu (čo do určenia výšky kúpnej ceny,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku) v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX spracovaného znaleckým ústavom W.
W. E. B. O.. Súd sa oboznámil s obsahom všetkých troch znaleckých posudkov (znalca H.. Q., H.. I.a znaleckého ústavu W. W. E. B. O.). Za najhodnovernejší znalecký posudok v predmetnej veci sa
javil súdu z pohľadu zák. č. 182/1993 Zb. a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku znalecký posudok č. XX/XXXX spracovaný znaleckým ústavom W. W. E. B. O.. K tomuto

znaleckému posudku sa najskôr približuje znalecký posudok H.. J. I.. Súd uložil žalovanému povinnosť
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XX/XXXX tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku. So znaleckým posudkom znaleckého ústavu sa súd v celom rozsahu
stotožňuje.

Žalovaný počas celého konania zastával názor, že mu nevznikla vo vzťahu ku žalobcom povinnosť
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien
a doplnkov a len z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Na druhej strane žalobcovia tvrdili, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.
Teda žalobcovia sa domáhali, aby za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi bolo v danom prípade

označené právo žalovaného vzniesť námietku premlčania nároku na uzatvorenie povinnosti zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, ktorý je predmetom tohto sporu. Ochrany podľa § 3 Občianskeho zákonníka sa
tak žalobcovia domáhali preto, aby zamedzili výkonu práva žalovaného, ktorým je vznesenie námietky
premlčania, ktorý síce odpovedá zákonu, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola námietka
premlčania vznesená, takýto výkon práva odporuje dobrým mravom.

Úlohousúduprvéhostupňaboloďalejvysporiadaťsaisovznesenounámietkoupremlčaniauplatneného
nároku žalovaným v náväznosti na ust. § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a vzhľadom na obranu
žalobcov, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, v súlade s ust. § 3 ods. l
Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na okolnosti prípadu skúmať, či výkon práva a vznesenie

námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Zmyslom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnené subjekty
pod určitou sankciou, a tou je premlčanie, k tomu, aby vykonávali svoje práva včas, t.j. v primeraných
premlčacích lehotách u súdu tak, aby do nekonečna nemohli oddiaľovať požiadavku splnenia od

povinného subjektu. Preto sa právo premlčí. K premlčaniu súd prihliadne len na námietku.
Zo špeciálnej právnej úpravy, akou je v danom prípade zákon č. 182/1993 Z.z. o prevode vlastníctva
bytu a nebytových priestorov (konkrétne ust. § 29 ods. 8 citovaného zákona) vyplýva, že vlastníci domov
sú povinní s nájomcami bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď
nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Nájomca môže po uplynutí tejto doby podať návrh na súd,

aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu prvýkrát dňa
18.10.1999. Je nepochybné aj to, že právo uplatnené v tomto konaní sa mohlo prvý raz vykonať po
uplynutí dvojročnej lehoty od podania žiadosti, t.j. 18.10.2001. V súlade s ust. § 101 Občianskeho

zákonníka lehota na jeho uplatnenie na súde uplynula dňom 18.10.2004. Je nepochybné aj to, že
žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde až dňa 26.5.2005, teda v čase jej márneho uplynutia. Žalobcami
uplatnený nárok je preto premlčaný.

Prvostupňový súd sa v celom rozsahu stotožnil s obranou žalobcov, že vznesenie námietky premlčania

uplatneného nároku je v rozpore s dobrými mravmi.

Ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka určuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné ustanovenie je všeobecným ustanovením

hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s
dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Zakazuje výkon takých
práv, ktorý by bol v rozpore so všeobecnými morálnymi pravidlami elementárnej slušnosti a tolerancie,
pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, princípmi právneho štátu, pravidlami občianskeho
spolunažívania.

To znamená, že i taký výkon práva, ktorá odpovedá zákonu, môže byť posúdený v rozpore s dobrými
mravmi, a preto mu následne bude odoprená súdna ochrana. Odoprenie účinkov oprávnenej námietky
premlčania je výnimočným opatrením v situácii, kedy zánik nároku v dôsledku jej vznesenia by znamenalpre oprávnených evidentne mimoriadnu tvrdosť s prihliadnutím k uplatnenému právu a k dôvodom,
prečo oprávnení neuplatnili svoje právo včas.

Zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi preto predstavuje významný princíp, ktorý v
odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona. Pojem dobrých mravov nemožno
vykladať len ako korekciu, či doplňujúci faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale tiež ako
morálne merítko pre použiteľnosť právnych noriem.

Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti
a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva ( NS SR 3Cdo 137/2003).

Pre posúdenie otázky, či vznesená námietka žalovaného ohľadom premlčania uplatneného nároku je v
súlade s dobrými mravmi, súd považoval za potrebné zdôrazniť skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu
žaloby na súd :

Ak zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, žalobcovia boli pôvodne nájomníkmi bytu v obytnom

dome ešte právneho predchodcu žalovaného (W. V. U..W.., R. S.H.) K. V. T. Č..X B. S.. Keďže tento
obytný dom žalovaného išiel do rekonštrukcie, W. V. U..W.. pozvala nájomníkov G. V. X B. S. na deň
27.1.1999 za účelom oboznámenia spôsobu ich náhradného ubytovania. Už vtedy boli nájomcovia
(teda i žalobcovia ) oboznámení o možnosti odpredaja poskytnutých náhradných bytov do vlastníctva
žalobcom, pričom žalovaným boli usmernení, že žiadosti o odkúpenie bytov je potrebné zasielať na W.

V. U..W.., R. S., H.. I. alebo o možnosti návratu späť na V. T.. Dňa 23.1.1997 žalovaný oznámil žalobcom
pridelenie náhradného bytu (byt Č..H. K. Y. XX B. S.). Následne sa žalobcovia v dobrej viere ako prví
nájomníci dňa 28.2.1999 presťahovali na Y. Č.. XX B. S., a to na základe nájomnej zmluvy č. XXXXXX/
OZ zo dňa 18.2.1999. Podľa inštrukcií poisťovne dňa 18.10.1999 doručili žalobcovia W. V. U..W.. prvú
žiadosť o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Ďalšiu žiadosť o odkúpenie bytu žalobcovia doručili

žalovanému 27.2.2001 a opätovne 7.10.2003. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobcovia
vo veci odkúpenia bytu boli v písomnom i v osobnom kontakte so žalovaným (konkrétne jednali s H..
E. W., správcom majetku pred i po privatizácii). Je nesporné aj to, že dňa 13.11.2003 žalovaný písomne
reagoval na žiadosť žalobcov o prevod vlastníctva bytu listom zo dňa 13.11.2003 v ktorom žalovaným
oznámil, že najprv pristúpia k odpredaju neobsadených bytov v dome a po ukončení tejto etapy pristúpia

k odpredaju nájomných bytov. Zároveň žalovaný žalobcom oznámil, že ich ako nájomníka, ktorý si
požiadal o odkúpenie bytu, vyzvú na odkúpenie bytu. Toto konanie žalovaného súd posúdil ako vážny
prísľub žalovaného na plnenie zo strany povinného. Z uvedeného prísľubu žalovaného bolo teda
možné z pohľadu žalobcov dôvodne očakávať, že v najbližšej dobe so žalovaným uzatvoria zmluvu o
prevode vlastníctva bytu. Po uskutočnení privatizácie W. V. dňa 19.4.2004 žalovaný žalobcom oznámil,

že prehodnocuje využívanie svojho majetku a žiadosti nájomníkov postúpil na ústredie ASP, ktoré sa
obrátilo na Ministerstvo financií SR so žiadosťou o stanovisko, ako má žalovaný ďalej postupovať a po
oboznámení sa so stanoviskom začne s odpredajom bytov nájomníkom, ktorí si podali žiadosti.
Je nesporné, že dňa 1.3.2004 sa žalovaný obrátil na Ministerstvo financií SR (X.. G.), aby zaujala
stanovisko k odpredaju bytov vo vlastníctve žalovaného nájomcom, pričom uviedol skutočnosti, že

v dobe od 10.11.1999 do 15.5.2002 požiadalo 8 nájomcov o odkúpenie týchto bytov do vlastníctva
podľa zák.č. 182/1993 Z.z. Až na základe tohto stanoviska Ministerstva financií SR žalovaný dňa
1.6.2004 prvýkrát uviedol, že nemá v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. zákonnú povinnosť byt, ktorý majú
žalobcovia v spoločnom nájme, predať, a ak sa rozhodne ho predať, pri stanovení kúpnej ceny nie je
viazaný § 18 cit. zákona. Následne dňa 20.8.2004 žalovaný žalobcom oznámil, že ponúka byt na predaj

za predajnú cenu 1 750 000,-Sk. Je nesporné i to, že stanovisko Q. - X.. G. žalovaný žalobcom oznámil
v čase, kedy nárok žalobcov ešte premlčaný nebol.
Žalobcovia ďalej uvádzajú: „žalovaný tak prezentoval stanovisko Ministerstva financií SR z 19.4.2004,
že nebol dôvod mu neuveriť, vysvetľoval, že je to stanovisko zákonodarcu a je záväzné nielen preň ho,
ale pre každého. Žalovaný uvádzal, že Ministerstvo financií je vlastne autorom zákona č. 182/1993 Z.z. a

ako také má právo tento zákon vykladať. Slová žalovaného boli veľmi presvedčivé a nikto z právnikov sa
nechcel našim prípadom zaoberať. Môžeme povedať, že týmto zavádzajúcim stanoviskom Ministerstva
financií sme boli nielen my, ale aj ostatní nájomníci uvedení do omylu. Nikto z nájomníkov, okrem nás, sa
nedomáhal splnenia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993Z.z v občianskom súdnom konaní a to z dôvodu prezentácie stanoviska Ministerstva financií zo dňa
19.4.2004 ako záväzného i pre súdy. Z akého dôvodu sme sa potom mali obrátiť na súd o pomoc a
podávať žalobu, ktorá inak bola po právnej i skutkovej stránke zložitá a bez právnej pomoci by sme

to ani nedokázali ? ..... Až potom, čo sme náhodou získali od nájomníka Q. V.S. odpoveď Ministerstva
financií SR z 20.9.2004 na jeho sťažnosť, v ktorej stálo, že Ministerstvo financií SR vzhľadom na
kompetencie určené zákonom č. 5754/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov MF SR nie je oprávnené vstupovať do Vášho vzťahu s
obchodnou spoločnosťou, a preto Vám nemôžeme byť nápomocné, kompetencie v oblasti privatizácie

štátnych podnikateľských subjektov má Ministerstvo hospodárstva SR, sme sa rozhodli i podať žalobu
na príslušný súd.......... Nesúhlasíme so žalovaným, keď v odvolaní uvádza, že sme sa nedostatočne
starali o naše právo a zmeškali sme lehotu na podanie žaloby, pričom nám nebránila žiadna objektívna
prekážka. Nielen my, ale aj ostatní nájomníci náhradných bytov na Y. XX si uvedomili, ako nás žalovaný
ovplyvňoval a stanoviskom Ministerstva financií SR z 19.4.2004 , nás uviedol do omylu. Žalovaný nám
sľuboval prevod náhradných bytov do vlastníctva, aby dosiahol presťahovanie nájomníkov z bytov v

dome na T.. V., aby mal tak uvoľnené lukratívne byty......“

Z pohľadu prvostupňového súdu však stanovisko X.. G. z Ministerstva financií SR v danom prípade pre
rozhodnutie súdu nemá záväzný charakter.

Rozpor s dobrými mravmi prvostupňový súd videl v tom, že žalobcovia boli žalovaným, ktorý je
podnikateľským subjektom na území Slovenska s dlhoročnou tradíciou, uvedení do omylu a to tým,
že najsamprv údajne z dôvodu rekonštrukcie mali uvoľniť žalovanému byt najsamprv na V. T. B. S.,
ktorého boli pôvodne nájomníkmi, čím sa vzdali práva kúpy tohto bytu na V. T. B. S. v zmysle zák.
č. 182/1993 Z.z., za byt na V. T. bol žalobcom žalovaným poskytnutý náhradný byt na Y. T. B. S. na

základe nájomnej zmluvy, ktorý mal byť lepší a kvalitnejší s možnosťou jeho odkúpenia. Súd sa stotožnil
s názorom žalobcov, že „ žalovaný ich písomne uistil, že začne s odpredajom bytov na Y. T. B. S., preto
nebol dôvod podávať žalobu o povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na súd. Po tomto
písomnom uistení neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by u nás vyvolávali obavu o nedobytnosti nášho
nárokunauzatvoreniezmluvyoodkúpeniebytudovlastníctva.Išloopodnikateľskýsubjekt,sdlhoročnou

tradíciou na území Slovenskej republiky a boli sme si istí, že dodržia i pravidlá slušného správania. Ak,
sme aj podali oneskorene žalobu proti žalovanému na určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu, oneskorené
podanie žaloby sme nezavinili“.

Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalovaný od začiatku utvrdzoval

žalobcov v práve a v možnosti odkúpenia bytu (náhradného bytu ) do vlastníctva žalobcov podľa zákona
č. 182/1993 Z.z., na základe čoho žalobcovia na základe žiadosti žalovaného za účelom rekonštrukcie
najsamprv uvoľnili byt na V. T. B. S. a v dobrej viere uzatvorili so žalovaným zmluvu o nájme bytu na Y.
T. B. S. (náhradného bytu) a do tohto náhradného bytu sa aj presťahovali. Nebolo dôvodu žalovanému
neveriť, keďže išlo o podnikateľský subjekt s dlhoročnou tradíciou na Slovensku. Svoj názor žalovaný

zmenil až po privatizácii W. V. U..W.. na základe stanoviska Ministerstva financií SR - X.. G., teda ešte
v čase, keď ešte nebol nárok žalobcov na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu premlčaný.
Vzhľadom na zistené skutočnosti tohto prípadu, v danom prípade uplatnenie námietky premlčania
prvostupňový súd posúdil ako zneužitie práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby
nezavinil a voči ktorému by zánik nároku za danej situácie v dôsledku uplynutia premlčacej doby

bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas (Nález ÚS ČR zo 6.9.2005, I.ÚS 643/05).

Ďalej prvostupňový súd považuje za samozrejmé a určujúce pre sporové konanie, že vždy je nevyhnutné
vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových

zisteniach.Mnohéprípadyaichšpecifickéokolnostimôžubyť-akovdanejveci-značnekomplikovanéa
netypické. To však „neoslobodzuje“ všeobecné súdy z povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie,
akokoľvek sa to môže javiť zložité, pričom v rovine „jednoduchého“ práva je treba za účelom dodržania
princípovposudzovaťokolnostidanéhoprípaducezprizmu kogentnéhoustanovenia §3ods.lOZ,ktoré
je v rovine „jednoduchého“ - podústavného práva odrazom ústavnej požiadavky hľadania spravodlivého

riešenia.

Vzťahom námietky premlčania a dobrých mravov sa zaoberal aj Ústavný súd SR a osobitne Ústavný
súd Českej republiky v náleže II. ÚS 309/95 z 15.1.1997, v ktorom uviedol, že „Ustanovenie § 3 OZ,podľa ktorého výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva
vzniesť námietku premlčania“.

Možnosť rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi pripúšťa aj judikatúra všeobecných súdov.
„Uplatnenie námietky premlčania by mohlo byť celkom výnimočne výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi iba vtedy, ak by táto námietka bola iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka
právneho vzťahu (viď napr. rozsudok NS ČR z 28.11.2001 sp.zn. 25Cdo 2905/99).

V náleze ÚS ČR zo 6.9.2005, I.ÚS 643/05 ústavný súd uviedol,, že vznesenie námietky premlčania
zásadne dobrým mravom neodporuje. Avšak môže nastať situácia, keď uplatnenie tejto námietky je
výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči
nemu by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré
svoje právo neuplatnil včas.

V danom prípade podľa názoru prvostupňového súdu je treba na námietku premlčania prihliadať tak,
aby bol dosiahnutý účel občianskeho súdneho konania, pri rešpektovaní základných práv účastníkov
sporu, a aby konanie bolo ako celok spravodlivé. S ohľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd
zastáva názor, že v danom prípade je treba poskytnúť ochranu základným právam žalobcov, aplikáciou

ustanovenia § 3 ods. l OZ a posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nemravnú. V
opačnom prípade má za to, že by konanie pred súdom prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov
nebolo spravodlivé. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že spravodlivosť musí byť prítomná vždy v
procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým
princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Aplikácia princípov dobrých

mravov dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Okolnosti prípadu musia byť naplnené
v tak výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený taký významný zásah do princípu právnej istoty, akým je
odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (Rozsudok NS ČR sp.zn. 33Odo 561/2006 z 31.10.2007,
Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 643/04).

Podľa ut. § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je. jednou zo záruk zákonnosti
a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.

Podľa článku 46 Ústavy SR každý má nárok na súdnu ochranu a podľa článku 6 Dohovoru každý má

nárok na spravodlivý proces.

Ak by súd v danom prípade prihliadol na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku a žalobu
o nahradenie vyhlásenia vôle zamietol, výkon práva žalovaného by bol v rozpore s dobrými mravmi a
bol by porušením i práva na spravodlivosť.

K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní „že súd nesprávne posúdil, či sa na žalovaného vzťahovala
povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu“ prvostupňový súd poukazuje na
to, že novelizáciou zákona č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 173/1999 Z.z. s účinnosťou od 16.7.1999 bol
do § 29 vložený nový odsek 8, ktorý stanovil povinnosť aj pre subjekty uvedené v §-e 17 ods. 3 c) až

f) uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu resp. nebytového priestoru za kúpnu cenu
nepresahujúcu cenu podľa § 18 ods. l a § 18a ods. 1. Je nesporné, že žalovaný v čase, kedy žalobca
požiadal o odkúpenie bytu do. osobného vlastníctva dňa 19.10.1999, bol obchodnou spoločnosťou
(akciovou spoločnosťou) s účasťou štátu a Fondu národného majetku (t.j. subjektom podľa § 17 ods.
3 písm.c), pričom žalobca požiadal o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva dňa 18.10.1999, za

účinnosti citovaného ustanovenia. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že ust. § 29 ods. 9
zák. č. 182/1993 Z.z. v znení 173/1999 Z.z. sa vzťahuje na žalovaného, resp. že s poukazom na ust. §
29 ods. 9 sa ust. § 29 ods. 8 na žalovaného nevzťahuje, pretože žalovaný nadobudol byt do vlastníctva
podľa § 4 ods. l citovaného zákona. Tento názor žalovaného je v rozpore s ust. 1 (predmet a rozsah
úpravy) zák. č. 182/1993 Z.z., pričom súd poukazuje na to, že žalovaný nadobudol celý majetok včítane

domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, nie podľa zákona č.182/1993 Z.z., ale v rámci privatizácie podľa
zák. č. 92/91 Z.z., čo v danom prípade podľa názoru súdu je rozhodujúcim momentom. Ust. § 4 ods.
l zák. č. 182/1993 Z.z. hovorí o nadobudnutí vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru a nie domu sbytmi, ako sa žalovaný domnieva. Podľa názoru prvostupňového súdu z obsahu zákona vyplýva, že
zákonodarca nepredpokladá, že sa zákon č. 182/1993 Z.z. vzťahuje na kúpu celého domu.

Knámietkežalovanéhouvedenejvodvolaní„žezanesprávnupovažujeisúdomstanovenúvýškukúpnej
ceny predmetného bytu“, nakoľko byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý prešiel v rokoch 1996-1999
rozsiahlou rekonštrukciou a predmetný byt vznikol v dôsledku tejto rekonštrukcie, pričom súd sa pri
určení ceny bytu neriadil stanoviskom Ministerstva financií SR zo dňa 28.10.2008 , ktoré malo byť pre
súd právne záväzné a súd mi mal z neho vychádzať, keďže zákon č. 182/1993Z.z. dáva kompetencie

Ministerstvu financií SR pri určovaní obstarávacej ceny domu, prvostupňový súdu poukazuje na to,
že súd stanovisko MF nie je pre súd záväzný, toto stanovisko považuje len za jeden z dôkazných
prostriedkov. Súd si osvojil závery znaleckého dokazovania uvedené v znaleckom posudku č. XX/
XXXX spracovaného znaleckým ústavom W. W. E. , ktoré považuje za správne a logické, pričom
súd poukazuje na to, že znalecký posudok H.. J. I. Č.. XXX/XXXX a znalecký posudok č. XX/XXXX
spracované znaleckým ústavom sú praktický rovnaké. Čo sa týka námietky žalovaného, že v

znaleckom posudku č. XX/XXXX znalecký ústav odpočítal štátny príspevok, ktorý sa od roku 2001 už
neposkytuje, súd poukazuje na vyjadrenie znalca v liste zo dňa 17.2.2009, kde znalec konštatuje :
Pre posúdenie maximálnej ceny bytu č. X vychádzal z podkladov, ktoré mu boli zaslané žalovaným.
Doklad o obstarávacej cene bytového domu bol taktiež predložený vlastníkom - žalovaným pod názvom
„Potvrdenie o obstarávacej cene bytového domu súp. č. XXX a poskytnutie štátneho príspevku zo dňa

6.6.2008, ktoré sú založené v prílohách znaleckého posudku p. č. X. Znalec nie je príslušný preverovať
poskytnuté podklady, ani iné podklady zabezpečovať. V prípade, že žalovaný mal pochybnosti alebo
nejasnosti o správnom vyčíslené príspevku, mohol v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. požiadať Ministerstvo
financií na jeho vyčíslenie. Odpočítanie základného štátneho príspevku a vypočítanie amortizácie bolo
urobené podľa § 18 ods. l uvedeného zákona nasledovne : Cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo

ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej alebo fyzickej
osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a)
pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný byt podľa roku začatia výstavby domu
b ) pri byte 2 % a pri ateliéri 0,5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu a vydelí sa súčtom
podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju MF

SR. Znalec základný štátny príspevok odpočítal, nakoľko podľa citov. ustanovenia sa jedná o začatie
výstavby domu a nie začatie rekonštrukcie. Taktiež výšku opotrebenia odpočítal za roky veku domu a
nie za roky veku rekonštrukcie-nadstavby podkrovia, to znamená časti domu. Zákon č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, pojem rekonštrukcia nepozná.
V zmysle zákona sa jedná o zmenu pôvodnej stavby nadstavbou, ktorou sa stavba zvyšuje. V prípade

zmeny stavby nadstavbou nie je možné jej cenu z dôvodu, že jej životnosť je nevyhnutne viazaná na
životnosť pôvodnej stavby, stanovovať ako cenu novej samostatnej stavby. Postup výpočtu tak, ako je
uvedený v stanovisku MF SR je podľa názoru znalca možný v prípade, keď by išlo o zmenu stavby
prístavbou bytového domu so samostatným súpisným číslom. S týmto názorom sa konajúci súd v celom
rozsahu stotožňuje a na neho odkazuje v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Na základe zisteného skutkového stavu, citovaných právnych noriem a vyššie uvedených úvah súd,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný
súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /ust. § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.