Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706210715
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8706210715.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, štátnej občianke
A. republiky, o vymoženie 581,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 7Er/490/2006-62 zo dňa 27.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Exekúciu zastavil.

Vyslovil, že súdnemu exekútorovi JUDr. P. C., O.. náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. P. C. náhradu trov
exekúcie v sume 55,87 eura.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 103; 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, §§ 41 ods.
2 písm. d); 45 ods. 1, 2; 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 3 ods. 1, 2; 4 ods. 1, 2;
45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 2; 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/

EHS.

Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, atáto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za

prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, úplne opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol

v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS.

Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,

spotrebiteľňouniejeviazaný,a tátojevrozporespríslušnýmiustanoveniaminajmä§52anasledujúcimi
Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora, aby v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 ods.
1, písm. g) Exekučného poriadku uviedol, či si uplatňuje trovy exekúcie a ak áno, súčasne ho súd vyzval

na ich špecifikáciu.

Súdny exekútor podaním zo dňa 08.01.2015 súdu oznámil, že výzva súdu ukladá exekútorovi predložiť
výpočet trov exekúcie na základe skutočnosti, že existuje predpoklad zastavenie exekúcie, avšak dosiaľ
nedošlo k zastaveniu exekúcie. Preto možno výzvu súdu považovať za predčasnú a jej účinky možno

považovať za také, ktoré vyvolávajú na strane exekútora stav právnej neistoty. Súdom zvolený postup
spôsobuje neprehľadnosť konania a porušuje základné právo účastníkov konania na spravodlivý proces.
Postup exekučného súdu, ktorým žiada o vyčíslenie trov exekúcie, nemá oporu v zákone, značne
ohrozuje základné práva exekútora, a preto je namieste žiadať exekučný súd, aby zvolený postup
prehodnotil a pri voľbe ďalšieho postupu riadne formuloval svoje úvahy tak, aby v prípade zásahu do

základných práv sa mohli stať predmetom preskúmania zo strany orgánov ochrany týchto práv.

Vo vzťahu k trovám exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. súd prvého stupňa
konštatoval, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na
základe nevykonateľného exekučného titulu. Súdny exekútor v danom prípade má nárok na náhradu

trov exekúcie, avšak tieto si ani na výzvu súdu neuplatnil.

Preto vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.

Pretože v priebehu exekúcie došlo k zmene súdneho exekútora, súd prvého stupňa sa vysporiadal aj s

trovami exekúcie pôvodného súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka.

Vo vzťahu k týmto konštatoval, že trovy exekúcie Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka boli uznesením č.k.
7Er/490/2006-19 zo dňa 27.06.2012 a s právoplatnosťou k 19.07.2012 vyčíslené na sumu 55,87 eura
v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 17/2007

z 18.03.2009.

Keďže rozhodnutie o vyčíslení trov exekúcie v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku nebolo
rozhodnutím o trovách exekúcie, exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a súčasne zastavená, a tedanový súdny exekútor už nemôže vymôcť trovy pôvodného súdneho exekútora, súd zaviazal na náhradu
už súdom vyčíslených trov exekúcie oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže
trovy pôvodného súdneho exekútora už boli právoplatne vyčíslené, súd priznané trovy exekúcie už

bližšie neodôvodnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia použil ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré bolo s účinnosťou od 01.01.2015 zrušené. Súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať

pred súdom, keď neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Exekučný súd sa mal
obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS v tom zmysle,
či rozhodcovská doložka, podľa ktorej spotrebiteľ musí riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne
dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou.

Oprávnený ďalej namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto
revíznemupostupudošlovsituácii,keďužexekučnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. Zákona

o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Ochranu práva, pre ktorú
existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo
takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným
súdom. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca revíznym postupom exekučného súdu svoje

justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces. Povinnosťou
všeobecných súdov je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Je neopodstatnené,
aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov
založených rozhodcovským rozsudkom. Zákon o rozhodcovskom konaní určuje lehotu, v ktorej je možné
právny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Inak platí, že pokiaľ táto lehota márne uplynie,

je rozhodnutie rozhodcovského súdu právoplatné. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc
posudzovaťzákonnosťrozhodnutírozhodcovskýchsúdovibavrámcikonaniaozrušenírozhodcovského
rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, čí príslušné deklaratórne rozhodnutie
rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. S rozhodcovským rozsudkom musí
exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ak sa všeobecný súd nestotožní s
ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiada, aby
všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu
SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta
prvá Ústavy SR. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej

právomoci, porušil princíp legality a zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštantnosť súdneho konania. Porušil zásadu „rovnosti
zbraní“. Žalobca (oprávnený) nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.

Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci
a porušil zásadu dvojinštantnosti konania. V napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti,
akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Dokazovanie vo veci však nevykonával a k záverom
dospel len na základe domnienok. Prieskumu rozhodcovskej doložky slúži inštitút, ktorý je upravený
v ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, a ktorý povinný nevyužil. Preto rozhodcovská doložka

nebola napadnutá a je v súlade s právom. Ak exekučný súd usúdil, že je oprávnený skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky, oprávnený tvrdí, že táto je platná. možnosť voľby účastníkov, či sa obrátia na
rozhodcovský súd alebo na riadny súd, bola dojednaná, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený nesúhlasí s posúdením zmluvy o úvere
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a s nesprávnym

posúdením neprimeranosti úrokov z omeškania. Zároveň si účastníci mohli v súlade s ust. § 499
Obchodného zákonníka dojednať poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za zaslanie upomienok.
Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť
exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, nazáklade vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným.
Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

K odvolaniu oprávneného a k jeho návrhu na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Súd prvého stupňa v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré bolo od 01.01.2015 zrušené, odvolací súd konštatuje, že súd
prvéhostupňasprávnepostupoval,keďexekúciuvdanomprípadezastavil,leboexekúciajeneprípustné

podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g).

Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní bolo zo strany prvostupňového súdu aplikované
naviac, pretože súd prvého stupňa správne aplikoval predovšetkým ustanovenie § 4 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní a ďalšie právne predpisy.

K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil,
odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v
medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý stratil legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Na

základe takéhoto titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému. Chýba mu totiž dôležitá vlastnosť, a
to jej materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom

štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný
skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom
štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Aj keď tie boli priložené na zadnej strane zmluvy o úvere, zmluvné strany podpísali len Zmluvu o
úvere a nie uvedené všeobecné podmienky (a teda aj rozhodcovskú doložku). Pokiaľ je rozhodcovskádoložka súčasťou len Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nie je možné tvrdiť, že je dojednaná
individuálne a že nie je podmienkou poskytnutia úveru, keďže to vyplýva už len zo samotného názvu
„podmienky poskytnutia úveru“.

Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade nebola
rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, v dôsledku ktorej nebola platne založená právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Nímvydanýrozhodcovskýrozsudokpretonemôžebyťvykonateľnýmexekučným
titulom (a to bez ohľadu na charakter účastníkov konania), a preto prvostupňový súd správne exekúciu

zastavil.

K ďalším odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov vrátane
Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.

februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako

vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na
konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad právnej normy - ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s ústavou. Neboli splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože
rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť a rovnako nebola
splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Preto odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.