Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213210198
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213210198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, Bratislava, zastúpeného: HMG &
PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: Q. J., B.. XX. C. XXXX, bytom U.
XXX/XX, J. Š., o 2.035,34 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 2.035,34 € z titulu istiny po splatnosti, 18,4 % ročného úroku z 792,74 € od 2.
augusta 2012, 9 % ročného úroku z omeškania z 2.035,34 € od 22. decembra 2010 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 21. mája 2013 (neskôr upravenou následnými podaniami) domáhal
voči žalovanej zaplatenia 2.035,34 €, riadneho úroku 18,4 % ročne z istiny 792,74 € od 2. augusta 2012

do zaplatenia a úroku z omeškania 9 % ročne z istiny 2.035,34 € od 22. decembra 2010 do zaplatenia.
V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela 12. októbra 2006
so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver 30.000 býv. Sk. Žalovaná sa zaviazala splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami, čo však
nesplnila. Slovenská sporiteľňa, a.s., 21. decembra 2010 postúpila na žalobcu svoje nároky zo zmluvy v
tejto výške. Po postúpení došlo ešte k úhrade sumy 850 €, ktoré žalobca započítal na úroky z omeškania
a úroky (zmluvné). V dôsledku toho sa domáhal zaplatenia „istiny po splatnosti“ v sume 2.035,34 €, ktorá

podľa neho zahŕňala „čistú istinu“ 792,74 €, riadne úroky v sume 1.071,35 € a poplatky v sume 171,25
€, a ďalších súm uvedených vo výroku.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili. Žalobca sa
ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, žalovaná, ktorej bolo predvolanie doručené podľa

§ 46 ods. 2 poslednej vety O. s. p., sa nedostavila (dostavila sa až na vyhlásenie rozsudku, kedy uviedla,
že k veci nechce nič uviesť, v dôsledku čoho súd nepovažoval za potrebné pojednávanie opakovať).
Súd preto pojednávanie vykonal v neprítomnosti oboch účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom súd
vykonal dokazovanie listinami (zmluva o splátkovom úvere č. 0192644993 z 12. októbra 2006, výpis z
úverového účtu, oznámenie o postúpení pohľadávky z 28. decembra 2010, výňatkom zo sadzobníka
poplatkov) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s.
p.) zistil tento

skutkový stav:4. a) Žalovaná ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, ako veriteľ, ktorý je bankou
podnikajúcou na základe bankového povolenia, uzatvorili 12. októbra 2006 „zmluvu o splátkovom úvere“
označenú č. XXXXXXXXXX, v ktorej čl. I sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 30.000

býv. Sk. Úver mal byť úročený pevnou sadzbou 18,4 % ročne, úroky mali byť splatné mesačne, za jeho
správu bol dohodnutý poplatok 60 Sk mesačne a dlžník ho mal splácať v 59 pravidelných mesačných
splátkach po 846 Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 20. septembra 2011. V čl. II ods.
2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú „VOP, Úverové podmienky, Sadzobník
a podmienky určené Zverejnením“, pričom za VOP sa považujú „Všeobecné obchodné podmienky

vydané... s účinnosťou od 1. 8. 2002“. Existencia žiadnych z uvedených obchodných podmienok však
žalobcom preukázaná nebola.

b) Na základe zmluvy bola žalovanej 12. októbra 2006 pripísaná v prospech jej účtu č. 0192644993
suma 30.000 Sk a následne došlo na účte k týmto pohybom (ktoré sú na účely tohto konania relevantné):
Dátum Druh pohybu Suma

31.10.2006 zúčtovanie riadneho úroku -306,70 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
20.11.2006 splátka 846,-- Sk
30.11.2006 zúčtovanie riadneho úroku -460,90 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk

20.12.2006 splátka 846,-- Sk
31.12.2006 zúčtovanie riadneho úroku -470,90 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
22.1.2007 splátka 846,-- Sk
predpis úroku z omeškania -1,30 Sk

31.1.2007 zúčtovanie riadneho úroku -466,70 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
26.2.2007 splátka 846,-- Sk
predpis úroku z omeškania -3,80 Sk
28.2.2007 zúčtovanie riadneho úroku -419,60 Sk

zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
20.3.2007 Splátka 64,20 Sk
31.3.2007 zúčtovanie riadneho úroku -459,90 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
predpis úroku z omeškania -6,90 Sk

30.4.2007 zúčtovanie riadneho úroku -455,60 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
predpis úroku z omeškania -24,10 Sk
11.5.2007 Splátka 1.627,80 Sk
predpis úroku z omeškania -12,-- Sk

20.5.2007 Splátka 846,-- Sk
31.5.2007 zúčtovanie riadneho úroku -464,50 Sk
zúčtovanie poplatku za správu -60,-- Sk
20.6.2007 Splátka 358,30 Sk

Po 20. júni 2007 už žalovaná až do roku 2011 nezaplatila žiadne splátky. Nebolo však dokázané, kedy
a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s., uplatnila
svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.

c) Listom z 28. decembra 2010, doručeným žalovanej 7. februára 2011, jej Slovenská sporiteľňa, a.s.,

oznámila, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy (identifikovanú ako „41704 - Spotrebné úvery na
čokoľvek, číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX“) „vo výške 2 282,18 € s príslušenstvom“ postúpila na
žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenie v bode 4 písm. a) je v podstate len reprodukciou listín. Žalobca napriek svojmu
dôkaznému bremenu nepredložil súdu všeobecné obchodné podmienky, ani iné podmienky, na ktorézmluvaoúvereodkazovala.Akvšakžalobcachcelztýchtopodmienokodvodzovaťpresebaurčitépráva
(napr. právo na určitý spôsob započítania plnení, určité poplatky alebo sankcie), bolo jeho povinnosťou
navrhnúť ich súdu ako dôkaz. Tým, že tak neurobil, musel súd vychádzať z toho, že nebolo dokázané,

aký ich obsah sa stal súčasťou zmluvy o úvere z 12. októbra 2006.

b) Prehľad pohybov na úverovom účte vyplýva z výpisu z neho. Je pravdou, že z obsahu tohto výpisu
vyplývajú, že v určitých dátumoch boli zaúčtované položky označené ako „prvá upomienka“, „druhá
upomienka“ a „tretia upomienka“, no žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy na dokázanie existencie,

formy a obsahu týchto upomienok. Samotné zaúčtovanie poplatku za takéto upomienky môže byť
nanajvýš indíciou, že žalovaná mohla byť upomenutá, no nedokazujú omnoho podstatnejšiu skutočnosť,
ktorou je forma a obsah týchto upomienok.
Zo žiadneho z predložených dôkazov napokon nevyplýva, kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s., alebo
žalobca vyzvali žalovanú na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Z výpisu z účtu
totiž vyplýva, že až do postúpenia pohľadávky na žalobcu boli pravidelne v mesačných intervaloch

zúčtúvané úroky a poplatky za správu úveru, a až okamihom postúpenia je zaúčtovaný „odpis istiny“. Za
zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho
nie je zrejmý žiaden takto interpretovateľný prejav vôle Slovenskej sporiteľne, a.s.
V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie

uvedených listín (obchodných podmienok, listov a pod.) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu
žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobkyňa opiera svoje
uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobkyňa
si pritom musela byť vedomá, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu
legitimáciu postupníka pohľadávky, ktorej pôvodným veriteľom bola banka. Zároveň sa mohla dostaviť

na pojednávanie, kde by ju samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods.
2 O. s. p.); ak tak žalobkyňa neurobila, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

c) Skutkové zistenie v bode 4 písm. c) je tiež zrejmé z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky z 28.
decembra 2010. Súd v tomto smere nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie ešte aj obsahom

zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámenie
veriteľa (postupcu) o postúpení bez ďalšieho legitimizuje postupníka na uplatňovanie pohľadávky voči
dlžníkovi, bez ohľadu na obsahu zmluvy medzi postupcom a postupníkom (to všetko samozrejme len
za predpokladu, že postúpenie je právne účinné, pozri ďalej). Ak v konaní bolo preukázané oznámenie
postupcu, je dôkaz zmluvou o postúpení nadbytočný. Preto súd tento dôkaz uznesením z 13. novembra

2014 (vyhláseným na pojednávaní) zamietol.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Slovenskou

sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

7. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 12. októbru 2006), ako aj obsiahle

bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-
postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.8. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (v
znení účinnom k 12. októbru 2006), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 21. decembru
2010) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých podmienok. V zmysle

citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol
ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka
pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom
a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho

oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle
§526Obč.zák.nemávočidlžníkovižiadneúčinky.Dlžníktedaniejepovinnýplniťpostupníkovibeztoho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so
závermi judikátu R 46/2009. Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie
podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho,

I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná
pasáž však v uvedenom judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

9. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho

vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

10. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť

pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená naňho (21. decembra 2010), boli tieto
podmienkypostúpeniasplnené.Možnosícepovažovaťzadokázanúpožiadavku90dňovéhoomeškania,
keďže žalovaná poslednú splátku splatila 20. júna 2007 (teda viac než 3 roky pred dátumom postúpenia),
nebolo však dokázané, že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 12.
októbra 2006. Ako už bolo uvedené, za takýto dôkaz nemožno považovať jednostranné zaúčtovanie

položky „upomienka“ na ťarchu úverového účtu žalovanej zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., keďže
takéto zaúčtovanie nedokazuje formu (písomnú!) ani obsah údajnej „upomienky“. Rovnako nemožno
za dôkaz ich splnenia považovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich splnení
obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok z 21. decembra 2010.

11.Žalobcataknedokázal,žepohľadávkavočižalovanejbolavčasejejpostúpenianažalobcuspôsobilá
na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za
dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať
pred súdom. Vzhľadom na to musela byť jeho žalobca pre nedostatok aktívnej legitimácie (teda jej
nedokázanie) zamietnutá.

12. Nad rámec uvedeného však súd uvádza, že nie je preukázaná ani dôvodnosť uplatnenej pohľadávky
v takej výške, v akej ju žalobca uplatnil. V tejto súvislosti je osobitne nejasné účtovanie a počítanie
príslušenstva pohľadávky. Z čl. I zmluvy o úvere totiž vyplýva, že úroky majú byť splatné ku koncu
mesiaca, zároveň je však zrejmé, že dlžník má celú pohľadávku (teda vrátane úrokov) splácať v 59

mesačných splátkach po 846 Sk, ktoré sú splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Už na tomto mieste
tak nie je zrejmé, či splátkami 846 Sk sa amortizuje len istina a úroky sa majú splácať osobitne, vždy na
koncimesiaca,alebočisúčasťousplátky846Skjeajsplátkaúrokovvyčíslenýchkukoncubezprostredne
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Zmluva ďalej nič nehovorí o splatnosti poplatku za správuúveru. Nie je ani zrejmé, či uvedené otázky riešia všeobecné obchodné podmienky alebo úverové
podmienky, keďže ich existencia nebola dokázaná (bod 4 písm. b/ a bod 5 písm. b/ tohto rozsudku).
Z výpisu z úverového účtu tiež nie je jasné, ako sa vlastne počítajú úroky pri ročnej úrokovej sadzbe

18,4 %. Podľa výpisu z účtu boli napr. k 31. októbru 2006 zaúčtované úroky v sume 306,70 Sk.
Správne vypočítané reálne úroky by však za uvedené obdobie 20 dní mali predstavovať sumu 302,47
Sk [=(20/365)*0,184*30.000]. V prípade ďalších položiek (úroky v ďalších mesiacoch) je už takmer
úplne nemožné vystopovať, aké veličiny vstupujú do základu pre výpočet úrokov (najmä ku ktorému
dňu sa zníži úročená istina, či sa nesplatený poplatok za správu úverov stáva jej súčasťou alebo nie,

apod.), a naopak, ako a kedy sa zohľadňujú jednotlivé splátky. K žalobcom tvrdenému judikátu českého
Najvyššiehosúdu„Rc15/2001“,zktoréhomáúdajnevyplývať,žeúroksastávasúčasťouistiny,považuje
súd za potrebné uviesť, že takýto judikát s takýmto obsahom neexistuje. Naopak, v judikáte Rc 5/2006
český Najvyšší súd výslovne uviedol, že takáto úprava (úročenie splatných úrokov ako súčasti istiny)
musí vyplývať zo zmluvy. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti pripustil jedine priznanie úrokov z omeškania
zo splatných úrokov (porov. 4 Obo 143/98, Zo súdnej praxe 4/2000). V neposlednom rade by sa súd, ak

bychcelžalobcuvecneprejednať,muselzaoberaťpremlčanímsplátokúverusplatnýchdo20.mája2009
(4 roky pred podaním žaloby na súd). Vzhľadom na dôvod zamietnutia by však podrobnejšie zaoberanie
sa týmito otázkami nebolo v tejto fáze konania hospodárne.

13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,

preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Žalovaná zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.