Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/230/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110224637
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110224637.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľky: L. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. č. 5, XXX XX Nitra, zast.: Advokátska kancelária, JUDr. Andrej Gara, advokát,
Prievozská č. 2/B, Apollo Business Center, Blok B, 821 09 Bratislava proti odporcom: 1. Daniel Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX/X, N., 2. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/X, N., 3. D. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, N., zast. Advokátska kancelária, JUDr. Martin Strážnický, advokát,
so sídlom Kempelenova č. 728/15, Bratislava, o určenie pohľadávky navrhovateľky proti majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že suma vo výške 27.384,98.-eur predstavuje pohľadávku navrhovateľky proti majetku

patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a nebohého F.. H. Z..
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd konanie nad sumu vo výške 87.841.-eur, ktorá predstavuje pohľadávku navrhovateľky proti majetku
patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a nebohého F.. H. Z. zastavuje.
O trovách konania, trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom dňa 23.9.2010 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala
určenia pohľadávky navrhovateľky proti majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Svoj návrh
odôvodnila tým, že dňa 1.5.1993 uzavrela manželstvo s F.. H. Z., s otcom odporcov v l. až v 3. rade. Jej

manžel zomrel dňa 16.2.2008. Po nebohom manželovi prebieha dedičské konanie, nedošlo k dohode
pred súdnou komisárkou M.. R. M., nakoľko sa domáhala uplatnenia pohľadávky, ktorá jej vznikla titulom
vloženia svojho osobného oddeleného majetku do spoločného majetku manželov. Žiadala, aby súd určil,
žesumavovýške142.733.-eurpredstavujepohľadávkunavrhovateľkyprotimajetkupatriacemudoBSM
L. Z. a nebohého F.. H. Z. z titulu investícií vlastných finančných prostriedkov.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada iba spravodlivosť, nemá žiadne peniaze, predala dom,
ktorý mala ešte s prvým manželom za kúpnu cenu 4.300.000.-Sk a v ten istý deň kúpila byt s nebohým

pánom Z. za kúpnu cenu 1.750.000.-Sk. Predávajúcim ešte neoficiálne vyplatila sumu 300.000.-Sk.
Transakcie prebehli v jeden deň s tým, že kúpna cena sa platila výlučne z jej finančných prostriedkov,
ktoré získala predajom domu, zaplatila sumu 136.000.-Sk ako daň z predaja, a suma 250.000.-Sk išla
na jej účet do sporiteľne a 250.000.-Sk na účet do VÚB na jej nebohého manžela. Iný majetok nemala,
jej nebohý manžel nemal žiaden majetok, do rodinného domu neboli investované žiadne finančné
prostriedky jej nebohého manžela.. V roku 1993 išiel jej neb. manžel do dôchodku a mal dôchodok vo
výške 2.370.-Sk. Časť finančných prostriedkov vo výške 1.626.-eur bola použitá na rekonštrukciu a na

nákup iných hnuteľných vecí.
Právny zástupca navrhovateľky zotrval na návrhu, navrhovateľka svoj rodinný dom zamenila za byt.
Finančnéprostriedky,ktorézískalapredajomdomu,hneďvtendeňpoužilanakúpubytu,zatietopeniaze
bola vykonaná rekonštrukcia bytu.Právny zástupca odporcov v l. až v 3. rade uviedol, že navrhuje, aby súd návrh zamietol. Nárok
navrhovateľky nie je dostatočne preukázateľný, nie je preukázané, že finančné prostriedky, ktoré
navrhovateľka získala za predaj domu investovala a na ktoré konkrétne veci boli použité. Navrhovateľka

nepreukázala plnenia, na ktoré sa odvolávala.
Odporca v l. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí, navrhovateľka im bránila v styku s ich otcom, za
ktorým bol v roku 2007 a nahral sa s ním rozhovor. Rodinný dom, ktorý patril navrhovateľke a v ktorom
bývali až do jeho predaja zveľadil jeho otec o 1.000.000.-Sk .
Odporkyňa v 2 rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nesúhlasí s tým, že by jej otec bol nemajetný, otec

pomáhal navrhovateľke a jej prvému manželovi pri stavbe rodinného domu. Keď zomrel prvý manžel
navrhovateľky, nebohý otec tento dom zveľaďoval, pracoval na
ňom, hoci navrhovateľka vedela, že otec mal tri deti, zatajila ich v dedičskom konaní. Otec mal príjem,
vedel si zarobiť.
Odporkyňa v 3. rade uviedla, že je veľmi nerada, že sa ocitli v tejto situácii. Od roku 1985 je v zahraničí,
na 100 % môže povedať, že ich nebohý otec si vedel na seba zarobiť, netrpeli nedostatkom. Nemohla

prísť ani na pohreb, pretože navrhovateľka im to oznámila v deň pred pohrebom.
Svedok H. S. uviedol, že sa zaoberá realitnou činnosťou, ich spoločnosť asi pred 8 rokmi zabezpečovala
predaj nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. M. iba s pani navrhovateľkou
ako výlučnou vlastníčkou, ktorej bola vyplatená kúpna cena asi 4.000.000.-Sk.Pri podpise kúpnej zmluvy
v realitnej kancelárii bol prítomný aj pán Szilva, nevie sa však vyjadriť v akom vzťahu bol s pani Z., avšak

v nehnuteľnosti spolu bývali. Hľadali si náhradné bývanie, našli si aj 3-ibzový družstevný byt. Družstevné
byty sa predávali neoficiálne asi za 1.300.000.-Sk, takáto kúpna cena bola vyplatená v plnej výške
pani Z.. Pri prevode členských práv a povinností bola nehnuteľnosť prevedená na pani Z.. Finančné
prostriedky titulom kúpnej ceny prevzala pani Z..
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedka, doplnil dokazovanie oboznámením sa s

príjmovými pokladničnými dokladmi, znaleckým posudkom číslo 17/2009, s vyčíslením pohrebnej služby
D., Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 27.2.2004, Kúpnou zmluvou zo zrušením
vecného bremena zo dňa 24.2.2004, Zmluvou o uzatvorení budúcej dohody o prevode členských práv
zo dňa 11.2.2004, rozhodnutím D 918/91-17, zo dňa 10.6.1991, Zmluvou o prevode členských práv
a povinností zo dňa 27.2.2004, faktúrami, správou so SP, s potvrdením o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch, prepisom nahrávky, úradným záznamom zo dňa 27.2.2012, správou so
Slovenskej sporiteľne, výpisom z účtu z S. so Slovenskej sporiteľne, z oznámením z UniCredit Bank,
spisom XXD XXX/XX, a zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa 1.5.1993 uzatvorila navrhovateľka manželstvo s F.. H. Z., s otcom odporcov v l. až v 3. rade, pričom
jej manžel F.. H. Z. zomrel dňa 16.2.2008. Na Okresnom súde D. prebieha konanie pod sp. zn. XXD

XXX/XXXX po nebohom F.. Z.. Konanie nie je právoplatne skončené. Zo zápisnice zo dňa 24.8.2010
spísanej na notárskom úrade M.. R. M. vyplýva, že pojednávanie bolo odročené, nakoľko právnemu
zástupcovi dedičky L. Z. bola určená lehota 60 dní na podanie žaloby na Okresnom súde D. v zmysle
ustanovenia § 175l ods. 2 OSP a ust. § 175k ods. 3 OSP, že finančné prostriedky pozostalej manželky
poručiteľa celkom vo výške 73.396.-eur tvoria pasíva BSM poručiteľa a pozostalej manželky.

Navrhovateľka bola pred uzatvorením manželstva s F.. H. Z. výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. D., vedených na LV číslo 2625 a to parc. č . 5761 zast. plochy a nádvoria o
výmere 196 m2 a parc. č. 5761 záhrada o výmere 608 m2 a rodinného domu súp. číslo 116, pričom tieto
nehnuteľnosti nadobudla v ?-ici na základe dedičského rozhodnutia D XXX/XX-XX, zo dňa 10.6.1991,
v dedičskom konaní vedenom po jej prvom manželovi M.. L. O..

Dňa 24.2.2004 bola uzatvorená medzi predávajúcou L. Z., oprávneným z vecného bremena F.. H. Z. a
kupujúcim O.. A. U. a L.. M. U. Kúpna zmluva zo zrušením vecného bremena ohľadne nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. D., vedných na LV číslo 2625 ako parc. č . XXXX zast. plochy a nádvoria
o výmere 196 mX spolu s rodinným domom súp. číslo XXX, ktorý je na tejto parcele postavený a parc.
č. 5762 záhrady o výmere 608 m2 a to bod B jedna v celosti. Hodnota kupovaných nehnuteľností bola

stanovená sumou 4.621.000.-Sk, pričom dohodnutá kúpna cena je 4.300.000.-Sk.Suma 4.250.000.-Sk
bola vyplatená ihneď pri podpise kúpnej zmluvy, zvyšok 50.000.-Sk vyplatí RK F. predávajúcej ihneď,
keď predávajúca uvoľní domovú nehnuteľnosť na dohodnutý termín.
Dňa 11.2.2004 bola medzi budúcim prevodcom L.. O. R., jej manželom a budúcim nadobúdateľom H.
Z. a manželkou L. Z. uzatvorená Zmluva o uzatvorení budúcej dohody o prevode členských práv s tým,

že za prevod bude zaplatená suma vo výške 1.650.000.-Sk ,suma 50.000.-Sk bola vyplatená k rukám
budúceho prevodcu ako finančná záloha. Zároveň bola dňa 27.2.2004 uzatvorená nájomná zmluva
o prenechaní družstevného bytu na Hlbokej 5, členovi družstva F.. H. Z. a jeho manželke L. Z.. Dňa
27.2.2004 bol uzatvorený Dodatok k dohode o prevode členských práv a povinností, predmetom ktoréhobola realizácia Dohody o prevode členských práv a povinností v súvislosti s nájmom družstevného bytu,
nachádzajúceho sa v D., C. X.Suma 1.650.000 Sk bude poskytnutá prevodom na účet manželom
Zelkovím, znížená o 50.000 Sk, ktorá už bola vyplatená.

Dňa 27.10.2004 bola uzatvorená medzi OSBD D. a navrhovateľkou a jej nebohým manželom ako
členmi družstva Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu nachádzajúceho sa v D., na ul. C. X/
XX, číslo súpisné 61. Vklad bol povolený dňa 1.4.2005.Tejto zmluve predchádzala Zmluva o prevode
členských práv a povinností zo dňa 27.2.2004 týkajúca sa bytu v D., na C. X,uzatvorená medzi manželmi
Zelkovými a manželmi Z..

Z výpisu z účtu VÚB, ktorý patril F.. H. Z. vyplýva, že na účte č.2105913091/0200 ku dňu 7.7.2006 bola
na účte suma vo výške 250.000.-Sk, stav účtu k 29.12.2006 bol 0.-Sk Na účte č.2112990191/0200,ktorý
patril F.. H. Z. bola k 28.7.2006 suma 251.000Sk, k 29.12.2006 bola na predmetnom účte suma
251.000Sk. Navrhovateľka mala na účte k 7.7.2006 sumu 251 000 Sk a k 29.12.2006 bol stav účtu
navrhovateľky totožný. Navrhovateľka dňa 24.2.2004 vložila na svoj účet v UniCreditBank 1.000.000Sk.
Následne bol uskutočnený interný prevod, dňa 27.4.2004 bol uskutočnený výber 402 300 Sk.

Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 150 Obč. zák., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 175 l ods. 1 OSP, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento
majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. 18)

Podľa § 175 l ods. 2 OSP, majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým
manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode,
vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti,
ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3.
Podľa § 175 l ods. 3 OSP, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo

rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku
poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo
patrí pozostalému manželovi.
Podľa § 175 l ods. 4 OSP, ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

Podľa § 175 l ods. 5 OSP, podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ
bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak
než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho
vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je právny vzťah, ktorý je nerozlučne spätý s existenciu

manželstva. Zánikom manželstva, smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením
za mŕtveho zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V prípade úmrtia jedného z manželov sa
predmetom dedičstva stáva len časť ich spoločného majetku. Majetok, ktorí manželia nadobudli počas
manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Keď jeden z manželov zomrie, musí sa na začiatku dedičského konania urobiť vysporiadanie BSM.

V zmysle vyššie citovaných zák. ust. súčasťou konania o dedičstve je aj proces vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva medzi poručiteľmi a pozostalým manželom. Predpokladom
vyporiadania je potom existencia majetku a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo
konanie o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. V rámci vyporiadania sa musí
prihliadnuť na to, čo bolo so spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého s

manželov. Manžel, ktorý vynaložil
na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom je oprávnený požadovať, aby
mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho vylúčeného vlastníctva.Právny zástupca navrhovateľa vzal návrh v časti nad sumu 87.841.-eur späť a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Právny zástupcov odporcov v l. až v 3. rade súhlasil so späťvzatím návrhu.
Súd postupoval podľa § 96 ods.1,3 OSP a konanie v časti nad sumu 87 841.-eur, ktorá predstavuje

pohľadávku navrhovateľky proti majetku patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky
a nebohého F.. H. Z. zastavil.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že ak sa súd nestotožnil s právnym názorom, ktorý bol
prezentovaný v návrhu ,žiadal, aby súd rozšíril žalobný návrh o tzv. eventuálny petit, aby súd určil, že
suma vo výške 43.920,50.-eur predstavuje pohľadávku navrhovateľky L. Z. voči majetku patriacemu do

dedičstva po poručiteľovi F.. H. Z..
Uplatnenie eventuálneho petitu prichádza do úvahy v súvislosti s možnosťou plnenia konkrétneho
odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi a nie v prípade, keď sa posudzuje oprávnenosť nároku navrhovateľa
vo vzťahu k ním označením účastníkom konania na strane odporcov. Pokiaľ ide o petit eventuálny
jeho použitie je aktuálne vtedy, ak nastane situácia, kedy navrhovateľ žiada, aby odporca plnil nejaké
konkrétne plnenie, ktorému prekáža určitá skutočnosť, ktorá toto plnenie znemožňuje. Vtedy prichádza

doúvahyinéeventuálneplnenie,ktoréjedruhoučasťoueventuálnehopetituaprichádzadoúvahyvtedy,
keď nastane nemožnosť primárneho plnenia. Súd mal za to, že návrh na rozhodnutie o zmene návrhu
v zmysle § 95 OSP nespĺňal požiadavku eventuálneho petitu a preto súd zmenu návrhu nepripustil.
Navrhovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že suma vo výške
87.841.-eur predstavuje pohľadávku navrhovateľky proti majetku patriacemu do BSM z dôvodu, že

navrhovateľka mala použiť v takejto výške výlučne svoje vlastné finančné prostriedky. Po späťvzatí
návrhu súd mal za to, že predmetná suma bola predmetom konania, keďže súd zmenu petitu návrhu
nepripustil. Súd v danej veci mal za to, že navrhovateľka na predmetnom určení preukázala naliehavý
právny záujem s poukazom na § 80 OSP i s poukazom na zápisnicu spísanú na notárskom úrade JUDr.
R. M. zo dňa 24.8.2010, keď navrhovateľka bola odkázaná na podanie predmetného návrhu. Zároveň

súd mal za to, že odporcovia v l. až v 3. rade boli pasívne legitimovaní v danej veci s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia, nakoľko sú právni nástupcovia po nebohom F.. H. Z. a majetok
poručiteľa v BSM je majetkom patriacim do dedičstva.
Pohľadávkou navrhovateľky mala byť suma vo výške 59.725.-eur, titulom zaplatenej kúpnej ceny, v ?-
ici, proti majetku patriacemu do BSM. Súd mal za to, že v tejto časti bol návrh dôvodne podaný, ale

iba v sume vo výške 27.384,98.-eur, čo predstavuje ?-icu zo zaplatenej kúpnej ceny 54.769,97.-eur. Je
vysoko pravdepodobné, že keďže kúpa bytu spadá do časového obdobia, keď navrhovateľka predala
rodinný dom, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, na kúpu bytu v D., na C. 5, ktorý bol kúpený za trvania
manželstva s neb.
H. Z. boli použité výlučne finančné prostriedky navrhovateľky, ktoré získala predajom rodinného domu

a to v sume 54 769,97.-eur. Súd poukazuje na to, že predmetom dedenia je iba podiel vo výške ?-ici
pripadajúci na nebohého manžela navrhovateľky. Nebolo preukázané, že by navrhovateľka a nebohý
RSDr. H. Z. mali ku dňu prevodu bytu spoločné úspory, z ktorých by bola vyplatená kúpna cena za
byt, resp., iným spôsobom by bola nehnuteľnosť zhodnotená, príp. z výlučne finančných prostriedkov
patriacich nebohému H. Z.. Súd pri určení predmetnej výšky vychádzal z uzatvorenej Zmluvy o uzavretí

budúcejhodnotyprevodečlenskýchpráv,zDodatkukzmluveakoispoukazomnavýpoveďsvedkaH.S.
je zrejmé, že z výlučne finančných prostriedok navrhovateľky bola vyplatená kúpna cena bytu i manželia
R. potvrdili, že kúpna cena bytu im bola vyplatená. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka
mala budúcim prevodcom zaplatiť ešte sumu 300.000.-Sk naviac, tak ako tvrdila.
Vlastné finančné prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu bytu vo výške 1.616,02.-eur na nákup

materiálu, zariadenia. Boli predložené pokladničné doklady, dodacie listy. Súd však mal za to, že
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nad všetky pochybnosti nepreukázala, že na rekonštrukciu
bytu, nákup materiálu, boli použité výlučne jej vlastné finančné prostriedky. O tejto skutočnosti nesvedčia
ani príjmové a pokladničné doklady, ktoré boli predložené, nakoľko ako odberateľ je dokonca uvedená
iná osoba.

Navrhovateľka tvrdila, že sumu 4580.-eur zaplatila titulom dane a to z vlastných finančných prostriedkov,
súd má za to, že bolo zákonnou povinnosťou navrhovateľky odviesť daň z predaja nehnuteľností ako
povinnej osoby. Skutočnosť, že predmetnú sumu uhradila vôbec žiadnym spôsobom ani nepreukázala.
Navrhovateľka mala vložiť na účet jej nebohého manžela výlučne jej vlastné finančné prostriedky 8271.-
eur.Súdvšakmázato,ženavrhovateľkanadvšetkypochybnostinepreukázala,žeišloovýlučnevlastné

finančnéprostriedkynavrhovateľky,ktorézískalapredajomdomu.Zdedičskéhospisu(čl.11)vyplýva,že
kudňu22.4.2008bolnaúčtezostatok9.177.-Sk,tedakudňusmrtinebohéhoRSDr.H.Z.sanaúčtečíslo
2112990919/0200 nenachádzali finančné prostriedky vo výške tak ako bolo tvrdené navrhovateľkou.
Zároveň sa domáhala, že výlučne vlastné finančné prostriedky mali byť vložené do podielových listovVÚB V. O., správ. spol. a.s., vo výške 854.-eur, ako vyplýva z podania S. V. O., správ. spol. a.s., zo
dňa 30.5.2008 založené v dedičskom spise ( čl. 22) bola dňa 18.2.2008 urobená transakcia - vyplatenie
všetkých podielových listov na základe dispozičného práva navrhovateľke, nakoľko spoločnosť nebola

informovaná o smrti ich klienta. Z týchto dôvodov preto súd nepovažoval návrh ani v tejto časti za
dôvodne podaný. Navrhovateľka pri uplatnení týchto nárokov vôbec nepreukázala, že boli použité tie
isté finančné prostriedky, ktoré získala predajom domu.
Súd návrh nad sumu 27.384,98.-eur ako bezdôvodne podaný zamietol, nakoľko navrhovateľka v konaní
neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno a vôbec nepreukázala výšku, ktorú žiadala určiť nad sumu

27.384,98.-eur je jej pohľadávkou proti majetku patriacemu do BSM.
O trovách konania, trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
s poukazom na § 151 ods.3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.