Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Smolko

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113222049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113222049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: I & R

KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865
265, Bratislava, správca úpadcu Fima möbel, s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 36 234 613 proti žalovanému: Ing. Mgr. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca
úpadcu Mária Fitosová, narodená 10.5.1960, bytom Vydrany 470, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že pohľadávka veriteľa Fima möbel s.r.o. prihlásená prihláškou vo výške 418.848,98 eur v
konkurznom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/17/2013 vedenom voči úpadcovi G., zapísaná
v zozname pohľadávok pod č. 7/123, je v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky

a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.8.2013 domáhal určenia, že pohľadávka veriteľa Fima
möbel, s.r.o. vo výške 418.848,98 eur prihlásená v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi G.
je v celom rozsahu zistená, čo do prihláseného právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a poradia
uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca prihlásil u právneho
predchodcu žalovaného JUDr. Tibor Timár ako predchádzajúceho konkurzného správcu úpadcu G.

W., narodená XX.XX.XXXX, prihláškou svoju nezabezpečenú pohľadávku vo výške 418.848,98 eur
vyplývajúcu z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2008. Správca prihlásenú pohľadávku poprel.
Dôvodom popretia bolo tvrdenie správcu, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a
ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na
základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným,
najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na § 397 v spojení s §261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Žalobca so zisteniami správcu a s jeho dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky nesúhlasí a namieta,

že správca nesprávne posúdil zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného, keďže v tomto prípade sa nejednalo
o nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka, v súlade s uvádzaným ustanovením §59a ods.
1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny
titul nadobudnutia majetku spoločnosťou od jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov
spoločníkovi spoločnosťou. Vzhľadom na to, že splatnosť pôžičky bola určená v čl. II bode 1 zmluvy o
pôžičke ako termín „do 31.12.2015“ pohľadávku premlčaná nie je.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.4.2014 (č.l. 23 spisu) uviedol, že dňa
5.8.2013 tunajší súd rozhodol o výmene správcu úpadcu Mária Fitosová a za nového správcu bol
ustanovený žalovaný. K dôvodom popretia zo strany predchádzajúceho správcu žalovaný uviedol, že sa
vyjadrovať nebude a uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponechal na posúdeniesúdu. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na § 9 ods. 1, § 95 ods. 2 a § 95 ods. 3 ZoKR a ďalej
uviedol, že žalobca ako veriteľ úpadcu G. si prihlásil do konkurzného konania pohľadávku titulom zmluvy
zo dňa 31.7.2008 uzatvorenej medzi veriteľom Fima möbel s.r.o. konajúcim G., konateľkou a dlžníkom

G. FIMA-MOBEl. Zároveň z výpisu obchodného registra vyplýva, že spoločníkom FIMA-MOBEL s.r.o.
s podielom viac ako 5 % je Q., ktorý je osoba blízka úpadcovi G. (je manželom úpadcu). Z vyššie
citovaných zákonných ustanovení má žalovaný za to, že táto zmluva o úvere bola uzavretá medzi
spriaznenými osobami, nakoľko ide o spriaznené osoby v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, uspokojí
sa prihlásená pohľadávka žalobcu ako podriadená pohľadávka. Uvedené nie je dotknuté skutočnosťou,

že predchádzajúci správca nepoprel prihlásenú pohľadávku čo do popretia. „Podriadenosť pohľadávky“
nastalaexlege.Zuvedenéhodôvodusažalovanýnestotožňujesožalobou,abysúdurčil,žepohľadávka
je v celom rozsahu zistená aj čo do poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Zároveň žalovaný
v závere poukázal na to, že žalobca nepreukázal skutočné poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy o
pôžičke veriteľ pôžičku dlžníkovi poskytol formou bezhotovostného prevodu na peňažný účet dlžníka
dňom podpísanie tejto zmluvy jej obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepredložil doklad o splnení

podmienok poskytnutia pôžičky na strane veriteľa z ktorého by bolo zrejmé, poskytnutie predmetnej
pôžičky (t.j. výpis z bankového účtu žalobcu“). Nakoľko žalovaný nemá k dispozícii účtovníctvo úpadcu,
žalovaný sa nevie vyjadriť či sa predmetná pôžička nachádza v účtovníctve úpadcu. Žalobca je však
povinný viesť účtovníctvo, z ktorého dôvodu je potrebné preskúmať účtovníctvo žalobcu, t.j. či v danom
období žalobca pôžičku poskytnutú úpadcovi, riadne viedol vo svojom účtovníctve. Nakoľko však

žalobca žiaden takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil, má žalovaný za to, že pohľadávka žalobcu je
nepreukázaná.

Žalobcavosvojompísomnomvyjadrenízodňa2.6.2014uviedol,žeuznesenímOkresnéhosúduTrnava,
sp. zn. 25K/17/2013, zo dňa 15.04.2013, uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 77/2013 dňa

22.04.2013, súd vyhlásil konkurz na majetok G. W. a ustanovil správcu JUDr. Tibor Timár. Žalobca v
zastúpení správkyňou JUDr. Jarmilou Špačkovou prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu
- G. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 06.06.2013 o. i. pohľadávku pod č. 123
v celkovej výške 418.848,98 eur. Ako právny dôvod bolo uvedené „Zmluva o pôžičke zo dňa 31.07.2008“
a k prihláške bola doložená fotokópia predmetnej zmluvy. Predchádzajúci správca úpadcu zapísal

prihlásenú pohľadávku do zoznamu pohľadávok pod č. 7/123 a o zapísaní prihlásenej pohľadávky
upovedomil JUDr. Špačkovú ako správcu spoločnosti Fima möbel, s.r.o.. Predchádzajúci správca listom
zo dňa 09.07.2013 ďalej oznámil oznámil, že prihlásenú pohľadávku popiera v nasledovnom znení:
- Dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky: Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. §
59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na

základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným,
najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka; Deň popretia: 06.07.2013;
- Časť pohľadávky: Istina; Popretá suma: 418.848,98 EUR; Dôvod popretia sumy: totožný ako v prípade
právneho dôvodu pohľadávky; Deň popretia: 06.07.2013;

- Dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávky: -; Deň popretia: -.
Iný dôvod popretia právneho dôvodu predchádzajúci správca neuviedol a nepopieral ani prihlásené
poradie uspokojenia pohľadávky (E - iná pohľadávka). Predmetom tohto konania je určenie prihlásenej
pohľadávky, ktorá bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny.
Dôvody popretia predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky
na súd. Žalobca v žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú
pohľadávku, keďže dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentácia žalobcu je obsiahnutá v žalobe. Z uvedeného vyplýva, že predmetom tohto konania je

posúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a určenie, či sa
prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Ak by teda žalovaný chcel mať v tomto spore
úspech, mal by preukázať, že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku
sú skutočne dôvodmi zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však explicitne
vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že „K dôvodom popretia zo strany Predchádzajúceho správcu

sa Žalovaný vyjadrovať nebude; uvedený dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalovaný ponecháva
na posúdenie súdu.“, čím v podstate implicitne vyjadruje stanovisko, že nemá žiadne námietky proti
žalobe a sám sa nestotožňuje s argumentáciou predchádzajúceho správcu a ním uvedenými dôvodmi
popretia. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávkuza pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci
správa nepoprel prihlásené poradie (E), pretože v zmysle vyjadrenia žalovaného „podriadenosť
pohľadávkynastávaexlege“.Žalobcasastakýmtotvrdenímnestotožňuje.Predmetomtohtokonaniamá

byť výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku
sú skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nemá byť poskytnutie priestoru súčasnému
správcovi na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní by
súd mal žalobnému návrhu buď vyhovieť, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správcu pri popretí
prihlásenej pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietnuť, ak opodstatnenými sú. Ďalej

žalobca ku skutočnosti, či podriadenosť pohľadávky „nastáva“ alebo „nenastáva“ ex lege uviedol, že
za podriadenú pohľadávku sa považuje taká pohľadávka, ktorá spĺňa zákonné náležitosti podľa § 95
ods. 2 ZKR, pričom ZKR upravuje režim pohľadávok, ktoré sa považujú v zmysle zákona za podriadené
alebo ktoré sa ako podriadené uspokojujú (§ 95 ods. 3 ZRK). Toto ustanovenie je však nutné chápať
v širšom kontexte celého ZKR a nie účelovo vytrhávať jednotlivé ustanovenia z kontextu. Ustanovenia
ZKR ako celku je nutné chápať tak, že v konkurze sa uspokojujú iba tie pohľadávky, ktoré si veritelia

prihlásia. A to nie všetky prihlásené pohľadávky, ale len tie, ktoré sú správcom zistené, resp. ktoré súd
určil, a to v takom rozsahu, ktorý je zistený alebo v rozsahu, ktorý sa považuje za zistený na základe
zákonnej fikcie zistenia pohľadávky. Z uvedeného dôvodu, teda nie je správny názor žalovaného, že
pohľadávka sa uspokojuje ako podriadená, ak sa považuje za podriadenú, pretože najprv by si veriteľ
takúto pohľadávku do konkurzu musel prihlásiť a musela by byť v konkurze zistená, resp. určená ako

podriadená. Ak si teda veriteľ prihlásil poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie
nepoprel, považuje sa toto poradie ex lege za zistené a pohľadávka sa teda uspokojuje ako pohľadávka
s poradím E-iná pohľadávka a nie ako pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa
v tomto prípade pripustila argumentáciu žalovaného, že je irelevantné, či je zistené poradie D alebo
E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a rovnako by stratilo zmysel zákonné

oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie. Z uvedeného teda jasne vyplýva,
že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a ani uspokojovať ako podriadená,
keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel, a tým sa toto poradie považuje ex
lege za zistené a pohľadávka sa v konkurze musí uspokojovať ako pohľadávka s poradím E. Žalobca
ďalej uviedol, že v ZKR, konkrétne v § 32 ods. 3, je explicitne uvedená zákonná lehota na popretie

pohľadávok, v ktorej je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať prihlásené pohľadávky a
v prípade, že sú sporné, tieto poprieť a popretie v zmysle § 32 ods. 5 ZKR zdôvodniť. Lehota na popretie
prihlásenej pohľadávky v danom konkurze uplynula dňa 08.07.2013. V tejto lehote predchádzajúci
správca prihlásenú pohľadávku poprel a dôvody popretia zapísal do zoznamu pohľadávok a oznámil
veriteľovi. Žalovaný sa svojím vyjadrením k žalobe pokúša poprieť prihlásené poradie, ktoré sa v

zmysle zákonnej fikcie zistenia márnym uplynutím lehoty na popretie považuje za zistené, resp. snaží
sa konajúci súd zavádzať a podsúvať mu názor, že by mal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaný si v
konkurze neprihlásil poradie, aké si podľa názoru žalovaného mal prihlásiť. Žalobca sa odvoláva aj na
princíp právnej istoty, keďže správca svojím rozhodnutím o popretí alebo nepopretí pohľadávky závažne
ovplyvňuje právne postavenie veriteľa a dodatočné menenie alebo rozširovanie dôvodu alebo rozsahu

popretia je neprípustné. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok je poskytnúť
priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a umožniť mu/im v odôvodnených
prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote, táto možnosť im zanikne a
pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez možnosti dodatočne ju popierať
alebo rozširovať rozsah popretia. Predmetné tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení týkajúce

sa poradia prihlásenej pohľadávky je potrebné preto považovať z uvedených dôvodov za irelevantné a
účelovo zavádzajúce, s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný v záverečnej časti svojho vyjadrenia
tiežspochybňujeexistenciuprihlásenejpohľadávkyzdôvodu,žepodľajehonázoružalobcanepreukázal
vznik záväzku, keďže nepreukázal faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobca k tomu uviedol, že v
lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci správca z uvedeného dôvodu pohľadávku nepoprel, čo

jednoznačnenaznačuje,žejunepovažovalzaspornúztohtodôvodu.Žalovanýsasnažípopieraťprávny
dôvodpohľadávkyapodsunúťsúdunázor,žebymalžalobuzamietnuť,čovšaksodvolanímsanavyššie
uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobcu je nutné považovať za neprípustné, keďže predmetom
tohto konania je posúdenie dôvodov, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a
ich opodstatnenosti. Lehota na popretie pohľadávky uplynula dňa 08.07.2013, a tým správcovi zanikla

možnosť popierať ju opätovne z iných dôvodov a rozširovať rozsah jej popretia. Súd by nemal na
dodatočné dôvody popretia, ktoré žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení prihliadať ani z toho dôvodu,
že predchádzajúci správca mal k dispozícií dostatočnú lehotu na dôkladné preskúmanie Prihlásenej
pohľadávky a jej prípadne popretie a odôvodnenie jej popretia, prípadne mal možnosť požiadať súdo predĺženie lehoty na jej popretie, čo však neurobil. Ak by sa akceptoval stav, že správca počas
lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v
incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by

sme ho tým povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok,
pretože by sme mu poskytovali dodatočnú možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Súd ako
subjekt vykonávajúci dohľad nad činnosťou správcu a kontrolu jeho činnosti by takýto postup schvaľovať
nemal. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento
konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia, a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým

nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a
len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia Prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo
by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to predovšetkým so súhrnnou prihláškou, oznámením správcu o popretí, zmluvou

o pôžičke, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca ako aj žalovaný v konaní zotrvali na obsahu písomných podaní predložených súdu.

Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok súd zistil, že veriteľ FIMA möbel s.r.o.

prostredníctvom správkyne JUDr. Jarmily Špačkovej uviedol v súhrnnej prihláške zo dňa 6.6.2013
doručenej správcovi JUDr. Tiborovi Timárovi dňa 6.7.2013 okrem iných aj prihlášku pohľadávky pod
poradovým číslom 123 spolu v celkovej sume 418.848,98 eur, pričom ako právny dôvod pohľadávky je
uvedené zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008 uzavretá medzi Fima möbel s.r.o. a Mária Fitosová FIMA-
MÖBEL.

Z oznámenia o popretí pohľadávky (č.l. 6 spisu) zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že správca JUDr. Tibor Timár
oznámilJUDr.JarmileŠpačkovejzastupujúcejspoločnosťFimamöbels.r.o.ževkonkurznejveciúpadcu
G. vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/17/2013, že okrem iného bola popretá prihlásená
pohľadávka v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok, ktorý je priložený k tomuto

podaniu. V zozname pohľadávok je uvedená aj popretá pohľadávka č. 7/123 v celkovej sume 418.848,98
eur s dňom popretia 6.7.2013 a uvedením dôvodu popretia „veriteľ nepreukázal splnenie podmienok
podľa ustanovenia § 59a ods. 1, ods. 3 ObchZ na to, aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou,
plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ustanovenia § 451 OZ a je plnením premlčaný
najneskôr ku dňu 31.7.2008 s poukazom na ustanovenie § 397 v spojení s ustanovením § 261 ods.

6 Obchodného zákonníka. Popretá suma 418.848,98 eur dôvod popretia sumy totožný ako v prípade
právneho dôvodu pohľadávky.

Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 46 spisu) súd zistil, že dňa 18.8.2008 uzavreli podľa § 657 a nasl. OZ veriteľ
Fima möbel s.r.o. konajúci konateľkou G. a dlžník Mária Fitosová FIMA-MÖBEL zmluvu o pôžičke

predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť pôžičku vo výške 3.791.120 SK dlžníkovi s tým, že
dlžník je povinný vrátiť požičanú sumu najneskôr do 31.12.2015.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 5/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť podaná na
predpísanomtlačiveamusíobsahovaťzákladnénáležitosti,inaksanaprihláškuneprihliada.Základnými

náležitosťami prihlášky sú:
a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,
f) podpis.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona pohľadávku možno poprieťa) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť.

Podľa § 32 ods. 5 cit. zákona ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,

pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 32 ods. 9 citovaného zákona veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky
žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť
uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu
o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas

aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 15 cit. zákona v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 32 ods. 17 cit. zákona uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v
akom nebola popretá, považuje za zistenú.

Podľa § 32 ods. 17 cit. zákona pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu

verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa ustanovení § 59a ods. 1 ObZ „Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej
s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného
imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže

nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na
účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu
so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.“

Podľa ustanovení § 59a ods. 3 ObZ „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré

spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré
sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak
spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. “

Podľa ustanovení § 397 3 ObZ „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba

štyri roky.“

Podľa ustanovení § 261 ods. 6 ObZ „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj

medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom aobchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu

v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).“

V konaní mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že veriteľ Fima möbel, s.r.o.,
prihlásil v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp.zn. 25K/17/2013 voči dlžníkovi Mária Fitosová,
narodená 10.5.1960 okrem iných aj pohľadávku v celkovej sume 418.848,98 eur. Ako právny dôvod
vzniku pohľadávky uviedol „Zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2008“. Pohľadávka vznikla na základe

nevráteniačastipôžičky.PohľadávkusprávcaúpadcuJUDr.TiborTimárzapísaldozoznamupohľadávok
pod poradovým číslom 7/123. Dňa 6.7.2013 správca uplatnenú pohľadávku poprel a to z dôvodu, že
„Veriteľ nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 59a ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka na to,
aby bola zmluva o pôžičke účinnou zmluvou; plnenie na základe neúčinnej zmluvy je plnením podľa ust.
§ 451 Občianskeho zákonníka a je plnením premlčaným, najneskôr ku dňu 31.07.2008 s poukazom na

ust. 397 v spojení s ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka“.
V danom prípade však na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2008 nenadobúdala majetok žiadna
obchodná spoločnosť, ale spoločnosť Fima möbel, s.r.o. poskytovala pôžičku podnikateľke Márii
Fitosovej FIMA - MÖBEL. Nejednalo sa tak o nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej spoločníka,
v súlade so správcom uvádzaným ustanovením §59a ods. 1 ObZ, ale poskytnutím pôžičky podľa

ustanovení §657 OZ. Tento zmluvný vzťah nezakladá právny titul nadobudnutia majetku spoločnosťou
od jej spoločníka, ale poskytnutie finančných prostriedkov spoločníkovi spoločnosťou. Je tak zrejmé, že
správca posúdil zmluvný vzťah úpadcu a veriteľa nesprávne a nie je daný tak daný správcom uvedený
dôvod popretia predmetnej pohľadávky. Listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní dostatočne
hodnoverne preukazujú dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa Fima möbel, s.r.o. voči

úpadcovi a nedôvodnosť popretia pohľadávky predchádzajúcim správcom. Predmetnú pohľadávku súd
pokladá za odôvodnenú, nespornú, oprávnenú a opodstatnenú.
Medzi účastníkmi však zostalo sporné či je možné v priebehu incidenčného konania meniť
prípadne dopĺňať a rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ako nový správca
sa bližšie k dôvodom popretia predchádzajúceho správcu v priebehu konania nevyjadril ale rozšíril

popretie prihlásenej pohľadávky o ďalšie dôvody, keď tvrdil, že zmluva o pôžičke bola uzavretá
medzi spriaznenými osobami, pohľadávka je tak pohľadávkou podriadenou a to aj napriek tomu, že
predchádzajúcimsprávcomuvedenépopreténeboloazároveňveriteľnepreukázalskutočnéposkytnutie
pôžičky, čo opäť predchádzajúci správca nepokladal za sporné.
Správca vykonáva popretie prihlásených pohľadávok tak, že rozsah a dôvody popretia zapíše do

zoznamu pohľadávok. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa pohľadávka v rozsahu v akom
nebola popretá, považuje za zistenú. Zákon explicitne, výslovne nerieši či správca po uplynutí lehoty,
ktorú mu zákon poskytuje na popieranie prihlásených pohľadávok ešte môže dodatočne meniť alebo
rozširovať dôvody alebo rozsah popretia. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že je nutné aplikovať
analógiu k situácii keď veriteľ uvedie v prihláške svojej pohľadávky okrem iného právny dôvod vzniku

pohľadávky, celkovú sumu a poradie pohľadávky a pod., pričom zákon aj jemu poskytuje na prihlásenie
a uvedenie údajov do prihlášky zákonnú lehotu. V prípade popretia prihlásenej pohľadávky sa veriteľ
v zmysle § 32 ods. 15 ZoKR môže v incidenčnej žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Veriteľ si preto musí v lehote na prihlasovanie pohľadávok svedomito, starostlivo zvážiť aké údaje
do prihlášky uvedie (dôvod, výšku....) lebo len toho sa bude môcť v prípade popretia domáhať pred

súdom. Veriteľ je vo svojom nároku uplatnenom v incidenčnej žalobe viazaný údajmi z prihlášky a
nemôže napr. požadovať vyššiu sumu, iný právny dôvod vzniku pohľadávky a pod. ako uviedol v
prihláške v lehote určenej na prihlasovanie pohľadávok. Súd má za to, že ako veriteľ tak aj správca
majú rovnaké právne postavenie s pohľadu jeho vyváženosti a právnej istoty. Preto pokiaľ je veriteľviazaný údajmi z prihlášky a môže sa následne v súdnom konaní domáhať len najviac toho, čo
uviedol v prihláške, tak aj správca by mal podľa názoru súdu byť viazaný údajmi (rozsahom a dôvodmi)
uvedenými v jeho popretí a tak ako ani veriteľ nemôže po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok

dodatočne rozširovať, meniť údaje v prihláške, tak ani správca po uplynutí lehoty na popieranie nemôže
dodatočnemeniťaleborozširovaťdôvodyaleborozsahpopretianapr.ažvincidenčnomsúdnom konaní.
Rovnako ako veriteľ, tak aj správca má dostatočnú zákonnú lehotu (ktorú je možné naviac aj na žiadosť
správcu predĺžiť), aby s odbornou starostlivosťou posúdil prihlásenú pohľadávku, dôkladne preskúmal
jej obsah, údaje v nej uvedené a v prípade zistení, že pohľadávka je sporná, ju v spornom rozsahu

poprel. Práve na to slúži lehota na popieranie pohľadávok. Zmyslom existencie zákonnej lehoty na
popieranie pohľadávok je poskytnúť priestor na preskúmanie pohľadávky správcovi alebo veriteľom a
umožniť v odôvodnených prípadoch pohľadávku poprieť s tým, že ak tak neurobia v zákonnej lehote,
táto možnosť im zanikne a pohľadávka sa v rozsahu, ktorý nebol popretý považuje za zistenú bez
možnosti dodatočne ju popierať alebo rozširovať rozsah popretia. Rovnako ako žalobca je súd názoru,
že ak by sa akceptoval stav, že správca počas lehoty na popretie pohľadávok poprie pohľadávku z

absurdného dôvodu alebo aj bez dôvodu a potom v incidenčnom konaní uvádza dôvody dodatočne
alebo ich mení alebo mení rozsah popretia, zbavovali by sme ho tým povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou už pri posudzovaní prihlásených pohľadávok, pretože by sme mu poskytovali dodatočnú
možnosť napravovať svoj nekvalifikovaný postup. Preto ak predchádzajúci správca poprel pohľadávku
z určitého konkrétneho dôvodu, jedine tento konkrétny dôvod sa môže považovať za dôvod popretia,

a ak tento dôvod neobstojí, pohľadávka sa tým nevyhnutne musí považovať za zistenú. Z uvedeného
dôvodu je predmetom tohto konania výlučne a len posudzovanie opodstatnenosti dôvodu popretia
prihlásenej pohľadávky a nie pojednanie o tom, čo by ešte mohlo byť dôvodom na popretie prihlásenej
pohľadávky. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, jeho právnym
názorom a ďalej na ňu v odôvodnení poukazuje, nakoľko je táto zhodná s právnymi úvahami a právny

názorom súdu uvedeným vyššie. Predmetom daného konania je určenie prihlásenej pohľadávky, ktorá
bola predchádzajúcim správcom popretá čo do právneho dôvodu a výšky istiny. Dôvody popretia
predchádzajúci správca oznámil žalobcovi a zapísal do zoznamu pohľadávok. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca bol presvedčený, že predmetné dôvody vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci predchádzajúcim správcom, podal žalobu o určenie predmetnej pohľadávky na súd. Žalobca v

žalobe spochybnil dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku, keďže
dôvody popretia celkom zjavne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom tohto
konania je tak posúdenie dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ich opodstatnenosti a existencie a
určenie, či sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo nie. Žalovaný by tak mal preukázať,
že dôvody, pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú skutočne dôvodmi

zakladajúcimi možnosť a opodstatnenosť jej popretia. Žalovaný však vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol dôvody, pre ktoré považuje prihlásenú pohľadávku za pohľadávku, ktorá by sa mala uspokojovať
ako podriadená, a to aj napriek tomu, že predchádzajúci správca nepoprel prihlásené poradie (E),
pretoževzmyslevyjadreniažalovaného„podriadenosťpohľadávkynastávaexlege“.Stakýmtotvrdením
sa súd, rovnako ako žalobca nestotožňuje. Predmetom tohto konania je (ako je vyššie uvedené)

výlučne posúdenie toho, či dôvody pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku sú
skutočne opodstatnené. Predmetom tohto konania nie je poskytnutie priestoru súčasnému správcovi
na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. V tomto konaní súd
žalobnému návrhu buď vyhovie, ak dôvody, ktoré uviedol predchádzajúci správca pri popretí prihlásenej
pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietne, ak opodstatnenými sú. Ak si veriteľ prihlásil

poradie pohľadávky E a predchádzajúci správca toto poradie nepoprel, považuje sa toto poradie ex
lege za zistené a pohľadávka sa uspokojuje ako pohľadávka s poradím E-iná pohľadávka a nie ako
pohľadávka s poradím D-podriadená pohľadávka. Ak by sa pripustila argumentáciu žalovaného, že je
irelevantné, či je zistené poradie D alebo E, prihlasovanie poradia v prihláške by potom stratilo zmysel a
rovnako by stratilo zmysel zákonné oprávnenie/povinnosť veriteľa/správcu popierať prihlásené poradie.

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že prihlásená pohľadávka sa nemôže považovať za podriadenú a
ani uspokojovať ako podriadená, keďže veriteľ si prihlásil poradie E a správca toto poradie nepoprel,
a tým sa toto poradie považuje ex lege za zistené. V lehote na popretie pohľadávky predchádzajúci
správca z dôvodu, že by mal pochybnosti o existencii samotnej pohľadávky pohľadávku nepoprel,
nakoľko ju nepovažoval z uvedeného dôvodu za spornú. Žalovaný sa v konaní dodatočne snaží popierať

právny dôvod pohľadávky, čo však s vzhľadom na vyššie uvedené je nutné považovať za neprípustné,
keďže predmetom tohto konania ako je vyššie opakovane uvedené je posúdenie výlučne dôvodov,
pre ktoré predchádzajúci správca poprel prihlásenú pohľadávku a ich opodstatnenosti. Z uvedenéhodôvodu dospel súd k záveru, že na dodatočne menené prípadne rozšírené dôvody popretia prihlásenej
pohľadávky ako tomu bolo v danom konaní, nemožno prihliadať.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, keď určil, že prihlásená pohľadávka je v celom rozsahu čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty oprávnená.
Treba len podotknúť, že súd pri takomto určení nevychádzal z nesprávneho petitu návrhu, v ktorom sa
navrhovateľ domáhal, že pohľadávka je v celom rozsahu zistená. Navrhovateľ sa mal návrhom správne

domáhať určenia, že popretá pohľadávka je v celom rozsahu oprávnená, opodstatnená a nie jej zistenia,
pretože otázka zistenia vyplýva zo samotného skúmania a určenia pohľadávky. Súd preto vyhlásil výrok
rozhodnutia v súlade so znením príslušného právneho predpisu. Súd nie je viazaný žalobným návrhom,
petitom navrhovateľa na znenie výroku, ak navrhovateľ v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí
určenie právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. V takom prípade súd nepostupuje v rozpore
so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti,

ktorýchsanavrhovateľdomáhal.Ibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovanývýrokjehorozhodnutia;
prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii
výroku rozhodnutia súd dbá, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou
skutočne domáhal (rozsudok NS SR 5Cdo/ 254/2009) Navrhovateľ sa návrhom domáha určenia tých
skutočností, ktoré boli správcom popreté.

Súd navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže si tento ich
náhradu v konaní neuplatnil a vzdal sa tohto nároku aj napriek tomu, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.,
by mal ako procesne úspešný právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.