Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222764
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115222764.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky W. P.,

bydliskom D. XC, P., štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou
so sídlom Hasičská 3, Trenčín, proti odporcovi C. P., bydliskom D. XC, P., štátnemu občanovi SR,
zastúpenému I., o vylúčenie z užívacieho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala úplného vylúčenia odporcu z užívania bytu č. 2 na 3.
poschodí vchodu XC v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX na ulici D., postavenom na parc. č. XXXX/X

v k. ú. P., zapísanom na LV č. XXXX. Súčasne žiadala i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila
tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 26.02.2005. Pred uzavretím manželstva sa im narodil
dňa XX.XX.XXXX syn S. a po uzavretí manželstva dňa XX.XX.XXXX syn M. Poznamenala, že v ich
partnerskom vzťahu sa vyskytli vážne problémy už pred uzavretím manželstva, a to hlavne v dôsledku
odporcovho nadmerného požívania alkoholických nápojov a jeho následnej agresivity a slovných útokov
voči jej osobe. Tieto sa však zmiernili, keď sa odporcovi začalo dariť v podnikaní, ktoré ho napĺňalo.
Preto sa rozhodli pre ďalšie dieťa a pre uzavretie manželstva. Po narodení druhého syna sa problémy

opäť vrátili a pribudli aj ďalšie, a to s financiami a nezhody ohľadne spoločného hospodárenia. Po
materskej dovolenke chodila do práce, starala sa o deti, začala študovať popri zamestnaní vysokú
školu, pričom odporca bol dlhodobo bez stálej práce. V roku 2012 sa ich problémy vystupňovali a v
auguste 2012 sa aj s deťmi odsťahovala do prenajatého bytu, kde bývala až do mája 2015, kedy sa na
základe odporcových tvrdení, že prestal piť a má riadnu prácu, ako aj na základe sľubov, že sa k nej
nebude správať tak, ako v minulosti a bude sa riadne starať o rodinu, k odporcovi aj s deťmi vrátila.
Ani nie po týždni pochopila, že všetky sľuby boli lož. Tri mesiace spoločného života plného nezhôd a

napätia prameniaceho z odporcovho tradičného spôsobu života „s alkoholom a bez peňazí“ vyvrcholili
dňa 07.09.2015, keď prišla z práce. Odporca bol v zadymenej kuchyni, pod vplyvom alkoholu sa snažil
variť večeru. Doma bol aj starší syn S., Okamžite ako vstúpila do bytu, uvidela odporcu a stav ich
kuchyne, jej bolo jasné, že je opitý. Odporca jej hneď medzi dvermi začal nadávať a bol agresívny.
Na jeho nadávky nereagovala. Odporca stále pokračoval v nadávkach. Keď to začul syn S., vyšiel z
izby a začal si jej zastávať. Postavil sa medzi ich a odporcu zatláčal smerom do kuchyne. Odporca
sa v kuchyni napriek tomu stále rozkrikoval a rozhadzoval rukami smerom k nej až nakoniec schytil

nôž a zahnal sa ním smerom k nej so slovami „Zabijem ťa“. Automaticky sa zohla, lebo to vyzeralo,
že nôž po nej hodí. Syn S. k nemu priskočil a zovrel ho rukami a snažil sa ho upokojiť. Ako sa tak
odporca so synom v kuchyni naťahovali, dostala strach aj o syna. Syn odporcovi zabraňoval, aby sa
odporca po nej rozbehol, ale nakoniec sa mu vyšmykol a rozbehol sa po nej. Vtedy vybehla von aprivolala políciu. Vonku zostala až kým policajti neodviedli odporcu do policajného auta. Odporcovi bola
vykonaná dychová skúška a následne strávil noc na záchytke. Odporca bol policajtmi vykázaný z ich
spoločnéhobytuna48hodín.Poprela,žebyincidentzinscenovala.Ažpolicajtijejpovedali,akékrokymá

podniknúť. Po tomto incidente dostala strach z opakovania tohto odporcovho agresívneho, dokonca až
život ohrozujúceho správania sa voči nej, ale aj z dôvodu ochrany ich detí pred takýmito traumatizujúcimi
zážitkami, podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
21C/329/2015-4 zo dňa 09.09.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi nevstupovať
do ich bytu. Z dôvodu správania odporcu je rozhodnutá podať návrh o rozvod. Obáva sa však, že táto

skutočnosť prispeje k ešte väčšej agresivite odporcu. Zdôraznila, že agresivita odporcu pretrváva dlhé
roky. Zo začiatku sa prejavovala navonok tak, že chodil z krčmy doškriabaný a dorezaný. Neskôr sa
jeho agresivita prejavovala aj voči nej. Keď mal mladší syn asi 2 roky, nastúpila do práce. Krátko na to
bola s kamarátkami na módnej prehliadke. Na druhý deň ráno dostal odporca amok, pričom nebol pod
vplyvomalkoholu,apriznalsajej,žejusledovalavyhrážalsajejzabitím.Vykrikoval,žejuzabije,rozštvrtí
a vykostí. Potom navštívila psychologičku, ktorá jej doporučila, aby ju odporca navštívil. Ten si síce

telefónne číslo na ňu zobral, ale nikdy sa k nej neobjednal. V nasledujúcom období útoky pokračovali.
Odporca predal auto a povedal jej, že sa nebude vyvážať. V roku 2012 fyzické násilie od odporcu
nezaznamenala. Psychické však pokračovalo aj naďalej. Keď študovala na vysokej škole, vysmieval sa
jej, že aby si dávala pozor, aby jej z toho nepreplo, lebo aj takých pozná. Počas obdobie, kedy bola
odsťahovaná, sa odporca o deti staral. Mala za to, že sa polepšil, a preto sa do spoločnej domácnosti

vrátila. Podotkla, že násilie zo strany odporcu sa stupňuje a ona má strach o svoj život. Po fyzických
útokoch nikdy lekársku pomoc nevyhľadala a polícii ich neoznamovala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
sa stalo, že vyberala z práčky prádlo a odporca ju zospodu udrel do nosa, následkom čoho sa jej pustila
krv z nosa. Vtedy bola týždeň u rodičov. Odporca sa voči nej dopúšťal násilia, keď nikto nebol doma.
Keď mal starší syn asi 9 rokov a mladší asi 1 rok, museli z domu v noci utekať, lebo odporca ju dusil

poduškou. Zdôraznila, že nechce nič iné, len nežiť s odporcom v spoločnej domácnosti.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil i
náhradu trov konania. Uviedol, že drvivá väčšina tvrdení navrhovateľky sú nepravdivé. Nikdy sa jej
nevyhrážal zabitím, alebo rozštvrtením. Nie je pravdou, že by sa vyhrážal jej a ich deťom. Počas štúdia

navrhovateľky na vysokej škole sa on staral o deti a štúdium jej financoval. Čo sa týka incidentu zo dňa
07.09.2015, celé to bolo zinscenované. Prišiel domov spolu so synom S., pričom je pravdou, že v ten
deň požíval alkohol, lebo bol zdrvený zo správania navrhovateľky. Táto sa asi po 3,5 roku vrátila do
spoločnej domácnosti, ale nie preto, že ju o to prosil. Zavolala mu, že či by nešli spolu do kina. Hovorila,
že ho nikdy neprestala mať rada. S jej návratom súhlasil, lebo mu povedala, že si uvedomila, že aj ona

na tom mala vinu a urobil tak aj v prospech výchovy ich detí. Prvý mesiac jej pomáhal s nasťahovaním a
ich vzťah bol dobrý. Druhý mesiac chodila s kamarátkami po výletoch. Keď chcela ísť na dovolenku do
Chorvátska, pýtala si od neho peniaze. Povedal jej, že im to finančná situácia neumožňuje. Vysmiala sa
mu, že sa vrátila k chudákovi a do Chorvátska aj tak išla. Potom začala pracovať. Asi 2 týždne bývala v
hoteli, pričom on ani nevedel poriadne kde. Chodila sa kúpať s kolegom a mladším synom na Senecká

jazerá. Keď sa syna pýtal, čo tam navrhovateľka s tým kolegom robí, odpovedal, že nevie, lebo bol celý
deň v bazéne. Po ich návrate sa navrhovateľky pýtal, čo to má znamenať, na čo mu odpovedala, že
čo čakal. Sácanie medzi nimi bývalo obojstranné. V roku 2012, keď sa navrhovateľka sťahovala z ich
spoločnej domácnosti, chytila ho za uši, ťahalo ho za ne a udrela ho päsťou do tváre. Keď spolu nežili,
syn S. býval sústavne s ním a prespávať chodil k navrhovateľke. Ich spolužitie bolo dobré len vtedy,

keď mali dostatok peňazí. Všetky hádky plynuli z nespokojnosti navrhovateľky s ich finančnou situáciou.
Má za to, že pri incidente dňa 07.09.2015 hliadka nekonala zákonne. Konala účelovo. Policajt oslovoval
staršieho syna menom a tvrdil mu, že teraz bude hlavou rodiny on. Pri výsluchu na polícii počul, ako sa
navrhovateľka vo vedľajšej miestnosti smeje so službukonajúcimi policajtmi. Navrhovateľka pred tým,
ako vyvolala hádku, volala svojej sestre, pričom telefón nechala položený tak, aby bolo všetko počuť.

Potvrdil, že v deň incidentu bol pod vplyvom alkoholu, pričom navrhovateľka chcela pravdepodobne túto
situáciu zneužiť a chcela ho vyprovokovať k nejakému násiliu voči nej. Keď prišla navrhovateľka domov,
on už bol doma a pripravoval večeru. Navrhovateľka začala kričať, že čo to je za smrad a začala mu
nadávať. On sa začal hádať tiež. Počas hádky prišla k nim navrhovateľkina sestra. Vtedy navrhovateľka
vybehla von a vrátila sa za 2 alebo 3 minúty aj s policajnou hliadkou. Počas predvádzania ho policajt

dvakrát udrel do tváre a z toho usudzuje, je boli s navrhovateľkou dohodnutí. Vypočutý bol až nasledujúci
deň, keďže bol pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka ho obvinila, že sa po nej zaháňal nožom a vyhrážal
sa jej zabitím. Z toho dôvodu bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečnéhovyhrážania. Policajt však zhodnotil, že k takémuto trestnému činu nedošlo a vec postúpil na prejednanie
priestupku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka S. P. a oboznámením sobášneho listu

účastníkov, rodných listov S. P. a M. P., výpisu z LV č. XXXX, potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa 07.09.2015, dodatku k potvrdeniu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.09.2015,
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 21C/329/2015-4 zo dňa 09.09.2015, záznamu o odložení veci zo dňa
16.12.2015, úradného záznamu spisu ČVS: ORP-1047/TN-TN-2015 zo dňa 07.09.2015, zápisnice o
výsluchusvedkaS.P.ČVS:ORP-1047/TN-TN-2015zodňa07.092015ataktozistilnasledovnýskutkový

stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.02.2005. Z manželstva pochádza mal. M. P., nar. XX.XX.XXXX.
Mimo manželstva sa účastníkom narodil dňa XX.XX.XXXX S. P..

Z LV č. XXXX. vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre k. ú. P. vyplýva, že

účastníci sú vlastníkmi bytu č. X vo vchode XC, na X. poschodí polyfunkčného domu súp. č. XXXX,
postaveného na parc. č. XXXX/X o výmere 855 m2, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1.

Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.09.2015 a z jeho dodatku zo dňa
11.09.2015 vyplýva, že odporca bol dňa 07.09.2015 vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 48

hodín, t. j. do dňa 09.09.2015 do 21.30 hod., resp. do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a do nadobudnutia vykonateľnosti predbežného opatrenia
nariadeného Okresným súdom Trenčín č. k. 21C/329/2015-4.

Tunajší súd uznesením č. k. 21C/329/2015-4 zo dňa 09.09.2015 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 6Co/1003/2015-18 zo dňa 30.10.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí vchodu č. XC domu súp. č. XXXX, postaveného
na parc. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. P. a do spoločných a pivničných priestorov.
predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015.

Zo záznamu o odložení veci sp. zn. OU-TN-OVVS2-2015/033737-2, Pk-693/2015 zo dňa 16.12.2015
vyplýva, že Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy odložil priestupkovú vec
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorej sa mal dopustiť odporca tým, že sa mal dňa 07.09.2015
navrhovateľke vyhrážať s nožom v ruke fyzickou likvidáciou slovami „zabijem ťa“ z dôvodu, že došlé
oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci.

Z úradného záznamu spisu ČVS: ORP-1047/TN-TN-2015 zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že po tom ako
prišla hliadka polície dňa 07.09.2015 do bytu účastníkov a syn S. bol vyzvaný policajtom, aby mu na
schodisku porozprával, čo sa stalo, bol odporca vyzvaný druhým členom policajnej hliadky k tomu, aby
sa nehýbal, lebo je podozrivý zo spáchania trestného činu. Odporca na to nereagoval, zovrel päsť a

naznačil ňou úder a snažil sa rozbehnúť k policajtovi vykonávajúcemu výsluch S. P.. Nato druhý člen
posádky použil donucovacie prostriedky a odporcovi založil putá.

Zo zápisnice o výsluchu svedka S. P. ČVS: ORP-1047/TN-TN-2015 zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že S.
k incidentu medzi jeho rodičmi zo dňa 07.09.2015 uviedol, že odporcu vyzdvihol v pohostinstve a išli

spolu domov. Po príchode domov odporca začal pripravovať večeru. Asi o 15 minút prišla navrhovateľka.
Odporca bol na ňu nahnevaný a začali sa hádať. Počas hádky chcel ísť odporca k navrhovateľke, pričom
on ho zastavil. Išiel k nej bez noža. Počas hádky stáli od seba asi 3 metre a odporca už držal nôž v ruke
a rozhadzoval rukami. Následne navrhovateľka odišla z bytu. Nožom navrhovateľku neohrozoval, len
rozhadzoval rukami, ale nezaháňal sa ním na navrhovateľku.

Z výpovede svedka S. P. v konaní vyplynulo, že účastníci sú jeho rodičia. Často sa hádavali. Nevie však,
kto hádky inicioval. Fyzické útoky medzi nimi nikdy nevidel. Slovne si nadávali, a to aj vulgárne, pričom
nadávky boli obojstranné. K incidentu zo dňa 07.09.2015 poznamenal, že odporca na navrhovateľku
nožom neútočil ani navrhovateľke nepovedal, že ju zabije. Potvrdil, že odporca požíva alkoholické

nápoje, ale len raz za čas. Uviedol, že odporca jemu ani jeho mladšiemu bratovi nikdy vulgárne
nenadával, S odsťahovaním zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nesúhlasil.Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z
manželov k domu alebo k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom

tejto zákonnej úpravy je obmedzenie násilného správania manželov pri ich vzájomných nezhodách.
Takéto obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva k nehnuteľnosti prichádza do úvahy vtedy,
ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k
fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takýmto násilím. Predpokladmi pre použitie tejto
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi, či už vo forme obmedzenia užívacieho práva k
domu alebo bytu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti, sú: a) existencia

bezpodielového spoluvlastníctva manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia manželov v
dome alebo byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia alebo existencia čo i len hrozby
takéhoto násilia, d) realizácia násilia alebo hrozba ním vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe,
ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z uvedených dôvodov.
Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilím musí

mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilá tak znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že
toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. V danom prípade má súd za to,
že je splnená podmienka existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď predmetný byt,
z ktorého vylúčenia odporcu sa navrhovateľka domáha, je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov, čo ani jeden z účastníkov nerozporoval a vyplýva to aj z výpisu z LV č. XXXX - a podmienka

spolužitia účastníkov v spoločnej domácnosti, ktorí spolu žili až do vykázania odporcu zo spoločného
obydlia dňa 07.09.2015 a následne do nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd uložil odporcovi
nevstupovať do predmetného bytu. Splnenie ostatných zákonom predpokladaných podmienok súd
nevzhliadol. K podmienke fyzického alebo psychického násilia, príp. jeho hrozby je nutné poznamenať,
že zákon nedefinuje pojem násilie. Vo všeobecnosti je možné násilie definovať ako akýkoľvek akt

alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu
osoby alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilím je teda každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie však nie je konflikt,
pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi nejde o násilie, ale ide

práve o konflikt, pretože na nevhodnej atmosfére spolužitia sa podieľali obaja účastníci. Z výpovede
svedka S. P. vyplynulo, že účastníci sa často hádavali, pričom nadávky, aj vulgárne, medzi nimi boli
vzájomné. Navrhovateľka počas konania poukazovala na niekoľko fyzických útokov zo strany odporcu
voči nej, avšak tieto v konaní nepreukázala, či už svedeckými výpoveďami svedkov, príp. predložením
lekárskej správy a pod.. Rovnako tak nijakým spôsobom nepreukázala ani prípadné psychické násilie

odporcu voči nej, ktoré v konaní síce spomenula, ale nijak ho bližšie nekonkretizovala a súdu neuviedla,
akým spôsobom sa mal odporca na nej tohto násilia dopúšťať. Spomenula len poznámku odporcu, aby
si pri štúdiu dávala pozor, aby „jej nepreplo“. Poznámku tohto druhu však súd nepovažuje sa takú, ktorá
by bola spôsobilá vôbec negatívnym spôsobom ovplyvniť psychickú integritu navrhovateľky. Z podaného
návrhu vyplynulo, že navrhovateľka svoj nárok na vylúčenie odporcu z užívania ich spoločného bytu

opiera predovšetkým o incident zo dňa 07.09.2015. V tomto smere je potrebné uviesť, že navrhovateľka
fyzické násilie zo strany odporcu nepreukázala ani poukazom na tento incident. Z výpovede S. P. a
zo zápisnice o jeho výsluchu v rámci trestného konania jednoznačne vyplynulo, že odporca sa útoku
s nožom voči navrhovateľke nedopustil a tiež, že sa jej zabitím nevyhrážal. Z toho dôvodu bola aj
priestupková vec, ktorej predmetom bolo prešetrenie tohto incidentu, odložená. S poukazom na uvedené

možno konštatovať, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a súdu hodnoverným
spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia týkajúce sa fyzického a psychického násilia odporcu voči nej.
Súd preto jej návrh na úplné vylúčenie odporcu z užívania spoločnej nehnuteľnosti ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol. Záverom súd poznamenáva, že inštitút vylúčenia z užívania nehnuteľnosti
manžela, ktorý sa dopúšťa fyzického alebo psychického násilia voči druhému manželovi, bol prijatý

za účelom poskytnutia ochrany týranému manželovi, voči ktorému je vyššie uvedené násilie páchané.
Nemožno ho aplikovať na prípady, kedy jeden z manželov už nechce žiť v spoločnej domácnosti s tým
druhým tak, ako to uviedla navrhovateľka v tomto prípade.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade mal plný úspech vo veci odporca. Keďže však odporca do troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku svoje trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd

podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi
vo vyhlásenom rozsudku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.