Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213160
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114213160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci
navrhovateľa: ELIAS SK, s. r. o., so sídlom Na Stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 45 272 018, právne
zast. V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti odporcovi:
CROSSDEFAULT MANAGEMENT GROUP, k. s., so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 45 462
801, správca podstaty úpadcu ETOP-TRADING, a. s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, právne zast. +ULTRA Legal s. r. o., advokátní kancelář, so sídlom
Sokolovská 100/94, 186 00 Praha 8 - Karlín, Česká republika, IČ: 02 894 742, v ktorej mene poskytuje

právne služby na území Slovenskej republiky organizačná zložka +ULTRA Legal s. r. o., advokátní
kancelář, organizačná zložka, so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 255 480, v mene ktorej
v konaní koná vedúci organizačnej zložky - advokát Mgr. Tomáš Baštic, o určenie popretej pohľadávky,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 9/2014 - 144 zo
dňa 17. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 9/2014 - 144 zo dňa 17. apríla 2015 potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 72,93 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cbi 9/2014 - 144 zo dňa 17. apríla 2015 návrh
navrhovateľa o určenie popretej pohľadávky zamietol a zároveň navrhovateľa zaviazal k náhrade trov
konania v sume 399,71 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.6.2014
domáhal určenia, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní vedenom
pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2R 4/2013, vyhlásenom na majetok úpadcu, súhrnnou
prihláškou zo dňa 21.3.2014 a zapísanou v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 229, v celkovej sume
75.859,06 Eur, čo do právneho dôvodu a výšky, určenia, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky

uplatnenej v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2R 4/2013,
vyhlásenom na majetok úpadcu, súhrnnou prihláškou zo dňa 21. 03. 2014 a zapísanou v zozname
pohľadávok úpadcu pod č. 213 v celkovej sume 13 710,82 Eur čo do právneho dôvodu a výšky a určenia,
že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní vedenom pred Okresným
súdom Banská Bystrica sp. zn. 2R 4/2013, vyhlásenom na majetok úpadcu, súhrnnou prihláškou zo dňa
21. 03. 2014 a zapísanou v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 232 v celkovej sume 10 802,35 Eur čo
do právneho dôvodu a výšky. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uviedol, že na

majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R 4/2013 - 336 zo
dňa 7.2.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.2.2014 konkurz. S poukazom na ustanovenie
§ 28 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 7/2005 Z. z., základná prihlasovacia lehota na uplatnenie pohľadávok
v danom prípade uplynula dňa 31.3.2013. V konaní potom nebola sporná skutočnosť, že súhrnnouprihláškou zo dňa 21.3.2014 si navrhovateľ prihlásil aj pohľadávku por. č. 1, pohľadávku pod por. č. 3
a pohľadávku s poradovým č. 4, keď podaním zo dňa 31.3.2014 odporca, ako úpadca navrhovateľovi
potvrdil, že jeho prihláška bola doručená dňa 27.3.2014, na základe čoho súd považoval za preukázané,

že navrhovateľ si svoje pohľadávky prihlásil v základnej zákonnej prihlasovacej lehote. Ďalej mal súd za
preukázané, že základná lehota na popretie pohľadávok s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a/ Zákona
č. 7/2005 Z. z. uplynula dňa 30.4.2014, odporca pohľadávky navrhovateľa poprel dňa 29.4.2014, teda
v zákonnej lehote, keď pohľadávka navrhovateľa por. č. 1 bola popretá, čo do dôvodu a výšky v sume
39.131,- Eur, že sa nejedná o poplatok z omeškania, ako o príslušenstvo pohľadávky, pohľadávka por.

č. 3 bola popretá v celom rozsahu, čo do výšky a právneho dôvodu, keď navrhovateľ vznik a existenciu
pohľadávky nepreukázal a pohľadávka por. č. 4 bola taktiež popretá v celom rozsahu, čo do dôvodu
a výšky z dôvodu, že navrhovateľ vznik a existenciu pohľadávky nepreukázal. Oznámenie o popretí
pohľadávok bolo navrhovateľovi doručené dňa 12.5.2014 a keďže návrh na začatie tohto súdneho
konania bol súdu doručený dňa 11.6.2014, považoval súd za preukázané, že navrhovateľ svoje právo
domáhať sa určenia popretej pohľadávky si uplatnil v zákonnej lehote s poukazom na § 32 ods. 9 Zákona

č. 7/2005 Z. z., teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávok. V
konaní potom nebolo sporné, že pohľadávku por. č 1 si navrhovateľ v sume 39.131,- Eur prihlásil ako
poplatok z omeškania, a to ako ďalšie príslušenstvo pohľadávky vyplývajúce z článku 8 ods. 3 Kúpnej
zmluvy zo dňa 27.2.2012. V danom prípade si navrhovateľ svoj nárok v časti pohľadávky č. 229 zo
zoznamu pohľadávok v sume 39.131,- Eur prihlásil ako poplatok z omeškania. Bolo preto dôkaznou

povinnosťou navrhovateľa preukázať, že úpadca bol zo zákona povinný navrhovateľovi poplatok z
omeškania platiť. Navrhovateľ však takúto povinnosť úpadcu netvrdil, a teda následne ani nepreukázal.
Navrhovateľ totiž konštatoval, že v danom prípade sa malo jednať o jeho nárok titulom zmluvnej pokuty
s poukazom na uzatvorenú kúpnu zmluvu. Ak si však navrhovateľ v prihláške pohľadávky svoj nárok
uplatnil titulom poplatku z omeškania, nie je možné takýto nárok v incidenčnom konaní priznať už iným

právnym titulom. Zmluvná pokuta a poplatok z omeškania nie sú totožné právne inštitúty, a teda nárok,
ktorý si navrhovateľ prihláškou uplatnil, ako poplatok z omeškania, nebolo možné v tomto súdnom
konaní posudzovať titulom zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že v
danom prípade odporca správne postupoval, pokiaľ pohľadávku navrhovateľa v tejto časti poprel, čo do
právneho dôvodu a výšky, keďže v písomne podanej prihláške navrhovateľ svoj nárok uplatnil titulom

poplatku z omeškania a takýto právny titul nepreukázal a rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pri
tejto pohľadávke navrhovateľ nesprávne uviedol čoho sa domáha, keď sa domáhal určenia pohľadávky
aj v časti, ktorá popretá nebola (petit).

Ďalej uviedol, že pohľadávku pod por. č. 2 si navrhovateľ prihlásil titulom úhrady kúpnej ceny s

príslušenstvom, fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. FV120038. Navrhovateľ vychádzal pri
preukazovaní tejto pohľadávky najmä z uznania záväzku zo dňa 20.7.2012. Vykonaným dokazovaním
súd prvého stupňa zistil, že čestné vyhlásenie zo dňa 20.7.2012 bolo za úpadcu podpísané finančným
riaditeľom R.. O. B.. Vychádzajúc potom zo spôsobu konania úpadcu, ktorý je obchodnom spoločnosťou
vo forme akciovej spoločnosti, za tohto zo zákona koná predstavenstvo, pričom ide o kolektívny

štatutárny orgán a v rozhodnom období bolo potrebné, aby za úpadcu konali vždy spoločne predseda
predstavenstva spolu s jedným členom predstavenstva, tak ako to aj vyplývalo aj zo spôsobu konania
zapísaného v Obchodnom registri. Napriek skutočnosti, že R. . O. B., ako finančný riaditeľ bol súčasne aj
členom predstavenstva úpadcu, úkon zo dňa 20.7.2012 nebol súčasne spoločne urobený aj predsedom
predstavenstva, čím nebola dodržaná zákonom stanovená forma úkonu, teda ide o absolútne neplatný

právny úkon. Ďalej, čo sa týka pohľadávky pod por. č. 3 súd uviedol, že navrhovateľ si túto prihlásil
titulom úhrady kúpnej ceny s príslušenstvom, fakturovanej daňovým dokladom, faktúrou č. FV130052.
Navrhovateľ vychádzal pri preukazovaní tejto pohľadávky z objednávky zo dňa 30.4.2013 a z dodacieho
listu zo dňa 23.5.2013. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani netvrdil, že tovar dodal úpadcovi, ale
dodal ho inému subjektu odlišnému od úpadcu. Navrhovateľ teda nepreukázal, že si splnil povinnosť

dodať tovar úpadcovi a ak nedošlo k dodaniu tovaru úpadcovi, nemohlo dôjsť ani k vzniku práva
navrhovateľadomáhaťsaúhradykúpnejcenyodúpadcu,atoaniztituluručeniavdôsledkupredajačasti
podniku úpadcu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa bola uvedená
v preberacom protokole zmluvy o predaji podniku, keďže je povinnosťou navrhovateľa relevantnými
dôkaznými prostriedkami dôvodnosť svojho nároku preukázať, čo sa v danom prípade nestalo.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ.
V odvolaní uviedol, že nakoľko v prípade bežného sporu i pre prieskum prihlásenej pohľadávky v
incidenčnom spore platí, že ak súd dospeje k záveru, že zmluva, o ktorú sa prihlásená pohľadávkaopiera, je neplatná alebo, že vôbec nevznikla, musí súd zvážiť, či identifikácia skutku v prihláške
a v incidenčnej žalobe dovoľuje dospieť k záveru, že prihlásený nárok je daný z iného titulu. Iná
právna kvalifikácia toho istého skutku zmenou právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky nie je. Čo

sa týka pohľadávky č. 2 uviedol, že navrhovateľ si prihlásil túto pohľadávku titulom úhrady kúpnej
ceny s príslušenstvom, fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. FV120038. Pri tejto pohľadávky
vychádzal nie len z uznania záväzku ale z ostatných vyššie uvedených dôkazov, pričom súd sa zaoberal
predovšetkým úkonom čestného vyhlásenia, ktorý vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon. V
tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, kto bol pri

prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri
tejto činnosti obvykle dochádza. Z uvedeného dôvodu považoval uznanie záväzku, podpísané R.. O. B.,
z pozície finančného riaditeľa úpadcu, za úkon vystavený na základe poverenia pri prevádzke podniku.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 6Odo 158/97 zo dňa 8.10.1997.
Poukázal aj na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Obo
149/2008 zo dňa 10.10.2009. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že konkurzný veriteľ sa môže
žalobou domáhať svojou práva proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli a dovolávať sa len právneho

dôvodu, a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak sa v žalobe o určenie
pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky konkurzný veriteľ dovoláva iného právneho dôvodu, než
uviedol v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd žalobu zamietne (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 1Obo 294/1999). Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobca v prihláške pohľadávky svoj nárok
uplatnil titulom poplatku z omeškania, nie je možné takýto nárok v incidenčnom konaní priznať už

iným právnym titulom, čo vychádza z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti, výšky alebo
poradia pohľadávky. Čo sa týka uznania záväzku, podpísaného R.. O. B. uviedol, že v zmysle § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov je neplatný. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie Obchodného zákonníka, keď
z úplného výpisu z Obchodného registra úpadcu bol v tom čase dohodnutý nasledovný spôsob konania

štatutárnehoorgánu,vmenespoločnostikonajúvždyspoločnepredsedapredstavenstvaspolusjedným
členom predstavenstva a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti pripoja svoj
vlastnoručný podpis. Zároveň poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol,
že nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že uznanie záväzku patrilo do pôsobnosti finančného riaditeľa
spoločnosti úpadcu. Na podporu tohto tvrdenia predložil čestné vyhlásenie zo dňa 4.9.2012, ktorým

úpadca uznal svoj záväzok voči spoločnosti Young San Handels G. m. b. h., ktorá je podpísané R.. O. Y.,
ako predsedom predstavenstva a R.. O. B., ako členom predstavenstva. V tomto prípade bol dodržaný
spôsobkonaniaštatutárnehoorgánu.Ďalejpoukázalnaustanovenie§15ods.2Obchodnéhozákonníka
a uviedol, že ak by sa aj preukázalo, že R.. O. B. prekročil rozsah svojho oprávnenia nezakladalo by
to neplatnosť právneho úkonu, keďže žalobca, ako tretia osoba nevedel a s prihliadnutím na všetky

okolnosti k prípadu ani nemohol vedieť, že R.. O. B. prekročil rozsah svojho oprávnenia. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa o určenie popretej pohľadávky.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o určenej
pohľadávky a to u jednotlivých pohľadávok nasledovne:
- U pohľadávky č. 1, ktorú si prihlásil ako poplatok z omeškania z dôvodu, že v prihláške si túto
pohľadávku uplatnil ako poplatok z omeškania a v žalobnom návrhu ako zmluvnú pokutu, pričom

poukázal na to, že nie je možné meniť právny titul prihlásenej pohľadávky pri sporoch o určenie pravosti
pohľadávky.
- Čo sa týka pohľadávky pod por. č. 2 uviedol, že táto pohľadávka bola uplatnená titulom úhrady kúpnej
ceny s príslušenstvom, pričom navrhovateľ nepreukázal dodanie tovaru úpadcovi.- Čo sa týka pohľadávky pod por. č. 3 navrhovateľ si ju uplatnil tiež titulom úhrady kúpnej ceny s
príslušenstvom, pričom bolo zistené, že na objednávke, ako objednávateľ nebol uvádzaný úpadca,
ale spoločnosť ETOP ALTERNATIVE ENERGY, s. r. o., čo bol samostatný právny subjekt, odlišný od

úpadcu.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že u pohľadávky č. 1, si
navrhovateľ prihlásil pohľadávku titulom poplatku z omeškania a vznik práva na poplatok z omeškania
nepreukázal ani v súdnom konaní, a vzhľadom na zákonom presne stanovený postup uplatňovania
pohľadávok v konkurze, nebolo možné tento jeho nárok v súdnom konaní posúdiť ani iným právnym

titulom (zmluvná pokuta). Vzhľadom na to, že pri pohľadávke navrhovateľa pod por. č. 3 nedošlo
k platnému uznaniu záväzku, teda k vzniku vyvrátiteľnej domnienky existencie záväzku úpadcu, a
vzhľadom na to, že pri pohľadávke č. 4 navrhovateľ taktiež neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že tovar dodal úpadcovi súd návrh navrhovateľa zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v danej veci nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojho nároku, pretože pohľadávka pod por. č. 1 bola prihláškou prihlásená, ako poplatok z
omeškania,bolopretodôkaznoupovinnosťounavrhovateľapreukázať,žeúpadcabolzozákonapovinný

navrhovateľovi poplatok z omeškania platiť. Navrhovateľ však takúto povinnosť úpadcu nepreukázal.
Navrhovateľ uviedol, že v danom prípade sa malo jednať o jeho nárok titulom zmluvnej pokuty, s
poukazom na uzatvorenú kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že ak si navrhovateľ
v prihláške pohľadávku uplatnil titulom poplatku z omeškania, nie je možné takýto nárok v incidenčnom
konaní priznať už iným právnym titulom (zmluvná pokuta). Čo sa týka pohľadávky pod por. č. 2

navrhovateľ si ju uplatnil titulom úhrady kúpnej ceny a vychádzal pri preukazovaní tejto pohľadávky
najmä z uznania záväzku zo dňa 20.7.2012. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne
vyhodnotil uznanie záväzku, ako neplatný právny úkon, pretože v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka a výpisu z Obchodného registra úpadcu vyplývalo, že uznanie záväzku,
vyhotovené v rozhodnom období, malo byť podpísané štatutárnym orgánom spoločnosti, pričom za

spoločnosťkonajúdvajajehočlenovia.Vdanomprípadeuznaniezáväzkubolopodpísanéibafinančným
riaditeľom R.. O. B.. Čo sa týka pohľadávky pod por. č. 3, súd prvého stupňa tiež správne konštatoval,
že táto pohľadávka voči odporcovi nevznikla, pretože objednávateľom uvedenej pohľadávky a subjektu,
ktorému bola dodávka splnená bola spoločnosť ETOP ALTERNATIVE ENERGY, s. r. o., čo je subjekt
odlišný od úpadcu.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v

náväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 72,93 Eur (1x právny úkon po 64,54 Eur + 1x režijný paušál v sume 8,39 Eur,
uplatnenej v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.