Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714201164
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714201164.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci mal. I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u

matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa
rodičov: matky W.. R. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, zast.: I.. Y. D., advokátka, V. XX, G. a
otca W.. C. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, G., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletého I.o osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok.

Styk otca s maloletým upravuje, tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu
v čase od 10-tej do 19-tej hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10-tej do 19-tej hod. s tým, že otec je
oprávnený prevziať si maloletého v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku aj vráti. Matka je
povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

Otca zaväzuje povinnosťou platiť výživné na maloletého JS.čne sumou 250,- €, od 01. 01. 2014, vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie január 2014 až jún 2015 vo výške 1.800,- € zaväzuje otca splatiť v mesačných
splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. I. podala na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal platením výživného vo výške 500.- € mesačne a zároveň, aby upravil styk
otca s maloletým dvakrát v mesiaci - každú nepárnu sobotu v čase od 15.00 do 17.00 hod. v mieste

bydliska matky za jej prítomnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti od januára 2014, kedy aj s maloletým opustila otca pre agresívne správanie otca, kvôli
ktorému v nej otec maloletého vzbudzuje strach a obavy.

V priebehu konania matka upravila svoj návrh tak, že žiada výživné vo výške 250.- €. Zároveň súhlasila,
aby styk otca s maloletým prebiehal v jej neprítomnosti.

Otec nesúhlasil s podaným návrhom ohľadne výšky výživného a úpravy styku. Žiadal, aby súd upravil
styk čo najširšie a výživné je schopný platiť vo výške 150 € mesačne, pretože spláca hypotéku a má
náklady s prevádzkovaním živnosti. Otec uviedol, že aj v súčasnosti platí výživné vo výške 150 €.Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, predloženými listinnými dôkazmi,

výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Matka maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti s otcom, keď po vzájomných nezhodách v
januári 2014 opustila spoločnú domácnosť. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s maloletým a jej
rodičmi. Poberá rodičovský príspevok rodinné prídavky, okrem toho iný príjem nemá. Mesačné náklady

matky pozostávajú z týchto súm: inkaso 85 €, mlieko 27 €, drogéria 85 €, lieky 20 €, oblečenie + obuv
100 € v lete, 150 € v zime, biopotraviny 30 €, potraviny 100 €, benzín 60 €, hračky + knihy 25 €, teda
celkové náklady dosahujú sumu 532 € v lete a 582 € v zime. Otec platí mesačne matke sumu 150 €.

matka predložila správu psychologičky C.. Y. J. D. zo dňa XX.X.XXXX z ktorej vyplýva, že matka prišla
na konzultáciu s maloletým, ktorý sa začal pomočovať, v noci sa budí, je nekľudný a neistý, pričom tieto

prejavy sa opakujú po stretnutiach s otcom, ktorý matku niekoľkokrát aj fyzicky napadol, čoho svedkom
bol aj maloletý. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na vek dieťaťa, psychologička odporučila, aby
dieťa u otca zatiaľ neostávalo na noc.

Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných a výchovných pomerov u matky súd zistil, že matka

žije s maloletým v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Hygiena bývania je na veľmi dobrej úrovni.
Matka s maloletým užíva tri izby s príslušenstvom, maloletý á svoju detskú izbu, kde je podlaha upravená
pre bezpečný pohyb maloletého po izbe. Maloletý má v dome dostatok priestoru pre svoj zdravý fyzický
a psychický vývin. Šetrením bolo zistené, že matka sa o maloletého riadne stará, má vytvorené vhodné
podmienky pre jeho zdrav rast a vývoj a je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečovať starostlivosť

o maloletého aj do budúcna.

Z výpovede otca, z listinných dôkazov predložených otcom a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov súd zistil, že otec býva v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza inkaso a nájom v
sume 180.- €. Byt má v osobnom vlastníctve, spláca úver za kúpu tohto bytu v sume 370 € mesačne. V

spálni má maloletý svoju detskú postieľku. Domácnosť je udržiavaná v poriadku a čistote.

Otec deklaroval svoj mesačný príjem od spoločnosti FORESPO vo výške 960 € a príjem zo živnosti vo
výške 500 €. Z daňového priznania otca za rok 2014 však súd zistil, že príjem otca dosahuje mesačne
sumu 930 €. otec má tieto náklady: hypotéka 376 €, inkaso 180 €, poistky otec a maloletý 54 €, sporenie

maloletý 20 €, stavebné sporenie pre maloletého 30 €, odvody 136 €, výživné 150 €, pohonné hmoty
150 €, kolky a iné 100 €, mobil 30 €, strava 70 €, splátka PC a softvéru 68 €.

Otec vypovedal, že naposledy bol s maloletým sám počas noci už veľmi dávno, v čase keď bol maloletý
veľmi malý.

Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len
O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje
osobnú starostlivosť maloletému a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.

Styk otca s maloletým upravil súd každú nepárnu sobotu v čase od 10-tej do 19-tej hod. a každú

párnu nedeľu v čase od 10-tej do 19-tej hod., teda otec bude mať možnosť stretávať sa s maloletým
každý týždeň. Vzhľadom na závery uvedené v lekárskej správe psychologičky ako aj vzhľadom na vek
maloletého ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že maloletý nie je zvyknutý na domácnosť otca, keďže
spolu nežijú od januára 2014 a nie je zvyknutý ostávať s otcom sám počas noci, súd neupravil styk
otca s maloletým tak, aby maloletý mohol ostať sám spať u otca. Zároveň je však potrebné zdôrazniť,

aby v budúcnosti, keď po opakovaných návštevách maloletého v domácnosti otca si maloletý zvykne
na otcovu domácnosť, ako aj na skutočnosť, že je s otcom bez prítomnosti matky, ako aj s pribúdajúcim
vekom maloletého rodičia skúsili, aby maloletý ostal sám s otcom aj počas noci a následne upravili teda
rozšírili styk otca s maloletým aj na noc, buď po vzájomnej dohode, alebo cestou súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky

nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým zohľadniac odôvodnené potreby a
náklady maloletého, dospel k súd k záveru, že je výživné vo výške 250 € mesačne pokrýva odôvodnené
potreby maloletého a vzhľadom na príjem otca a jeho odôvodnené náklady a výdavky, je v možnostiach
otca platiť takúto sumu výživného. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť má
prednosť pre nákladmi otca spojených so splácaním úveru, pôžičky na PC, poistenia či stavebného

sporenia.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, záujmové
aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na
energiách u matky, kde dieťa žije.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej
povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloleté, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou a upravil výšku vyživovacej povinnosti na sumu
250 € mesačne.

Súd zvýšil výživné od 1.1.2014, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného v januári 2014,
pričom pri výpočte dlžného výživného odrátal zo sumy 250 € sumu 150 €, ktorú otec platil matke
maloletého z titulu výživného. Dlžné výživné za 18 mesiacov (január 2014 až jún 2015) tak predstavuje
sumu 1.800 €, ktorú súd povolil otcovi splácať dlžné v mesačných splátkach po 100.- € spolu s bežným

výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom
poriadku.