Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114236818
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114236818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance

Slovakia s.r.o. so sídlom Košice, Hlavná104, IČO:47243368, zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporcovi: R. P., bytom F., E. č. XXX/X, o zaplatenie
sumy XXX,XX € takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,- Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 17.1.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy celkove
281,66 € a to z titulu nevráteného úveru poskytnutého na základe uzavretej rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 16.12.2013 v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý krátkodobý,
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,- €, ktorý sa zaviazal vrátiť v celkovej výške 196,66 € s tým,
že túto sumu predstavuje súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov navrhovateľa za poskytnutie
úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 46,66 € s tým, že celkové náklady navrhovateľa predstavujú

RPMN, ktorej výpočet je uvedený v čl. IV bod 8 rámcovej zmluvy a ďalej žalovaná suma pozostáva aj zo
skutočne vynaložených nákladov vo výške 85,- €, nakoľko odporcu výzvami vyzýval na úhradu záväzku
a tieto si uplatňuje podľa čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 16.12.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie
rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb a zároveň zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že odporca prijal návrh rámcovejzmluvy zo strany navrhovateľa na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako
dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 150,- €. Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Odporcovi bola zo strany

navrhovateľa týmto spôsobom poskytnutá suma 150,- € so splatnosťou do 16.1.2014, táto suma mu
bola poskytnutá na základe predmetnej zmluvy zo dňa 16.12.2013. Z rámcovej zmluvy a jej obsahu súd
zistil, že navrhovateľ predmetný úver označil ako bezúročný v článku IV., bod 3., avšak v zmluve vyjadril
priemernú RPMN vo výške 366,6 %.

Navrhovateľ uviedol celkové náklady, ktoré mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným
pevnou sumou 46,66 €, ktoré mali predstavovať príslušenstvo.

V čl. IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti a je
uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí

úveru.

Výška odplaty pri spotrebných úveroch v decembri 2013 bola 8,79 % % zverejnené na internetovej
stráne pri splatnosti do jedného roka ( ).

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a

oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných
spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.

Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť
obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho
jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh

zmluvy odmietne. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila
zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj
nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou.
Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods.
1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne

dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri
identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre
uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať,

taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie
vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú
formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil
predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené
potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je

absolútna.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie sú:a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie

je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu,
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom

trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo

spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)
V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná.
Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym
charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Podľa § 2 na a účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo

poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u

veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné

reprodukovanie uložených informácií.
Podľa § 2 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu,
zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1) 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným
obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3) 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4) 5.

doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5) 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou
elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6) 7. veriteľom, ktorý
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo 8. inou osobou s obdobným
predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa

a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický

nosič informácií,
g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,
h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú

hlasovú správu,
i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.

Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, 24) a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako
spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie
kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1,

3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu,
ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa
zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné
číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak
ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
sprostredkovateľa,akideofyzickúosobu,aichprávnyvzťahkdodávateľovi,7.názovasídlopríslušného
orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky
odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom
prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ
je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3.
upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace

s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien
na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou
budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom
dodávateľa,alebonímniesúvyberané,5.dobyplatnostiposkytnutýchúdajov,6.informácieoplatobných
podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím

prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú,
c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o
podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa
podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie
od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať

trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane
informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy
vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym
poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6.
voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so

súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky
a informácie podľa tohto paragrafu,
d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1
zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade
so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý
obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods.3 OZ
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak
cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
V odseku 3 je príslušenstvo pohľadávky vymedzené taxatívne.Pozostáva z úrokov (napr. dohodnutých pri vkladoch alebo pôžičkách v peňažných ústavoch), ďalej z
úrokov z omeškania (napr. § 517 ods. 2 ), prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v

súvislostisomeškanímdlžníka(napr.§697),anapokonznákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky;
medzi tieto náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa
upínajú (viažu), rovnako ako poplatok z omeškania, iba k pohľadávke.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania pre oblasť

občianskoprávnych záväzkových vzťahov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá,

že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo
sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické
poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva
v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že
súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej
hospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup
k informáciám a podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo

zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu,
že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka
sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej
strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo
až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie

slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú
osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v
nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe
uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je

slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak
okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými
prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia
tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície
tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto

disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.

S rozvojom Európskej únie sa čoraz viac zvyšuje aj potenciál vnútorného trhu. Spoločná legislatíva
Európskej únie prijala Smernicu o nekalých obchodných praktikách v máji 2005, ktorú členské štáty
boli povinné zaviesť do právnej úpravy do decembra 2007. Táto smernica bola prijatá na posilnenie

dôvery európskych spotrebiteľov a jej cieľom je ozrejmiť práva spotrebiteľom. Obchodné praktiky
označujú činnosti súvisiace s reklamou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľovi, vzťahujú sa
na akúkoľvek činnosť, opomenutie, spôsob správania, vyjadrenia alebo obchodnú komunikáciu, vrátane
reklamy a marketingu, ktorú vykonáva obchodník. Ak ide o nekalé praktiky, znamená to, že podľa
konkrétnych kritérií sa tieto činnosti považujú za neprijateľné voči spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebovybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Porušenierovnováhy,rakúskymOGHnazývanejaj"ekvivalencie"saprejavujenajmäakoneprimeranosť
konkrétnehodojednania,čiceléhoprávnehoúkonu.Obvykletátonerovnováhačineprimeranosťspočíva
najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností
jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej

zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za
obvyklépodmienkyberúpodmienkypožadovanébankami.Definíciadobrýchmravov,hociprešpecifické
účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá
v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.

V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto

používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,
bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho

konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho
subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod.

Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah
nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa počínajúc 1. 11. 2008 týkalo iných foriem poskytovania peňažných
prostriedkov, ako boli spotrebiteľské úvery, ak zároveň išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. V
praxi ide najmä o zmluvu o pôžičke (§ 657 OZ ), zmluvu o úvere (§ 497 OBZ ) alebo iné druhy poskytnutia

peňažných prostriedkov, ak nejde o spotrebiteľský úver. Do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch spadala podľa judikatúry súdov i zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (lízingové
zmluvy), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom (ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva)
(Ro NS SR z 26. 2. 2008, sp. zn. 1 Sžo 106/2007). Na túto zmluvu súd aplikoval ustanovenie § 53
ods. 6 OZ. Zmyslom ustanovenia § 53 ods. 6 OZ bolo postihovanie neprimeranej odplaty pri iných

finančných plneniach, ako sú spotrebiteľské úvery, a to neplatnosťou právneho úkonu. Za kritérium, na
základe ktorých sa posudzovala výška odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, sa považovali odplaty
poskytované bankami za spotrebiteľské (zákon nepresne používa pojem „spotrebné“) úvery v mieste
bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa zákona výška odplaty nesmie „podstatne“ prevýšiť obvyklú mieru odplaty požadovanej bankami.
Výška obvyklej odplaty vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 OBZ. Podľa neho, ak nie sú dojednané úroky
medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Z hľadiska posúdenia

„obdobnosti prípadov“ sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ.
Bude sa teda zohľadňovať: a) finančná situácia spotrebiteľa, b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku
spotrebiteľa (pozri § 53 ods. 7 OZ) , c) objem poskytnutých finančných prostriedkov, d) lehota splatnosti
poskytnutých finančných prostriedkov.

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.,
pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 1 mesiaca, t.j. splatnosť
bola dohodnutá do 3 mesiacov.Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami tohto právneho predpisu, ale táto skutočnosť
neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť v

rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, pretože ide
o spotrebiteľskú zmluvu.

Súd poukazuje na rozpor uvedený v predmetnej zmluve, kde je poskytnutie peňažných prostriedkov bez
úroku, avšak veriteľ si zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť celkové náklady spočívajúce

z poplatku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, ktorá sa však neriadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ide o úver so
splatnosťou do 3 mesiacov a teda predmetná zmluva svojim obsahom je zmluvou o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka.

Na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 150,- €, ktorý mal splatnosť
do 1 mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy,
avšak podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho
požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa

obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože úver je bezúročný ako uvádza
navrhovateľ.

Navrhovateľ, ktorý vyjadroval celkové náklady s odkazom na § 2 psím. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na takto ním zmätočne uvádzanú
sumu poplatku, keď v predmetnej zmluve vyjadruje, že jeho celkové náklady sú vyjadrené percentuálne,
avšak následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za poskytnutie úveru.

Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy navrhovateľa spôsobujú značnú
nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, náklady navrhovateľa nie sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne.

Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so zákonom a odporujúco je vyjadrená aj RPMN
vo výške 366,6 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná a nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Súdpretonavrhovateľovipriznalibavýškuposkytnutéhoúveruvovýške150,-€,pričomnímpožadovaný
poplatok za poskytnutie úveru a vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5 súd nepriznal, nakoľko tieto
zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom, pretože v zmysle uvedených zmluvných dojednaní
je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom
navrhovateľ nepreukázal aké skutočné náklady mu z vypracovaním upomienok a urgencií vznikli a

odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto
nákladov, preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými sa
tento zmluvný vzťah spravuje, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, že tieto ustanovenia neboli dojednané
individuálne a sú neplatné. Odplata vo výške 46,66 € by ročne predstavovala niekoľkonásobné
navýšenie.

Výška odplaty pri spotrebných úveroch v decembri 2013 bola 8,79 % % zverejnené na internetovej
stráne ).

Odporca ako spotrebiteľ, teda slabší článok v zmluvnom vzťahu nemal možnosť ovplyvniť tieto

ustanovenia vopred pripravenej zmluvy a súd aj v tejto časti návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 10 c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v konaní ( úspech
navrhovateľa 53 % - 47 % neúspech = 6 % úspech, t.j. nepatrný).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.