Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210368
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912210368.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľa: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542,
zast.JUDr.JozefomBolješikom,advokátomsosídlomRadlinského50,92101Piešťany,protiodporcom:
1/ O.. D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, pošta U., 2/ D. C., rod. U., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., obaja odporcovia zastúpení splnomocneným zástupcom D.. E.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., 3/ A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
P. 7, XXX XX S. J. a 4/ Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX S. J., v konaní o
zaplatenie sumy 4 979,09 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
sobota č. k. 8C/25/2013-64 zo dňa 12. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v
texte len OSP) tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ až 4/ sumu 422 € titulom náhrady

trov konania, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcov 1/ až 4/ na zaplatenie
sumy 4.979,09 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 01.10.1997 uzavrel s odporcami zmluvu
o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej poskytol odporcom 1/,2/ podporu vo výške

16.596,95 Eur a nenávratný príspevok vo výške 4.979,08 Eur. Odporcovia 1/,2/ sa zaviazali splatiť celý
úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % a to formou 359-ich splátok vo výške jednotlivej
splátky 70,-- Eur a poslednej 360-ej splátky vo výške 58,32 Eur. Odporcovia dňa 16.07.2003 uhradili
splátku 70,01 Eur a následne dňa 20.08.2003 finančnú čiastku 15.084,54 Eur, ktorá splátka pokryla
výšku nesplatenej istiny. Dňa 14.07.2003 oznámil navrhovateľ odporcom, že v dôsledku porušenia ich
povinnosti sú povinní uhradiť celý zostatok s príslušenstvom, ktorú povinnosť si odporcovia splnili len

čiastočne. Ku dňu 14.06.2012 boli v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výške nesplateného,
nenávratného príspevku v sume 4.979,09 Eur a nesplatených úrokov vo výške 6.009,13 Eur. V súlade s
čl.VIII, ods.8.1. zmluvy v prípade, ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná, je
v súlade so zákonom NR SR 303/95 Z.z. povinný túto vrátiť do fondu a súčasne uhradiť aj úrok vo výške
0,2 % za každý deň neoprávneného použitia maximálne do výšky dvojnásobku poskytnutej podpory.
V súlade s čl.VIII. ods.8.2. zmluvy oneskorená úhrada pravidelnej mesačnej splátky sa považuje za

neoprávnené použitie prostriedkov fondu. V súlade s čl.VIII. ods.8.3.zmluvy je navrhovateľ oprávnený
zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5 % pre celú nesplatenú časť podpory, ak dlžník mešká so zaplatením trochsplátok po sebe idúcich, alebo po doručení výzvy. V súlade s čl.VIII. ods.8.4.zmluvy ak je dlžník v
omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, má veriteľ právo na okamžité
vrátenie zostatku úveru a má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z celej dlžnej sumy.

Na výzvy navrhovateľa odporcovia nereagovali, dlžnú sumu neuhradili, čím sa dostali do omeškania s
plnením peňažného záväzku a z toho dôvodu navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie dlžnej
sumy aj s úrokom z omeškania.

Návrh navrhovateľa bol vybavený platobným rozkazom tunajšieho súdu č.konania 8C/25/2013 zo dňa

13.09.2013, voči ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odporcovia 1/ až 4/ odpor, a z toho dôvodu
bol tento platobný rozkaz zrušený a vo veci nariadený termín pojednávania.
Odporcovia 1/ až 4/ v písomných odporoch v podstate zhodne uviedli, že nárok navrhovateľa považujú
v celom rozsahu za neopodstatnený, odporcovia 1/ a 2/ uzavreli s navrhovateľom zmluvu o poskytnutí
podpory vo forme úveru, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle
ustanovenia § 261 ods.3, písm. d/, Obchodného zákonníka, úverová zmluva podľa ustanovenia § 497

a nasl. Obchodného zákonníka zakladá tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia sa záväzkové vzťahy úverovej zmluvy bez ohľadu na povahu ich účastníkov
riadia III. časťou Obchodného zákonníka. Podľa predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom
1/,2/ úver vo výške pôvodne 500.000,-- Sk (16.596,95 Eur) a nenávratný príspevok vo výške 150.000,--
Sk (4.979,08 Eur). Úver bol poskytnutý na dobu 30-ich rokov, pričom si zmluvné strany dohodli úrok

3 %. Odporcovia si zmluvné povinnosti plnili riadne a včas až do roku 2003. Ku dňu 30.06.2003
odporcovia uhradili celkom čiastku 61.550,48 Sk (2.043,10 Eur) na istine a čiastku 77.643,52 Sk
(2.577,29 Eur) na úrokoch. K tomuto dňu dlh odporcov predstavoval na istine 438.443,52 Sk (14.553,65
Eur) na úrokoch 181.243,74 Sk (6.016,19 Eur), čiže celkový dlh predstavoval sumu 619.687,26 Sk
(20.569,84 Eur). Vzhľadom na finančnú situáciu odporcu, ktorý už nedokázal svoje povinnosti podľa

uvedenej zmluvy naďalej plniť, pokúsil sa iniciovať rokovania s navrhovateľom o možnosti splatenia
poskytnutého úveru, dňa 21.07.2003 navrhovateľovi zaslal návrh na jednorazové predčasné splatenie
poskytnutého úveru, ktoré však navrhovateľovi nebolo doručené pre zmenu jeho sídla, ktorú odporcovi
neoznámil. Dňa 28.07.2003 bol odporcovi doručený list, ktorým mu navrhovateľ oznámil, že porušil
predmetnú zmluvu a súčasne ho vyzval na úhradu celkovej dlžnej čiastky 831.423,-- Sk (27.598,18

Eur), pričom ako termín pre poskytnutie uvedeného plnenia určil 30 dní odo dňa doručenia tohto listu,
t.j. deň 27.08.2003. Odporca uhradil peňažnú čiastku celkom vo výške 454.437,-- Sk (15.084,54 Eur),
o čom navrhovateľa písomne upovedomil listom zo dňa 19.08.2003. Celková dlžná čiastka ku dňu
30.07.2003 predstavovala 436.421,54 Sk (14.486,54 Eur) ako istina a 180.147,45 Sk (5.979,79 Eur)
ako úroky. V zmysle čl.V. ods.5 Zmluvy sa odporca pokúsil splatiť zostatok úveru pred stanoveným

termínom splatnosti, pričom príkazom k úhrade zo dňa 19.08.2003 uhradil na účet navrhovateľa čiastku
predstavujúcu výšku dlhu na istine vrátane sankčného poplatku vo výške 10 % zo zostatku úroku,
celkom vo výške 454.437,-- Sk (15.084,54 Eur). Navrhovateľ žiadnym spôsobom ani na vyššie uvedený
list, ani na samotné predčasné splatenie úveru nereagoval a tým odporca považoval celú záležitosť
za vybavenú. V priebehu ďalších 10-ich rokov navrhovateľ odporcu nevyzval na úhradu a žiadnym

spôsobom výšku jeho dlhu neoznámil a odporca sa domnieval, že vzájomné záväzky zanikli a sú
vyrovnané v celom rozsahu. Odporcovia 1/ až 4/ vzniesli námietku premlčania v zmysle ustanovení §§
387, 388 ods.1, 306 ods.2, Obchodného zákonníka. Vo vzťahu ku všetkým štyrom peňažným čiastkam
možno konštatovať, že ich splatnosť nastala dňa 27.08.2003, navrhovateľ si mohol uplatniť uvedené
nároky už dňa 28.08.2003, tieto sa premlčali dňa 28.08.2007. Okrem námietky premlčania odporcovia

uviedli, že navrhovateľ neoprávnene požaduje predmetné plnenia aj s poukazom na ustanovenie §
13 Zákona č. 607/2003 Z.z., kde zákonodarca pri porušení finančnej disciplíny s prostriedkami fondu
odkazuje legislatívnym odkazom na postup podľa ustanovenia § 31 Zákona č. 523/2004 Z.z., ktoré
umožňuje vyvodenie sankcií za porušenie finančnej disciplíny v objektívnej lehote 5-ich rokov odo dňa
preukázania zistenia porušenia finančnej disciplíny. Vzhľadom na to, že navrhovateľ preukázateľne o

porušení finančnej disciplíny vedel, najneskôr dňa 14.07.2003, o čom odporcu upovedomil aj listom,
zákonom stanovená objektívna lehota pre možné uloženie odvodu, teda vrátenie istiny, uplynula dňa
14.07.2008.

Splnomocnený zástupca odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní sa pripojil ku všetkým tvrdeniam uvádzaným

v písomných odporoch.

Právny zástupca navrhovateľa, navrhovateľ, odporcovia 3/,4/ sa na pojednávanie nedostavili, písomne
ospravedlnili svoju neúčasť.Právnyzástupcanavrhovateľazaslalsúdupísomnévyjadreniekodporomodporcov1/až4/,kdeuviedol,
žejepravdou,žeodporcadňa16.07.2013uhradilsplátkuvovýške70,01Euranáslednedňa20.08.2013

finančnú čiastku 15.084,54 Eur, ktorá splátka pokryla výšku nesplatenej istiny poskytnutého finančného
príspevku. Nie je pravdou, žeby uhradená suma pokryla výšku zmluvnej pokuty - sankciu vo výške
10 % z dlžnej sumy. K námietke premlčania vznesenej odporcami 1/ až 4/ uviedol, že navrhovateľ si
uplatňuje v tomto konaní sumu pozostávajúcu z poskytnutého nenávratného príspevku, ktorý odporca
nesplatil,tentoniejepríslušenstvomistiny,čižetátosumasazakladánasamostatnomprávnomzáklade.

Ďalej uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, ale trvá naďalej, pretože zo strany
účastníkov nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by spôsobil zánik zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu
žalovaná istina nie je premlčaná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu odporcov 1/,2/, odporcov 1/,2/,
ako i oboznámením sa s celým obsahom spisu, návrhom na začatie konania, výzvou k úhrade zo dňa
14.07.2013,oznámenímOTPBankaSlovensko,a.s.Bratislavazodňa14.06.2012,zmluvouoposkytnutí

podpory vo forme úveru nenávratného príspevku č. 609/1577/1997 zo dňa 01.10.1997, odpormi proti
vydanému platobnému rozkazu odporcov 1/ až 4/ a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:
Zmluvaoposkytnutípodporyvoformeúveruanenávratnéhopríspevkupodľa§497 anasl.Obchodného
zákonníka a § 12 Zákona č.124/96 Z.z. bola uzavretá medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom

odporcom 1/ s manželkou odporkyňou 2/ dňa 01.10.1997. Predmetom tejto zmluvy čl.II. bod 1. bolo
poskytnutie žiadateľovi podpory vo forme úveru - nenávratného príspevku - pre účel v súlade s § 5 ods.1,
písm. a/ vyššie uvedeného zákona výstavba bytu, výška poskytnutej podpory v zmysle čl.III. tejto zmluvy
formou úveru predstavovala sumu 500.000,-- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3 % s lehotou splatnosti
30 rokov a nenávratného príspevku vo výške 150.000,-- Sk. V zmysle čl.IV. bod 1. dlžník bol oprávnený

čerpať poskytnutú podporu len na účel, ktorý je uvedený v čl.II. bod 1. tejto zmluvy výhradne formou
bezhotovostného platobného styku. V zmysle čl.V. bod 1. dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celý úver
so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3 % na účet v banke a zároveň sa zaviazal splácať úver
a úrok pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15-eho kalendárneho
dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. V bode 5. tohto článku je uvedené, že

dlžník môže splatiť zostatok úveru pred stanoveným termínom splatnosti, pričom je povinný jednorázovo
zaplatiť poplatok vo výške 10 % zo zostatku úroku. V čl.VII. bod 1. je návratnosť úveru zabezpečená
ručením tretích osôb.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcov zaplatenia žalovanej sumy s prísl. s tým, že vo

svojom písomnom návrhu uvádza, že pri kontrole finančných zostáv navrhovateľa bolo zistené, že ku
dňu 14.06.2012 boli odporcovia v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výšku nesplateného
nenávratného príspevku a nesplatených úrokov. Ďalej citujú ustanovenie čl.VIII. ods.8.1. zmluvy a čl.VIII.
ods.8.2. zmluvy zo dňa 01.10.1997, ktoré obsahujú sankcie jednak za neoprávnené použitie finančných
prostriedkov z poskytnutej podpory, ako i za oneskorenú úhradu pravidelnej mesačnej splátky, ktorá sa

považuje v zmysle zmluvy taktiež za neoprávnené použitie finančných prostriedkov. Z výzvy k úhrade
zo dňa 14.07.2003 mal súd preukázané, že týmto dňom boli odporca 1/ a odporcovia 3/,4/ vyzvaní
navrhovateľom k úhrade celého zostatku dlhu vrátane sankcií z dôvodu, že pri kontrole evidencie zistil,
že došlo k porušeniu predmetnej zmluvy, ktoré spočíva v tom, že stavba bola odpredaná tretej osobe a to
v období, kedy je zmluvne dohodnuté, že túto bude odporca užívať pre vlastnú potrebu. Návrh na vklad

bol daný na Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Rimavská Sobota dňa 09.júna 2003.
Celý zostatok dlhu vrátane sankcií v predmetnej výzve predstavoval jednak zostatok nesplatenej istiny,
nenávratný príspevok, úrok, sankcia 10 %, čiže celkove suma 831.423,-- Sk s tým, že uvedenú sumu
bolo potrebné uhradiť do 30-ich dní odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorá bola doručená odporcom dňa
28.07.2003. Súd je toho názoru, že týmto dňom sa stal splatným celý zostatok dlhu, tak, ako to označil

navrhovateľ, ktorý predstavuje jednak nesplatenú istinu, nenávratný príspevok, úrok, ako i sankciu vo
výške 10 %. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 16.07.2003 odporca 1/ uhradil splátku 70,01 Eur a dňa
20.08.2003 čiastku 15.084,54 Eur. Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu dôkaz o tom, ktorého dňa bola
výzva k úhrade zo dňa 14.07.2003 odporcom doručená a odporcovia uvádzali, že táto výzva im bola
doručená dňa 28.07.2003, súd je toho názoru, že dňom 27.08.2003 sa stal splatným celý zostatok dlhu

a premlčacia lehota uplynula dňa 28.08.2007.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 12 ods.1 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe rozhodnutia podľa

§ 11 ods.9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu.

Podľa § 12 ods.2 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, zmluva musí obsahovať najmä:
a/ údaje o zmluvných stranách,
b/ účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory,
c/ spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,

d/ zabezpečenie záväzkov,
e/ bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,
f/ technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,
g/ sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h/ spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,

i/ ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a/ tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať
on alebo osoby jemu blízke, 21a) alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu,
j/ ak je žiadateľom podľa § 7, písm. b) obec, ktorá požiadala o podporu podľa § 10 ods.2, tak je minimálny
čas, v ktorom bude obec stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu obyvateľom obce.

Podľa § 13 ods.3 Zák.č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ak žiadateľ neoprávnene použil
alebo zadržal prostriedky fondu v rozpore s určenými alebo s dohodnutými podmienkami, je povinný ich
vrátiť fondu a zaplatiť penále podľa osobitného predpisu. (Zák.č. 303/1995 Z.z.)

Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka, premlčaním práva na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 393 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinností začína

premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto
práv ustanovená osobitná úprava.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé plnenia inak, je premlčacia
doba 4 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i na citované zákonné ustanovenia, s poukazom na vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcov 1/ až 4/ súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

K tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že doteraz nebol urobený úkon smerujúci k zániku

záväzku, súd uvádza, že bol urobený úkon smerujúci k splneniu dlhu práve zo strany navrhovateľa a
to výzva k úhrade zo dňa 14.07.2003.

Pre úplnosť súd udáva, že sa ďalej stotožňuje aj s tvrdením odporcov 1/ až 4/ ohľadne porušenia
finančnej disciplíny.

V predmetnej veci bola podpora poskytnutá v zmysle Zákona č. 124/96 Z.z. , ktorý bol zrušený Zákonom
č. 607/2003 Z.z. účinným dňom 01.01.2004.Podľa § 17 Zákona č. 607/2003 Z.z. Spoločné ustanovenia ods.1 Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB)
zriadený Zákonom č. 124/96 Z.z. o ŠFRB v znení neskorších predpisov je ŠFRB podľa tohto zákona,
ods.2 pohľadávky, záväzky, pracovno-právne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy ŠFRB vzniknuté pred

01.01.2004 sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovno-právne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy
ŠFRB podľa tohto zákona.

Podľa§18Prechodnéustanoveniaods.4,vyššieuvedenéhozákona,priposudzovanížiadostípodaných
a overených podľa Zákona č. 124/96 Z.z. do 01.01.2004 a pri poskytovaní podpory k nim sa postupuje

podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona.

Podľa § 13 Zákona č. 607/2003 Z.z. ods.2, fond počas platnosti zmluvy vykonáva kontrolu: a/ účel
použitia podpory, b/ dodržania zmluvných podmienok a ods.5, ak žiadateľ o podporu porušil finančnú
disciplínu pri nakladaní s prostriedkami fondu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu. Týmto
osobitným predpisom je Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Podľa § 31 Zákona č. 523/2004 Z.z. ods.14, odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny
možno uložiť do 5-ich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.

Odporcovia 1/ až 4/ boli v konaní úspešní, odporcovia 1/,2/ si uplatnili náhradu trov konania spočívajúcu

v súdnom poplatku za podané odpory, odporcovia 3/,4/ si náhradu trov konania neuplatnili, avšak keďže
majú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odpory, čiže sú to trovy konania, ktoré vyplývajú
priamo zo spisu, súd zaviazal na znášanie týchto trov navrhovateľa, ktorý v konaní úspech nemal, v
zmysle § 142 ods.1, O.s.p. Suma 422,-- Eur predstavuje súdny poplatok za podané odpory, ktorú sú
odporcovia 1/ až 4/ povinní zaplatiť SR- na účet tunajšieho súdu, spoločne a nerozdielne“.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva
v zákonom stanovenej lehote odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), e), f) OSP a to z
toho dôvodu, že rozhodnutie a postup prvostupňového súdu považuje za nesprávny. Podľa názoru
navrhovateľa rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu

veci a teda okresný súd podľa navrhovateľa nesprávne rozhodol, nakoľko nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti a to, že výška istiny, ktorú si navrhovateľ uplatnil v konaní je suma pozostávajúca z
poskytnutého nenávratného príspevku, ktorý odporca nesplatil. Podľa názoru navrhovateľa uvedená
suma (nenávratný príspevok) nie je príslušenstvom istiny na poskytnutom úvere, čiže táto suma -
nenávratný finančný príspevok sa zakladá na samostatnom právnom základe. Zdôraznil, že zmluvný

vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol, ale trvá ďalej. Zo strany účastníkov konania nebol vykonaný
prejav vôle, ktorý by spôsobil zánik zmluvného vzťahu.

Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že vychádzal z tvrdení odporcov, že výzva zo dňa
14. 07. 2003 bola odporcom doručená dňa 28. 07. 2003. Uvedené tvrdenie odporcov nebolo, podľa

názoru navrhovateľa, preukázané právne relevantným dôkazom. Žalovaná istina predstavujúca nárok
na zaplatenie poskytnutého nenávratného príspevku nie je premlčaná. Je nesporné, že odporcom bola
predmetná finančná čiastka poukázaná na ich účet. Odporcovia porušili svoje zmluvné povinnosti,
preto si navrhovateľ nárokuje vrátenie poskytnutého nenávratného príspevku. Odporcovia sa podľa
navrhovateľa nesplnením svojej zmluvnej povinnosti obohatili a prvostupňový súd im poskytol ochranu

vo forme odvolaním napadnutého rozsudku tým, že oprávnený nárok navrhovateľa v plnom rozsahu
zamietol. Navrhovateľ mal pritom povinnosť domáhať sa svojho oprávneného nároku cestou príslušného
súdu, keďže inú možnosť nemal a odporcovia ako dlžníci odmietli vrátiť navrhovateľovi poskytnuté
finančné prostriedky. Predmetná výzva zo strany navrhovateľa je len dôkazom toho, že odporcovia
si boli vedomí svojich povinností a napriek tomu ich nesplnili, čím sa obohatili. Vzhľadom na vyššie

uvedený fakt, je podľa názoru navrhovateľa, priznanie právnej ochrany odporcom a zamietnutie návrhu
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 718/11 zo dňa 26. 06. 2012, ktorý vo svojom
náleze uviedol: „Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, to však nevylučuje výskyt
situácií, v ktorých je uplatnenie tejto námietky výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne

uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku
uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil“, na rozhodnutie Najvyššiehosúdu ČR sp. zn. 25 Cdo 539/2008 zo dňa 19. 02. 2009 ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/459/2011.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami, je námietka
premlčania vnesená zo strany odporcov v rozpore s dobrými mravmi a je zneužitím práva na úkor
navrhovateľa, v dôsledku čoho bol navrhovateľ poškodený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 03. 2014 v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia 1/ a 2/ a vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ
navrhovateľ uvádza, že žalovaná suma, teda nenávratný príspevok nie je príslušenstvom istiny na
poskytnutom úvere, čiže táto suma - nenávratný finančný príspevok sa zakladá na samostatnom
právom základe, tak sa jedná o hypotézu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ argumentačne žiadnym
spôsobom nepodložil. Uvedené tvrdenie navrhovateľa možno označiť za sporné, pretože podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je záväzok veriteľa, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy ako aj záväzok
dlžníka, že poskytnuté finančné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Uvedené práva a povinnosti zmluvných
strán sú esenciálnymi zložkami zmluvy o úvere, bez nich zmluva o úvere nemôže byť platne uzatvorená.
Akákoľvek ďalšia úprava práv a povinností zmluvných strán nie je zo strany platnej právnej úpravy

vylúčená, takáto úprava predstavuje tzv. nepodstatné zložky zmluvy o úvere. Takýto charakter má aj
povinnosť navrhovateľa poskytnúť odporcom nenávratný finančný príspevok. Úprava práv a povinností
vo vzťahu k nenávratnému finančnému príspevku teda nemôže byť založená na vzduchoprázdne, ale
potrebuje svoj právny základ, ktorého obsahom sú práve práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu
k predmetnému nenávratnému príspevku. Práva a povinnosti navrhovateľa a odporcov sa nezakladajú

na samostatnom právnom základe ako to uvádza navrhovateľ, ich právnym základom je tá istá úverová
zmluva a ich úprava je obsahom absolútne obchodného záväzkového vzťahu, ktorý táto úverová zmluva
založila. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nezanikol,
ale trvá naďalej, pretože zo strany účastníkov konania nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by spôsobil
zánik zmluvného vzťahu, odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že uvedené

tvrdenie navrhovateľa nie je založené na pravde. Listom, ktorý bol odporcom doručený dňa 28. 07.
2003 navrhovateľ odporcov oboznámil so skutočnosťou, že odporcovia porušili predmetnú zmluvu a
súčasne ich vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 831 423,- Sk (27 598,l8 €), pričom ako termín pre
poskytnutie uvedeného plnenia navrhovateľ určil 30 dní odo dňa doručenia uvedeného listu. Odporcovia
na uvedenú výzvu navrhovateľa reagovali tým, že uhradili peňažnú čiastku celkom vo výške 15 084,54 €,

o čom navrhovateľa písomne upovedomili listom zo dňa 19. 08. 2003. Celková dlžná čiastka z uvedenej
úverovej zmluvy ku dňu 30. 07. 2003 predstavovala sumu 14 486,54 € ako istina a 5 979,79 € ako úroky.
V zmysle čl. V. ods. 5 predmetnej zmluvy sa odporcovia pokúsili splatiť zostatok úveru pred stanoveným
termínom splatnosti, pričom príkazom k úhrade zo dňa 19. 08. 2003 uhradili na účet navrhovateľa čiastku
predstavujúcu dlh na istine vrátane sankčného poplatku vo výške 10 % celkom vo výške 15 084,54

€. Na uvedený list ako aj na samotné predčasné splatenie poskytnutého úveru navrhovateľ žiadnym
spôsobom nereagoval, preto odporcovia považovali celú záležitosť za vybavenú a domnievali sa, že
vzájomné záväzky navrhovateľa a odporcov zanikli a sú vyrovnané v celom rozsahu.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že žalovaná istina nie je premlčaná, odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení

k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že sa jedná o hypotézu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ argumentačne
žiadnym spôsobom nepodložil. Uviedli, že nespochybňujú tvrdenie, že k poskytnutiu predmetného
plnenia v zmysle úverovej zmluvy došlo. Nespochybňujú skutočnosť, že predmetné plnenie prevzali.
V zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba začala plynúť odo dňa,
kedy sa uvedené právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia mohlo uplatniť na súde. V liste

zo dňa 14. 07. 2003 navrhovateľ určil lehotu na splnenie záväzku, ktorý spočíval v zaplatení vyššie
uvedených peňažných čiastok do 30 dní od doručenia uvedeného listu. V zmysle uvedeného, prvý
deň, kedy sa navrhovateľ mohol obrátiť s uplatnením svojich práv na súd bol deň 28. 08. 2003. Podľa
ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, premlčacia doba vo vzťahu k uplatňovaným plneniam
uplynula dňa 28. 08. 2007. Účinky premlčania nastávajú uplynutím zákonom ustanovenej premlčacej

doby a súčasne vznesením námietky premlčania povinnou osobou. Faktom zostáva, že možnosť
uplatniť si uvedené nároky súdnou cestou navrhovateľovi vznikla dňa 28. 08. 2003, čo je zároveň
aj prvý deň behu premlčacej doby. Všetky nároky navrhovateľa sa vzhľadom nato, že vyplývajú z
obchodného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere premlčali dňa 28. 08. 2007. Podľajudikatúry po účinnom vznesení námietky premlčania nemožno priznať pohľadávku a úroky z tejto
pohľadávky vzniknuté po dni, kedy uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie pohľadávky.
Premlčanie sa vzťahuje tak na istinu, ako aj na ostatné uplatnené nároky - vyplývajúce z omeškania

odporcu (zmluvná pokuta, úroky z omeškania, poskytnutý príspevok).

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že odporcovia svojim konaním zneužili právo na úkor
navrhovateľa, odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že premlčanie je svojou
podstatou subjektívnym právom dlžníka, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej doby

možno vzniesť námietku premlčania, v dôsledku ktorej premlčané právo nemožno priznať. Pri úprave
premlčania zákonodarca vychádzal z myšlienky, že ten, kto má záujem na naplnení práva, ktoré mu
svedčí, má byť sám aktívny a predpísaným spôsobom sa má domáhať, aby mu dlžník plnenie poskytol.
Premlčanie v súkromnom práve plní tri základné funkcie: 1) stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil
včas, 2) predchádza dôkaznej núdzi, 3) prispieva k právnej istote.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na judikatúru, podľa ktorej uplatnenie námietky premlčania
môže byť výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil,
už samotný odkaz na citovanú judikatúru zo strany navrhovateľa je nepresný, pretože navrhovateľ po
dobu viac ako 10 rokov nečinne mlčal a nepodnikol žiaden krok k uplatneniu svojich práv. Doposiaľ
neprezentoval žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že márne uplynutie premlčacej doby navrhovateľ

sám nezavinil. Je zrejmé, že navrhovateľ účelovo 10 rokov čakal, aby sa predmetná čiastka stala pre
navrhovateľa zaujímavejšia (predovšetkým úroky z omeškania) a až po dobe 10 rokov si svoje práva
uplatnil súdnou cestou. Nemožno teda podľa odporcov 1/ a 2/ dôjsť k inému záveru než k tomu, že márne
uplynutie premlčacej doby je v danom prípade zavinené navrhovateľom. Závery judikatúry je potrebné
posudzovať komplexne a nie je možné účelovo vyberať právne vety, ktoré navrhovateľovi zapadajú

do jeho argumentácie. Je potrebné zdôrazniť, že odporcovia prejavili vôľu poskytnutý úver predčasne
splatiť, svoju vôľu prejavili písomne a formou listu ju zaslali navrhovateľovi, ktorý v dôsledku zmeny jeho
sídlanebolnavrhovateľovidoručený. Následneodporcoviadlžnúsumu(istinuvrátanesankčnýchúrokov
v dôsledku predčasného splatenia úveru) navrhovateľovi skutočne uhradili bezhotovostným prevodom.
Navrhovateľ od roku 2003 odporcov žiadnym spôsobom nekontaktoval. Odporcovia sa celkom legitímne

domnievali, že vzájomné záväzky medzi navrhovateľom o odporcami sú vyrovnané. Navrhovateľ by
nemal opomínať skutočnosť, že po dobu viac ako 10 rokov odporcov nekontaktoval. Ak si v roku 2013
uplatnil svoje právo a uvádza, že námietka premlčania vznesená zo strany odporcov je v rozpore s
dobrými mravmi, nemožno jeho konanie označiť ináč ako účelové.

V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporcovia 1/ a 2/ poukázali na verejnoprávnu nemožnosť
vymáhania predmetných čiastok. Uviedli, že ustanovenie čl. X ods. 2 predmetnej zmluvy odkazuje na
subsidiárnu aplikáciu zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania. Ten v ustanovení § 13
ods. 3 stanovil, že pri neoprávnenom použití prostriedkov fondu je žiadateľ povinný vrátiť poskytnuté
prostriedky a zaplatiť penále podľa osobitného predpisu (legislatívny odkaz na ustanovenie § 47 zákona

č. 30/1995 Z. z.). Podľa ustanovenia § 47 zákona č 30/1995 Z. z. sankcie za porušenie rozpočtovej
disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo dňa zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Uvedené pravidlá
zachováva aj nová právna úprava - najskôr v § 13 zákona č. 607/2003 Z. z., neskôr v § 18 ods. 1 zákona
č. 150/2013 Z. z., odkazuje na ustanovenie § 31 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého odvod, penále
a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov odo dňa preukázaného zistenia

porušenia finančnej disciplíny. Vzhľadom nato, že navrhovateľ preukázateľne o porušení finančnej
disciplíny vedel najneskôr dňa 14. 07. 2003, o čom odporcov upovedomil aj písomne listom, zákonom
stanovená objektívna lehota pre možné uloženie odvodu (teda vrátenia istiny) uplynula dňa 14. 07. 2008
a z tohto pohľadu je podľa odporcov 1/ a 2/ požiadavka navrhovateľa na úhradu 4 979,09 € v zmysle
citovaných ustanovení neoprávnená v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej lehoty.

Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedli, že vo vzťahu k uplatňovaným
úrokom možno poukázať aj na ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 607/2003 Z. z., podľa ktorého platí, že
právna úprava zakazuje od žiadateľa hradiť úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti
s predčasným splatením úveru alebo jeho časti, pričom citované ustanovenie sa v zmysle ustanovenia

§ 18d zákona č. 607/2003 Z. z. uplatní aj na zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorené
aj pred účinnosťou zákona, ktorým sa ustanovenie § 18d do zákona č. 607/2003 Z. z. vkladá. Nová
právna úprava tento princíp rešpektuje - viď ustanovenie § 18 ods. 7 zákona č. 150/2013 Z. z. Z tohto
hľadiska možno ustanovenie čl. V. ods. 5 predmetnej zmluvy posúdiť ako absolútne neplatné pre rozporso zákonom, na základe čoho možno dôjsť k záveru, že požiadavka navrhovateľa na úhradu zmluvnej
pokuty je v zmysle citovaných ustanovení neoprávnená, nakoľko je bez právneho podkladu v dôsledku
neplatnosti príslušného ustanovenia predmetnej zmluvy. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa

odporcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu (§ 219 ods. 1 OSP) a na zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu dodáva,
že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa riadil, z akých dôkazov
vychádzal, ako vec právne posúdil. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne zásadné právne relevantné

argumenty, spôsobilé zvrátiť správnosť záverov okresného súdu, len tvrdil, že námietka premlčania
bola v danom prípade vznesená v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 539/2008 zo dňa 19. 2. 2009. Opomenul však, že podstatou právneho
názoru Ústavného súdu ČR, prezentovaného v uvedenom náleze je, že účastník konania, ktorý sa
podanou žalobou domáha uspokojenia svojho nároku márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a

práve preto môže byť vznesenie námietky premlčania za určitých okolností výrazom zneužitia práva
v jeho neprospech. V danom prípade bol však navrhovateľ bez akéhokoľvek relevantného dôvodu vo
vzťahu k aktívnemu uplatneniu svojho práva počas plynutia premlčacej doby pasívny, preto je jeho
argumentácia vychádzajúca z uvedeného nálezu Ústavného súdu ĆR vytrhnutá z kontextu. Premlčanie
nastane vtedy, keď sa právo nevykonalo v zákonom určenej premlčacej dobe. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, veriteľovi nemožno rozhodnutím súdu premlčané právo priznať. Neobstojí preto argumentácia
navrhovateľa, že súd priznal odporcom v rozpore s dobrými mravmi právnu ochranu, nakoľko inštitút
premlčania je súčasťou hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníka, teda právo dlžníka
vzniesť námietku premlčania vyplýva priamo zo zákona.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným

odporcom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.